Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Enron Corp. je spoločnosť, ktorá sa v čase svojho najväčšieho rozmachu dotkla dramatických výšin, aby následne zažila ešte prudší pád. Príbeh tohto amerického giganta svojej doby sa napokon skončil škandálom nevídaných rozmerov, ktorý zasiahol tisíce jeho zamestnancov a v jadre šokoval aj samotnú Wall Street.
Začnime však pekne po poriadku. Enron sa sformoval v roku 1985 po zlúčení firiem Houston Natural Gas Co. a InterNorth Inc. Generálnym riaditeľom zlúčenej organizácie sa stal Kenneth Lay, ktorý predtým pôsobil v rovnakej funkcii v spoločnosti Natural Gas.
Deregulácia energetického trhu v tom čase umožnila firmám staviť na budúce ceny a Enron bol už vtedy pripravený túto výhodu využiť. Na konci 90. rokov boli akciové trhy našponované. Revolučné internetové akcie sa nachádzali na neuveriteľne vysokých úrovňach, a tak väčšina investorov, vrátane príslušných regulátorov, prijala do neba stupájúce akcie ako akýsi novodobý „normál“.
Enron sa na uvedneom procese zúčastňoval prostredníctvom Enron Online (EOL), čo bola elektronická obchodná platforma zameraná na komodity. Bol zmluvnou stranou EOL v každej transakcii, pričom raz pôsobil ako kupujúci a raz ako predávajúci.
Aby povzbudil všetkých zúčastnených obchodných partnerov, vsadil tento velikán na svoju povesť, kredit a skúsenosti v energetickom sektore. Enron bol uznávaný pre jeho super expanznú politiku a nemenej ambiciózne projekty. Šesť po sebe nasledujúcich rokov v období od roku 1996 – 2001 bol označovaný za najinovatívnejšiu firmu v Spojených štátoch amerických (USA).
Krytie straty cez účtovnú techniku
V období recesie, ktorá sa začala v roku 2000, bola následne odvážna korporácia vystavená vysokým výkyvom na trhu. Výsledkom tejto jej pozície bolo, že mnohí dôverčiví investori zaznamenali veľké straty. V rovnakom čase sa začal Enron pomaly rozpadávať aj pod tlakom vlastnej váhy.
Vtedajší generálny riaditeľ organizácie Jeffrey Skilling však našiel „dokonalý“ spôsob, ako skryť finančné straty z obchodovania a ostatných stratových obchodných operácií. Použil pritom účtovnú techniku známu ako mark-to market (MTM alebo M2M z angl.).
Je to unikátna technika využívajúca účtovanie aktív a pasív spoločnosti podľa ich aktuálnej trhovej hodnoty. Môže výborne fungovať v prípade cenných papierov, avšak pre iný druh biznisu môže predstavovať úplnú katastrofu.
Uvedené praktiky firmy napokon viedli k schémam, ktoré boli určené na skrytie strát. Ich cieľom bolo ukázať spoločnosť ako viac ziskovú, ako v skutočnosti bola.
V snahe porátať sa s množiacimi sa stratami, prišla v roku 1998 vtedajšia vychádzajúca hviezda, povyšený finančný riaditeľ spoločnosti, Andrew Fastow, s diaboľským plánom ukázať, aká je spoločnosť veľká s ohľadom na jej „objem“. Šiel do toho aj napriek tomu, že mnohé z jej pobočiek sa už v tom čase potýkali s vážnymi finančnými problémami.
Arthur Andersen a Enron: vydarená dvojica
So spomínaným diaboľským riaditeľom je potrebné dať do pozornosti ešte jedno známe meno, resp. názov spoločnosti, a to je Arthur Andersen. Táto renomovaná účtovná firma, jej partner David B. Duncan, ktorý v tom čase dohliadal na účty Enronu, totiž zohrala jednu z hlavných úloh v tomto „škandalóznom filme“.
Ako jedna z piatich najväčších účtovných spoločností v USA v danom období, sa pýšila veľmi dobrou povesťou, ktorú si získala v súvislosti s jej vysokými štandardmi a vysoko kvalitným riadením rizika.
Šok na Wall Street
V lete 2001 však už Enron pozvoľna oslaboval. Generálny riaditeľ Ken Lay odišiel z funkcie v úvode tohto roka a vedenie firmy prenechal Jeffovi Skillingovi. Ten však rezignoval na svoj post len nieľko mesiacov po ňom, pričom ako dôvod svojho rozhodnutia uviedol „osobné dôvody“.
Niekedy v tom čase už analytici začali so znižovaním ratingu pre akcie Enronu a v októbri toho istého roka vykázala spoločnosť svoju prvú kvartálnu stratu. Kroky, ktoré nasledovali, však nie náhodou upútali pozornosť Komisie pre cenné papiere (SEC).
Krátko potom pristúpil Enron k ďalšiemu opatreniu, ktorým zmenil správcov penzijného plánu, čím v zásade zakázal zamestnancom predaj ich akcií minimálne na 30 dní.
Po tomto kroku už oznámil SEC, že začal vyšetrovanie spoločnosti. Fastowa vyhodili z firmy ešte v deň tohto oznámenia. Následne Enron preformuloval svoje vyhlásenia o výsledkoch, ktoré siahali ďaleko do roku 1997.
Strata firmy na konci roku 2000 bola na úrovni 591 miliónov amerických dolárov (USD) a jej dlh sa v sledovanom období vyšplhal na solídnych 628 miliónov USD. Posledným krokom do hrobu bolo oznámenie spoločnosti Dynergy o tom, že sťahuje svoju ponuku na zlúčenie s Enronom. Na konci roku 2001 skončil napokon slávny gigant v bankrote.
Nové meno a prísne tresty
Po tom, čo príslušný konkurzný súd schválil reorganizáciu spoločnosti, zmenila svoj názov na Enron Creditors Recovery Corp. Nová vízia firmy počítala s reorganizáciou a likvidáciou operácií a aktív, ktoré ju pôvodne priviedli do krachu. Do roku 2011 zaplatil Enron svojim veriteľom viac ako 21,7 miliardy USD.
Následne ako vyšetrovanie odhalilo viaceré podvody, dočkali sa federálneho obvinenia aj oba zainteresované prominentné subjekty – Arthur Andersen a Enron Corp. V júni 2002 bola účtovná spoločnosť obvinená z bránenia výkonu spravodlivosti s tým, že finančné dokumenty Enronu skrývala pred vyšetrovaním vedeným komisiou (SEC). Obvinenie účtovnej firmy bolo neskôr vyvrátené, avšak aj napriek tomu sa negatívne podpísalo na celkovej povesti spoločnosti.
Viacerí výkonní pracovníci Enronu boli následne obvinení zo sprisahania, nelegálneho využívania informácií pri obchodovaní a podvodu pri obchodovaní s cennými papiermi. Generálny riaditeľ a zakladateľ firmy Kenneth Lay bol obžalovaný zo šiestich podvodov, sprisahania a štyroch bankových podvodov. Ešte pred vynesením rozsudkov však zomrel na zlyhanie srdca.
Predchádzajúci finančný riaditeľ spoločnosti Andrew Fastow priznal vinu v dvoch prípadoch podvodu spáchaných pomocou pošty a telegrafu a podvodu pri obchodovaní s cennými papiermi. Najprísnejší z trestov sa napokon ušiel bývalému generálnemu riaditeľovi spoločnosti Jeffreymu Skillingovi.
V roku 2006 ho obvinili zo sprisahania, podvodu a nelegálneho využívania informácií pri obchododvaní, za čo si vyslúžil trest v trvaní 24 rokov. Tento mu bol v roku 2013 napoon skrátený o desať rokov. Súčasťou dohody bola aj jeho povinnosť zaplatiť obetiam škandálu sumu 42 miliónov USD.
Výsledkom celého procesu bolo aj prijatie viacerých nových legislatívnych opatrení, ktorých cieľom bolo zabezpečiť najmä presnosť zverejňovaných finančných správ v prípade verejne obchodovaných spoločností, ako aj mnohých ďalších opatrení.
Kde však Enron skutočne pochybil?
V marci 2005 ustanovilo Markullovo centrum pre aplikovanú etiku výbor zložený zo štyroch mravoukov zo Santa Clara University. Jeho cieľom bolo rozvinúť diskusiu o škandále Enronu. Podľa Manuela Velasqueza, profesora obchodnej etiky, by sa dala problematika zhrnúť do troch základných kategórií: osobnej, organizačnej a systémovej.
Osobná stránka sa podľa neho vzťahuje na najmä diaboľskú povahu zainteresovaných jednotlivcov – boli nenásytní a bezcitní. Organizančná stránka obracia pozornosť na vplyvy v samotnej organizácii a jej korporátnu kultúru.
Systémové príčiny napokon poukazujú na jednotlivé faktory stojace mimo spoločnosti ako environmentálne tlaky, zákony a nariadenia, ktoré by mali poskytovať rámce, v rámci ktorých môžu ľudia konať, ekonomické a spoločenské inštitúcie a kúltúru, ktorá formuje hodnoty a očakávania ľudí a skupín.
Zaujímavá je v tomto prípade najmä tretia z uvedených kategórií. Velasquez totiž tvrdí, že jednou zo zrejmých príčin celého škandálu bola vtedajšia právna a regulačná štruktúra.
Ako príklad možno uviesť spoločnosti ako Arthur Andersen, ktorým bolo umožnené poskytovať konzultačné služby firmám a následne mohli v týchto firách vykonávať auditové služby, ktoré preukazovali finančné výsledky týchto konzultačných činností. Daná situácia tak už na prvý pohľad vytvára určitý konflikt záujmov.
Ďalším príkladom vyššie uvedeného je situácia, kedy si súkromná spolčonosť ako Enron najíma a platí vlastných audítorov. Toto opäť vytvára konflikt záujmov v tom, že daný audítor nemá záujem pripraviť nepriaznivú správu o spoločnosti, ktorá ho platí.
Do tretice vidí problém ešte aj v tom, že veľké firmy ako Enron majú možnosť spravovať penzijné fodny svojich zamestnancov. Konflikt záujmov v tomto prípade nastáva v tom, že organizácia chce využívať tieto fondy vo svoj prospech, a často aj na úkor svojich zamestnancov.
Veľká časť celého príbehu sa udiala v prekvitajúcich 90. rokoch. Akciové trhy boli plné optimizmu a dobrej nálady, pretože akcie stúpali a firmy zarábali. Velaquez v tejto súvislosti uviedol, že v takomto období „ľahko získateľných peňazí“, môžeme byť určitým spôsobom tlačení do kúta a sme nachýlejší utiekať sa k rôznym korupčným praktikám.
Každý si chce „z toho koláčika“ trochu zobrať. Veď prečo nie, keď aj iní si berú! Táto atmosféra všeobecného boomu podľa jeho slov významne ovplyvnila aj spoločnosť Enron a pomohla presvedčiť jej manažérov a výkonných pracovníkov, že nič nie je nemožné a kým tečú peniaze, tak je všetko v poriadku.
Podľa ďalšieho z členov vyššie uvedeného výboru, Martina Clakinsa, problémom Enronu bolo celkové riadenie spoločnosti. V ideálnom prípade by sa malo opierať o určité zdravé princípy, ktoré v prvom rade dodržiavajú a nsledujú jej vrcholoví manžéri.
V prípade Enronu však ostali tieto zásady a princípy len zdrapom papiera a boli úmyselne ignorované. Kikr O. Hanson, ktorý bol ďalším členov výboru ešte uviedol, že kolaps Enronu možno prirovnať k jednej z najvýznamnejších udalostí v histórii amerického podnikania. V období šiestich mesiacov totiž skončila v bankrote jedna z dovtedy najuznávaných spoločností na území Spojených štátov amerických.
Na záver ešte možno dodať, že ako to už býva pri takýchto veľkých udalostiach, aj v prípade Enronu zohralo svoju úlohu hneď niekoľko faktorov od priaznivej situácie na trhoch, nenásytnosti veľkých šéfov, prehnitej korporátnej kultúry, ktorú títo šírili v útrobách spoločnosti, či slabých ochranných mechanizmov pôsobiacich mimo samotnej spoločnosti.
Dôležité je však najmä to, že spoločnosť sa následne z tejto udalosti poučila a boli prijaté viaceré ochranné opatrenia a mechanizmy, ktoré by mali zabrániť tomu, aby svet ešte niekedy v budúcnosti počul príbeh podobný Enronu.
Vyštudovala Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Vo svojej praxi sa venuje oblasti korporátneho práva, copywritingu a prekladateľskej činnosti.
FOAF.sk firmy - Hosp. výsledky, súvahy, výkazy, DLHY, vlastníci - Zistite TU
