Sociálny fond v roku 2017 – tvorba a použitie
Povinnosť tvorby sociálneho fondu sa týka každého zamestnávateľa, ktorý zamestnáva aspoň jedného zamestnanca v pracovnom pomere. V nasledujúcom článku si vysvetlíme, ako sa sociálny fond tvorí, na aké účely ho možno použiť a ako je to so zdaňovaním príspevkov zo sociálneho fondu.
Zákon o sociálnom fonde, ktorý upravuje povinnosti, nájdete tu.
V prémiovej časti ďalej bližšie rozoberieme tieto témy:
- povinnosť tvoriť sociálny fond,
- tvorba sociálneho fondu,
- v akých lehotách sa tvorí sociálny fond,
- na akom účte sa vedú prostriedky sociálneho fondu,
- použitie sociálneho fondu,
- zdaňovanie príspevkov,
- odvody na sociálne a zdravotné poistenie,
- 4 riešené príklady s komentárom
Povinnosť tvoriť sociálny fond
Týka sa každého zamestnávateľa, ktorý zamestnáva aspoň jedného zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu.
Tvorba sociálneho fondu
Sociálny fond sa tvorí z úhrnu miezd a platov osôb v pracovnom pomere a v obdobnom pracovnom vzťahu (napr. štatno-zamestnanecký pomer).
Zamestnávateľ ho povinne tvorí mesačne formou mesačných prídelov najneskôr v dohodnutý deň výplaty mzdy alebo platu.
Fond sa tvorí ako úhrn:
povinného prídelu
- tento prídel sa vzťahuje na všetkých zamestnávateľov,
- tvorí sa vo výške 0,6 % až 1 % zo základu, ktorý predstavuje súhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu.
Poznámka Podnikam.sk: Ak chcú podnikateľské subjekty tvoriť sociálny fond povinným prídelom vo výške viac ako 0,6 %, musia za predchádzajúci kalendárny rok dosiahnuť zisk a musia mať splnené všetky daňové a odvodové povinnosti voči zdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni, k štátu, obci a vyššiemu územnému celku.
ďalšieho prídelu
- tento prídel sa vzťahuje len na niektorých zamestnávateľov,
- vytvára sa vo výške:
- dohodnutej v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise, ak u zamestnávateľa nemôže pôsobiť odborový orgán,
- sumy potrebnej na poskytnutie príspevkov na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí spĺňajú podmienky uvedené v § 7 ods. 5 zákona o sociálnom fonde,
- v obidvoch prípadoch sa vytvára najviac vo výške 0,5 % zo súhrnu hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu.
ďalších zdrojov fondu
- ide o dobrovoľný prídel zamestnávateľov,
- ďalšími zdrojmi sú napríklad dary, dotácie a príspevky poskytnuté zamestnávateľovi do sociálneho fondu.
V akých lehotách sa tvorí sociálny fond
Sociálny fond sa tvorí mesačne, najneskôr v deň dohodnutý na výplatu mzdy alebo platu. Ak je dní na výplatu dohodnutých viac, lehota uplynie posledným dňom dohodnutým na výplatu mzdy alebo platu za uplynulý kalendárny mesiac.
Poznámka Podnikam.sk: Za mesiac december možno tvoriť sociálny fond z predpokladanej výšky miezd alebo platov.
Na akom účte sa vedú prostriedky sociálneho fondu
Ak zamestnávateľ nevedie sociálny fond na osobitnom bankovom účte
Zamestnávateľ nemusí mať prostriedky sociálneho fondu na osobitnom bankovom účte. V takomto prípade jeho tvorbu a čerpanie vedie na osobitnom analytickom účte a nedochádza tu k presunu peňažných prostriedkov medzi bankovými účtami.
Ak zamestnávateľ vedie sociálny fond na osobitnom bankovom účte
Zamestnávateľ môže viesť sociálny fond na osobitnom bankovom účte. V takomto prípade presúva finančné prostriedky na tento účet a tento presun sa uskutoční do piatich dní po dni dohodnutom na výplatu mzdy alebo platu, najneskôr do konca kalendárneho mesiaca.
Poznámka Podnikam.sk: Ak za mesiac december zamestnávateľ tvorí sociálny fond z predpokladanej výšky miezd alebo platov, musí previesť finančné prostriedky na účet fondu do 31. decembra.
Zúčtovanie prostriedkov sociálneho fondu sa vykoná najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka. Ak zamestnávateľ zistí, že sociálny fond má nevyčerpaný zostatok, tento sa prevádza do nasledujúceho roka.
Použitie sociálneho fondu
Príspevky zo sociálneho fondu sa môžu poskytovať výlučne osobám v pracovnom pomere a obdobnom pracovnom vzťahu, z úhrnu miezd ktorých sa tvorí sociálny fond.
Príspevky zo sociálneho fondu sa čerpajú najčastejšie na:
- stravovanie zamestnancov nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi (ide napríklad o príspevok zamestnávateľa na stravovanie nad rozsah stanovený Zákonníkom práce),
- príspevok na dopravu do zamestnania a späť (tento dobrovoľný príspevok môže byť dohodnutý v kolektívnej zmluve alebo vnútornom predpise zamestnávateľa, ide o zdaniteľný príjem),
- účasť na kultúrnych a športových podujatiach (napr. vstupenky do kina, divadla, permanentiek, ide o zdaniteľný príjem; alebo použitie športového, vzdelávacieho zariadenia poskytnutého zamestnávateľom, ide o nezdaniteľný príjem),
- rekreácie a služby, ktoré zamestnanec využíva na regeneráciu pracovnej sily (napr. úhrada výdavkov na masáž, saunu, kúpeľný pobyt, ide o zdaniteľný príjem; alebo o použitie rekreačného zariadenia poskytnutého zamestnávateľom, ide o nezdaniteľný príjem ),
- nadštandardnú zdravotnú starostlivosť (napr. príspevok na preventívne prehliadky, na očkovanie, ide o zdaniteľný príjem),
- sociálnu výpomoc a peňažné pôžičky (napr. pri dlhodobej pracovnej neschopnosti, pri narodení dieťaťa, príspevok na zmiernenie následkov pri úmrtí člena rodiny – živiteľa rodiny, príspevok na zmiernenie následkov živelnej udalosti),
- príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie nad rámec zákonných príspevkov, príspevky na komerčné poistenie,
- iné (napríklad finančná odmena pri príležitosti životného jubilea zamestnanca, vecný dar pri odchode zamestnanca do dôchodku).
Upozornenie Podnikam.sk: Zamestnávateľ nesmie používať sociálny fond na účely odmeňovania za prácu.
Zdaňovanie príspevkov zo sociálneho fondu
Príspevky zo sociálneho fondu peňažného a nepeňažného charakteru sú predmetom dane z príjmov.
U zamestnanca nepodliehajú zdaneniu príspevky zo sociálneho fondu, ktoré zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov definuje ako príjmy, ktoré nie sú predmetom dane podľa § 5 ods. 5 DZP alebo sú od dane oslobodené podľa § 9 alebo § 5 ods. 7 zákona o DZP.
Zjednodušene povedané ide napríklad o príspevok na stravovanie, poskytnutie nealkoholických nápojov na pracovisku, prenájom zimného štadióna, plavárne pre zamestnancov, náklady na doškoľovanie zamestnancov, poskytnutie pracovného oblečenia a ich udržiavanie.
Odvody na sociálne a zdravotné poistenie
- Ak plnenie zo sociálneho fondu podlieha u zamestnanca dani z príjmov, zamestnávateľ aj zamestnanec sú z neho povinní odviesť sociálne a zdravotné odvody.
- Ak plnenie zo sociálneho fondu nebolo predmetom dane alebo bolo od dane oslobodené, nevzniká povinnosť platiť z takto poskytnutého príspevku ani preddavky na zdravotné poistenie.
- Existuje však výnimka, kedy sa neplatia odvody do Sociálnej poisťovne, hoci ide o zdaniteľný príjem zamestnanca: Ide o poskytnutie nepeňažného plnenia bývalému zamestnancovi, ak bolo uhradené z prostriedkov sociálneho fondu (napr. vecný dar poberateľovi starobného dôchodku).
Príklad č.1:
Zamestnávateľ poskytne svojim zamestnancom zo sociálneho fondu príspevok na životné poistenie. Považuje sa tento príspevok za zdaniteľný príjem zamestnanca?
Príspevok na životné poistenie sa v súlade so zákonom o dani z príjmov považuje za zdaniteľný príjem zo závislej činnosti. Je súčasťou vymeriavacích základov pre odvod poistného na zdravotné a sociálne poistenie.
Vzhľadom na to, že zamestnávateľ má poskytovanie tohto príspevku upravené v internom predpise (smernica o sociálnom fonde) a na strane zamestnanca ide o zdaniteľný príjem, príspevok na životné poistenie sa považuje za daňovo uznaný výdavok zamestnávateľa.
Príklad č.2:
Zamestnávateľ pozval na vianočné posedenie aj bývalých zamestnancov, t. č. starobných dôchodcov, ktorým zo sociálneho fondu kúpil vecné dary. Sú tieto dary pre bývalých zamestnancov zdaniteľným príjmom?
V súlade s § 5 ods. 1 písm. k) ZDP sa za zdaniteľný príjem zo závislej činnosti považuje aj nepeňažné plnenie poskytnuté od bývalého zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, poberateľovi predčasného starobného dôchodku, starobného dôchodku, poberateľovi výsluhového dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku alebo osobe, na ktorú prešlo právo na tieto plnenia.
Vecný dar poskytnutý bývalému zamestnancovi sa považuje za zdaniteľný príjem a zároveň je súčasťou vymeriavacích základov na odvod poistného na zdravotné poistenie. Odvody na sociálne poistenie sa z tohto druhu plnenia neplatia.
Príklad č.3:
Novozaložená spoločnosť s ručením obmedzeným nezamestnáva žiadneho zamestnanca v pracovnom pomere. Konateľovi tejto spoločnosti je na základe zmluvy vyplácaná odmena za výkon funkcie konateľa. Musí táto spoločnosť tvoriť sociálny fond?
Keďže konateľ nie je v pracovnoprávnom vzťahu ani v obdobnom pracovnom vzťahu k spoločnosti, na spoločnosť sa povinnosť tvoriť sociálny fond nevzťahuje.
Príklad č.4:
Pri ukončení pracovného pomeru so zamestnancom vyplatil zamestnávateľ zamestnancovi odstupné a preplatil mu aj nevyčerpanú dovolenku. Treba do vymeriavacieho základu pre tvorbu sociálneho fondu počítať aj odstupné a preplatenú dovolenku?
Náhrada mzdy za nevyčerpanú dovolenku a odstupné sa nepovažujú v zmysle § 118 ods. 2 Zákonníka práce za mzdu. Náhrada za nevyčerpanú dovolenku a odstupné preto netvoria základ pre výpočet prídelu do sociálneho fondu.
