Zákon o sociálnom poistení

Aktuálne platné a úplné znenie Zákona o sociálnom poistení pre rok 2016, ale bez príloh a nie s komentárom.

Zákon č. 461/2003 Z. z. – o sociálnom poistení

PRVÁ ČASŤ
PRVÁ HLAVA
PRVÝ DIEL
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
§ 1
Predmet a pôsobnosť zákona
(1) Tento zákon vymedzuje sociálne poistenie, upravuje rozsah sociálneho poistenia, právne
vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho poistenia, financovanie sociálneho
poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia a konanie vo veciach sociálneho
poistenia.
(2) Tento zákon upravuje aj výkon starobného dôchodkového sporenia v rozsahu ustanovenom
osobitným predpisom.
(3) Tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby,
Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného
zboru, Horskej záchrannej služby, colníkov (ďalej len „policajt“), profesionálnych vojakov ozbrojených
síl, vojakov mimoriadnej služby (ďalej len „profesionálny vojak“), ktorých sociálne zabezpečenie je
upravené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje inak.
§ 2
Rozsah sociálneho poistenia
Sociálne poistenie podľa tohto zákona je
a) nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej
činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a
materstva,
b) dôchodkové poistenie, a to
1. starobné poistenie ako poistenie na zabezpečenie príjmu v starobe a pre prípad úmrtia,
2. invalidné poistenie ako poistenie pre prípad poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu poistenca a pre prípad úmrtia,
c) úrazové poistenie ako poistenie pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného
úrazu, služobného úrazu (ďalej len „pracovný úraz“) a choroby z povolania,
d) garančné poistenie ako poistenie pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa na
uspokojovanie nárokov zamestnanca, na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu podľa
osobitného predpisu a na úhradu povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie (ďalej
len „príspevky na starobné dôchodkové sporenie“) nezaplatených zamestnávateľom do základného
fondu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie,
e) poistenie v nezamestnanosti ako poistenie pre prípad straty príjmu z činnosti zamestnanca v
dôsledku nezamestnanosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku nezamestnanosti.
DRUHÝ DIEL
ZÁKLADNÉ POJMY
§ 3
Zárobková činnosť
(1) Zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva,
ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z
právneho vzťahu, ktorý zakladá
a) právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu, okrem nepeňažného príjmu z
predchádzajúceho právneho vzťahu, ktorý zakladal právo na príjem zo závislej činnosti podľa
osobitného predpisu, poskytnutého z prostriedkov sociálneho fondu,
b) dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného
predpisu.
(2) Zárobková činnosť je aj činnosť podľa odseku 1, z ktorej príjem nepodlieha dani z príjmov podľa
osobitného predpisu preto, že tak ustanovujú predpisy a medzinárodné zmluvy o zamedzení dvojitého
zdanenia.
(3) Zárobková činnosť je aj činnosť podľa odseku 1, z ktorej príjem nepodlieha dani z príjmov podľa
osobitného predpisu, ak na fyzickú osobu, ktorá túto zárobkovú činnosť vykonáva, sa v právnych
vzťahoch sociálneho poistenia uplatňujú predpisy Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu
alebo sa uplatňuje medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
§ 4
Zamestnanec
(1) Zamestnanec na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v
nezamestnanosti je, ak tento zákon neustanovuje inak, fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej
zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, okrem
a) fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov,
b) fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej
činnosti, ak je poberateľom
1. starobného dôchodku,
2. invalidného dôchodku,
3. výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu a dovŕšila dôchodkový vek,
4. invalidného výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu,
c) žiaka strednej školy v právnom vzťahu, na základe ktorého vykonáva praktické vyučovanie podľa
osobitného predpisu a študenta vysokej školy v právnom vzťahu, na základe ktorého vykonáva
praktickú výučbu alebo odbornú prax podľa osobitného predpisu,
d) fyzickej osoby v pracovnom pomere alebo štátnozamestnaneckom pomere, ak
1. bola pred vznikom pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru
1a. dlhodobo nezamestnaný občan a dôvodom vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie
bol vznik tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru; ak k tomu istému
dňu vzniklo viac pracovných pomerov alebo štátnozamestnaneckých pomerov, za pracovný
pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, ktorý bol dôvodom vyradenia z evidencie
uchádzačov o zamestnanie, sa považuje ten pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký
pomer, na základe ktorého bola podaná prihláška do registra poistencov a sporiteľov
starobného dôchodkového sporenia ako prvá, alebo
1b. vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej šesť po sebe nasledujúcich
mesiacov, má trvalý pobyt v najmenej rozvinutom okrese a dôvodom vyradenia z evidencie
uchádzačov o zamestnanie bol vznik tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého
pomeru; časť vety za bodkočiarkou v bode 1a. platí rovnako,
2. suma jej mesačného príjmu podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z tohto pracovného pomeru
alebo štátnozamestnaneckého pomeru nie je vyššia ako 67 % priemernej mesačnej mzdy v
hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky (ďalej len
„štatistický úrad“) za rok, ktorý 2 roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol pracovný
pomer alebo štátnozamestnanecký pomer,
3. jej nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v
nezamestnanosti podľa § 20 ods. 4 písm. a) alebo písm. b),
4. voči jej zamestnávateľovi Sociálna poisťovňa neeviduje ku dňu vzniku tohto pracovného pomeru
alebo štátnozamestnaneckého pomeru pohľadávku na poistnom na sociálne poistenie a
príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, ktorú možno predpísať a ktorá je splatná k
poslednému dňu kalendárneho mesiaca, ktorý 2 mesiace predchádza kalendárnemu mesiacu, v
ktorom vnikol tento pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer,
5. jej zamestnávateľ neznížil počet zamestnancov z dôvodu prijatia tejto fyzickej osoby a
6. odo dňa vzniku tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru neuplynulo viac
ako 12 kalendárnych mesiacov a
e) fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o zaradení do aktívnych záloh podľa
osobitného predpisu.
(2) Zamestnanec na účely dôchodkového poistenia je aj fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej
zakladá právo na nepravidelný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby v
právnom vzťahu na základe ňou určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, ak
priemerný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z tejto dohody nepresiahne sumu
podľa odseku 5, žiaka strednej školy v právnom vzťahu, na základe ktorého vykonáva praktické
vyučovanie podľa osobitného predpisu a študenta vysokej školy v právnom vzťahu, na základe
ktorého vykonáva praktickú výučbu alebo odbornú prax podľa osobitného predpisu. Zamestnancom
na účely dôchodkového poistenia je aj
a) fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov, ktorý jej
zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej
osoby v právnom vzťahu na základe ňou určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa §
227a, ak mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z tejto dohody nepresiahne sumu
podľa odseku 5,
b) fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej
činnosti, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a
3, ak je poberateľom
1. starobného dôchodku,
2. invalidného dôchodku,
3. výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu a dovŕšila dôchodkový vek,
4. invalidného výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu,
c) fyzická osoba, ktorá bola fyzickou osobou uvedenou v § 4 ods. 1 písm. d), ktorej vzniklo povinné
dôchodkové poistenie podľa § 20 ods. 5 a
d) fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o zaradení do aktívnych záloh podľa
osobitného predpisu počas pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl Slovenskej
republiky, za ktoré jej patrí príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3.
(3) Zamestnanec na účely úrazového poistenia je fyzická osoba v právnom vzťahu zakladajúcom
zamestnávateľovi úrazové poistenie.
(4) Zamestnanec na účely garančného poistenia je fyzická osoba v právnom vzťahu zakladajúcom
zamestnávateľovi garančné poistenie, okrem zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom
zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa alebo členom štatutárneho
orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa.
(5) Maximálna suma mesačného príjmu a maximálna suma priemerného mesačného príjmu podľa
§ 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z dohody o brigádnickej práci študentov určenej podľa § 227a je 200
eur.
§ 5
Samostatne zárobkovo činná osoba
Samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov
veku a v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského
poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby dosahovala
príjmy uvedené v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o
výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným
postihnutím.
§ 6
Poistenec
(1) Poistenec podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je nemocensky poistená, dôchodkovo
poistená alebo poistená v nezamestnanosti podľa tohto zákona.
(2) Poistenec podľa tohto zákona je na účely dôchodkového poistenia aj fyzická osoba, ktorá
získala obdobie dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 2, 4 a 5.
(3) Poistencom patria práva pri výkone sociálneho poistenia rovnako v súlade so zásadou
rovnakého zaobchádzania v sociálnom zabezpečení ustanovenou osobitným zákonom.
(4) Poistenec, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté v
dôsledku nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania, môže sa domáhať právnej ochrany na súde
podľa osobitného zákona.
§ 7
Zamestnávateľ
(1) Zamestnávateľ podľa tohto zákona je
a) fyzická osoba, ktorá je povinná poskytovať zamestnancovi príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a
ods. 2 a 3 a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt 24) alebo
povolenie na trvalý pobyt,
b) právnická osoba, ktorá je povinná poskytovať zamestnancovi príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a)
a ods. 2 a 3 a jej sídlo alebo sídlo jej organizačnej zložky je na území Slovenskej republiky,
c) pre fyzickú osobu vykonávajúcu zárobkovú činnosť podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3
1. fyzická osoba, ktorá je povinná poskytovať zamestnancovi príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a)
a ods. 2 a 3 a má bydlisko v inom členskom štáte Európskej únie alebo v štáte, ktorý je
zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore ako Slovenská republika alebo
na území Švajčiarskej konfederácie alebo v štáte, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú
medzinárodnú zmluvu, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, alebo
2. právnická osoba, ktorá je povinná poskytovať zamestnancovi príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm.
a) a ods. 2 a 3 a má sídlo alebo sídlo organizačnej zložky v členskom štáte Európskej únie
alebo v štáte, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore, alebo
na území Švajčiarskej konfederácie alebo v štáte, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú
medzinárodnú zmluvu, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
(2) Ak zamestnávateľom nie je fyzická osoba alebo právnická osoba podľa odseku 1, funkciu
zamestnávateľa plní platiteľ príjmu zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu.
(3) Zamestnávateľ na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v
nezamestnanosti nie je fyzická osoba alebo právnická osoba podľa odseku 1 z právneho vzťahu s
fyzickou osobou na základe dohody o brigádnickej práci študentov určenej podľa § 227a, ak mesačný
príjem alebo priemerný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z tejto dohody
nepresiahne sumu podľa § 4 ods. 5.
(4) Zamestnávateľ na účely nemocenského poistenia a poistenia v nezamestnanosti nie je fyzická
osoba alebo právnická osoba podľa odseku 1 v právnom vzťahu s
a) fyzickou osobou na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ktorý jej
zakladá právo na nepravidelný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a odsekov 2 a 3,
b) fyzickou osobou na základe dohody o brigádnickej práci študentov, ktorý jej zakladá právo na
pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a odsekov 2 a 3,
c) fyzickou osobou na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ktorý jej
zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a odsekov 2 a 3, ak je
poberateľom
1. starobného dôchodku,
2. invalidného dôchodku,
3. výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu a dovŕšila dôchodkový vek,
4. invalidného výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu.
§ 8
Pracovný úraz a choroba z povolania
(1) Pracovný úraz podľa tohto zákona je poškodenie zdravia alebo smrť fyzickej osoby spôsobené
nezávisle od jej vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov, ktoré
a) zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 utrpel pri plnení pracovných úloh alebo služobných úloh
alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh, pre plnenie pracovných
úloh alebo služobných úloh a pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi,
b) fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2 utrpela pri činnostiach uvedených v tomto ustanovení alebo v
priamej súvislosti s týmito činnosťami.
(2) Choroba z povolania podľa tohto zákona je choroba uznaná príslušným špecializovaným
pracoviskom podľa osobitného predpisu, zaradená do zoznamu chorôb z povolania uvedeného v prílohe
č. 1, ak vznikla za podmienok uvedených v tejto prílohe
a) zamestnancovi zamestnávateľa podľa § 16 pri plnení pracovných úloh alebo služobných úloh alebo
v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh,
b) fyzickej osobe uvedenej v § 17 ods. 2 pri činnostiach uvedených v tomto ustanovení alebo v priamej
súvislosti s týmito činnosťami.
(3) Choroba z povolania je aj choroba, ktorá bola zistená pred jej zaradením do zoznamu chorôb z
povolania, najviac tri roky pred dňom jej zaradenia do tohto zoznamu.
(4) Plnenie pracovných úloh alebo služobných úloh podľa odsekov 1 a 2 je
a) výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru alebo služobných povinností
vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckého pomeru alebo služobného pomeru,
b) iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa a
c) činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty alebo služobnej cesty.
(5) V priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh zamestnanca podľa
odsekov 1 a 2 je
a) úkon potrebný na výkon práce a úkon počas práce zvyčajný alebo potrebný pred začiatkom práce
alebo po jej skončení; tieto úkony nie sú cesta do zamestnania a späť, okrem cesty súvisiacej s
vykonávaním služobnej pohotovosti podľa osobitného predpisu, stravovanie, ošetrenie alebo
vyšetrenie v zdravotníckom zariadení ani cesta na ne a späť, s výnimkou uvedenou v písmene b),
b) vyšetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení vykonané na príkaz zamestnávateľa alebo
ošetrenie v zdravotníckom zariadení pri prvej pomoci a cesta na ne a späť,
c) účasť zamestnanca na vzdelávaní, prehlbovaní kvalifikácie alebo na jej zvyšovaní, na ktorých sa
zamestnanec zúčastnil na príkaz zamestnávateľa, vrátane školenia alebo vzdelávania
organizovaného odborovou organizáciou alebo vyšším odborovým orgánom pre zamestnancov a
pre funkcionárov výboru odborovej organizácie, ak sa na nich zúčastňujú so súhlasom alebo s
vedomím zamestnávateľa,
d) povinná účasť zamestnanca na rekondičnom pobyte alebo v priamej súvislosti s ňou.
(6) V priamej súvislosti s činnosťou fyzických osôb uvedených v § 17 ods. 2 sú úkony potrebné na
výkon tejto činnosti a zvyčajné úkony počas tejto činnosti; odsek 5 písm. a) časť vety za bodkočiarkou
platí rovnako.
(7) Pracovný úraz a choroba z povolania nie je služobný úraz a choroba z povolania, ktoré vznikli
pri výkone služby policajta a profesionálneho vojaka alebo v súvislosti s nimi.
§ 9
Nezaopatrené dieťa
(1) Nezaopatrené dieťa podľa tohto zákona je dieťa
a) do skončenia povinnej školskej dochádzky,
b) po skončení povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 26 rokov veku, ak
1. sa sústavne pripravuje na povolanie,
2. pre chorobu a stav, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť podľa prílohy č. 2, sa nemôže
sústavne pripravovať na povolanie alebo nemôže vykonávať zárobkovú činnosť alebo
3. pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie
alebo je neschopné vykonávať zárobkovú činnosť.
(2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nezaopatreného dieťaťa je choroba a stav uvedené v
prílohe č. 2, ktoré podľa poznatkov lekárskej vedy majú trvať alebo trvajú dlhšie ako jeden rok a ktoré
si vyžadujú osobitnú starostlivosť podľa tejto prílohy.
(3) Nezaopatrené dieťa nie je dieťa,
a) ktoré sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom, ak už získalo vysokoškolské vzdelanie druhého
stupňa a bol mu priznaný akademický titul podľa osobitného predpisu,30) alebo
b) ktoré je poberateľom invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť o viac ako 70 %.
§ 10
Sústavná príprava na povolanie
(1) Sústavná príprava na povolanie podľa tohto zákona je štúdium na strednej škole po skončení
povinnej školskej dochádzky alebo štúdium na vysokej škole do získania vysokoškolského vzdelania
druhého stupňa.
(2) Sústavná príprava na povolanie podľa § 9 ods. 1 písm. b) prvého bodu sa začína
a) žiakovi strednej školy od začiatku školského roka nasledujúceho po školskom roku, v ktorom skončí
povinnú školskú dochádzku,
b) študentovi vysokej školy odo dňa zápisu na štúdium prvého stupňa alebo na štúdium druhého
stupňa.
(3) Sústavná príprava na povolanie podľa § 9 ods. 1 písm. b) prvého bodu sa končí
a) žiakovi strednej školy spôsobom ustanoveným osobitným predpisom,
b) študentovi vysokej školy spôsobom ustanoveným osobitným predpisom.
(4) Sústavná príprava na povolanie podľa tohto zákona je aj obdobie
a) bezprostredne nadväzujúce na skončenie štúdia na strednej škole, najdlhšie do konca školského
roku, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole,
b) od skončenia štúdia na strednej škole do zápisu na štúdium na vysokú školu vykonaného v
kalendárnom roku, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole,
c) po skončení posledného ročníka strednej školy do vykonania skúšky podľa osobitného predpisu,
najdlhšie do konca školského roka, v ktorom malo byť štúdium skončené,
d) od získania vysokoškolského vzdelania prvého stupňa do zápisu na vysokoškolské štúdium
druhého stupňa, ak zápis na vysokoškolské štúdium druhého stupňa bol vykonaný do konca
kalendárneho roka, v ktorom bolo získané vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa.
(5) Sústavná príprava dieťaťa na povolanie je aj iné štúdium alebo výučba, ak sú svojím rozsahom
a úrovňou podľa rozhodnutia Ministerstva školstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo
školstva“) postavené na roveň štúdia na školách uvedených v odseku 1.
§ 11
Všeobecný vymeriavací základ
(1) Všeobecný vymeriavací základ je 12-násobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve
Slovenskej republiky zistenej štatistickým úradom za príslušný kalendárny rok.
(2) Všeobecný vymeriavací základ v poslednom kalendárnom roku rozhodujúceho obdobia
uvedeného v § 63 sa rovná všeobecnému vymeriavaciemu základu za predposledný kalendárny rok
rozhodujúceho obdobia.
(3) Všeobecné vymeriavacie základy v kalendárnych rokoch pred rokom 2003 sú uvedené v prílohe
č. 3.
§ 12
Platobná neschopnosť zamestnávateľa
(1) Zamestnávateľ je na účely tohto zákona platobne neschopný, ak bol podaný návrh na
vyhlásenie konkurzu.
(2) Deň vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa je deň doručenia návrhu na vyhlásenie
konkurzu príslušnému súdu.
(3) Ak súd začne konkurzné konanie bez návrhu podľa osobitného predpisu, považuje sa deň
vydania uznesenia súdu o začatí konkurzného konania za deň vzniku platobnej neschopnosti
zamestnávateľa.
TRETÍ DIEL
DÁVKY NEMOCENSKÉHO POISTENIA, DÔCHODKOVÉHO POISTENIA, ÚRAZOVÉHO
POISTENIA, GARANČNÉHO POISTENIA A POISTENIA V NEZAMESTNANOSTI
§ 13
(1) Z nemocenského poistenia sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytujú
nemocenské dávky, a to
a) nemocenské,
b) ošetrovné,
c) vyrovnávacia dávka,
d) materské.
(2) Z dôchodkového poistenia sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytujú
dôchodkové dávky, a to
a) zo starobného poistenia
1. starobný dôchodok,
2. predčasný starobný dôchodok,
3. vdovský dôchodok a vdovecký dôchodok,
4. sirotský dôchodok,
5. vyrovnávací príplatok,
b) z invalidného poistenia
1. invalidný dôchodok,
2. vdovský dôchodok a vdovecký dôchodok,
3. sirotský dôchodok.
(3) Z úrazového poistenia sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytujú úrazové dávky,
a to
a) úrazový príplatok,
b) úrazová renta,
c) jednorazové vyrovnanie,
d) pozostalostná úrazová renta,
e) jednorazové odškodnenie,
f) pracovná rehabilitácia a rehabilitačné,
g) rekvalifikácia a rekvalifikačné,
h) náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia,
i) náhrada nákladov spojených s liečením,
j) náhrada nákladov spojených s pohrebom.
(4) Z garančného poistenia sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytuje dávka
garančného poistenia.
(5) Z poistenia v nezamestnanosti sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytuje dávka
v nezamestnanosti.
ŠTVRTÝ DIEL
OSOBNÝ ROZSAH SOCIÁLNEHO POISTENIA
§ 14
Osobný rozsah nemocenského poistenia
(1) Povinne nemocensky poistení sú
a) zamestnanec uvedený v § 4 ods. 1,
b) samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej
činnosti podľa osobitného predpisu6) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou
zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5.
(2) Dobrovoľne nemocensky poistená osoba môže byť fyzická osoba po dovŕšení 16 rokov veku,
ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie
na trvalý pobyt, ak nie je povinne nemocensky poistená a
a) nemá priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z
dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %,
b) nie je poberateľom invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku a
c) je súčasne dobrovoľne dôchodkovo poistená.
§ 15
Osobný rozsah dôchodkového poistenia
(1) Povinne dôchodkovo poistení sú
a) zamestnanec uvedený v § 4 ods. 1 a 2,
b) samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená,
c) fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá sa riadne stará o dieťa do
šiestich rokov jeho veku s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ak nie je dôchodkovo
poistená podľa písmen a) alebo b), nebol jej priznaný predčasný starobný dôchodok alebo invalidný
dôchodok, nedovŕšila vek potrebný na nárok na starobný dôchodok (ďalej len „dôchodkový vek”) a
podala prihlášku na dôchodkové poistenie z dôvodu tejto starostlivosti,
d) fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá sa riadne stará o dieťa s
dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom po dovŕšení šiestich rokov jeho veku s trvalým pobytom
na území Slovenskej republiky najdlhšie do 18 rokov jeho veku, ak nie je dôchodkovo poistená
podľa písmen a) až c), nebol jej priznaný predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok,
nedovŕšila dôchodkový vek a podala prihlášku na dôchodkové poistenie z dôvodu tejto starostlivosti,
e) fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorej sa poskytuje peňažný
príspevok na opatrovanie podľa osobitného predpisu a fyzická osoba, ktorá má podľa zmluvy o
výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným
postihnutím najmenej 140 hodín mesačne podľa osobitného predpisu v rozsahu najviac 12 rokov, ak
nie je dôchodkovo poistená podľa písmen a) až d), nebol jej priznaný predčasný starobný dôchodok
alebo invalidný dôchodok, nedovŕšila dôchodkový vek a podala prihlášku na dôchodkové poistenie z
dôvodu tohto opatrovania alebo výkonu osobnej asistencie; do obdobia 12 rokov dôchodkového
poistenia sa započítava aj obdobie dôchodkového poistenia získané z dôvodu uvedeného v
písmene d),
f) na účely starobného poistenia fyzická osoba, ktorej sa vypláca úrazová renta priznaná podľa § 88
do dovŕšenia dôchodkového veku alebo do priznania predčasného starobného dôchodku,
g) ohrozený svedok alebo chránený svedok podľa osobitného predpisu, ktorí dovŕšili 16 rokov veku
a ktorí podľa vyjadrenia orgánu príslušného na poskytovanie ochrany a pomoci nemôžu vykonávať
zárobkovú činnosť, ak nie sú dôchodkovo poistení podľa písmen a) až f), nebol im priznaný
predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok a nedovŕšili dôchodkový vek,
h) vojak dobrovoľnej vojenskej prípravy podľa osobitného predpisu, ak nie je dôchodkovo poistený
podľa písmen a) až g) a nebol mu priznaný invalidný dôchodok.
(2) Fyzická osoba uvedená v odseku 1 písm. c) a d) je rodič alebo osvojiteľ dieťaťa, jeho manžel
(manželka) a fyzická osoba, ktorej bolo toto dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť
rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu.
(3) Riadna starostlivosť podľa odseku 1 písm. c) a d) je riadna starostlivosť podľa osobitného
predpisu.
(4) Dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba môže byť fyzická osoba po dovŕšení 16 rokov veku,
ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt24) alebo
povolenie na trvalý pobyt a nemá priznaný predčasný starobný dôchodok.
(5) Nárok na dôchodkové dávky za podmienok ustanovených týmto zákonom má aj manžel
(manželka) a nezaopatrené dieťa po fyzických osobách uvedených v odsekoch 1 a 4 a po
poberateľoch starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku a invalidného dôchodku.
Osobný rozsah úrazového poistenia
§ 16
Povinne úrazovo poistený je zamestnávateľ, ktorý zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu
vykonávajúcu zárobkovú činnosť v pracovnoprávnom vzťahu, v štátnozamestnaneckom pomere, v
členskom pomere, ktorého súčasťou je aj pracovný vzťah k družstvu, v služobnom pomere okrem
fyzickej osoby, ktorá je sudca alebo prokurátor alebo ktorý zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu
vykonávajúcu zárobkovú činnosť, ktorou je výkon verejnej funkcie podľa osobitných predpisov.
Povinne úrazovo poistený je aj ústav na výkon väzby a ústav na výkon trestu odňatia slobody, ktoré
plnia povinnosti zamestnávateľa podľa osobitného predpisu pre fyzickú osobu vo výkone väzby a pre
fyzickú osobu vo výkone trestu odňatia slobody, ak sú zaradené do práce.
§ 17
(1) Nárok na úrazové dávky z úrazového poistenia zamestnávateľa má zamestnanec
zamestnávateľa podľa § 16 po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom.
(2) Nárok na úrazové dávky v rozsahu ustanovenom týmto zákonom má aj
a) žiak strednej školy, ktorý utrpel pracovný úraz alebo ktorému vznikla choroba z povolania pri
praktickom vyučovaní podľa osobitného predpisu a študent vysokej školy, ktorý utrpel pracovný úraz
alebo ktorému vznikla choroba z povolania pri praktickej výučbe alebo odbornej praxi podľa
osobitného predpisu,
b) vojak dobrovoľnej vojenskej prípravy, ktorý utrpel pracovný úraz alebo mu vznikla choroba
z povolania pri výcviku alebo pri plnení úloh denného režimu podľa osobitného predpisu
c) vojak v zálohe zaradený do aktívnych záloh, ktorý utrpel pracovný úraz alebo mu vznikla choroba z
povolania počas pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl Slovenskej republiky,
d) fyzická osoba združená v Dobrovoľnej požiarnej ochrane Slovenskej republiky a v iných
občianskych združeniach, ktorá utrpela pracovný úraz alebo jej vznikla choroba z povolania pri
plnení úloh na úseku ochrany pred požiarmi podľa osobitného predpisu, a člen banského
záchranného zboru, ktorý utrpel pracovný úraz alebo mu vznikla choroba z povolania pri činnostiach
tohto zboru,
e) fyzická osoba, ktorá na výzvu orgánu verejnej moci alebo veliteľa zásahu a podľa jeho pokynov,
prípadne s jeho vedomím osobne pomáha pri havárii, živelnej pohrome a inej mimoriadnej udalosti
alebo pri odstraňovaní ich následkov a pri výkone týchto činností utrpela pracovný úraz alebo jej
vznikla choroba z povolania,
f) dobrovoľný zdravotník Slovenského Červeného kríža alebo inej právnickej osoby, ktorý utrpel
pracovný úraz alebo mu vznikla choroba z povolania pri výkone zdravotníckych služieb pri
športovom podujatí alebo spoločenskom podujatí,
g) dobrovoľný člen horskej služby alebo iná fyzická osoba, ktorí na výzvu horskej služby a podľa jej
pokynov osobne pomáhali pri záchrannej akcii v teréne a pri výkone tejto činnosti utrpeli pracovný
úraz alebo im vznikla choroba z povolania.
(3) Nárok na úrazové dávky za podmienok ustanovených týmto zákonom má aj manžel (manželka),
nezaopatrené dieťa po fyzických osobách uvedených v odsekoch 1 a 2 a fyzická osoba, voči ktorej
mala fyzická osoba uvedená v odsekoch 1 a 2 v čase úmrtia vyživovaciu povinnosť.
§ 18
Osobný rozsah garančného poistenia
(1) Povinne garančne poistený je zamestnávateľ zamestnanca v pracovnoprávnom vzťahu a člena
družstva, ktorý je v pracovnom vzťahu k družstvu.
(2) Povinne garančne poistený nie je zamestnávateľ uvedený v odseku 1, ktorý je zastupiteľský
úrad cudzieho štátu, a zamestnávateľ, na ktorého nemôže byť vyhlásený konkurz podľa osobitného
predpisu.
(3) Nárok na dávku garančného poistenia z garančného poistenia zamestnávateľa má jeho
zamestnanec uvedený v odseku 1 po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom.
§ 19
Osobný rozsah poistenia v nezamestnanosti
(1) Povinne poistený v nezamestnanosti je zamestnanec, ktorý je povinne nemocensky poistený, ak
tento zákon neustanovuje inak.
(2) Dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti môže byť
a) fyzická osoba, ktorá je súčasne dobrovoľne nemocensky poistená a dobrovoľne dôchodkovo
poistená,
b) samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie
na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt a
1. je povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená alebo
2. má prerušené povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne
zárobkovo činnej osoby z dôvodu uvedeného v § 26 ods. 4 prvej vete.
(3) Poistenie v nezamestnanosti sa nevzťahuje na
a) zamestnanca podľa osobitného predpisu, na obvineného vo väzbe a na odsúdeného vo výkone
trestu odňatia slobody,
b) fyzickú osobu, ktorej bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo
invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % a
fyzickú osobu, ktorá má priznaný invalidný dôchodok a dovŕšila dôchodkový vek.
PIATY DIEL
VZNIK A ZÁNIK SOCIÁLNEHO POISTENIA
§ 20
Vznik a zánik povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a
povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca
(1) Povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v
nezamestnanosti zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 1 vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý
zakladá právo na príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, a zaniká dňom zániku tohto
právneho vzťahu, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2) Povinné dôchodkové poistenie zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 vzniká odo dňa vzniku
právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, a zaniká
dňom zániku tohto právneho vzťahu, ak tento zákon neustanovuje inak. Povinné dôchodkové
poistenie zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci
študentov podľa § 227a vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom nadobudol postavenie
zamestnanca na účely dôchodkového poistenia, najskôr od vzniku právneho vzťahu na základe
dohody o brigádnickej práci študentov, a zaniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom stratil
postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia alebo dňom zániku právneho vzťahu na
základe dohody o brigádnickej práci študentov. Povinné dôchodkové poistenie zamestnanca
uvedeného v § 4 ods. 2 písm. d) vzniká od prvého dňa výkonu pravidelného cvičenia alebo plnenia
úloh ozbrojených síl Slovenskej republiky a zaniká dňom skončenia pravidelného cvičenia alebo
plnenia úloh ozbrojených síl Slovenskej republiky.
(3) Povinné nemocenské poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti fyzickej osoby v
právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti zaniká
a) priznaním starobného dôchodku, invalidného dôchodku, alebo invalidného výsluhového dôchodku
podľa osobitného predpisu,
b) dovŕšením dôchodkového veku poberateľa výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu.
(4) Povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v
nezamestnanosti fyzickej osoby uvedenej v § 4 ods. 1 písm. d) vzniká
a) od prvého dňa kalendárneho mesiaca, za ktorý bol jej príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3
vyšší ako 67 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej štatistickým
úradom za rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol pracovný pomer
alebo štátnozamestnanecký pomer, najskôr od vzniku pracovného pomeru alebo
štátnozamestnaneckého pomeru,
b) odo dňa, keď prestane mať trvalý pobyt v najmenej rozvinutom okrese, ak ide o fyzickú osobu
uvedenú v § 4 ods. 1 písm. d) bode 1b,
c) od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí dvanásteho kalendárneho
mesiaca trvania pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru, ak nevzniklo podľa
písmen a) alebo b).
(5) Ak bol po skončení pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru fyzickej osobe,
ktorá bola fyzickou osobou uvedenou v § 4 ods. 1 písm. d) a ktorej pracovný pomer alebo
štátnozamestnanecký pomer trval najviac 12 kalendárnych mesiacov, vyplatený príjem podľa § 3 ods.
1 písm. a) a ods. 2 a 3 a pomerná časť súčtu tohto príjmu a príjmu z pracovného pomeru alebo
štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 pripadajúca na každý
kalendárny mesiac trvania pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru je vyššia ako
67 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej štatistickým úradom za
rok, ktorý 2 roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol pracovný pomer alebo
štátnozamestnanecký pomer, vzniká povinné dôchodkové poistenie fyzickej osobe, ktorá bola fyzickou
osobou uvedenou v § 4 ods. 1 písm. d) odo dňa vzniku pracovného pomeru alebo
štátnozamestnaneckého pomeru.“.
§ 21
Vznik a zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia
samostatne zárobkovo činnej osoby
(1) Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej
osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem
uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu
uvedeného v § 138 ods. 5, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku,
za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 nebol vyšší ako 12-násobok
vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2) Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej
osobe, ktorej je predĺžená lehota na podanie daňového priznania podľa osobitného predpisu, vzniká
od 1. októbra kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v §
3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138
ods. 5, a zaniká 30. septembra kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej
príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu
uvedeného v § 138 ods. 5.
(3) Hranica príjmu uvedeného v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zistená na základe dodatočného
daňového priznania alebo dodatočného platobného výmeru vydaného správcom dane je rozhodujúca
na vznik a zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia len vtedy,
ak má vplyv na aktuálne nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie. Zmena poistenia sa vykoná
od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo predložené dodatočné
daňové priznanie správcovi dane alebo v ktorom správca dane vydal dodatočný platobný výmer.
(4) Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej
osobe, ktorá je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b)
a ods. 2 a 3, zaniká aj odo dňa, od ktorého nie je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie tejto
činnosti. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo
činnej osobe, ktorá nevykonáva činnosť uvedenú v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 na základe
oprávnenia, zaniká aj odo dňa, od ktorého podľa svojho čestného vyhlásenia nevykonáva túto činnosť,
najskôr odo dňa doručenia tohto vyhlásenia Sociálnej poisťovni. Ak povinné nemocenské poistenie a
povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe nevznikne podľa odseku 5, odseky
1 a 2 sa nepoužijú v kalendárnom roku,
a) v ktorom oprávnenie zaniklo alebo v ktorom podľa čestného vyhlásenia samostatne zárobkovo
činnej osoby nevykonáva činnosť podľa § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, ak táto skutočnosť nastala v
období od 1. januára do 30. júna, alebo do 30. septembra, ak jej bola predĺžená lehota na podanie
daňového priznania,
b) ktorý nasleduje po kalendárnom roku, v ktorom oprávnenie zaniklo alebo v ktorom podľa čestného
vyhlásenia samostatne zárobkovo činnej osoby nevykonáva činnosť podľa § 3 ods. 1 písm. b) a ods.
2 a 3.
(5) Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej
osoby, ktorá je opätovne oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods.
1 písm. b) a ods. 2 a 3, ktorá podľa svojho čestného vyhlásenia opätovne začala vykonávať činnosť
uvedenú v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 alebo ktorá mala prerušené povinné nemocenské
poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 26, vzniká
odo dňa, od ktorého je opätovne oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej v §
3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, odo dňa, od ktorého podľa svojho čestného vyhlásenia vykonáva túto
činnosť, najskôr odo dňa doručenia tohto vyhlásenia Sociálnej poisťovni, alebo odo dňa
nasledujúceho po dni skončenia prerušenia povinného nemocenského poistenia a povinného
dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby. Podmienkou na vznik týchto poistení
je, že k 1. júlu alebo k 1. októbru kalendárneho roka predchádzajúceho dňu, v ktorom je opätovne
oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3,
ku dňu, od ktorého podľa svojho čestného vyhlásenia vykonáva túto činnosť, najskôr odo dňa
doručenia tohto vyhlásenia Sociálnej poisťovni, alebo ku dňu skončenia prerušenia povinného
nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, jej príjem uvedený v § 3 ods. 1
písm. b) a ods. 2 a 3 za predchádzajúci kalendárny rok bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho
základu uvedeného v § 138 ods. 5. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie
takejto osobe zaniká 30. júna alebo 30. septembra kalendárneho roka nasledujúceho po
kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 nebol vyšší ako 12-
násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, ak tento zákon neustanovuje inak.
§ 22
Vznik a zánik povinného dôchodkového poistenia iných fyzických osôb
(1) Povinné dôchodkové poistenie vzniká fyzickej osobe uvedenej v § 15 ods. 1 písm. c) až e) odo
dňa prihlásenia sa na dôchodkové poistenie, najskôr odo dňa podania prihlášky na dôchodkové
poistenie. Fyzickej osobe uvedenej v § 15 ods. 1 písm. c), ktorá podala prihlášku na dôchodkové
poistenie do 45 dní odo dňa narodenia dieťaťa, vzniká povinné dôchodkové poistenie odo dňa
narodenia dieťaťa. Ak sa o dieťa uvedené v § 15 ods. 1 písm. c) a d) v tom istom období riadne stará
viac fyzických osôb uvedených v § 15 ods. 2, povinné dôchodkové poistenie z dôvodu tejto
starostlivosti vznikne fyzickej osobe, ktorá podá prihlášku na dôchodkové poistenie ako prvá. Povinné
dôchodkové poistenie fyzickej osobe uvedenej v § 15 ods. 1 písm. c) zaniká dňom skončenia riadnej
starostlivosti o dieťa do šiestich rokov jeho veku, najneskôr dňom dovŕšenia šiestich rokov veku
dieťaťa. Povinné dôchodkové poistenie fyzickej osobe uvedenej v § 15 ods. 1 písm. d) zaniká dňom
skončenia riadnej starostlivosti o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, najneskôr dňom
dovŕšenia 18 rokov veku tohto dieťaťa. Povinné dôchodkové poistenie fyzickej osobe uvedenej v § 15
ods. 1 písm. e) zaniká dňom skončenia poskytovania peňažného príspevku na opatrovanie podľa
osobitného predpisu, alebo dňom, od ktorého podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie podľa
osobitného predpisu sa osobná asistencia má vykonávať v rozsahu menej ako 140 hodín mesačne
alebo dňom zániku zmluvy o výkone osobnej asistencie najneskôr dňom získania 12 rokov povinného
dôchodkového poistenia podľa § 15 ods. 1 písm. e).
(2) Povinné dôchodkové poistenie vzniká fyzickej osobe uvedenej v § 15 ods. 1 písm. f) až h) odo
dňa, v ktorom nastala skutočnosť podmieňujúca povinné dôchodkové poistenie, a zaniká dňom, v
ktorom zanikla skutočnosť podmieňujúca povinné dôchodkové poistenie.
§ 23
Vznik a zánik dobrovoľného nemocenského poistenia, dobrovoľného dôchodkového poistenia
alebo dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti
Dobrovoľné nemocenské poistenie, dobrovoľné dôchodkové poistenie alebo dobrovoľné poistenie v
nezamestnanosti (ďalej len „dobrovoľné poistenie“) vzniká odo dňa prihlásenia sa na dobrovoľné
poistenie, najskôr odo dňa podania prihlášky, a zaniká dňom odhlásenia sa z dobrovoľného poistenia,
najskôr odo dňa podania odhlášky. Dobrovoľné poistenie zaniká aj
a) odo dňa, v ktorom nie sú splnené podmienky podľa § 14 ods. 2, § 15 ods. 4 a § 19 ods. 2 a 3,
b) od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý bolo
naposledy zaplatené poistné na dobrovoľné poistenie, ak za dva po sebe nasledujúce kalendárne
mesiace nebolo zaplatené poistné na toto poistenie vôbec, najneskôr do konca tretieho
kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, za ktorý bolo naposledy zaplatené
poistné na dobrovoľné poistenie; to neplatí, ak v kalendárnom mesiaci nebola dobrovoľne
nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba alebo dobrovoľne poistená
osoba v nezamestnanosti povinná platiť poistné na dobrovoľné poistenie podľa § 140.
§ 24
Vznik a zánik úrazového poistenia
Úrazové poistenie vzniká zamestnávateľovi odo dňa, v ktorom začal zamestnávať aspoň jednu
fyzickú osobu uvedenú v § 16, a zaniká dňom, v ktorom nezamestnáva ani jednu takúto fyzickú
osobu.
§ 25
Vznik a zánik garančného poistenia
Garančné poistenie vzniká zamestnávateľovi odo dňa, v ktorom začal zamestnávať aspoň jedného
zamestnanca v pracovnoprávnom vzťahu a člena družstva, ktorý je v pracovnom vzťahu k družstvu, a
zaniká dňom, v ktorom už nezamestnáva ani jedného zamestnanca v pracovnoprávnom vzťahu a
člena družstva, ktorý je v pracovnom vzťahu k družstvu,.
§ 26
Prerušenie povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a
povinného poistenia v nezamestnanosti
(1) Zamestnancovi sa prerušuje povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a
povinné poistenie v nezamestnanosti v období, v ktorom
a) čerpá pracovné voľno bez náhrady mzdy podľa osobitného predpisu alebo čerpá služobné voľno
bez nároku na plat alebo služobný príjem podľa osobitného predpisu okrem ospravedlnenej
neprítomnosti zamestnanca v práci z dôvodu jeho účasti na štrajku,
b) je dlhodobo uvoľnený z pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo zo služobného
pomeru na výkon verejnej funkcie, na výkon odborovej funkcie alebo na výkon funkcie člena
zamestnaneckej rady podľa osobitného predpisu, ak sa mu neposkytuje náhrada mzdy,
c) má neospravedlnenú neprítomnosť v práci,
d) je vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody; to platí vo vzťahu k činnosti, z ktorej je
povinne nemocensky poistený a povinne dôchodkovo poistený a počas jej vykonávania bol vzatý do
výkonu väzby alebo nastúpil výkon trestu odňatia slobody,
e) čerpá rodičovskú dovolenku podľa osobitného predpisu, ak ide o ženu a v období, v ktorom čerpá
rodičovskú dovolenku podľa osobitného predpisu, a nemá nárok na materské, ak ide o muža.
(2) Samostatne zárobkovo činnej osobe sa prerušuje povinné nemocenské poistenie a povinné
dôchodkové poistenie v období, v ktorom má pozastavené prevádzkovanie živnosti, pozastavený
výkon činnosti alebo pozastavenú činnosť, a v období, v ktorom je vo väzbe alebo vo výkone trestu
odňatia slobody; časť vety za bodkočiarkou v odseku 1 písm. d) platí rovnako.
(3) Zamestnancovi sa prerušuje povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a
povinné poistenie v nezamestnanosti od 11. dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania
fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o
dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b) do skončenia potreby tohto ošetrovania alebo tejto starostlivosti
a odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti do jej
skončenia.
(4) Samostatne zárobkovo činnej osobe sa prerušuje povinné nemocenské poistenie a povinné
dôchodkové poistenie od 11. dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby
uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa uvedené v §
39 ods. 1 písm. b) do skončenia potreby tohto ošetrovania alebo tejto starostlivosti a v období, v
ktorom má nárok na rodičovský príspevok podľa osobitného predpisu, ak podľa svojho vyhlásenia
nevykonáva činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne
zárobkovo činnej osoby. Samostatne zárobkovo činnej osobe sa prerušuje povinné nemocenské
poistenie a povinné dôchodkové poistenie aj odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania
dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia a v období trvania dobrovoľnej vojenskej prípravy,
ak v tomto období podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť povinne nemocensky poistenej a
povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby.
(5) Vznik prerušenia povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a
povinného poistenia v nezamestnanosti podľa odsekov 1 až 4 sa posudzuje rovnako ako zánik
povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v
nezamestnanosti a skončenie prerušenia týchto poistení sa posudzuje rovnako ako vznik týchto
poistení.
ŠIESTY DIEL
SPÔSOBILOSŤ FYZICKEJ OSOBY V PRÁVNYCH VZŤAHOCH SOCIÁLNEHO POISTENIA
§ 27
(1) Spôsobilosť fyzickej osoby mať v právnych vzťahoch sociálneho poistenia práva a povinnosti
vzniká narodením a zaniká smrťou, prípadne vyhlásením za mŕtveho.
(2) Spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať v právnych vzťahoch
sociálneho poistenia práva a brať na seba povinnosti vzniká dovŕšením 15. roku veku.
(3) Fyzická osoba mladšia ako 15 rokov veku musí byť zastúpená zákonným zástupcom. Kto je
zákonný zástupca tejto fyzickej osoby, ustanovuje osobitný predpis.
(4) Na pozbavenie a na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, na zákonného zástupcu fyzickej
osoby, ktorá bola tejto spôsobilosti pozbavená alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony bola
obmedzená, a na vyhlásenie fyzickej osoby za mŕtvu sa vzťahuje osobitný predpis.
SIEDMY DIEL
PRÁVNE ÚKONY A POČÍTANIE LEHÔT
§ 28
Právne úkony
Na právne úkony v sociálnom poistení sa vzťahuje osobitný predpis, ak tento zákon neustanovuje
inak.
§ 29
Počítanie lehôt v sociálnom poistení
(1) Na počítanie lehôt v sociálnom poistení sa vzťahuje osobitný predpis, ak tento zákon
neustanovuje inak.
(2) Ak posledný deň lehoty ustanovenej v konaní vo veciach sociálneho poistenia podľa tretej časti
pripadne na sobotu a na deň pracovného pokoja, je posledný deň lehoty najbližší nasledujúci
pracovný deň. Lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na príslušnom orgáne
vykonávajúcom sociálne poistenie alebo ak sa podanie odovzdá na prepravu poštou, alebo odošle
elektronickou poštou.
DRUHÁ HLAVA
NEMOCENSKÉ DÁVKY
PRVÝ DIEL
VŠEOBECNÉ PODMIENKY NÁROKU NA NEMOCENSKÉ DÁVKY
§ 30
Všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky zamestnanca
Zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak
a) splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského
poistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote a
b) nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1, okrem príjmu, ktorý sa
poskytuje z iného dôvodu, než za vykonanú prácu, za obdobie trvania dôvodu na poskytnutie
nemocenskej dávky uvedeného v § 33 ods. 1, § 39 ods. 1, § 48 ods. 1 a § 49 ods. 1.
§ 31
Všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky povinne nemocensky poistenej
samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby
(1) Povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nemocensky
poistená osoba majú nárok na nemocenskú dávku, ak tento zákon neustanovuje inak, ak
a) splnili podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského
poistenia a
b) zaplatili poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca, v
ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, za obdobie od prvého vzniku
nemocenského poistenia povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a
dobrovoľne nemocensky poistenej osoby do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho
kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, najviac za
obdobie posledných päť rokov predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na
poskytnutie nemocenskej dávky; podmienka zaplatenia poistného na nemocenské poistenie sa
považuje za splnenú, ak suma dlžného poistného na nemocenské poistenie je v úhrne nižšia ako 5
eur.
(2) Ak vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky v kalendárnom mesiaci, v ktorom povinne
nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe a dobrovoľne nemocensky poistenej
osobe prvýkrát vzniklo nemocenské poistenie, vznikne nárok na nemocenskú dávku, ak za tento
mesiac zaplatili poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň splatnosti poistného na
nemocenské poistenie. Na splnenie podmienky zaplatenia poistného odsek 1 písm. b) časť vety za
bodkočiarkou platí rovnako.
(3) Povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nemocensky
poistená osoba majú nárok na nemocenskú dávku aj vtedy, ak vznikol dôvod na poskytnutie
nemocenskej dávky po zániku ich nemocenského poistenia v ochrannej lehote a za obdobie od
prvého vzniku nemocenského poistenia povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej
osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby do zániku ich nemocenského poistenia, najviac za
obdobie posledných päť rokov predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, v ktorom zaniklo
nemocenské poistenie, zaplatili poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň splatnosti
poistného za kalendárny mesiac, v ktorom zaniklo nemocenské poistenie. Na splnenie podmienky
zaplatenia poistného odsek 1 písm. b) časť vety za bodkočiarkou platí rovnako.
§ 32
Ochranná lehota
(1) Ochranná lehota je sedem dní po zániku nemocenského poistenia, ak tento zákon
neustanovuje inak.
(2) Ochranná lehota
a) poistenca, ktorý bol nemocensky poistený menej ako sedem dní, je toľko dní, koľko trvalo
nemocenské poistenie,
b) poistenkyne, ktorej nemocenské poistenie zaniklo v období tehotenstva, je osem mesiacov.
(3) Ak poistencovi vznikne nemocenské poistenie v ochrannej lehote, počet dní ochrannej lehoty
získaný z nového nemocenského poistenia sa pripočíta k nevyčerpanému počtu dní ochrannej lehoty
z predchádzajúceho nemocenského poistenia. Ochranná lehota nemôže byť viac ako sedem dní.
(4) Plynutie ochrannej lehoty sa skončí, ak neuplynula skôr, dňom, v ktorom poistencovi
a) vzniklo nemocenské poistenie,
b) vznikol nárok na výplatu starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo
invalidného dôchodku.
DRUHÝ DIEL
NEMOCENSKÉ
Podmienky nároku na nemocenské
§ 33
(1) Zamestnanec a povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba majú nárok
na nemocenské, ak boli pre chorobu alebo úraz uznaní za dočasne práceneschopných na výkon
zárobkovej činnosti alebo im bolo nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu (ďalej
len „dočasná pracovná neschopnosť“).
(2) Dobrovoľne nemocensky poistená osoba má nárok na nemocenské, ak jej vznikla dočasná
pracovná neschopnosť a v posledných dvoch rokoch pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti
bola nemocensky poistená najmenej 270 dní.
§ 34
(1) Zamestnancovi vzniká nárok na nemocenské od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.
Povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe a dobrovoľne nemocensky
poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Nárok
na nemocenské zaniká dňom nasledujúcim po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti, najneskôr
uplynutím 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti (ďalej len „podporné obdobie”), ak
tento zákon neustanovuje inak.
(2) Zamestnancovi vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti,
ak dočasná pracovná neschopnosť vznikla v ochrannej lehote.
(3) Ak zamestnancovi zaniklo nemocenské poistenie v období dočasnej pracovnej neschopnosti, v
ktorom má nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti podľa osobitného predpisu,
má nárok na nemocenské odo dňa nasledujúceho po dni zániku nemocenského poistenia.
(4) Do podporného obdobia sa započítavajú aj predchádzajúce obdobia dočasnej pracovnej
neschopnosti, ak patria do obdobia 52 týždňov pred jej vznikom.
(5) Predchádzajúce obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti sa nezapočítavajú do podporného
obdobia, ak nemocenské poistenie trvalo aspoň 26 týždňov od skončenia poslednej dočasnej
pracovnej neschopnosti a poistencovi počas tohto obdobia nemocenského poistenia nevznikla
dočasná pracovná neschopnosť. Do podporného obdobia sa nezapočítava obdobie nariadeného
karanténneho opatrenia.
(6) Poistenkyni, ktorá je dočasne práceneschopná v období šiestich týždňov pred očakávaným
dňom pôrodu určeným lekárom, zaniká nárok na nemocenské od začiatku šiesteho týždňa pred
očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, ak jej vznikol nárok na materské.
§ 35
Poistenec nemá nárok na výplatu nemocenského za dni, počas ktorých má nárok na výplatu
materského.
§ 36
Poskytovanie nemocenského
Nemocenské sa poskytuje za dni.
§ 37
Výška nemocenského
(1) Výška nemocenského zamestnanca je 55 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa
§ 55 alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 57, ak tento zákon
neustanovuje inak.
(2) Výška nemocenského zamestnanca, ktorému dočasná pracovná neschopnosť vznikla v
ochrannej lehote, zamestnanca, ktorému zaniklo nemocenské poistenie v období dočasnej pracovnej
neschopnosti, povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne
nemocensky poistenej osoby, ak tento zákon neustanovuje inak, je v období
a) od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do tretieho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti
25 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 55 alebo pravdepodobného denného
vymeriavacieho základu určeného podľa § 57 a
b) od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 55 % denného vymeriavacieho základu určeného
podľa § 55 alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 57.
§ 38
Vylúčenie nároku na výplatu nemocenského
Poistenec nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu určeného
lekárom do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia
liečebného režimu určeného lekárom.
TRETÍ DIEL
OŠETROVNÉ
§ 39
Podmienky nároku na ošetrovné (1) Poistenec má nárok na ošetrovné, ak osobne a celodenne
a) ošetruje choré dieťa, chorého manžela, chorú manželku, chorého rodiča alebo chorého rodiča
manžela (manželky), ktorého zdravotný stav podľa potvrdenia príslušného lekára nevyhnutne
vyžaduje ošetrovanie inou fyzickou osobou, alebo
b) sa stará o dieťa do desiatich rokov veku, ak
1. dieťaťu bolo nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu,
2. predškolské zariadenie alebo zariadenie sociálnych služieb, v ktorých sa poskytuje dieťaťu
starostlivosť, alebo škola, ktorú dieťa navštevuje, boli rozhodnutím príslušných orgánov
uzavreté alebo v nich bolo nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu alebo
3. fyzická osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, ochorela, bolo jej nariadené karanténne opatrenie
podľa osobitného predpisu alebo bola prijatá do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho
zariadenia, a preto sa nemôže o dieťa starať.
(2) Dobrovoľne nemocensky poistená osoba má nárok na ošetrovné, ak vznikla potreba osobného
a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v odseku 1 písm. a) alebo potreba osobnej a
celodennej starostlivosti o dieťa uvedené v odseku 1 písm. b) a v posledných dvoch rokoch pred
vznikom tejto potreby bola nemocensky poistená najmenej 270 dní.
(3) Dieťa na účely poskytovania ošetrovného je
a) vlastné dieťa alebo osvojené dieťa poistenca alebo jeho manžela (manželky),
b) dieťa, ktoré bolo poistencovi zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na
základe rozhodnutia príslušného orgánu.
§ 40
Poskytovanie ošetrovného
Ošetrovné sa poskytuje za dni.
§ 41
Výška ošetrovného
Výška ošetrovného je 55 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 55 alebo
pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 57.
Vznik a zánik nároku na ošetrovné
§ 42
Poistencovi vzniká nárok na ošetrovné od prvého dňa potreby osobného a celodenného
ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) alebo potreby osobnej a celodennej
starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b) a zaniká dňom skončenia potreby osobného a
celodenného ošetrovania alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti, najneskôr uplynutím
desiateho dňa.
§ 43
(1) Poistenec nemá nárok na výplatu ošetrovného za dni, počas ktorých
a) sa mu vypláca náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca podľa osobitného
predpisu,
b) má nárok na výplatu nemocenského,
c) má nárok na výplatu materského.
(2) Ošetrovné sa vyplatí za to isté obdobie osobného a celodenného ošetrovania jednej fyzickej
osoby alebo viac fyzických osôb uvedených v § 39 ods. 1 písm. a) alebo osobnej a celodennej
starostlivosti o jedno alebo o viac detí uvedených v § 39 ods. 1 písm. b) len raz a len jednému
poistencovi a v tom istom prípade len raz a len jednému poistencovi.
ŠTVRTÝ DIEL
VYROVNÁVACIA DÁVKA
§ 44
Podmienky nároku na vyrovnávaciu dávku
(1) Zamestnankyňa má nárok na vyrovnávaciu dávku, ak je počas tehotenstva preradená na inú
prácu, pretože práca, ktorú predtým vykonávala, je podľa osobitného predpisu zakázaná tehotným
ženám alebo podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo, a pri práci, na ktorú je preradená,
dosahuje bez svojho zavinenia nižší príjem alebo náhradu príjmu podľa osobitného predpisu ako pri
práci, ktorú vykonávala pred preradením.
(2) Zamestnankyňa má nárok na vyrovnávaciu dávku, ak počas materstva do konca deviateho
mesiaca po pôrode je preradená na inú prácu, pretože práca, ktorú predtým vykonávala, je podľa
osobitného predpisu zakázaná matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode alebo podľa
lekárskeho posudku ohrozuje jej zdravie alebo materstvo, a pri práci, na ktorú je preradená, dosahuje
bez svojho zavinenia nižší príjem ako pri práci, ktorú vykonávala pred preradením.
(3) Podľa tohto zákona sa za preradenie na inú prácu v tehotenstve a materstve považuje, aj keď
nedochádza k zmene druhu práce,
a) zníženie normovaného výkonu práce, ktorým sa odstránia príčiny, na ktorých základe je také
vykonávanie práce zakázané tehotným ženám a matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode
alebo ktoré podľa lekárskeho posudku ohrozuje tehotenstvo ženy, jej zdravie alebo materstvo, s
výnimkou kratšieho pracovného času,
b) oslobodenie od vykonávania niektorých pracovných činností pri prácach, ktoré sú zakázané
tehotným ženám a matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode alebo ktoré podľa lekárskeho
posudku ohrozujú jej tehotenstvo, zdravie alebo materstvo, s výnimkou oslobodenia tehotnej
zamestnankyne alebo zamestnankyne do konca deviateho mesiaca po pôrode od vykonávania
uvedených pracovných činností v kratšom pracovnom čase,
c) preradenie tehotnej zamestnankyne alebo zamestnankyne do konca deviateho mesiaca po pôrode
na iné pracovisko alebo pracovné miesto, ak jej doterajšie pracovisko alebo pracovné miesto patrí
medzi také, ktoré sú zakázané tehotným ženám a matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode,
alebo ak dochádzanie na doterajšie pracovisko alebo pracovné miesto podľa lekárskeho posudku
ohrozuje tehotenstvo ženy, jej zdravie alebo materstvo,
d) oslobodenie od vykonávania nočnej práce tehotnej zamestnankyne alebo zamestnankyne do konca
deviateho mesiaca po pôrode.
Poskytovanie vyrovnávacej dávky
§ 45
Vyrovnávacia dávka sa poskytuje za kalendárny mesiac, a to aj vtedy, ak zamestnankyňa bola
preradená na inú prácu alebo sa preradenie skončilo počas kalendárneho mesiaca.
§ 46
(1) Vyrovnávacia dávka sa poskytuje v období, v ktorom zamestnankyňa mala po preradení na inú
prácu príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1.
(2) Počas tehotenstva sa vyrovnávacia dávka poskytuje najdlhšie do nástupu na materskú
dovolenku a po skončení materskej dovolenky najdlhšie do konca deviateho mesiaca po pôrode.
§ 47
Výška vyrovnávacej dávky
(1) Výška vyrovnávacej dávky je 55 % z rozdielu medzi mesačným vymeriavacím základom
určeným podľa § 56 ods. 1 a vymeriavacím základom, z ktorého zamestnankyňa platí poistné na
nemocenské poistenie v jednotlivých kalendárnych mesiacoch po preradení na inú prácu.
(2) Výška vyrovnávacej dávky je 55 % z rozdielu medzi pomernou časťou mesačného
vymeriavacieho základu určeného podľa § 56 ods. 2 a vymeriavacím základom, z ktorého
zamestnankyňa platí poistné na nemocenské poistenie v jednotlivých kalendárnych mesiacoch po
preradení na inú prácu, ak zamestnankyňa v kalendárnom mesiaci, za ktorý má nárok na
vyrovnávaciu dávku, nevykonávala počas celého kalendárneho mesiaca prácu, za ktorú má príjem,
ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1.
PIATY DIEL
MATERSKÉ
Podmienky nároku na materské
§ 48
(1) Poistenkyňa, ktorá je tehotná alebo ktorá sa stará o narodené dieťa, má nárok na materské, ak
v posledných dvoch rokoch pred pôrodom bola nemocensky poistená najmenej 270 dní.
(2) Poistenkyni vzniká nárok na materské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom
pôrodu určeným lekárom, najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom, a ak porodila skôr,
odo dňa pôrodu. Nárok na materské zaniká uplynutím 34. týždňa od vzniku nároku na materské, ak
tento zákon neustanovuje inak.
(3) Poistenkyňa má nárok na materské aj po uplynutí 34. týždňa od vzniku nároku na materské, ak
porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará alebo je osamelá. Nárok na
materské osamelej poistenkyni zaniká uplynutím 37. týždňa od vzniku nároku na materské a
poistenkyni, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, nárok na
materské zaniká uplynutím 43. týždňa od vzniku nároku na materské.
(4) Podmienka starostlivosti o narodené dieťa sa považuje za splnenú v období, v ktorom je dieťa
prijaté do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia.
(5) Ak sa poistenkyni vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov
alebo materské sa jej nevyplácalo, pretože pôrod nastal skôr ako určil lekár, má nárok na materské do
konca 34. týždňa od vzniku nároku na materské; osamelá poistenkyňa má nárok na materské do
konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské a poistenkyňa, ktorá porodila zároveň dve alebo viac
detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské do konca 43. týždňa od vzniku nároku na
materské.
(6) Ak sa poistenkyni vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov z
iného dôvodu, ako je uvedený v odseku 5, má nárok na materské do konca 28. týždňa odo dňa
pôrodu, ale najdlhšie do konca 34. týždňa od vzniku nároku na materské; osamelá poistenkyňa má
nárok na materské do konca 31. týždňa odo dňa pôrodu, najdlhšie do konca 37. týždňa od vzniku
nároku na materské a poistenkyňa, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa
stará, má nárok na materské do konca 37. týždňa odo dňa pôrodu, najdlhšie do konca 43. týždňa od
vzniku nároku na materské.
(7) Poistenkyňa, ktorej sa narodilo mŕtve dieťa, má nárok na materské do konca 14. týždňa od
vzniku nároku na materské.
(8) Poistenkyňa, ktorej dieťa zomrelo v období trvania nároku na materské, má nárok na materské
do konca druhého týždňa odo dňa úmrtia dieťaťa, najdlhšie do konca 34. týždňa od vzniku nároku na
materské; osamelá poistenkyňa má nárok na materské najdlhšie do konca 37. týždňa od vzniku
nároku na materské a poistenkyňa, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa
stará, má nárok na materské najdlhšie do konca 43. týždňa od vzniku nároku na materské.
(9) Obdobie nároku na materské poistenkyne, ktorá dieťa porodila, nesmie byť kratšie ako 14
týždňov od vzniku nároku na materské a nesmie zaniknúť pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa
pôrodu.
§ 49
(1) Iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará, má nárok na
materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 28 týždňov od vzniku nároku na
materské. Osamelý iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej starostlivosti, má nárok na
materské v období 31 týždňov od vzniku nároku na materské a iný poistenec, ktorý prevzal do
starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské 37 týždňov od
vzniku nároku na materské. Iný poistenec má nárok na materské najdlhšie do dovŕšenia troch rokov
veku dieťaťa, ak v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti bol nemocensky
poistený najmenej 270 dní.
(2) Iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, je
a) otec dieťaťa, ak matka dieťaťa zomrela,
b) otec dieťaťa, ak sa podľa lekárskeho posudku matka o dieťa nemôže starať alebo nesmie starať pre
svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý trvá najmenej jeden mesiac, a matka nepoberá materské
alebo rodičovský príspevok, s výnimkou, keď dieťa bolo zverené matke rozhodnutím súdu,
c) manžel matky dieťaťa, ak sa matka podľa lekárskeho posudku o dieťa nemôže starať alebo nesmie
starať pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý trvá najmenej jeden mesiac, a matka nepoberá
materské alebo rodičovský príspevok,
d) otec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu, a
matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok,
e) manželka otca dieťaťa, ak sa stará o dieťa, ktorého matka zomrela, alebo
f) fyzická osoba, ak sa stará o dieťa na základe rozhodnutia príslušného orgánu.
§ 49a
Do obdobia 270 dní sa započítava obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia
zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky podľa osobitného predpisu a obdobie
prerušenia povinného nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá má nárok
na rodičovský príspevok podľa osobitného predpisu a nevykonáva činnosť povinne nemocensky
poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby.
§ 50
Ak poistenkyni zaniklo nemocenské poistenie v období tehotenstva, má nárok na materské od
začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom alebo odo dňa pôrodu, ak
porodila skôr, ak jej trvala ochranná lehota ku dňu začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom
pôrodu určeným lekárom alebo pred skutočným dňom pôrodu.
§ 51
(1) Ak dieťa prevzala do starostlivosti iná fyzická osoba alebo právnická osoba z dôvodu, že sa
poistenec podľa lekárskeho posudku nemôže alebo nesmie starať o dieťa pre svoj nepriaznivý
zdravotný stav, nárok na materské tomuto poistencovi zaniká dňom prevzatia dieťaťa do tejto
starostlivosti a opätovne vzniká odo dňa prevzatia dieťaťa zo starostlivosti inej fyzickej osoby alebo
právnickej osoby. Nárok na materské trvá do uplynutia celkového obdobia trvania nároku na materské,
najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa.
(2) Ak sa poistenec prestal starať o dieťa z iného dôvodu, ako je jeho nepriaznivý zdravotný stav,
nárok na materské zaniká dňom skončenia jeho starostlivosti o dieťa a opätovne vzniká odo dňa
pokračovania v starostlivosti o toto dieťa. Obdobie, počas ktorého sa poistenec prestal starať o dieťa z
iných dôvodov, sa započítava do celkového obdobia trvania nároku na materské.
§ 52
Poskytovanie materského
(1) Materské sa poskytuje za dni.
(2) Materské sa poskytuje za to isté obdobie len raz a len jednému poistencovi. To neplatí, ak
inému poistencovi vznikne nárok na materské podľa § 49 ods. 1 počas obdobia uvedeného v § 48
ods. 9.
§ 53
Výška materského
Výška materského je 70 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 55 alebo
pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 57.
ŠIESTY DIEL
SPOLOČNÉ USTANOVENIA O NEMOCENSKÝCH DÁVKACH
§ 54
Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu
(1) Ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára kalendárneho roka
predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, do
dňa, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúce obdobie na zistenie
denného vymeriavacieho základu je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom
vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.
(2) Ak nemocenské poistenie zamestnanca vzniklo v kalendárnom roku predchádzajúcom
kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, alebo v kalendárnom
roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, a obdobie nemocenského poistenia
zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, bolo najmenej 90 dní predo dňom, v
ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúce obdobie na zistenie denného
vymeriavacieho základu je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho
mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie
nemocenskej dávky.
(3) Ak obdobie nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské
poistenie, pred vznikom dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky bolo kratšie ako 90 dní od vzniku
tohto nemocenského poistenia, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je
kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie
nemocenskej dávky, ak obdobie nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na
nemocenské poistenie, v predchádzajúcom kalendárnom roku bolo najmenej 90 dní, okrem obdobia
nemocenského poistenia, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, dosiahnutého u
zamestnávateľa, u ktorého vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.
(4) Rozhodujúce obdobie na určenie denného vymeriavacieho základu zamestnankyne, ktorá bola
preradená na inú prácu v období, v ktorom obdobie nemocenského poistenia zamestnankyne, za
ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, bolo kratšie ako 90 dní od vzniku nemocenského
poistenia, je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom
došlo k preradeniu zamestnankyne na inú prácu.
(5) Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu na určenie výšky
materského zamestnankyne, ktorá bola z dôvodu tehotenstva preradená na inú prácu podľa
osobitného predpisu, sa zisťuje ku dňu tohto preradenia.
(6) Ak nemocenské poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby vzniklo
a) v kalendárnom roku predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie
nemocenskej dávky, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie
od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho roka, predchádzajúceho kalendárnemu
roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky,
b) v kalendárnom roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúce
obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od vzniku nemocenského
poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom
vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky,
c) v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúce
obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od vzniku nemocenského
poistenia do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej
dávky.
(7) Ak nemocenské poistenie dobrovoľne nemocensky poistenej osoby trvalo najmenej 26 týždňov
a vzniklo
a) v kalendárnom roku predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie
nemocenskej dávky, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie
od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho roka, predchádzajúceho kalendárnemu
roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky,
b) v kalendárnom roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúce
obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od vzniku nemocenského
poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom
vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.
(8) Ak nárok na nemocenskú dávku vznikol v ochrannej lehote, rozhodujúce obdobie na zistenie
denného vymeriavacieho základu sa zisťuje ku dňu zániku nemocenského poistenia.
(9) Pri určení rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu a na účely
vzniku nemocenského poistenia zamestnanca na zistenie 90 dní nemocenského poistenia, za ktoré sa
platí poistné na nemocenské poistenie sa § 26 ods. 5 nepoužije.
(10) Z rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu sa vylučujú obdobia, za
ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, a obdobia prerušenia
povinného nemocenského poistenia.
§ 55
Denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky
(1) Denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky je podiel súčtu vymeriavacích
základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období a
počtu dní rozhodujúceho obdobia. Denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta
nahor.
(2) Denný vymeriavací základ nesmie byť vyšší ako denný vymeriavací základ určený z 1,5-
násobku všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárom roku, ktorý dva roky
predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.
§ 56
Mesačný vymeriavací základ na určenie výšky vyrovnávacej dávky
(1) Mesačný vymeriavací základ na určenie výšky vyrovnávacej dávky je 30,4167-násobok
denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 55. Mesačný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje
na celé eurocenty nahor.
(2) Pomerná časť mesačného vymeriavacieho základu na určenie výšky vyrovnávacej dávky je
30,4167-násobok denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 55 pripadajúci na počet
kalendárnych dní, v ktorom mala zamestnankyňa po preradení na inú prácu príjem, ktorý sa považuje
za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1.
§ 57
Pravdepodobný denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenských dávok
(1) Výška nemocenskej dávky sa určuje z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu, ak
a) poistenec nemal v rozhodujúcom období uvedenom v § 54 vymeriavací základ na platenie
poistného na nemocenské poistenie,
b) zamestnanec v rozhodujúcom období podľa § 54 ods. 3 nedosiahol 90 dní nemocenského poistenia
zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie alebo
c) dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky vznikol povinne nemocensky poistenej samostatne
zárobkovo činnej osobe v deň vzniku tohto nemocenského poistenia, okrem vzniku nemocenského
poistenia z dôvodu skončenia jeho prerušenia podľa § 26 ods. 5, alebo
d) dobrovoľne nemocensky poistená osoba bola nepretržite dobrovoľne nemocensky poistená menej
ako 26 týždňov pred vznikom dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky; nepretržité dobrovoľné
nemocenské poistenie nie je dobrovoľné nemocenské poistenie, ktoré zaniklo a znovu vzniklo
nasledujúci kalendárny deň.
(2) Pravdepodobný denný vymeriavací základ je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého
by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na
poskytnutie nemocenskej dávky.
(3) Ak pravdepodobný denný vymeriavací základ určený podľa odseku 2 je vyšší ako suma
zodpovedajúca jednej tridsatine vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5 platného ku dňu, v
ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, pravdepodobný denný vymeriavací základ
je suma zodpovedajúca jednej tridsatine vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5 platného
ku dňu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.
(4) Pravdepodobný denný vymeriavací základ zamestnanca a povinne nemocensky poistenej
samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorí nemali v rozhodujúcom období vymeriavací základ na
platenie poistného na nemocenské poistenie z dôvodu poberania materského, prerušenia povinného
nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky alebo z dôvodu
prerušenia povinného nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá má nárok
na rodičovský príspevok, je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na
nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej
dávky; § 55 ods. 2 platí rovnako.
(5) Pravdepodobný denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.
SIEDMY DIEL
NÁROKY Z NEMOCENSKÉHO POISTENIA V OSOBITNÝCH PRÍPADOCH
§ 58
Nárok na nemocenské dávky z viacerých nemocenských poistení
(1) Nárok na nemocenskú dávku sa posudzuje samostatne z každého nemocenského poistenia.
(2) Ak vznikne nárok na nemocenskú dávku z viacerých nemocenských poistení, nemocenská
dávka sa určí z úhrnu denných vymeriavacích základov na určenie výšky nemocenských dávok z tých
poistení, z ktorých vznikol nárok na nemocenskú dávku, a nemocenská dávka sa vypláca len jedna.
(3) Úhrn denných vymeriavacích základov určených podľa odseku 2 nesmie byť vyšší ako suma
denného vymeriavacieho základu určená z 1,5-násobku všeobecného vymeriavacieho základu
platného v kalendárom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod
na poskytnutie nemocenskej dávky.
TRETIA HLAVA
DÔCHODKOVÉ DÁVKY
PRVÝ DIEL
VYMEDZENIE POJMOV DÔCHODKOVÉHO POISTENIA
§ 60
Obdobie dôchodkového poistenia
(1) Obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie
dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených v § 140 bolo
zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon neustanovuje inak.
Ak zamestnávateľ nesplnil povinnosť platiť a odvádzať poistné na dôchodkové poistenie, podmienka
zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie u zamestnanca sa považuje za splnenú; to neplatí, ak
si túto povinnosť nesplnil zamestnávateľ uvedený v § 7 ods. 2 alebo zamestnávateľ za zamestnanca,
ktorý je štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa
alebo ktorý je členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku
zamestnávateľa.
(2) Obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho
vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na
výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok,
invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
(3) Obdobie dôchodkového poistenia nie je obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho
vojaka, ak toto obdobie bolo zhodnotené na nárok na vdovský výsluhový dôchodok, vdovský
dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok, vdovecký dôchodok, sirotský výsluhový dôchodok alebo
sirotský dôchodok podľa osobitného predpisu.
(4) Obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie poberania invalidného dôchodku priznaného a
vyplácaného Sociálnou poisťovňou, a to do dovŕšenia dôchodkového veku alebo priznania
predčasného starobného dôchodku.
(5) Obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie podľa § 142 ods. 3, za ktoré bolo dodatočne
zaplatené poistné na dôchodkové poistenie.
(6) Obdobie dôchodkového poistenia zamestnanca podľa § 4 ods. 2 prvej vety nie je obdobie, v
ktorom bol povinne dôchodkovo poistený a nemal vymeriavací základ na platenie poistného na
dôchodkové poistenie.
(7) Ak má poistenec v tom istom období viacero dôchodkových poistení, započítava sa takéto
obdobie dôchodkového poistenia len raz.
(8) To isté obdobie riadnej starostlivosti o dieťa do šiestich rokov jeho veku alebo o dieťa s
dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do 18 rokov jeho veku sa započítava ako obdobie
dôchodkového poistenia len jednej fyzickej osobe uvedenej v § 15 ods. 1 písm. c) a d).
(9) Československé obdobie dôchodkového poistenia na účely nároku na vyrovnávací príplatok je
doba zamestnania a náhradná doba získané pred 1. januárom 1993 podľa predpisov účinných pred 1.
januárom 1993. Československé obdobie dôchodkového poistenia sa započítava podľa predpisov
Slovenskej republiky účinných ku dňu, od ktorého sa priznáva starobný dôchodok.
(10) Rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia.
§ 61
Osobný vymeriavací základ
Osobný vymeriavací základ je úhrn vymeriavacích základov za kalendárny rok, z ktorých sa
zaplatilo poistné na dôchodkové poistenie alebo z ktorých sa poistné na dôchodkové poistenie podľa §
60 ods. 1 druhej vety považuje za zaplatené.
§ 62
Osobný mzdový bod
(1) Osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel osobného
vymeriavacieho základu a všeobecného vymeriavacieho základu. Osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje
na štyri desatinné miesta nahor.
(2) Za obdobie dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 4, ktoré trvalo celý kalendárny rok, patrí
osobný mzdový bod vo výške 0,3. Ak toto obdobie trvalo len časť kalendárneho roka, osobný mzdový
bod sa určí ako súčin pomernej časti osobného mzdového bodu a počtu dní tohto obdobia. Pomerná
časť osobného mzdového bodu je podiel osobného mzdového bodu vo výške 0,3 a počtu dní
kalendárneho roka, v ktorom bolo získané obdobie dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 4, a
zaokrúhľuje sa na štyri desatinné miesta nahor.
(3) Osobný mzdový bod je najviac v hodnote 3.
§ 63
Priemerný osobný mzdový bod
(1) Priemerný osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel súčtu
osobných mzdových bodov dosiahnutých v jednotlivých kalendárnych rokoch rozhodujúceho obdobia
a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, ak tento zákon neustanovuje inak.
Priemerný osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Na účely určenia
obdobia dôchodkového poistenia sa získané dni dôchodkového poistenia prepočítavajú na roky, ak
tento zákon neustanovuje inak. Obdobie dôchodkového poistenia sa zaokrúhľuje na štyri desatinné
miesta nahor.
(2) Na hodnotu priemerného osobného mzdového bodu prevyšujúcu hodnotu 3 sa neprihliada.
(3) Priemerný osobný mzdový bod v hodnote nižšej ako 1,25 sa započítava v celej výške. Z hodnoty
priemerného osobného mzdového bodu od 1,25 do 3 sa započítava v roku
a) 2013 80 %,
b) 2014 76 %,
c) 2015 72 %,
d) 2016 68 %,
e) 2017 64 %,
f) 2018 a nasledujúcich rokoch 60 %.
(4) K priemernému osobnému mzdovému bodu v hodnote nižšej ako 1,0 sa pripočíta z rozdielu
medzi hodnotou 1,0 a priemerným osobným mzdovým bodom určeným podľa odseku 1 v roku
a) 2013 17 %,
b) 2014 18 %,
c) 2015 19 %,
d) 2016 20 %,
e) 2017 21 %,
f) 2018 a nasledujúcich rokoch 22 %.
(5) Priemerný osobný mzdový bod po úprave podľa odsekov 3 a 4 sa zaokrúhľuje na štyri desatinné
miesta nahor.
(6) Rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne roky
pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku, s výnimkou kalendárnych
rokov pred 1. januárom 1984, ak tento zákon neustanovuje inak. Z rozhodujúceho obdobia sa vylučujú
obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 62 ods. 2 prvej vety alebo § 255 ods. 3 prvej vety,
alebo obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod, ak tieto obdobia
trvali celý kalendárny rok.
(7) Ak v rozhodujúcom období určenom podľa odseku 6 nie je najmenej dvadsaťdva kalendárnych
rokov, predlžuje sa rozhodujúce obdobie pred 1. január 1984 postupne tak, aby v ňom bolo
dvadsaťdva kalendárnych rokov podľa odseku 6. Ak poistenec ani po tomto predĺžení nemá
dvadsaťdva kalendárnych rokov podľa odseku 6, zisťuje sa priemerný osobný mzdový bod z tohto
nižšieho počtu kalendárnych rokov.
(8) Ak v rozhodujúcom období sú len obdobia uvedené v § 62 ods. 2 prvej vete alebo § 255 ods. 3,
priemerný osobný mzdový bod je 0,3.
(9) Ak rozhodujúce obdobie určené podľa odsekov 6 a 7 je kratšie ako jeden kalendárny rok,
priemerný osobný mzdový bod sa určí ako podiel osobného mzdového bodu dosiahnutého v tomto
kratšom období a koeficientu určeného ako podiel počtu dní tohto obdobia dôchodkového poistenia a
čísla 365. Koeficient sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Odsek 5 platí rovnako.
Všeobecný vymeriavací základ na účely tohto ustanovenia je všeobecný vymeriavací základ, ktorý
platil v roku, ktorý dva roky predchádza roku, v ktorom vznikol nárok na dôchodkovú dávku.
(10) Ak vznikol nárok na dôchodkovú dávku v kalendárnom roku, v ktorom poistencovi prvý raz
vzniklo dôchodkové poistenie, priemerný osobný mzdový bod sa určí ako podiel osobného mzdového
bodu dosiahnutého v období od vzniku dôchodkového poistenia do vzniku nároku na dôchodkovú
dávku a koeficientu určeného ako podiel počtu dní tohto obdobia dôchodkového poistenia a čísla 365.
Koeficient sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Odsek 5 platí rovnako.
(11) Ak poistencovi vznikol nárok na dôchodkovú dávku v deň prvého vzniku dôchodkového
poistenia, priemerný osobný mzdový bod je osobný mzdový bod určený ako podiel pravdepodobného
vymeriavacieho základu na platenie poistného na dôchodkové poistenie za kalendárny mesiac, v
ktorom vznikol nárok na dôchodkovú dávku, a jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho
základu. Pravdepodobný vymeriavací základ je vymeriavací základ, z ktorého by sa platilo poistné na
dôchodkové poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol nárok na dôchodkovú dávku.
§ 64
Dôchodková hodnota
(1) Dôchodková hodnota v roku 2004 je 183,58 Sk.
(2) Dôchodková hodnota v roku 2005 je 195,31 Sk.
(3) Dôchodková hodnota platná k 31. decembru kalendárneho roka sa upravuje od 1. januára
nasledujúceho kalendárneho roka indexom, ktorý sa určí ako podiel priemernej mzdy zistenej za tretí
štvrťrok predchádzajúceho kalendárneho roka a priemernej mzdy zistenej za tretí štvrťrok
kalendárneho roka dva roky predchádzajúceho kalendárnemu roku, od ktorého sa dôchodková
hodnota upravuje. Takto určená dôchodková hodnota platí vždy od 1. januára do 31. decembra
kalendárneho roka.
(4) Priemerná mzda uvedená v odseku 3 je priemerná mzda v hospodárstve Slovenskej republiky
zistená štatistickým úradom.
(5) Dôchodková hodnota sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.
(6) Aktuálna dôchodková hodnota je dôchodková hodnota určená podľa odsekov 1 až 5, ktorá platí
v čase vzniku nároku na výplatu dôchodkovej dávky.
DRUHÝ DIEL
STAROBNÝ DÔCHODOK
§ 65
Podmienky nároku na starobný dôchodok (1) Poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a
dovŕšil dôchodkový vek.
(2) Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak.
(3) Mužovi, ktorý v období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2005 dovŕšil vek 60 rokov, sa
dôchodkový vek určí tak, že k veku 60 rokov sa pripočíta
a) v roku 2004 deväť kalendárnych mesiacov,
b) v roku 2005 osemnásť kalendárnych mesiacov.
(4) Žene, ktorá vychovala päť detí alebo viac detí a v období od 1. januára 2004 do 31. decembra
2014 dovŕšila vek 53 rokov, sa dôchodkový vek určí tak, že k veku 53 rokov sa pripočíta
a) v roku 2004 deväť kalendárnych mesiacov,
b) v roku 2005 osemnásť kalendárnych mesiacov,
c) v roku 2006 dvadsaťsedem kalendárnych mesiacov,
d) v roku 2007 tridsaťšesť kalendárnych mesiacov,
e) v roku 2008 štyridsaťpäť kalendárnych mesiacov,
f) v roku 2009 päťdesiatštyri kalendárnych mesiacov,
g) v roku 2010 šesťdesiattri kalendárnych mesiacov,
h) v roku 2011 sedemdesiatdva kalendárnych mesiacov,
i) v roku 2012 osemdesiatjeden kalendárnych mesiacov,
j) v roku 2013 deväťdesiat kalendárnych mesiacov,
k) v roku 2014 deväťdesiatdeväť kalendárnych mesiacov.
(5) Žene, ktorá vychovala tri deti alebo štyri deti a v období od 1. januára 2004 do 31. decembra
2013 dovŕšila vek 54 rokov, sa dôchodkový vek určí tak, že k veku 54 rokov sa pripočíta
a) v roku 2004 deväť kalendárnych mesiacov,
b) v roku 2005 osemnásť kalendárnych mesiacov,
c) v roku 2006 dvadsaťsedem kalendárnych mesiacov,
d) v roku 2007 tridsaťšesť kalendárnych mesiacov,
e) v roku 2008 štyridsaťpäť kalendárnych mesiacov,
f) v roku 2009 päťdesiatštyri kalendárnych mesiacov,
g) v roku 2010 šesťdesiattri kalendárnych mesiacov,
h) v roku 2011 sedemdesiatdva kalendárnych mesiacov,
i) v roku 2012 osemdesiatjeden kalendárnych mesiacov,
j) v roku 2013 deväťdesiat kalendárnych mesiacov.
(6) Žene, ktorá vychovala dve deti a v období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2012 dovŕšila
vek 55 rokov, sa dôchodkový vek určí tak, že k veku 55 rokov sa pripočíta
a) v roku 2004 deväť kalendárnych mesiacov,
b) v roku 2005 osemnásť kalendárnych mesiacov,
c) v roku 2006 dvadsaťsedem kalendárnych mesiacov,
d) v roku 2007 tridsaťšesť kalendárnych mesiacov,
e) v roku 2008 štyridsaťpäť kalendárnych mesiacov,
f) v roku 2009 päťdesiatštyri kalendárnych mesiacov,
g) v roku 2010 šesťdesiattri kalendárnych mesiacov,
h) v roku 2011 sedemdesiatdva kalendárnych mesiacov,
i) v roku 2012 osemdesiatjeden kalendárnych mesiacov.
(7) Žene, ktorá vychovala jedno dieťa a v období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2010 dovŕšila
vek 56 rokov, sa dôchodkový vek určí tak, že k veku 56 rokov sa pripočíta
a) v roku 2004 deväť kalendárnych mesiacov,
b) v roku 2005 osemnásť kalendárnych mesiacov,
c) v roku 2006 dvadsaťsedem kalendárnych mesiacov,
d) v roku 2007 tridsaťšesť kalendárnych mesiacov,
e) v roku 2008 štyridsaťpäť kalendárnych mesiacov,
f) v roku 2009 päťdesiatštyri kalendárnych mesiacov,
g) v roku 2010 šesťdesiattri kalendárnych mesiacov.
(8) Žene, ktorá v období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2009 dovŕšila vek 57 rokov, sa
dôchodkový vek určí tak, že k veku 57 rokov sa pripočíta
a) v roku 2004 deväť kalendárnych mesiacov,
b) v roku 2005 osemnásť kalendárnych mesiacov,
c) v roku 2006 dvadsaťsedem kalendárnych mesiacov,
d) v roku 2007 tridsaťšesť kalendárnych mesiacov,
e) v roku 2008 štyridsaťpäť kalendárnych mesiacov,
f) v roku 2009 päťdesiatštyri kalendárnych mesiacov. (9) Dôchodkový vek určený podľa odsekov 3 až 8 je vek dovŕšený v kalendárnom mesiaci v deň,
ktorý sa číslom zhoduje s dňom narodenia poistenca.
(10) Ak deň dovŕšenia dôchodkového veku určeného podľa odsekov 3 až 8 pripadne na deň, ktorý
sa číselne nezhoduje s dňom narodenia poistenca, za deň dovŕšenia dôchodkového veku sa považuje
posledný deň posledného pripočítaného kalendárneho mesiaca.
§ 66
Určenie sumy starobného dôchodku
(1) Suma starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia
dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej
dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.
(2) Ak poistenec bol dôchodkovo poistený po splnení podmienok nároku na starobný dôchodok a
nepoberal tento dôchodok alebo jeho časť, suma starobného dôchodku sa určí podľa odseku 1 a
pripočíta sa k nej suma určená ako súčin súčtu osobných mzdových bodov získaných za obdobie
dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.
Takto určená suma starobného dôchodku sa zvýši o 0,5 % za každých 30 dní dôchodkového
poistenia získaných po vzniku nároku na starobný dôchodok bez poberania tohto dôchodku alebo jeho
časti.
(3) Ak poistenec bol dôchodkovo poistený po splnení podmienok nároku na starobný dôchodok a
poberal tento dôchodok alebo jeho časť, suma starobného dôchodku sa od 1. januára kalendárneho
roka, v ktorom sa určuje suma starobného dôchodku, určí tak, že k sume starobného dôchodku
vyplácanej k 1. januáru kalendárneho roka sa pripočíta suma určená ako súčin súčtu jednej polovice
osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia počas poberania
starobného dôchodku alebo jeho časti v predchádzajúcom kalendárnom roku a aktuálnej dôchodkovej
hodnoty; o určení sumy starobného dôchodku sa rozhodne do 31. marca kalendárneho roka, v ktorom
sa určuje suma starobného dôchodku. Ak poistencovi podľa prvej vety zaniklo dôchodkové poistenie v
kalendárnom roku, v ktorom sa určila suma starobného dôchodku podľa prvej vety alebo sa neurčila
suma starobného dôchodku podľa prvej vety z dôvodu, že v predchádzajúcom kalendárnom roku
nezískal obdobie dôchodkového poistenia počas poberania starobného dôchodku alebo jeho časti,
suma starobného dôchodku sa na základe žiadosti o určenie sumy starobného dôchodku poistenca
podľa prvej vety určí tak, že k sume starobného dôchodku vyplácanej ku dňu zániku dôchodkového
poistenia sa pripočíta suma určená ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov
získaných za obdobie dôchodkového poistenia v kalendárnom roku, v ktorom zaniklo dôchodkové
poistenie, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.
(4) Ak poistenec bol dôchodkovo poistený bez poberania starobného dôchodku alebo jeho časti v
období nasledujúcom po období, v ktorom poberal starobný dôchodok alebo jeho časť, suma
starobného dôchodku sa odo dňa vzniku nároku na výplatu starobného dôchodku určí tak, že k sume
starobného dôchodku vyplácanej ku dňu zastavenia výplaty starobného dôchodku sa pripočíta suma
určená ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov získaných za obdobie
dôchodkového poistenia počas poberania starobného dôchodku alebo jeho časti a aktuálnej
dôchodkovej hodnoty a suma určená ako súčin súčtu osobných mzdových bodov získaných za
obdobie dôchodkového poistenia bez poberania starobného dôchodku alebo jeho časti a aktuálnej
dôchodkovej hodnoty. Takto určená suma starobného dôchodku sa zvýši o 0,5 % za každých 30 dní
dôchodkového poistenia získaných po vzniku nároku na starobný dôchodok bez poberania tohto
dôchodku alebo jeho časti.
(5) Ak sa starobný dôchodok ku dňu zastavenia jeho výplaty alebo ku dňu zániku dôchodkového
poistenia získaného počas poberania starobného dôchodku vyplácal v sume jednej polovice z dôvodu
jeho súbehu s vdovským dôchodkom alebo vdoveckým dôchodkom, pri určení sumy starobného
dôchodku podľa odsekov 3 a 4 sa prihliada na sumu starobného dôchodku, ktorá by patrila bez jeho
zníženia z tohto dôvodu.
(6) Suma starobného dôchodku poistenca, ktorý je sporiteľ podľa osobitného predpisu, sa za
obdobie starobného dôchodkového sporenia
a) pred 1. septembrom 2012 zníži o 1/2 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie
starobného dôchodkového sporenia,
b) od 1. septembra 2012 do 31. decembra 2016 zníži o 2/9 pomernej sumy starobného dôchodku
patriacej za obdobie starobného dôchodkového sporenia,
c) od 1. januára 2017 do 31. decembra 2017 zníži o 17/72 pomernej sumy starobného dôchodku
patriacej za obdobie starobného dôchodkového sporenia,
d) od 1. januára 2018 do 31. decembra 2018 zníži o 1/4 pomernej sumy starobného dôchodku
patriacej za obdobie starobného dôchodkového sporenia,
e) od 1. januára 2019 do 31. decembra 2019 zníži o 19/72 pomernej sumy starobného dôchodku
patriacej za obdobie starobného dôchodkového sporenia,
f) od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 zníži o 5/18 pomernej sumy starobného dôchodku
patriacej za obdobie starobného dôchodkového sporenia,
g) od 1. januára 2021 do 31. decembra 2021 zníži o 7/24 pomernej sumy starobného dôchodku
patriacej za obdobie starobného dôchodkového sporenia,
h) od 1. januára 2022 do 31. decembra 2022 zníži o 11/36 pomernej sumy starobného dôchodku
patriacej za obdobie starobného dôchodkového sporenia,
i) od 1. januára 2023 do 31. decembra 2023 zníži o 23/72 pomernej sumy starobného dôchodku
patriacej za obdobie starobného dôchodkového sporenia,
j) po 31. decembri 2023 zníži o 1/3 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie
starobného dôchodkového sporenia.
(7) Na určenie sumy starobného dôchodku podľa odsekov 2 a 4 sa do obdobia dôchodkového
poistenia získaného po vzniku nároku na starobný dôchodok nezapočítavajú obdobia uvedené v § 140
ods. 1 až 4; na určenie sumy starobného dôchodku podľa odsekov 2 až 4 sa na hodnotu osobného
mzdového bodu za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok
prevyšujúcu hodnotu 3 neprihliada.
(8) Všeobecný vymeriavací základ na určenie osobného mzdového bodu za posledný rok
dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok je všeobecný vymeriavací základ
ustanovený na kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa zisťuje
osobný mzdový bod. Všeobecný vymeriavací základ na určenie osobného mzdového bodu za
predposledný rok dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok je všeobecný
vymeriavací základ ustanovený na kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa
zisťuje osobný mzdový bod.
(9) Sociálna poisťovňa určí sumu starobného dôchodku na žiadosť podľa odsekov 3 a 4 v
kalendárnom roku len raz.
TRETÍ DIEL
PREDČASNÝ STAROBNÝ DÔCHODOK
§ 67
Podmienky nároku na predčasný starobný dôchodok
(1) Poistenec má nárok na predčasný starobný dôchodok, ak ku dňu, od ktorého žiada o jeho
priznanie,
a) bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov,
b) chýbajú mu najviac dva roky do dovŕšenia dôchodkového veku a
c) suma predčasného starobného dôchodku je vyššia ako 1,2-násobku sumy životného minima pre
jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu.
(2) Poistenec, ktorý je sporiteľ podľa osobitného predpisu, má nárok na predčasný starobný
dôchodok aj vtedy, ak ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie,
a) bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov,
b) získal obdobie starobného dôchodkového sporenia najmenej päť rokov,
c) chýbajú mu najviac dva roky do dovŕšenia dôchodkového veku a
d) suma predčasného starobného dôchodku je vyššia ako 0,6-násobku sumy životného minima pre
jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu.
(3) Nárok na predčasný starobný dôchodok podľa odsekov 1 a 2 vzniká najskôr odo dňa podania
žiadosti o predčasný starobný dôchodok. Žiadosť o predčasný starobný dôchodok môže poistenec
podať v kalendárnom roku najviac dvakrát.
(4) Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku nevzniká, ak poistenec ku dňu vzniku
nároku na predčasný starobný dôchodok je povinne dôchodkovo poistený ako zamestnanec alebo
samostatne zárobkovo činná osoba alebo je fyzická osoba uvedená v § 4 ods. 1 písm. d).
(5) Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku zaniká odo dňa jeho splátky splatnej po
dni vzniku dôchodkového poistenia zamestnanca alebo povinne dôchodkovo poistenej samostatne
zárobkovo činnej osoby alebo odo dňa jeho splátky splatnej po dni, v ktorom sa poberateľ
predčasného starobného dôchodku stal fyzickou osobou uvedenou v § 4 ods. 1 písm. d). Nárok na
výplatu predčasného starobného dôchodku opätovne vzniká odo dňa nasledujúceho po dni zániku
dôchodkového poistenia zamestnanca alebo povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo
činnej osoby alebo odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom fyzická osoba prestala byť fyzickou
osobou uvedenou v § 4 ods. 1 písm. d); nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku
nevznikne, ak fyzickej osobe, ktorá prestala byť fyzickou osobou podľa § 4 ods. 1 písm. d), vznikne
povinné dôchodkové poistenie podľa § 20 ods. 4.
(6) Ak poberateľ predčasného starobného dôchodku bol povinne dôchodkovo poistený počas
poberania predčasného starobného dôchodku a nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku
mu nezanikol podľa odseku 5 z dôvodu, že jeho právny vzťah, ktorý zakladá právo na príjem uvedený
v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, zanikol pred najbližším výplatným termínom splátky predčasného
starobného dôchodku nasledujúcim po vzniku tohto právneho vzťahu, zúčtujú sa sumy vyplatené na
predčasnom starobnom dôchodku za obdobie od vzniku povinného dôchodkového poistenia do zániku
povinného dôchodkového poistenia so sumami dôchodkovej dávky, na ktorej výplatu vznikne nárok po
zániku tohto povinného dôchodkového poistenia. Ak poberateľ predčasného starobného dôchodku bol
počas poberania predčasného starobného dôchodku fyzickou osobou uvedenou v § 4 ods. 1 písm. d)
a nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku mu nezanikol podľa odseku 5 z dôvodu, že
jeho právny vzťah, ktorý zakladá právo na príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, zanikol
pred najbližším výplatným termínom splátky predčasného starobného dôchodku nasledujúcim po
vzniku tohto právneho vzťahu, zúčtujú sa sumy vyplatené na predčasnom starobnom dôchodku za
obdobie, počas ktorého bol fyzickou osobou uvedenou v § 4 ods. 1 písm. d), so sumami dôchodkovej
dávky, na ktorej výplatu vznikne nárok odo dňa, ktorým prestane byť fyzickou osobou uvedenou v § 4
ods. 1 písm. d).
§ 68
Určenie sumy predčasného starobného dôchodku
(1) Suma predčasného starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového
bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný
dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty znížený o 0,5 % za každých začatých 30 dní odo dňa
vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku; § 63 ods. 1 tretia
veta a štvrtá veta platia rovnako.
(2) Ak poistenec bol povinne dôchodkovo poistený ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo
činná osoba po priznaní predčasného starobného dôchodku, k sume predčasného starobného
dôchodku vyplácaného ku dňu zániku nároku na jeho výplatu sa odo dňa zániku tohto dôchodkového
poistenia pripočíta suma určená ako súčin súčtu osobných mzdových bodov získaných za obdobie
dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej ku dňu nasledujúcemu po zániku
tohto dôchodkového poistenia. Na hodnotu osobného mzdového bodu podľa prvej vety prevyšujúcu
hodnotu 3 sa neprihliada.
(3) Ak sa predčasný starobný dôchodok ku dňu zániku nároku na jeho výplatu vyplácal v sume
jednej polovice z dôvodu jeho súbehu s vdovským dôchodkom alebo vdoveckým dôchodkom, pri
určení sumy predčasného starobného dôchodku podľa odseku 2 sa prihliada na sumu predčasného
starobného dôchodku, ktorá by patrila bez jeho zníženia z tohto dôvodu.
(4) Na určenie sumy predčasného starobného dôchodku poistenca, ktorý je sporiteľ podľa
osobitného predpisu,1) platí § 66 ods. 6 rovnako.
(5) Pre všeobecný vymeriavací základ na určenie osobného mzdového bodu za predposledný rok a
posledný rok dôchodkového poistenia po vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok platí § 66
ods. 8 rovnako.
(6) Suma predčasného starobného dôchodku podľa odseku 2 sa určí v kalendárnom roku len raz.
§ 69
Vylúčenie nároku na starobný dôchodok
Poistenec, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok, nemá nárok na starobný dôchodok.
§ 69a
(1) Predčasný starobný dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku je starobný dôchodok.
(2) Ak poistencovi, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok, nebol predčasný starobný
dôchodok vyplácaný nepretržite od vzniku nároku na tento dôchodok do dovŕšenia dôchodkového
veku, suma starobného dôchodku podľa odseku 1, na ktorú mal poistenec nárok v deň dovŕšenia
dôchodkového veku, sa určí na žiadosť poistenca znovu. Suma starobného dôchodku podľa odseku 1
určená podľa § 68 ods. 2 a zvýšená podľa § 82 sa zvýši o 0,5 % za každých začatých 30 dní, počas
ktorých netrval nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku; § 82 ods. 16 sa v tomto prípade
neuplatní.
(3) Nárok na výplatu starobného dôchodku, ktorého suma bola určená podľa odseku 2, vznikne odo
dňa podania žiadosti poistencom, najskôr dňom dovŕšenia dôchodkového veku.
ŠTVRTÝ DIEL
VYROVNÁVACÍ PRÍPLATOK
§ 69b
(1) Poistenec, ktorému bol priznaný starobný dôchodok, má nárok na vyrovnávací príplatok, ak
a) získal pred 1. januárom 1993 najmenej 25 rokov československého obdobia dôchodkového
poistenia, za ktoré mu bol po 31. decembri 1992 priznaný starobný dôchodok podľa predpisov
Českej republiky,
b) získal od 1. januára 1993 do 31. decembra 2003 najmenej 1 rok doby zamestnania alebo náhradnej
doby podľa zákona účinného do 31. decembra 2003,
c) ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie, má nárok na výplatu starobného dôchodku podľa
predpisov Českej republiky,
d) uzatvoril zmluvu o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia, dohodu o vyplácaní
starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom a nemá na
osobnom dôchodkovom účte evidované dôchodkové jednotky tvorené z povinných príspevkov,
ktoré nie sú predmetom dohody o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného
dôchodku programovým výberom, alebo mu bola vyplatená suma podľa osobitného predpisu, ak je
sporiteľ alebo bol sporiteľ podľa osobitného predpisu,
e) požiadal o výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, ak získal obdobie výkonu služby
policajta a profesionálneho vojaka v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa
osobitného predpisu, a
f) suma vyrovnávacieho príplatku má ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie, kladnú hodnotu.
(2) Suma vyrovnávacieho príplatku sa ku dňu vzniku nároku na vyrovnávací príplatok určí ako
rozdiel fiktívnej sumy starobného dôchodku a úhrnu sumy vyplácaného starobného dôchodku podľa
tohto zákona, sumy vyplácaného starobného dôchodku podľa predpisov Českej republiky, sumy
starobného dôchodku alebo sumy predčasného starobného dôchodku vyplácaného na základe
zmluvy o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia alebo dohody o vyplácaní
starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom a sumy
vyplácaného výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu.
(3) Fiktívna suma starobného dôchodku sa určí ako suma starobného dôchodku podľa tohto
zákona alebo podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak starobný dôchodok bol priznaný
podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, so zohľadnením obdobia dôchodkového poistenia
získaného po 31. decembri 1992 podľa predpisov Slovenskej republiky a československého obdobia
dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 9, ktorá sa neznižuje za obdobie účasti na starobnom
dôchodkovom sporení podľa § 66 ods. 6.
(4) Ak sa vyrovnávací príplatok priznáva od neskoršieho dňa ako odo dňa, od ktorého je priznaný
starobný dôchodok, zvyšuje sa fiktívna suma starobného dôchodku za obdobie odo dňa, od ktorého
bol priznaný starobný dôchodok, do dňa, od ktorého sa priznáva vyrovnávací príplatok; na zvyšovanie
fiktívnej sumy starobného dôchodku sa vzťahujú ustanovenia o zvyšovaní starobného dôchodku
rovnako.
(5) Ak starobný dôchodok podľa tohto zákona alebo starobný dôchodok podľa predpisov Českej
republiky je upravený z dôvodu súbehu s inou dávkou, z dôvodu súbehu s príjmom zo zárobkovej
činnosti alebo z iného dôvodu ustanoveného zákonom, použije sa na určenie sumy vyrovnávacieho
príplatku suma starobného dôchodku, ktorá by patrila, ak by k úprave sumy starobného dôchodku z
tohto dôvodu nedošlo.
(6) Starobný dôchodok priznaný podľa predpisov Českej republiky sa na účely určenia sumy
vyrovnávacieho príplatku podľa odseku 2 prepočítava na eurá podľa referenčného výmenného kurzu
určeného a vyhláseného Európskou centrálnou bankou, ktorý je platný ku dňu, od ktorého sa
vyrovnávací príplatok priznáva.
§ 69c
(1) Suma vyrovnávacieho príplatku sa novo určuje vždy k 31. januáru kalendárneho roka a
prvýkrát sa novo určí k 31. januáru kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom
bol vyrovnávací príplatok priznaný. Pri určení novej sumy vyrovnávacieho príplatku sa prihliada na
fiktívnu sumu starobného dôchodku určenú podľa § 69b ods. 3, zvýšenú za obdobie od priznania
vyrovnávacieho príplatku do 31. januára kalendárneho roka, v ktorom sa novo určuje suma
vyrovnávacieho príplatku. Vyrovnávací príplatok v novo určenej sume sa vypláca od splátky
starobného dôchodku podľa tohto zákona splatnej v apríli kalendárneho roka, v ktorom sa novo určila
suma vyrovnávacieho príplatku, do splátky starobného dôchodku podľa tohto zákona splatnej v marci
nasledujúceho kalendárneho roka. Na účely určenia novej sumy vyrovnávacieho príplatku sa starobný
dôchodok priznaný podľa predpisov Českej republiky prepočítava na eurá podľa referenčného
výmenného kurzu určeného a vyhláseného Európskou centrálnou bankou, ktorý je platný 1. januára
kalendárneho roka, v ktorom sa novo určuje suma vyrovnávacieho príplatku.
(2) Ak novo určená suma vyrovnávacieho príplatku nemá kladnú hodnotu, nárok na výplatu
vyrovnávacieho príplatku zaniká od splátky starobného dôchodku podľa tohto zákona splatnej v apríli
kalendárneho roka, v ktorom sa novo určila suma vyrovnávacieho príplatku, do splátky tohto dôchodku
splatnej v marci nasledujúceho kalendárneho roka. Ak nárok na výplatu vyrovnávacieho príplatku
zanikol podľa prvej vety v období troch po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov, nárok na
vyrovnávací príplatok zaniká 31. januára posledného z týchto kalendárnych rokov.
(3) Ak zanikol nárok na výplatu vyrovnávacieho príplatku z dôvodu zániku nároku na výplatu
starobného dôchodku podľa tohto zákona alebo starobného dôchodku podľa predpisov Českej
republiky, nová suma vyrovnávacieho príplatku sa určí odo dňa opätovného vzniku nároku na výplatu
starobného dôchodku podľa tohto zákona alebo starobného dôchodku podľa predpisov Českej
republiky. Starobný dôchodok priznaný podľa predpisov Českej republiky sa na účely určenia novej
sumy vyrovnávacieho príplatku podľa prvej vety prepočítava na eurá podľa referenčného výmenného
kurzu určeného a vyhláseného Európskou centrálnou bankou, ktorý je platný ku dňu, od ktorého sa
určuje nová suma vyrovnávacieho príplatku.
§ 69d
Nárok na výplatu vyrovnávacieho príplatku trvá v období, počas ktorého trvá nárok na výplatu
starobného dôchodku podľa tohto zákona a starobného dôchodku podľa predpisov Českej republiky.
PIATY DIEL
INVALIDNÝ DÔCHODOK
§ 70
Podmienky nároku na invalidný dôchodok
(1) Poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov
dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na
starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
(2) Fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v
ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na
invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Nárok na
invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v
dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.
§ 71
Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť
(1) Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
(2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
(3) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti,
duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a
telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri
posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné
postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného
predpisu.
(4) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe
a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
(5) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
(6) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu
zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a
so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
(7) Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.
(8) Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť
najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu
zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí,
ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí
podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
(9) Ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého
zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách
podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom
najviac porovnateľné.
(10) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá
zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
§ 72
(1) Počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku
a) do 20 rokov je menej ako jeden rok,
b) nad 20 rokov do 24 rokov je najmenej jeden rok,
c) nad 24 rokov do 28 rokov je najmenej dva roky,
d) nad 28 rokov do 34 rokov je najmenej päť rokov,
e) nad 34 rokov do 40 rokov je najmenej osem rokov,
f) nad 40 rokov do 45 rokov je najmenej 10 rokov,
g) nad 45 rokov je najmenej 15 rokov.
(2) Počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z
obdobia pred vznikom invalidity.
(3) Poistencovi, ktorý sa stal invalidný v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, a
fyzickej osobe, ktorá sa stala invalidná v období, v ktorom je nezaopatrené dieťa alebo doktorand v
dennej forme štúdia a nedovŕšila 26 rokov veku, sa podmienka počtu rokov dôchodkového poistenia
uvedená v odseku 1 považuje za splnenú.
§ 73
Určenie sumy invalidného dôchodku
(1) Suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu,
obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému
sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a
aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.
(2) Suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť najviac o 70 %, sa určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti poistenca
vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového
poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od
vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, a aktuálnej dôchodkovej
hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.
(3) Suma invalidného dôchodku fyzickej osoby uvedenej v § 70 ods. 2, ktorá má percentuálny
pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, sa určí ako súčin osobného
mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný
dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia
dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia
rovnako. Osobný mzdový bod sa určuje na hodnotu 0,67.
(4) Suma invalidného dôchodku fyzickej osoby uvedenej v § 70 ods. 2, ktorá má percentuálny
pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 %, sa určí ako súčin percentuálneho
poklesu schopnosti tejto fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť, osobného mzdového bodu,
obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému
sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a
aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. Na určenie
osobného mzdového bodu platí odsek 3 druhá veta rovnako.
(5) Suma invalidného dôchodku poistenca vo veku do 20 rokov, ktorý nezískal obdobie povinného
dôchodkového poistenia a bol len dobrovoľne dôchodkovo poistený menej ako jeden rok, získal
obdobie dôchodkového poistenia len dodatočným zaplatením poistného podľa § 142 ods. 3 za
obdobie kratšie ako jeden rok alebo získal obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia a obdobie
dôchodkového poistenia dodatočným zaplatením poistného podľa § 142 ods. 3, ktorých celková dĺžka
je kratšia ako jeden rok, a má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac
ako 70 %, sa určí ako súčin osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného
ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na
invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1
tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. Na určenie osobného mzdového bodu platí odsek 3 druhá veta
rovnako.
(6) Suma invalidného dôchodku poistenca vo veku do 20 rokov, ktorý nezískal obdobie povinného
dôchodkového poistenia a bol len dobrovoľne dôchodkovo poistený menej ako jeden rok, získal
obdobie dôchodkového poistenia len dodatočným zaplatením poistného podľa § 142 ods. 3 za
obdobie kratšie ako jeden rok alebo získal obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia a obdobie
dôchodkového poistenia dodatočným zaplatením poistného podľa § 142 ods. 3, ktorých celková dĺžka
je kratšia ako jeden rok, a má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o
70 %, sa určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti tohto poistenca vykonávať zárobkovú
činnosť, osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku
na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do
dovŕšenia dôchodkového veku, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta
platia rovnako. Na určenie osobného mzdového bodu platí odsek 3 druhá veta rovnako.“.
ŠIESTY DIEL
VDOVSKÝ DÔCHODOK A VDOVECKÝ DÔCHODOK
§ 74
Podmienky nároku na vdovský dôchodok a nároku na vdovecký dôchodok
(1) Vdova má nárok na vdovský dôchodok po manželovi, ktorý
a) ku dňu smrti bol poberateľom starobného dôchodku, invalidného dôchodku alebo mal nárok na
predčasný starobný dôchodok,
b) ku dňu smrti splnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo získal počet rokov
dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok, alebo
c) zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.
(2) Vdova má nárok na výplatu vdovského dôchodku počas jedného roka od smrti manžela.
(3) Po uplynutí obdobia uvedeného v odseku 2 má vdova nárok na výplatu vdovského dôchodku, ak
a) sa stará o nezaopatrené dieťa,
b) je invalidná z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % alebo
c) vychovala aspoň tri deti,
d) dovŕšila vek 52 rokov a vychovala dve deti,
e) dovŕšila dôchodkový vek.
(4) Nezaopatrené dieťa podľa odseku 3 písm. a) je dieťa, ktoré má po zomretom rodičovi nárok na
sirotský dôchodok, a dieťa, ktoré bolo v rodine zomretého vychovávané, ak ide o vlastné dieťa alebo
osvojené dieťa vdovy alebo ak bolo dieťa vdove alebo zomretému manželovi zverené do starostlivosti
nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu počas trvania
manželstva.
(5) Nárok na vdovský dôchodok zaniká
a) uzatvorením manželstva,
b) dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu, podľa ktorého vdova úmyselným trestným činom spôsobila
smrť manžela.
(6) Na nárok vdovca na vdovecký dôchodok po manželke platia odseky 1 až 5 rovnako.
§ 75
Suma vdovského dôchodku a vdoveckého dôchodku
(1) Suma vdovského dôchodku je 60 % starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku, na ktorý
mal alebo by mal nárok zomretý manžel ku dňu smrti. Ak sú splnené podmienky nároku na dva
dôchodky, vdovský dôchodok sa určí z vyššieho dôchodku.
(2) Suma vdovského dôchodku po poistencovi, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok,
je 60 % predčasného starobného dôchodku, na ktorý mal nárok zomretý manžel ku dňu smrti, ak tento
zákon neustanovuje inak.
(3) Suma vdovského dôchodku po poistencovi, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok,
ktorý nebol vyplácaný nepretržite od vzniku nároku na tento dôchodok do dňa smrti poistenca, ak
zomrel pred dovŕšením dôchodkového veku, je 60 % predčasného starobného dôchodku, na ktorý mal
nárok v deň smrti, určeného podľa § 68 ods. 2 a zvýšeného podľa § 82, ktorý sa zvýši o 0,5 % za
každých začatých 30 dní, počas ktorých netrval nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku.
Suma vdovského dôchodku po poistencovi, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok, ktorý
nebol vyplácaný nepretržite od vzniku nároku na tento dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku
poistenca, ak zomrel v deň dovŕšenia dôchodkového veku alebo neskôr, je 60 % starobného
dôchodku podľa § 69a ods. 2.
(4) Na určenie sumy vdovského dôchodku sa zohľadňuje suma starobného dôchodku a suma
invalidného dôchodku bez jej zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku.
(5) Na určenie sumy vdoveckého dôchodku platia odseky 1 až 4 rovnako.
SIEDMY DIEL
SIROTSKÝ DÔCHODOK
§ 76
Podmienky nároku na sirotský dôchodok
(1) Nárok na sirotský dôchodok má nezaopatrené dieťa, ktorému zomrel rodič alebo osvojiteľ
dieťaťa, ak rodič alebo osvojiteľ ku dňu smrti bol poberateľom starobného dôchodku alebo invalidného
dôchodku, mal nárok na predčasný starobný dôchodok alebo ku dňu smrti získal počet rokov
dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok, alebo splnil podmienky nároku na starobný
dôchodok, alebo zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.
(2) Nárok na sirotský dôchodok nevzniká nezaopatrenému dieťaťu v pestúnskej starostlivosti po
pestúnovi alebo po jeho manželovi.
(3) Nárok na výplatu sirotského dôchodku zaniká osvojením nezaopatreného dieťaťa. Zrušením
osvojenia nárok na výplatu sirotského dôchodku vznikne znovu. Nárok na výplatu sirotského
dôchodku zaniká aj dňom, ktorým dieťa prestalo byť nezaopatreným dieťaťom. Nárok na výplatu
sirotského dôchodku sa obnoví odo dňa, ktorým dieťa znovu začalo byť nezaopatreným dieťaťom.
(4) Nárok na sirotský dôchodok zaniká dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu, podľa ktorého
nezaopatrené dieťa úmyselne spôsobilo smrť fyzickej osoby, po ktorej vznikol nárok na sirotský
dôchodok.
(5) Nárok na sirotský dôchodok zaniká vždy dovŕšením 26. roku veku dieťaťa.
§ 77
Suma sirotského dôchodku
(1) Suma sirotského dôchodku je 40 % starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku, na ktorý
mal alebo by mal nárok rodič alebo osvojiteľ dieťaťa, ktorého smrťou vznikol nezaopatrenému dieťaťu
nárok na sirotský dôchodok.
(2) Suma sirotského dôchodku po poistencovi, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok,
je 40 % predčasného starobného dôchodku, na ktorý mal nárok zomretý rodič alebo osvojiteľ dieťaťa
ku dňu smrti, ak tento zákon neustanovuje inak.
(3) Suma sirotského dôchodku po poistencovi, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok,
ktorý nebol vyplácaný nepretržite od vzniku nároku na tento dôchodok do dňa smrti poistenca, ak
zomrel pred dovŕšením dôchodkového veku, je 40 % predčasného starobného dôchodku, na ktorý mal
nárok v deň smrti, určeného podľa § 68 ods. 2 a zvýšeného podľa § 82, ktorý sa zvýši o 0,5 % za
každých začatých 30 dní, počas ktorých netrval nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku.
Suma sirotského dôchodku po poistencovi, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok, ktorý
nebol vyplácaný nepretržite od vzniku nároku na tento dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku
poistenca, ak zomrel v deň dovŕšenia dôchodkového veku alebo neskôr, je 40 % starobného
dôchodku podľa § 69a ods. 2.
(4) Ak zomretý rodič alebo osvojiteľ dieťaťa splnil podmienky nároku na dva dôchodky, sirotský
dôchodok sa určí z vyššieho dôchodku.
(5) Na určenie sumy sirotského dôchodku sa zohľadňuje suma starobného dôchodku a suma
invalidného dôchodku bez jej zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku.
ÔSMY DIEL
SPOLOČNÉ USTANOVENIA O DÔCHODKOVÝCH DÁVKACH
§ 78
(1) Povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe a dobrovoľne dôchodkovo
poistenej osobe, ktoré nezaplatili včas a v správnej sume poistné na dôchodkové poistenie za
obdobie, za ktoré boli povinné platiť poistné na dôchodkové poistenie, sa toto obdobie započíta na
nárok na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a invalidný dôchodok a na určenie ich
sumy ako obdobie dôchodkového poistenia odo dňa, v ktorom bola zaplatená celá suma dlžného
poistného na dôchodkové poistenie. To platí aj na nárok na vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok a
sirotský dôchodok po fyzickej osobe uvedenej v prvej vete a na určenie ich sumy, ak vdova, vdovec
alebo sirota zaplatili dlžnú sumu poistného na dôchodkové poistenie po fyzickej osobe uvedenej v
prvej vete. Na účely určenia sumy starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku zomretého
poistenca sa poistné zaplatené podľa druhej vety považuje za zaplatené ku dňu jeho smrti.
(2) Ak sa na základe dodatočného daňového priznania alebo na základe dodatočného platobného
výmeru vydaného správcom dane zmení vymeriavací základ samostatne zárobkovo činnej osoby, z
ktorého už bola určená tejto osobe dôchodková dávka, zmena sumy dôchodkovej dávky sa vykoná od
splátky dôchodkovej dávky splatnej po kalendárnom mesiaci, v ktorom poberateľ tejto dávky
a) bol povinný predložiť výpis z dodatočného daňového priznania Sociálnej poisťovni alebo v ktorom
nadobudol právoplatnosť dodatočný platobný výmer,
b) doplatil poistné na dôchodkové poistenie, ak vymeriavací základ samostatne zárobkovo činnej
osoby zistený na základe dodatočného daňového priznania alebo na základe dodatočného
platobného výmeru je vyšší ako vymeriavací základ samostatne zárobkovo činnej osoby, z ktorého
bola povinná platiť poistné na dôchodkové poistenie.
§ 78a
Na účely určenia sumy starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo
invalidného dôchodku zomretého poistenca sa poistné zaplatené dodatočne podľa § 142 ods. 3
považuje za zaplatené ku dňu jeho smrti.
§ 79a
Suma starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku poistenca, ktorý poberá alebo
poberal invalidný dôchodok, sa nesmie určiť z nižšieho priemerného osobného mzdového bodu, než z
ktorého sa určila suma invalidného dôchodku.
§ 80
Starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a invalidný dôchodok sa nevypláca počas
obdobia, v ktorom z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti má poistenec nárok na náhradu príjmu
pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca podľa osobitného predpisu alebo nemocenské, ak
dočasná pracovná neschopnosť vznikla pred priznaním starobného dôchodku, predčasného
starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku.
§ 81
Súbeh nárokov na výplatu dôchodkových dávok
(1) Ak poberateľ invalidného dôchodku splní podmienky nároku na výplatu starobného dôchodku
alebo predčasného starobného dôchodku, vypláca sa dôchodková dávka, ktorej suma je vyššia. Pri
rovnakej sume týchto dôchodkových dávok vypláca sa dôchodková dávka, ktorú si poistenec zvolil.
Dňom úpravy výplaty dôchodkových dávok pre súbeh ich nárokov zaniká nárok na dôchodkovú dávku,
ktorá sa nevypláca. Ak poistenec splnil podmienky nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 a
2 alebo podľa § 70 ods. 1 a poberá invalidný dôchodok podľa § 266, vypláca sa invalidný dôchodok,
ktorého suma je vyššia; druhá veta a tretia veta platia rovnako.
(2) Ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu starobného dôchodku, predčasného
starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku a podmienky nároku na výplatu vdovského
dôchodku alebo vdoveckého dôchodku, alebo sirotského dôchodku alebo ak sú súčasne splnené
podmienky nároku na výplatu vdovského dôchodku a sirotského dôchodku alebo vdoveckého
dôchodku a sirotského dôchodku, vypláca sa v plnej sume z týchto dôchodkových dávok tá dávka,
ktorá je vyššia, a z dôchodkovej dávky, ktorej suma je nižšia, sa vypláca jedna polovica. Pri rovnakej
sume dôchodkových dávok sa vypláca v sume jednej polovice vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok
alebo sirotský dôchodok. Pri rovnakej sume vdovského dôchodku a sirotského dôchodku alebo
vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku sa vypláca v sume jednej polovice dôchodok, ktorý si
poistenec zvolil.
(3) Ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu invalidného dôchodku a podmienky
nároku na výplatu vdovského dôchodku alebo vdoveckého dôchodku a podmienky nároku na výplatu
sirotského dôchodku alebo sirotských dôchodkov obojstranne osiroteného dieťaťa, vypláca sa v plnej
sume dôchodková dávka, ktorá je vyššia alebo najvyššia, a zostávajúce dôchodkové dávky sa
vyplácajú v sume jednej polovice. Pri rovnakej sume dôchodkových dávok sa vyplácajú v sume jednej
polovice vdovský dôchodok alebo vdovecký dôchodok a sirotský dôchodok alebo sirotské dôchodky.
(4) Ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu vdovského dôchodku alebo vdoveckého
dôchodku a podmienky nároku na výplatu sirotských dôchodkov obojstranne osiroteného dieťaťa,
vypláca sa v plnej sume dôchodková dávka, ktorá je vyššia alebo najvyššia, a zostávajúce
dôchodkové dávky v sume jednej polovice. Pri rovnakej sume dôchodkových dávok sa vypláca v plnej
sume dôchodková dávka, ktorú si poistenec zvolil.
(5) Ak priznaním alebo vznikom nároku na výplatu starobného dôchodku, predčasného starobného
dôchodku, invalidného dôchodku, vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku alebo sirotského
dôchodku dôjde k súbehu nárokov na výplatu dôchodkov, o súbehu nárokov na výplatu dôchodkov sa
rozhodne po zvýšení dôchodku, prípadne dôchodkov podľa § 82.
(6) Pri vzniku nárokov na výplatu vdovského dôchodku a sirotského dôchodku alebo sirotských
dôchodkov a pri vzniku nárokov na výplatu vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku alebo
sirotských dôchodkov po tom istom poistencovi nesmie úhrn sumy týchto dôchodkových dávok
presiahnuť 100 % dôchodkovej dávky zomretého poistenca, na ktorú mal alebo by bol mal nárok ku
dňu smrti; to neplatí, ak k prekročeniu tejto sumy došlo z dôvodu zaokrúhľovania dôchodkových dávok
podľa § 116 ods. 8. Ak úhrn dôchodkových dávok presiahne túto sumu, suma každej z uvedených
dôchodkových dávok sa zníži pomerne tak, aby suma uvedená v prvej vete nebola prekročená. To
platí rovnako aj pre úhrn súm sirotských dôchodkov po tom istom zomretom poistencovi. Ak
niektorému z poberateľov uvedených dôchodkových dávok zanikne nárok na túto dôchodkovú dávku
alebo vznikne nárok na túto dôchodkovú dávku aj ďalšiemu poberateľovi, sumy dôchodkových dávok
ostatných poberateľov po tom istom poistencovi sa úmerne upravia tak, aby dosiahli sumu uvedenú v
prvej vete vrátane zvýšenia, ktoré by k nej patrili podľa § 82 ku dňu, v ktorom sa sumy dôchodkových
dávok úmerne upravujú.
(7) Na účely odsekov 1 až 3, 5 a 6 sa zohľadňuje
a) suma starobného dôchodku a suma invalidného dôchodku bez jej zvýšenia na sumu minimálneho
dôchodku,
b) úhrn sumy vyrovnávacieho príplatku a sumy starobného dôchodku, na ktorých výplatu vznikol
nárok.
§ 82
Zvyšovanie dôchodkových dávok (1) Dôchodková dávka, okrem vyrovnávacieho príplatku sa
a) do 31. decembra 2017 zvyšuje v závislosti od medziročného rastu spotrebiteľských cien a
medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázaných
štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému
kalendárnemu roku, a od priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku, priemernej mesačnej
sumy predčasného starobného dôchodku, priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku
priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, priemernej
mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť najviac o 70 %, priemernej mesačnej sumy vdovského dôchodku a vdoveckého
dôchodku a od priemernej mesačnej sumy sirotského dôchodku vykázaných Sociálnou poisťovňou k
30. júnu kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku; na určenie
priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku, priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku
priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % a
priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 % sa zohľadňuje suma starobného dôchodku a suma
invalidného dôchodku bez jej zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku,
b) od 1. januára 2018 zvyšuje v závislosti od medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti
dôchodcov vykázaného štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza
príslušnému kalendárnemu roku.
(2) Starobný dôchodok vyplácaný k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a starobný dôchodok
priznaný od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú podľa odseku 1
písm. a) o pevnú sumu určenú percentom, ktoré sa určí
a) v roku 2013 ako súčet 50 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 50 % medziročného rastu
priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku,
b) v roku 2014 ako súčet 60 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 40 % medziročného rastu
priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku,
c) v roku 2015 ako súčet 70 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 30 % medziročného rastu
priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku,
d) v roku 2016 ako súčet 80 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 20 % medziročného rastu
priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku,
e) v roku 2017 ako súčet 90 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 10 % medziročného rastu
priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku.
(3) Predčasný starobný dôchodok vyplácaný k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a
predčasný starobný dôchodok priznaný od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka
sa zvyšujú podľa odseku 1 písm. a) o pevnú sumu určenú percentom, ktoré sa určí
a) v roku 2013 ako súčet 50 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 50 % medziročného rastu
priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy predčasného starobného dôchodku,
b) v roku 2014 ako súčet 60 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 40 % medziročného rastu
priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy predčasného starobného dôchodku,
c) v roku 2015 ako súčet 70 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 30 % medziročného rastu
priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy predčasného starobného dôchodku,
d) v roku 2016 ako súčet 80 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 20 % medziročného rastu
priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy predčasného starobného dôchodku,
e) v roku 2017 ako súčet 90 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 10 % medziročného rastu
priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy predčasného starobného dôchodku.
(4) Invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac
ako 70 %, invalidný dôchodok podľa § 266 a sociálny dôchodok vyplácané k 1. januáru príslušného
kalendárneho roka a invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť o viac ako 70 % priznaný od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa
zvyšujú podľa odseku 1 písm. a) o pevnú sumu určenú percentom, ktoré sa určí
a) v roku 2013 ako súčet 50 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 50 % medziročného rastu
priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného z
dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %,
b) v roku 2014 ako súčet 60 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 40 % medziročného rastu
priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného z
dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %,
c) v roku 2015 ako súčet 70 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 30 % medziročného rastu
priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného z
dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %,
d) v roku 2016 ako súčet 80 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 20 % medziročného rastu
priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného z
dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %,
e) v roku 2017 ako súčet 90 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 10 % medziročného rastu
priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného z
dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %.
(5) Invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac
o 70 % vyplácaný k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a invalidný dôchodok priznaný z
dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 % priznaný od 1. januára do
31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú podľa odseku 1 písm. a) o pevnú sumu
určenú percentom, ktoré sa určí
a) v roku 2013 ako súčet 50 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 50 % medziročného rastu
priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného z
dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 %,
b) v roku 2014 ako súčet 60 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 40 % medziročného rastu
priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného z
dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 %,
c) v roku 2015 ako súčet 70 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 30 % medziročného rastu
priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného z
dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 %,
d) v roku 2016 ako súčet 80 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 20 % medziročného rastu
priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného z
dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 %,
e) v roku 2017 ako súčet 90 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 10 % medziročného rastu
priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného z
dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 %.
(6) Vdovský dôchodok a vdovecký dôchodok vyplácané k 1. januáru príslušného kalendárneho roka
a vdovský dôchodok a vdovecký dôchodok priznané od 1. januára do 31. decembra príslušného
kalendárneho roka sa zvyšujú podľa odseku 1 písm. a) o pevnú sumu určenú percentom, ktoré sa určí
a) v roku 2013 ako súčet 50 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 50 % medziročného rastu
priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy vdovského dôchodku a vdoveckého
dôchodku,
b) v roku 2014 ako súčet 60 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 40 % medziročného rastu
priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy vdovského dôchodku a vdoveckého
dôchodku,
c) v roku 2015 ako súčet 70 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 30 % medziročného rastu
priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy vdovského dôchodku a vdoveckého
dôchodku,
d) v roku 2016 ako súčet 80 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 20 % medziročného rastu
priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy vdovského dôchodku a vdoveckého
dôchodku,
e) v roku 2017 ako súčet 90 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 10 % medziročného rastu
priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy vdovského dôchodku a vdoveckého
dôchodku.
(7) Sirotský dôchodok vyplácaný k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a sirotský dôchodok
priznaný od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú podľa odseku 1
písm. a) o pevnú sumu určenú percentom, ktoré sa určí
a) v roku 2013 ako súčet 50 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 50 % medziročného rastu
priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy sirotského dôchodku,
b) v roku 2014 ako súčet 60 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 40 % medziročného rastu
priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy sirotského dôchodku,
c) v roku 2015 ako súčet 70 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 30 % medziročného rastu
priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy sirotského dôchodku,
d) v roku 2016 ako súčet 80 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 20 % medziročného rastu
priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy sirotského dôchodku,
e) v roku 2017 ako súčet 90 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 10 % medziročného rastu
priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy sirotského dôchodku.
(8) Od 1. januára 2018 sa dôchodková dávka, okrem vyrovnávacieho príplatku, vyplácaná k 1.
januáru príslušného kalendárneho roka a dôchodková dávka, okrem vyrovnávacieho príplatku,
priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka zvyšuje podľa odseku 1 písm.
b) o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov.
(9) Pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky, ktorá nie je vyplácaná v sume jednej polovice z
dôvodu súbehu nárokov na výplatu dôchodkov, sa určí podľa odsekov 2 až 7 z priemernej mesačnej
sumy dôchodkovej dávky, ktorá nie je vyplácaná v sume jednej polovice z dôvodu súbehu nárokov na
výplatu dôchodkov, vykázanej Sociálnou poisťovňou podľa odseku 1 písm. a). Invalidný dôchodok
podľa § 266 a sociálny dôchodok, ktoré nie sú vyplácané v sume jednej polovice z dôvodu súbehu
nárokov na výplatu dôchodkov, sa zvyšujú pevnou sumou, ktorá sa určí podľa odseku 4 z priemernej
mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť o viac ako 70 %, ktorý nie je vyplácaný v sume jednej polovice, vykázanej Sociálnou
poisťovňou podľa odseku 1 písm. a).
(10) Pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky, ktorá je vyplácaná v sume jednej polovice z dôvodu
súbehu nárokov na výplatu dôchodkov, sa určí podľa odsekov 2 až 7 z priemernej mesačnej sumy
dôchodkovej dávky, ktorá je vyplácaná v sume jednej polovice z dôvodu súbehu nárokov na výplatu
dôchodkov, vykázanej Sociálnou poisťovňou podľa odseku 1 písm. a). Invalidný dôchodok podľa §
266, ktorý je vyplácaný v sume jednej polovice z dôvodu súbehu nárokov na výplatu dôchodkov, sa
zvyšuje pevnou sumou, ktorá sa určí podľa odseku 4 z priemernej mesačnej sumy invalidného
dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %,
ktorý je vyplácaný v sume jednej polovice, vykázanej Sociálnou poisťovňou podľa odseku 1 písm. a).
(11) Príslušný kalendárny rok je rok, v ktorom sa zvýšenie dôchodkových dávok vykonáva.
Dôchodková dávka vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje od 1. januára
príslušného kalendárneho roka a dôchodková dávka priznaná od 1. januára do 31. decembra
príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje odo dňa jej priznania.
(12) Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) vydá
opatrenie a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (ďalej len
„Zbierka zákonov“) najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému
kalendárnemu roku, ktorým ustanoví
a) pevnú sumu zvýšenia dôchodkovej dávky podľa odsekov 2 až 7, 9 a 10,
b) percento zvýšenia dôchodkovej dávky podľa odseku 8.
(13) Dôchodková dávka, ktorej suma bola určená s prihliadnutím na obdobie poistenia získané v
cudzine podľa osobitného predpisu alebo podľa medzinárodnej zmluvy, sa zvýši o pomernú časť
pevnej sumy ustanovenej podľa odseku 12 písm. a), ktorá zodpovedá pomernej časti, v akej sa priznal
čiastkový dôchodok podľa predpisov Slovenskej republiky.
(14) Na zvýšenie dôchodkovej dávky od 1. januára 2018 je rozhodujúca mesačná suma
dôchodkovej dávky bez jej zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku vyplácaná ku dňu, od ktorého sa
zvyšuje.
(15) Starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a invalidný dôchodok, ktoré sa v príslušnom
kalendárnom roku nevyplácajú z dôvodu poskytovania náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej
neschopnosti zamestnanca podľa osobitného predpisu alebo nemocenského, na ktoré vznikol nárok
pred priznaním starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného
dôchodku, sa zvýšia za príslušný kalendárny rok, v ktorom sa z uvedeného dôvodu nevyplácali. Toto
zvýšenie patrí od vzniku nároku na výplatu týchto dôchodkov.
(16) Dôchodková dávka, ktorá sa v príslušnom kalendárnom roku nevyplácala z dôvodu zániku
nároku na jej výplatu, sa zvýši pri opätovnom vzniku nároku na jej výplatu za každý príslušný
kalendárny rok, v ktorom sa dôchodková dávka nevyplácala. Tieto zvýšenia patria od opätovného
vzniku nároku na výplatu dôchodkovej dávky.
(17) Ak je dôchodková dávka upravená z dôvodu súbehu s inou dôchodkovou dávkou, pri prvej
zmene sumy vyplácanej dôchodkovej dávky, ktorá súvisí s dôvodom zníženia dôchodkovej dávky, sa
určí zvýšenie odo dňa zmeny.
(18) Pri súbehu nárokov na viac dôchodkových dávok sa zvyšuje každá z týchto dôchodkových
dávok.
(19) Vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok a sirotský dôchodok sa v príslušnom kalendárnom
roku nezvyšujú, ak boli vymerané zo starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo
invalidného dôchodku zvýšeného v príslušnom kalendárnom roku.
(20) Zvýšenie dôchodkových dávok sa zlučuje s dôchodkovou dávkou.
§ 82a
Prevod dôchodkových práv vo vzťahu k dôchodkovému systému Európskej únie
(1) Poistenec, ktorý sa stal úradníkom alebo iným zamestnancom inštitúcie alebo orgánu Európskej
únie56a) (ďalej len „úradník“), po skončení vykonávania zárobkovej činnosti v Slovenskej republike
môže požiadať o prevod svojich dôchodkových práv získaných v dôchodkovom systéme Slovenskej
republiky do dôchodkového systému Európskej únie alebo jej inštitúcie (ďalej len „dôchodkový systém
Európskej únie“), ak nemá priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný
dôchodok z dôchodkového systému Slovenskej republiky. Dôchodkové práva podľa prvej vety sú
finančná suma určená ako poistno-matematický ekvivalent v závislosti na získanom období
dôchodkového poistenia a vymeriavacom základe. Prevodom dôchodkových práv zaniká nárok na
zhodnotenie toho obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacieho základu v dôchodkovom
systéme Slovenskej republiky, ktoré boli použité na určenie finančnej sumy podľa druhej vety.
(2) Ak sa úradník po skončení služby alebo zamestnania v Európskej únii alebo v jej inštitúcii, ktorý
bol počas tejto služby alebo zamestnania zúčastnený v dôchodkovom systéme Európskej únie, stane
poistencom v dôchodkovom systéme Slovenskej republiky a požiada o prevod dôchodkových práv
získaných v dôchodkovom systéme Európskej únie do dôchodkového systému Slovenskej republiky,
prevedú sa tieto dôchodkové práva, ktoré sú finančnou sumou určenou ako poistno-matematický
ekvivalent v závislosti na získanom období služby alebo zamestnania v Európskej únii alebo v jej
inštitúcii, ktoré založili účasť v dôchodkom systéme Európskej únie, a na vymeriavacom základe za
toto obdobie.
(3) Prevod dôchodkových práv podľa odseku 1 sa vykoná na základe žiadosti a súhlasu úradníka s
prevodom dôchodkových práv podľa odseku 1.
(4) Obdobie služby alebo zamestnania v Európskej únii alebo v jej inštitúcii a obdobie získané v
dôchodkovom systéme členského štátu Európskej únie, ktoré bolo zohľadnené na určenie sumy
poistno-matematického ekvivalentu nároku na starobný dôchodok v dôchodkovom systéme Európskej
únie, sa v dôchodkovom systéme Slovenskej republiky považuje za obdobie dôchodkového poistenia
na vznik nároku na dôchodok. Obdobie dôchodkového poistenia podľa prvej vety nie je obdobie
dôchodkového poistenia na určenie sumy dôchodku.
(5) Obdobie dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy použité na určenie predpokladanej
sumy starobného dôchodku a zohľadnené na určenie poistno-matematického ekvivalentu na prevod
dôchodkových práv získaných v dôchodkovom systéme Slovenskej republiky do dôchodkového
systému Európskej únie sa považujú za nárok na dôchodok a na určenie jeho sumy v dôchodkovom
systéme Slovenskej republiky za obdobie dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy
v rovnakom časovo období a v rovnakom rozsahu. Ak boli obdobia dôchodkového poistenia
a vymeriavacie základy podľa prvej vety zohľadnené pri určení poistno-matematického ekvivalentu
získaného v dôchodkovom systéme Európskej únie, tento poistno-matematický ekvivalent sa zníži
o sumu, ktorá bola prevedená ako dôchodkové právo získané v dôchodkovom systéme Slovenskej
republiky do dôchodkového systému Európskej únie.
(6) Suma starobného dôchodku s prihliadnutím na dôchodkové práva získané v dôchodkovom
systéme Európskej únie sa určí ako súčet starobného dôchodku určenej podľa tohto zákona a sumy
určenej ako podiel poistno-matematického ekvivalentu získaného v dôchodkovom systéme Európskej
únie a jednotkovej hodnoty odloženého starobného dôchodku určenej podľa osobitného predpisu
k rozhodujúcemu dňu a zaokrúhlenej na desať eurocentov nahor.
(7)Suma predčasného starobného dôchodku s prihliadnutím na dôchodkové práva získané
v dôchodkovom systéme Európskej únie sa určí ako súčet sumy predčasného starobného dôchodku
určenej podľa tohto zákona a sumy určenej ako podiel poistno-matematického ekvivalentu získaného
v dôchodkovom systéme Európskej únie a jednotkovej hodnoty odloženého starobného dôchodku
určenej podľa osobitného predpisu k rozhodujúcemu dňu a zaokrúhlenej na desať eurocentov nahor.
(8) Ak nárok na starobný dôchodok nevznikol z dôvodu smrti, suma invalidného dôchodku na účely
určenia sumy vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku podľa osobitného
predpisu sa určí ako súčet sumy invalidného dôchodku určenej podľa tohto zákona a sumy , o ktorú
by sa zvýšila suma starobného dôchodku podľa odseku 6.
(9) Rozhodujúci deň na účely odsekov 6 a 7 je deň doručenia žiadosti o prevod dôchodkových práv
získaných v dôchodkovom systéme Európskej únie inštitúcii alebo orgánu Európskej únie alebo deň,
v ktorom podľa osobitného predpisu vzniklo právo na prevod dôchodkových práv získaných
v dôchodkovom systéme Európskej únie, ak žiadosť bola doručená pred týmto dňom.
§ 82b
Zvýšenie sumy starobného dôchodku a sumy invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení
dôchodkového veku na sumu minimálneho dôchodku
(1) Suma minimálneho dôchodku, ak odsek 2 neustanovuje inak, je
a) 136 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu platnej
k 1. januáru kalendárneho roka, v ktorom sa určuje suma starobného dôchodku alebo suma
invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku, ak poistenec získal obdobie
dôchodkového poistenia podľa odseku 4 v rozsahu 30 rokov alebo
b) percentuálna výmera podľa písmena a) zvýšená o 1. dva percentuálne body za každý ďalší rok obdobia dôchodkového poistenia podľa odseku 4 po
získaní obdobia dôchodkového poistenia podľa odseku 4 v rozsahu 30 rokov, 2. tri percentuálne body za každý ďalší rok obdobia dôchodkového poistenia podľa odseku 4 po
získaní obdobia dôchodkového poistenia podľa odseku 4 v rozsahu 39 rokov.
(2) Suma minimálneho dôchodku poberateľa starobného dôchodku, ktorý je sporiteľ alebo bol
sporiteľ podľa osobitného predpisu1) sa znižuje rovnako ako sa znižuje suma starobného dôchodku
podľa § 66 ods. 6; do obdobia účasti na starobnom dôchodkovom sporení sa započítava len obdobie
podľa odseku 4.
(3) Suma starobného dôchodku alebo suma invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení
dôchodkového veku sa zvýši tak, aby suma tohto dôchodku alebo úhrn súm podľa písmena c) sa
rovnal sume minimálneho dôchodku, ak
a) poistenec získal obdobie dôchodkového poistenia podľa odseku 4 v rozsahu najmenej 30
rokov,
b) poistenec uzatvoril zmluvu o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia,
dohodu o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým
výberom a nemá na osobnom dôchodkovom účte evidované dôchodkové jednotky tvorené
z povinných príspevkov, ktoré nie sú predmetom dohody o vyplácaní starobného dôchodku alebo
predčasného starobného dôchodku programovým výberom, alebo mu bola vyplatená suma podľa
osobitného predpisu, ak poistenec je poberateľ invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení
dôchodkového veku a je sporiteľ alebo bol sporiteľ podľa osobitného predpisu,
c) suma minimálneho dôchodku je vyššia ako suma starobného dôchodku alebo suma
invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku alebo ako úhrn súm starobného
dôchodku alebo invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku a vyplácaného
1. vdovského dôchodku alebo vdoveckého dôchodku,
2. výsluhového dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku, vdovského výsluhového
dôchodku, vdoveckého výsluhového dôchodku, čiastočného invalidného dôchodku alebo invalidného
dôchodku podľa osobitného predpisu,
3. starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku na základe zmluvy
o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia1) alebo dohody o vyplácaní starobného
dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom, ak poistenec je poberateľ
invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku,
4. pozostalostného dôchodku na základe zmluvy o poistení dôchodku zo starobného
dôchodkového sporenia a
5. dôchodku z cudziny, ktorý je obdobný starobnému dôchodku, invalidnému dôchodku alebo
dôchodkovej dávke podľa prvého bodu až štvrtého bodu a
d) poistenec si uplatnil nárok na dôchodok podľa písmena c) prvého bodu, druhého bodu
a štvrtého bodu.
(4) Obdobie dôchodkového poistenia na účely minimálneho dôchodku je obdobie dôchodkového
poistenia a obdobie, ktoré sa pripočítalo k obdobiu dôchodkového poistenia na určenie sumy
invalidného dôchodku, získané
a) v kalendárnom roku, za ktorý sa osobný mzdový bod určil najmenej v hodnote 0,241, ak
v písmenách b) až d) nie je ustanovené inak,
b) pred 1. januárom 1993,
c) v cudzine alebo
d) v kalendárnom roku,
1. v ktorom boli splnené podmienky nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok,
2. do ktorého patrí deň, od ktorého bol priznaný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok
podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004.
(5) Na účely zvýšenia sumy starobného dôchodku a sumy invalidného dôchodku vyplácaného po
dovŕšení dôchodkového veku na sumu minimálneho dôchodku cudzina je iný členský štát Európskej
únie, štát, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore a Švajčiarskou
konfederáciou, a štát príslušný podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.
ŠTVRTÁ HLAVA
ÚRAZOVÉ DÁVKY
PRVÝ DIEL
VYMEDZENIE POJMOV NA ÚČELY ÚRAZOVÝCH DÁVOK
§ 83
Poškodený
Poškodený na účely poskytovania úrazových dávok je zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 a
fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2, ak utrpeli pracovný úraz alebo sa u nich zistila choroba z
povolania.
§ 84
Denný vymeriavací základ na určenie sumy úrazových dávok
(1) Denný vymeriavací základ zamestnanca na určenie sumy úrazových dávok uvedených v § 13
ods. 3 písm. a) až e) a na určenie sumy rehabilitačného a rekvalifikačného je podiel súčtu
vymeriavacích základov zamestnanca, ktorý dosiahol u zamestnávateľa zodpovedného za škodu pri
pracovnom úraze a chorobe z povolania neobmedzených podľa § 138 ods. 6 dosiahnutých v
rozhodujúcom období a počtu kalendárnych dní rozhodujúceho obdobia a zaokrúhľuje sa na štyri
desatinné miesta nahor. Rozhodujúce obdobie na určenie denného vymeriavacieho základu
zamestnanca, ktorý utrpel pracovný úraz alebo sa u neho zistila choroba z povolania v období, v
ktorom nedosiahol 90 dní nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na
nemocenské poistenie, pred dňom, v ktorom utrpel pracovný úraz alebo pred dňom, od ktorého bola
zistená choroba z povolania, je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do dňa predchádzajúceho
dňu, v ktorom utrpel pracovný úraz alebo od ktorého bola zistená choroba z povolania. Na určenie
rozhodujúceho obdobia platí § 54 ods. 1, 2, 9 a 10 rovnako; skutočnosť rozhodujúca na určenie
rozhodujúceho obdobia je deň utrpenia pracovného úrazu alebo deň, od ktorého sa zistila choroba z
povolania.
(2) Ak zamestnanec nemal v rozhodujúcom období určenom podľa odseku 1 príjem, z ktorého sa
určuje jeho vymeriavací základ, alebo ak nárok na úrazovú dávku vznikol v deň vzniku nemocenského
poistenia a dôchodkového poistenia, suma úrazovej dávky uvedenej v odseku 1 sa určí z
pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Pravdepodobný denný vymeriavací základ je
jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého sa platilo alebo by sa platilo poistné na úrazové
poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom poškodený naposledy vykonával činnosť zamestnanca pred
vznikom pracovného úrazu alebo pred zistením choroby z povolania za podmienok, za ktorých vzniká
choroba z povolania.
(3) Ak vznikne nárok na úrazovú dávku uvedenú v odseku 1 v období po kalendárnom roku
nasledujúcom po kalendárnom roku, v ktorom poškodený utrpel pracovný úraz alebo v ktorom
poškodený naposledy pred zistením choroby z povolania pracoval za podmienok, za ktorých vzniká
choroba z povolania, určí sa denný vymeriavací základ podľa odseku 1 a vynásobí sa koeficientom
určeným ako podiel všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý bezprostredne
predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na úrazovú dávku, a všeobecného
vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom
poškodený utrpel pracovný úraz alebo v ktorom naposledy pred zistením choroby z povolania pracoval
za podmienok, za ktorých vzniká choroba z povolania. Koeficient sa zaokrúhľuje na štyri desatinné
miesta nahor.
(4) Denný vymeriavací základ fyzickej osoby uvedenej v § 17 ods. 2, ktorá nemá príjem z činnosti
zamestnanca, je jedna tridsatina vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, ktorý platí k
prvému dňu kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikol nárok na úrazovú dávku.
(5) Denný vymeriavací základ
a) fyzickej osoby uvedenej v § 4 ods. 1 písm. d) sa určí ako podiel súčtu príjmov zistených podľa §
138 ods. 8 písm. b), dosiahnutých za obdobie od vzniku pracovného pomeru alebo
štátnozamestnaneckého pomeru u zamestnávateľa zodpovedného za škodu pri pracovnom úraze
a chorobe z povolania, do dňa predchádzajúceho dňu vzniku pracovného úrazu alebo dňu zistenia
choroby z povolania a počtu kalendárnych dní tohto obdobia okrem obdobia uvedeného v § 26
alebo § 140,
b) fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov určenej podľa §
227a, ak mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z tejto dohody nepresiahne sumu
podľa § 4 ods. 5, sa určí ako podiel súčtu príjmov zistených podľa § 138 ods. 8 písm. a),
dosiahnutých za obdobie od vzniku právneho vzťahu na základe tejto dohody u zamestnávateľa
zodpovedného za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania, do dňa predchádzajúceho
dňu vzniku pracovného úrazu alebo dňu zistenia choroby z povolania a počtu kalendárnych dní
tohto obdobia okrem obdobia uvedeného v § 26 alebo 140.
DRUHÝ DIEL
ÚRAZOVÝ PRÍPLATOK
§ 85
Podmienky nároku na úrazový príplatok
Zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16, ktorý v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z
povolania bol uznaný za dočasne práceneschopného, má nárok na úrazový príplatok od prvého dňa
dočasnej pracovnej neschopnosti, ak má nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej
neschopnosti podľa osobitného predpisu alebo nárok na výplatu nemocenského z nemocenského
poistenia.
§ 86
Poskytovanie úrazového príplatku
Úrazový príplatok sa poskytuje za dni.
§ 87
Suma úrazového príplatku
Suma úrazového príplatku je
a) 55 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 84 od prvého dňa dočasnej pracovnej
neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania do tretieho dňa
tejto dočasnej pracovnej neschopnosti,
b) 25 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 84 od štvrtého dňa dočasnej pracovnej
neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.
TRETÍ DIEL
ÚRAZOVÁ RENTA
§ 88
Podmienky nároku na úrazovú rentu
(1) Poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z
povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca
alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 (ďalej len „pokles pracovnej schopnosti“) a nedovŕšil
dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
(2) Poškodený nemá nárok na výplatu úrazovej renty v období, počas ktorého má nárok na úrazový
príplatok, a v období, počas ktorého má nárok na rehabilitačné alebo rekvalifikačné. Poškodený nemá
nárok na výplatu úrazovej renty ani v období, počas ktorého sa mu neposkytuje rehabilitačné alebo
rekvalifikačné z dôvodu jeho neúčasti na pracovnej rehabilitácii alebo rekvalifikácii bez vážneho
dôvodu uznaného Sociálnou poisťovňou alebo v ktorom maril priebeh pracovnej rehabilitácie alebo
rekvalifikácie.
(3) Pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje na účely odseku 1 v súvislosti s plnením pracovných
úloh uvedených v § 8 ods. 4 alebo s činnosťami uvedenými v § 17 ods. 2, alebo v priamej súvislosti s
plnením pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami. Pokles pracovnej schopnosti
sa opätovne posúdi, ak sa predpokladá zmena vo vývoji pracovnej schopnosti. Pri posudzovaní
poklesu pracovnej schopnosti sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok
na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.2
§ 89
Určenie sumy úrazovej renty
(1) Suma úrazovej renty sa určí ako súčin 30,4167-násobku sumy zodpovedajúcej 80 % denného
vymeriavacieho základu poškodeného a koeficientu určeného ako podiel čísla zodpovedajúceho
percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti a čísla 100.
(2) Ak sa poškodenému vypláca invalidný dôchodok, zníži sa suma úrazovej renty určená podľa
odseku 1 o sumu tohto dôchodku. Úrazová renta sa vypláca v sume zníženej podľa prvej vety aj
vtedy, ak zanikol nárok na výplatu dôchodkovej dávky.
(3) Na zníženie úrazovej renty podľa odseku 2 je rozhodujúca suma dôchodku, na ktorú má
poškodený nárok ku dňu priznania úrazovej renty, a ak bol dôchodok uvedený v odseku 2 priznaný po
priznaní úrazovej renty, rozhodujúca je suma dôchodku, na ktorú má nárok ku dňu jeho priznania.
(4) Ak u poškodeného došlo k zmene poklesu pracovnej schopnosti z dôvodu toho istého
pracovného úrazu alebo tej istej choroby z povolania, doterajšia suma úrazovej renty sa upraví v
pomere novej percentuálnej miery poklesu pracovnej schopnosti k doterajšej percentuálnej miere
poklesu pracovnej schopnosti odo dňa zmeny poklesu pracovnej schopnosti.
(5) Pri opätovnom vzniku nároku na úrazovú rentu z dôvodu toho istého pracovného úrazu alebo tej
istej choroby z povolania sa suma úrazovej renty určí z denného vymeriavacieho základu, z ktorého
bola určená jej suma pri prvom vzniku nároku vynásobená koeficientom určeným ako podiel
všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu
roku, v ktorom znovu vznikol nárok na úrazovú rentu, a všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý
dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na úrazovú rentu prvýkrát.
(6) Ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu viacerých úrazových rent z dôvodu
viacerých pracovných úrazov alebo chorôb z povolania, vypláca sa iba jedna úrazová renta, a to tá,
ktorej suma je vyššia alebo najvyššia. Na výplatu úrazovej renty platí § 81 ods. 1 druhá veta
primerane.
(7) Ak sú splnené podmienky nároku na výplatu úrazovej renty z dôvodu viacerých pracovných
úrazov alebo chorôb z povolania, zníži sa suma úrazovej renty určenej ako súčet percentuálneho
poklesu pracovnej schopnosti z dôvodu viacerých pracovných úrazov alebo chorôb z povolania o
sumu invalidného dôchodku. Úrazová renta sa vypláca v sume zníženej o sumu invalidného dôchodku
aj vtedy, ak zanikol nárok na jeho výplatu. Suma úrazovej renty vypočítaná podľa prvej vety nesmie
byť vyššia ako suma zodpovedajúca 100-percentnému poklesu pracovnej schopnosti.
(8) Úrazová renta sa
a) do 31. decembra 2017 zvyšuje v závislosti od medziročného rastu spotrebiteľských cien a od
medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázaných
štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému
kalendárnemu roku,
b) od 1. januára 2018 zvyšuje v závislosti od medziročného rastu spotrebiteľských cien vykázaného
štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému
kalendárnemu roku.
(9) Úrazová renta vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a úrazová renta priznaná
od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú
a) podľa odseku 8 písm. a) o percento, ktoré sa určí
1. v roku 2013 ako súčet 50 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 50 % medziročného
rastu priemernej mesačnej mzdy,
2. v roku 2014 ako súčet 60 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 40 % medziročného
rastu priemernej mesačnej mzdy,
3. v roku 2015 ako súčet 70 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 30 % medziročného
rastu priemernej mesačnej mzdy,
4. v roku 2016 ako súčet 80 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 20 % medziročného
rastu priemernej mesačnej mzdy,
5. v roku 2017 ako súčet 90 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 10 % medziročného
rastu priemernej mesačnej mzdy,
b) podľa odseku 8 písm. b) o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien.
(10) Percento zvýšenia úrazovej renty sa ustanoví opatrením, ktoré vydá ministerstvo a vyhlási jeho
úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka, ktorý
predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Príslušný kalendárny rok je rok, v ktorom sa zvýšenie
úrazovej renty vykonáva. Úrazová renta vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka sa
zvyšuje od 1. januára príslušného kalendárneho roka a úrazová renta priznaná od 1. januára do 31.
decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje odo dňa priznania.
§ 89a
Zánik nároku na úrazovú rentu
Nárok na úrazovú rentu zaniká dňom dovŕšenia dôchodkového veku alebo dňom priznania
predčasného starobného dôchodku.
ŠTVRTÝ DIEL
JEDNORAZOVÉ VYROVNANIE
§ 90
Podmienky nároku na jednorazové vyrovnanie
Poškodený má nárok na jednorazové vyrovnanie, ak
a) v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má pokles pracovnej schopnosti najmenej
10 % a najviac 40 %,
b) mu zanikol nárok na úrazovú rentu z dôvodu dovŕšenia dôchodkového veku, nemá nárok na
starobný dôchodok a má pokles pracovnej schopnosti najmenej 10 %, alebo
c) mu nevznikol nárok na úrazovú rentu z dôvodu priznania predčasného starobného dôchodku alebo
z dôvodu dovŕšenia dôchodkového veku a má pokles pracovnej schopnosti najmenej 10 %.
§ 91
Určenie sumy jednorazového vyrovnania
Suma jednorazového vyrovnania sa určí ako súčin 365-násobku denného vymeriavacieho základu
a koeficientu určeného ako podiel čísla zodpovedajúceho percentuálnemu poklesu pracovnej
schopnosti a čísla 100.
PIATY DIEL
POZOSTALOSTNÁ ÚRAZOVÁ RENTA
§ 92
Podmienky nároku na pozostalostnú úrazovú rentu
(1) Fyzická osoba, voči ktorej mal poškodený, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo
choroby z povolania, v čase úmrtia vyživovaciu povinnosť určenú súdom a v čase úmrtia nedovŕšil
dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok, má nárok na pozostalostnú
úrazovú rentu.
(2) Pozostalostná úrazová renta sa vypláca v období, počas ktorého mala trvať vyživovacia
povinnosť uvedená v odseku 1.
(3) Nárok na pozostalostnú úrazovú rentu nevzniká fyzickej osobe, ktorej z dôvodu smrti
poškodeného vznikol nárok na jednorazové odškodnenie.
(4) Nárok na pozostalostnú úrazovú rentu zaniká dňom, v ktorom by poškodený dovŕšil dôchodkový
vek.
§ 93
Suma pozostalostnej úrazovej renty
(1) Mesačná suma pozostalostnej úrazovej renty sa určí vo výške výživného alebo príspevku na
výživu, ktoré bol poškodený povinný platiť ku dňu svojej smrti.
(2) Suma pozostalostnej úrazovej renty alebo úhrn súm pozostalostných úrazových rent po tom
istom poškodenom nesmie presiahnuť sumu úrazovej renty, na ktorú mal alebo by mal poškodený
nárok pri 100-percentnej strate pracovnej schopnosti. To platí aj vtedy, ak poškodený bol poberateľ
úrazovej renty z dôvodu nižšieho percentuálneho poklesu pracovnej schopnosti.
(2) Na zvyšovanie pozostalostnej úrazovej renty platí § 89 ods. 8 a 9 rovnako.
ŠIESTY DIEL
JEDNORAZOVÉ ODŠKODNENIE
§ 94
(1) Manžel, manželka a nezaopatrené dieťa poškodeného, ktorý zomrel v dôsledku pracovného
úrazu alebo choroby z povolania, majú nárok na jednorazové odškodnenie.
(2) Suma jednorazového odškodnenia manžela alebo manželky je 730-násobok denného
vymeriavacieho základu, najviac 46 485,40 eura.
(3) Suma jednorazového odškodnenia na každé nezaopatrené dieťa uvedené v odseku 1 je
polovica sumy jednorazového odškodnenia manžela alebo manželky poškodeného. Úhrn súm
jednorazového odškodnenia nezaopatrených detí nesmie presiahnuť 46 485,40 eura. Ak úhrn
jednorazových odškodnení presiahne túto sumu, znížia sa sumy jednorazových odškodnení
nezaopatrených detí pomerne tak, aby ich úhrn bol najviac 46 485,40 eura.
(4) Sumy uvedené v odsekoch 2 a 3 platné k 31. decembru kalendárneho roka sa zvyšujú vždy od
1. januára nasledujúceho kalendárneho roka o percento zvýšenia úrazovej renty podľa § 89 ods. 8 a
9.
SIEDMY DIEL
PRACOVNÁ REHABILITÁCIA A REHABILITAČNÉ
§ 95
Pracovná rehabilitácia (1) Pracovná rehabilitácia môže byť poskytnutá poškodenému, ktorý v dôsledku pracovného úrazu
alebo choroby z povolania má pokles pracovnej schopnosti, ak podľa posudku posudkového lekára
možno predpokladať opätovné zaradenie poškodeného do pracovného procesu, ak tento zákon
neustanovuje inak.
(2) Pracovná rehabilitácia sa neposkytuje, ak poškodený je poberateľ starobného dôchodku.
(3) Pracovná rehabilitácia je výcvik potrebný na získanie pracovnej schopnosti na výkon doterajšej
činnosti poškodeného alebo inej vhodnej činnosti poškodeného. Iná vhodná činnosť poškodeného je
činnosť zamestnanca alebo činnosť fyzickej osoby uvedenej v § 17 ods. 2 zodpovedajúca zdravotnej
spôsobilosti na prácu s prihliadnutím na vek, pracovné schopnosti a na kvalifikáciu.
(4) Pracovnú rehabilitáciu zabezpečuje Sociálna poisťovňa u zamestnávateľa, v zdravotníckom
zariadení podľa osobitného predpisu58) alebo v inom odbornom zariadení na poskytovanie pracovnej
rehabilitácie. O vykonaní pracovnej rehabilitácie uzatvára so zamestnávateľom alebo so zariadením
na pracovnú rehabilitáciu písomnú dohodu, ktorá obsahuje najmä zameranie, rozsah a náklady
spojené s poskytovaním pracovnej rehabilitácie. Náklady spojené s pracovnou rehabilitáciou uhrádza
Sociálna poisťovňa; ich súčasťou sú aj výdavky na stravovanie, ubytovanie a cestovné výdavky podľa
osobitného predpisu.
(5) Z dôvodu toho istého pracovného úrazu alebo tej istej choroby z povolania sa pracovná
rehabilitácia môže poskytovať v rozsahu najviac šiestich mesiacov. V odôvodnených prípadoch, ak
možno predpokladať, že poškodený získa pracovnú schopnosť na výkon jeho doterajšej činnosti alebo
inej vhodnej činnosti poškodeného po uplynutí šiestich mesiacov, pracovná rehabilitácia sa môže
poskytnúť aj po uplynutí tohto obdobia, najviac v rozsahu ďalších šiestich mesiacov.
(6) Pracovnú rehabilitáciu možno prerušiť z vážnych dôvodov poškodeného na základe jeho
písomnej žiadosti. Obdobie prerušenia pracovnej rehabilitácie sa nezapočítava do obdobia podľa
odseku 5.
§ 96
Rehabilitačné
(1) Poškodený, ktorému sa poskytuje pracovná rehabilitácia, má nárok na rehabilitačné.
(2) Rehabilitačné sa poskytuje za dni trvania pracovnej rehabilitácie okrem dní,
a) v ktorých sa poškodený nezúčastnil pracovnej rehabilitácie bez vážneho dôvodu uznaného
Sociálnou poisťovňou alebo v ktorých maril priebeh pracovnej rehabilitácie,
b) za ktoré mal poškodený nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti
zamestnanca podľa osobitného predpisu51) alebo nárok na nemocenské a úrazový príplatok, alebo
c) počas ktorých bola pracovná rehabilitácia prerušená.
(3) Suma rehabilitačného je 80 % denného vymeriavacieho základu poškodeného.
(4) Ak sa poberateľovi rehabilitačného súčasne vypláca predčasný starobný dôchodok alebo
invalidný dôchodok, suma rehabilitačného sa určí ako rozdiel sumy rehabilitačného určeného podľa
odseku 3 a sumy predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku pripadajúcej na
jeden deň.
ÔSMY DIEL
REKVALIFIKÁCIA A REKVALIFIKAČNÉ
§ 97
Rekvalifikácia
(1) Rekvalifikácia môže byť poskytnutá poškodenému, ktorý v dôsledku pracovného úrazu alebo
choroby z povolania má pokles pracovnej schopnosti, ak podľa posudku posudkového lekára možno
predpokladať opätovné zaradenie poškodeného do pracovného procesu.
(2) Rekvalifikácia je zmena doterajšej kvalifikácie poškodeného, ktorú treba zabezpečiť získaním
nových znalostí a zručností, teoretickou alebo praktickou prípravou umožňujúcou jeho pracovné
uplatnenie v inej vhodnej činnosti poškodeného; § 95 ods. 3 druhá veta platí rovnako.
(3) Rekvalifikáciu zabezpečuje Sociálna poisťovňa vo vzdelávacom zariadení na výkon
rekvalifikácie, ktoré spĺňa podmienky podľa osobitného predpisu. Na zabezpečenie jej vykonávania
uzatvára Sociálna poisťovňa s týmto zariadením písomnú dohodu, ktorá obsahuje najmä zameranie,
rozsah a sumu nákladov spojených s poskytovaním rekvalifikácie; § 95 ods. 4 tretia veta platí rovnako.
(4) Na rozsah poskytovania rekvalifikácie a na jej prerušenie platí § 95 ods. 5 a 6 rovnako.
(5) Rekvalifikácia sa neposkytuje, ak poškodený je poberateľ starobného dôchodku.
§ 98
Rekvalifikačné
(1) Poškodený, ktorému sa poskytuje rekvalifikácia, má nárok na rekvalifikačné.
(2) Na poskytnutie rekvalifikačného a na určenie jeho sumy platí § 96 ods. 2 až 4 rovnako.
DEVIATY DIEL
NÁHRADA ZA BOLESŤ A NÁHRADA ZA SŤAŽENIE SPOLOČENSKÉHO UPLATNENIA
§ 99
Poškodený má nárok na náhradu za bolesť a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia
podľa osobitného predpisu.
DESIATY DIEL
NÁHRADA NÁKLADOV SPOJENÝCH S LIEČENÍM
§ 100
(1) Poškodený má nárok na náhradu nákladov spojených s liečením, ktoré účelne vynaložil na
svoje liečenie v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania na základe odporúčania
odborného lekára a ktoré sa neuhrádzajú z povinného zdravotného poistenia na základe vyjadrenia
revízneho lekára.
(2) Suma náhrady nákladov spojených s liečením je najviac 23 242,70 eura. Na zvýšenie tejto sumy
platí § 94 ods. 4 rovnako.
JEDENÁSTY DIEL
NÁHRADA NÁKLADOV SPOJENÝCH S POHREBOM
§ 101
(1) Ak poškodený zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, má ten, kto
uhradil náklady spojené s pohrebom, nárok na ich náhradu.
(2) Za náklady spojené s pohrebom sa podľa tohto zákona považujú najmä
a) náklady účtované pohrebnou službou, ktorá poskytla služby spojené so zabezpečením pohrebu,
b) náklady na spopolnenie, ak nie sú súčasťou nákladov účtovaných pohrebnou službou,
c) cintorínske poplatky,
d) náklady na zriadenie pomníka alebo náhrobnej tabule,
e) náklady na úpravu hrobu.
(3) Suma náhrady nákladov uvedených v odseku 2 je najviac 2 324,40 eura. Na zvýšenie tejto sumy
platí § 94 ods. 4 rovnako.
(4) Fyzická osoba, ktorá s poškodeným, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z
povolania, žila ku dňu jeho smrti v domácnosti, a nezaopatrené dieťa poškodeného majú nárok na
náhradu
a) jednej tretiny výdavkov vynaložených na smútočné ošatenie, najviac v sume 99,60 eura pre každú
fyzickú osobu a nezaopatrené dieťa, a
b) cestovných výdavkov vynaložených na ich prepravu z miesta trvalého pobytu na miesto pohrebu a
späť.
(5) Suma náhrady výdavkov uvedených v odseku 4 pre všetky fyzické osoby a nezaopatrené deti
uvedené v odseku 4 je najviac 2 324,40 eura. Na zvýšenie tejto sumy platí § 94 ods. 4 rovnako.
PIATA HLAVA
DÁVKA GARANČNÉHO POISTENIA
§ 102
Podmienky nároku na dávku garančného poistenia
(1) Zamestnanec zamestnávateľa podľa § 18 má nárok na dávku garančného poistenia, ak jeho
zamestnávateľ sa stal platobne neschopný a nemôže uspokojiť nároky tohto zamestnanca, ktorými sú
a) nárok na mzdu a náhradu za čas pracovnej pohotovosti,
b) nárok na príjem plynúci členovi družstva z pracovného vzťahu k družstvu,
c) nárok na odmenu dohodnutú v dohode o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru,
d) nárok na náhradu mzdy za sviatky a pri prekážkach v práci,
e) nárok na náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú vznikol nárok počas kalendárneho roka, v ktorom
vznikla platobná neschopnosť zamestnávateľa, ako aj za predchádzajúci kalendárny rok,
f) nárok na odstupné, ktoré patrí zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru,
g) nárok na náhradu mzdy pri okamžitom skončení pracovného pomeru,
h) nárok na náhradu mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru,
i) nároky cestovných, sťahovacích a iných výdavkov, ktoré vznikli pri plnení pracovných povinností,
j) nárok na náhradu vecnej škody v súvislosti s pracovným úrazom alebo chorobou z povolania,
k) nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca podľa osobitného
predpisu,
l) súdne trovy v súvislosti s uplatnením nárokov z pracovného pomeru zamestnanca na súde z dôvodu
zrušenia zamestnávateľa vrátane trov právneho zastúpenia.
(2) Zamestnanec nemá nárok na dávku garančného poistenia, ak pracovnoprávny vzťah uzatvoril
po vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa, ak bol na platobnú neschopnosť zamestnávateľa
písomne upozornený.
§ 103
Výška dávky garančného poistenia
(1) Dávka garančného poistenia podľa § 102 písm. a) až h) sa poskytne v sume príslušného nároku
zníženého o poistné na zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné
poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti, ktoré je povinný
platiť zamestnanec, a preddavok na daň alebo daň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov,
vypočítaných podľa podmienok platných v kalendárnom mesiaci, za ktorý zamestnancovi vznikol
uvedený nárok.
(2) Dávka garančného poistenia sa poskytne najviac v rozsahu troch mesiacov z posledných 18
mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti
zamestnávateľa alebo dňu skončenia pracovnoprávneho vzťahu z dôvodu platobnej neschopnosti
zamestnávateľa.
(3) Dávka garančného poistenia je najviac v sume trojnásobku jednej dvanástiny všeobecného
vymeriavacieho základu určeného ku dňu vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa. Ak platobná
neschopnosť vznikla v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka, použije sa všeobecný
vymeriavací základ, ktorý platil v kalendárnom roku dva roky predchádzajúcom kalendárnemu roku, v
ktorom vznikla platobná neschopnosť. Ak platobná neschopnosť vznikla v období od 1. júla do 31.
decembra kalendárneho roka, použije sa všeobecný vymeriavací základ, ktorý platil v kalendárnom
roku predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikla platobná neschopnosť.
§ 103a
Uspokojovanie nárokov zamestnanca pri platobnej neschopnosti zamestnávateľa so sídlom,
adresou organizačnej zložky alebo s pobytom aj na území iného členského štátu Európskej
únie alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore
(1) Ak je platobne neschopný zamestnávateľ, ktorým je právnická osoba so sídlom alebo adresou
organizačnej zložky na území Slovenskej republiky a súčasne s adresou organizačnej zložky alebo
sídlom na území najmenej jedného iného členského štátu Európskej únie alebo štátu, ktorý je
zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore, inštitúciou zodpovednou za
uspokojovanie nárokov zamestnanca z garančného poistenia je inštitúcia členského štátu Európskej
únie alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore, na ktorého
území fyzická osoba vykonáva činnosť zamestnanca alebo zvyčajne vykonáva činnosť zamestnanca.
Ak inštitúciou podľa prvej vety je Sociálna poisťovňa, o nároku na dávku garančného poistenia
zamestnanca uvedeného v prvej vete rozhodne podľa tohto zákona. To platí aj vtedy, ak je platobne
neschopný zamestnávateľ, ktorým je fyzická osoba s trvalým pobytom, povolením na prechodný pobyt
alebo povolením na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a s bydliskom na území najmenej
jedného iného členského štátu Európskej únie alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou dohody o
Európskom hospodárskom priestore.
(2) V konaní o dávku garančného poistenia zamestnanca uvedeného v odseku 1 je Sociálna
poisťovňa viazaná návrhom na vyhlásenie konkurzu zamestnávateľa uvedeného v odseku 1 podaným
v inom členskom štáte Európskej únie alebo v štáte, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom
hospodárskom priestore.
ŠIESTA HLAVA
DÁVKA V NEZAMESTNANOSTI
Podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti
§ 104
(1) Poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných troch rokoch pred zaradením
do evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie (ďalej len „evidencia
nezamestnaných občanov“) bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky, ak tento zákon
neustanovuje inak.
(2) Poistenec, ktorý po skončení výkonu činnosti zamestnanca v pracovnom pomere na určitú dobu
bol zaradený do evidencie nezamestnaných občanov, má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v
posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie nezamestnaných občanov
a) bol poistený v nezamestnanosti z výkonu činnosti zamestnanca v pracovnom pomere na určitú
dobu alebo bol dobrovoľne poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky a
b) nebol povinne poistený v nezamestnanosti z iného výkonu činnosti zamestnanca.
(3) Nárok na dávku v nezamestnanosti má aj fyzická osoba, ktorá po skončení výkonu služby
policajta alebo profesionálneho vojaka bola zaradená do evidencie nezamestnaných občanov, splnila
podmienky podľa odseku 1, nesplnila podmienky na vznik nároku na výsluhový príspevok a nesplnila
podmienku trvania služobného pomeru na vznik nároku na výsluhový dôchodok alebo nesplnila
podmienky nároku na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
(4) U fyzických osôb uvedených v odseku 3 je obdobie poistenia na výsluhový príspevok podľa
osobitného predpisu2) obdobím poistenia v nezamestnanosti podľa tohto zákona.
(5) Do obdobia poistenia v nezamestnanosti na nárok na dávku v nezamestnanosti sa nezapočítava
obdobie poistenia v nezamestnanosti, ktoré bolo získané ku dňu vzniku predchádzajúceho nároku na
dávku v nezamestnanosti.
(6) Obdobie dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti sa započítava na vznik nároku na dávku v
nezamestnanosti len vtedy, ak za toto obdobie poistenec zaplatil poistné na poistenie v
nezamestnanosti najneskôr v posledný deň splatnosti poistného na poistenie v nezamestnanosti.
Podmienka zaplatenia poistného na poistenie v nezamestnanosti sa považuje za splnenú, ak suma
dlžného poistného na poistenie v nezamestnanosti je v úhrne nižšia ako päť eur.
(7) Rok poistenia v nezamestnanosti je 365 dní poistenia v nezamestnanosti.
§ 104a
Do obdobia poistenia v nezamestnanosti na nárok na dávku v nezamestnanosti sa započítava
obdobie prerušenia povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca z dôvodu čerpania
rodičovskej dovolenky podľa osobitného predpisu.
§ 105
(1) Poistencovi, ktorý splnil podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti, nárok na dávku v
nezamestnanosti vzniká odo dňa zaradenia do evidencie nezamestnaných občanov a zaniká
uplynutím podporného obdobia v nezamestnanosti. Podporné obdobie v nezamestnanosti pre
poistenca uvedeného v § 104 ods. 1 a 3 je šesť mesiacov a pre poistenca uvedeného v § 104 ods. 2
sú štyri mesiace. Do podporného obdobia v nezamestnanosti sa nezapočítava obdobie, počas ktorého
poistenec nemá nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti z dôvodu uvedeného v § 106.
(2) Nárok na dávku v nezamestnanosti zaniká vždy dňom vyradenia poistenca z evidencie
uchádzačov o zamestnanie a dňom priznania starobného dôchodku, predčasného starobného
dôchodku alebo invalidného dôchodku z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o
viac ako 70 %.
(3) Poistencovi, ktorý bol vyradený z evidencie nezamestnaných občanov počas poberania dávky v
nezamestnanosti a v období kratšom ako dva roky bol opätovne zaradený do evidencie
nezamestnaných občanov, vznikne nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti odo dňa opätovného
zaradenia do tejto evidencie, a to v sume, v akej mu bola vyplácaná predchádzajúca dávka v
nezamestnanosti. Nárok na dávku v nezamestnanosti zaniká uplynutím zostávajúcej časti podporného
obdobia v nezamestnanosti.
(4) Poistenec, ktorý bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie počas poberania dávky v
nezamestnanosti, a obdobie poberania dávky v nezamestnanosti trvalo najmenej tri mesiace, má
nárok na jednorazové vyplatenie 50 % dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu časť podporného
obdobia, ak o jej vyplatenie písomne požiada. Jednorazovým vyplatením dávky v nezamestnanosti
poistencovi zaniká nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti podľa odseku 3.
§ 106
Poistenec nemá nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti za dni, počas ktorých
a) má nárok na výplatu nemocenského,
b) má nárok na výplatu ošetrovného,
c) má nárok na výplatu materského,
d) sa mu vypláca rodičovský príspevok podľa osobitného predpisu.
§ 107
Poskytovanie dávky v nezamestnanosti
Dávka v nezamestnanosti sa poskytuje za dni.
§ 108
Výška dávky v nezamestnanosti
(1) Výška dávky v nezamestnanosti je 50 % denného vymeriavacieho základu.
(2) Denný vymeriavací základ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti je podiel súčtu
vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti alebo
poistné na výsluhový príspevok podľa osobitného predpisu dosiahnutých v rozhodujúcom období a
počtu dní rozhodujúceho obdobia. Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu
je obdobie dvoch rokov predchádzajúcich dňu, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti. Z
rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu sa vylučujú obdobia, za ktoré
poistenec nie je povinný platiť poistné na poistenie v nezamestnanosti podľa § 140 alebo poistné na
výsluhové zabezpečenie podľa osobitného predpisu. Denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na
štyri desatinné miesta nahor.
(3) Ak v rozhodujúcom období podľa odseku 2 nie sú dva roky, za ktoré možno zistiť denný
vymeriavací základ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti, denný vymeriavací základ sa zistí z
tohto kratšieho obdobia. Ak poistenec nemal v rozhodujúcom období podľa odseku 2 vymeriavací
základ na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti, denný vymeriavací základ sa určí z
vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, ktorý je platný ku dňu vzniku nároku na dávku v
nezamestnanosti a zaokrúhľuje sa na štyri desatinné miesta nahor. Ak v rozhodujúcom období podľa
odseku 2 je len obdobie poistenia v nezamestnanosti získané prerušením povinného poistenia v
nezamestnanosti zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky, denný vymeriavací základ
sa zisťuje z rozhodujúceho obdobia dvoch rokov predchádzajúcich začiatku prerušenia povinného
poistenia v nezamestnanosti zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. To platí aj pri
opakovanom čerpaní rodičovskej dovolenky, ktorá bezprostredne nadväzuje na obdobie poistenia v
nezamestnanosti zamestnanca počas poskytovania materského. Takto určený denný vymeriavací
základ nesmie byť nižší ako denný vymeriavací základ podľa druhej vety.
(4) Ak v rozhodujúcom období podľa odseku 2 je len obdobie poistenia v nezamestnanosti
zamestnanca, za ktoré nemá vymeriavací základ, a obdobie poistenia v nezamestnanosti dobrovoľne
poistenej osoby v nezamestnanosti, výška dávky v nezamestnanosti sa určí z vymeriavacieho základu
dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti, ak získala najmenej 26 týždňov poistenia v
nezamestnanosti ako osoba dobrovoľne poistená v nezamestnanosti; ak toto poistenie v
nezamestnanosti trvalo menej ako 26 týždňov, výška dávky v nezamestnanosti sa určí podľa odseku 3
druhej vety.
(5) Na vymeriavací základ zamestnanca, ktorý dosiahol v období materskej dovolenky alebo
rodičovskej dovolenky, sa pri určení denného vymeriavacieho základu na určenie sumy dávky v
nezamestnanosti neprihliada, ak na základe neho určený denný vymeriavací základ je nižší ako denný
vymeriavací základ určený podľa odseku 3 tretej vety.
(6) Denný vymeriavací základ na určenie výšky dávky v nezamestnanosti je najviac vo výške
určenej ako podiel 2-násobku všeobecného vymeriavacieho základu a čísla 365. Denný vymeriavací
základ podľa prvej vety sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.
(7) Všeobecný vymeriavací základ podľa odseku 6 je
a) v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka všeobecný vymeriavací základ, ktorý platil v
kalendárnom roku dva roky predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na dávku
v nezamestnanosti,
b) v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka všeobecný vymeriavací základ, ktorý platil v
kalendárnom roku predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na dávku v
nezamestnanosti.
SIEDMA HLAVA
SPOLOČNÉ USTANOVENIA O NEMOCENSKÝCH DÁVKACH, DÔCHODKOVÝCH DÁVKACH,
ÚRAZOVÝCH DÁVKACH, DÁVKE GARANČNÉHO POISTENIA A O DÁVKE
V NEZAMESTNANOSTI
§ 109
Vznik nároku na nemocenské dávky, dôchodkové dávky, úrazové dávky, dávku garančného
poistenia, dávku v nezamestnanosti a vznik nároku na ich výplatu
(1) Nárok na nemocenskú dávku, dôchodkovú dávku, úrazovú dávku, dávku garančného poistenia
a dávku v nezamestnanosti (ďalej len „dávka“) vzniká odo dňa splnenia podmienok ustanovených
týmto zákonom, ak tento zákon neustanovuje inak. Nárok na dávku zamestnanca nezávisí od plnenia
povinností zamestnávateľa platiť a odvádzať poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné
poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na úrazové poistenie, poistné na garančné poistenie
a poistné na poistenie v nezamestnanosti; to neplatí na nárok na dávku zamestnanca zamestnávateľa
uvedeného v § 7 ods. 2.
(2) Nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom na vznik
nároku na dávku, splnením podmienok nároku na jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo
vyplácanie dávky.
§ 110
Zánik nároku na nemocenské dávky a invalidný dôchodok a vylúčenie nároku na úrazové
dávky
(1) Nárok na nemocenské a invalidný dôchodok zaniká dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu,
podľa ktorého bol poistenec právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, v dôsledku ktorého sa stal
dočasne práceneschopným alebo invalidným.
(2) Nárok na úrazové dávky nevzniká, ak sa zamestnávateľ alebo právnická osoba podľa
osobitného predpisu celkom zbaví zodpovednosti za poškodenie zdravia alebo smrť poškodeného
podľa osobitného predpisu.
§ 111
Obmedzenie sumy dávky
(1) Suma nemocenského a suma invalidného dôchodku je polovica sumy nemocenského a sumy
invalidného dôchodku, ak sa poistenec stal dočasne práceneschopným alebo invalidným v dôsledku
stavu, ktorý si privodil sám požitím alkoholu alebo v dôsledku zneužitia iných návykových látok.
(2) Ak sa zamestnávateľ alebo právnická osoba podľa osobitného predpisu sčasti zbaví
zodpovednosti za poškodenie zdravia alebo za smrť poškodeného podľa osobitného predpisu a
osobitný predpis neustanovuje inak, poškodený má nárok na úrazovú dávku s výnimkou pracovnej
rehabilitácie a rekvalifikácie v sume určenej podľa rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa alebo
právnickej osoby podľa osobitného predpisu zníženého o mieru zavinenia poškodeného.
§ 112
Zmeny v nároku na dávku, zmeny v nároku na výplatu dávky a zmeny sumy dávky
(1) Dávka sa prizná alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac tri
roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa vyplácala v nižšej sume, ako patrí, alebo
najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne
zistí, že sa dávka
a) priznala v nižšej sume, ako patrí,
b) vypláca v nižšej sume, ako patrí,
c) odoprela neprávom alebo
d) priznala od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrí.
(2) Dávka sa odníme, ak zanikol nárok na dávku alebo ak sa zistí, že sa dávka priznala neprávom.
(3) Dávka sa zníži, ak sa zistí, že sa dávka priznala vo vyššej sume, ako patrí.
(4) Výplata dávky sa zastaví, uvoľní alebo sa dávka vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej sume,
ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky.
(5) Výplata dávky alebo jej časti sa zastaví, ak poberateľ dávky na písomnú výzvu, aby preukázal
skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku, nárok na jej výplatu a jej sumu, tejto výzve nevyhovie v
ustanovenej lehote alebo v lehote určenej Sociálnou poisťovňou. Výplata dávky po preukázaní
rozhodujúcich skutočností sa uvoľní odo dňa zastavenia jej výplaty, najviac tri roky spätne od
preukázania týchto skutočností.
(6) Dávka sa odníme, zníži alebo jej výplata sa zastaví odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým
uplynulo obdobie, za ktoré sa dávka už vyplatila.
(7) Výplata dávky, ktorá je podmienená invaliditou, stratou alebo poklesom pracovnej schopnosti,
sa zastaví, ak sa poberateľ dávky, ktorého zdravotný stav treba posúdiť, nepodrobí vyšetreniu
zdravotného stavu. Ak sa zistí, že poberateľ dávky prestal byť invalidný alebo u neho došlo k zmene
poklesu pracovnej schopnosti až po zastavení výplaty dávky, dávka nepatrí odo dňa zastavenia jej
výplaty.
(8) Výplata starobného dôchodku sa zastaví aj na žiadosť poberateľa tohto dôchodku najneskôr od
splátky tohto dôchodku splatnej v treťom kalendárnom mesiaci nasledujúcom po kalendárnom
mesiaci, v ktorom sa žiadosť poberateľa tohto dôchodku doručila Sociálnej poisťovni.
(9) Ak sa priznáva dávka spätne aj za obdobie, za ktoré bola vyplatená skôr priznaná iná dávka, na
ktorú zanikol nárok alebo zanikol nárok na jej výplatu pre priznanie neskôr priznanej dávky, zúčtuje sa
za toto obdobie neskôr priznaná dávka s vyplatenou skôr priznanou inou dávkou, a ak suma
vyplatenej skôr priznanej inej dávky
a) je nižšia ako suma neskôr priznanej dávky, poukáže sa poberateľovi dávky suma rovnajúca sa
rozdielu medzi sumou neskôr priznanej dávky a sumou vyplatenej skôr priznanej inej dávky,
b) dosahuje alebo prevyšuje sumu neskôr priznanej dávky, poukazuje sa poberateľovi dávky suma
neskôr priznanej dávky od splátky splatnej v mesiaci, v ktorom sa rozhodlo o neskôr priznanej
dávke, znížená o rozdiel sumy vyplatenej skôr priznanej inej dávky a sumy neskôr priznanej dávky
od jej priznania do jej splátky splatnej v mesiaci, v ktorom sa rozhodlo o neskôr priznanej dávke;
takto znížená suma neskôr priznanej dávky nesmie byť v úhrne s inými dávkami a dôchodkami
starobného dôchodkového sporenia nižšia ako suma, ktorú nemožno postihnúť výkonom
rozhodnutia.
(10) Ak zanikol nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku z dôvodu vzniku
dôchodkového poistenia zamestnanca alebo povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo
činnej osoby, zúčtujú sa sumy vyplatené na predčasnom starobnom dôchodku za obdobie odo dňa
splátky predčasného starobného dôchodku splatnej po dni vzniku tohto dôchodkového poistenia so
sumami dôchodkovej dávky, na ktorej výplatu vznikne nárok. Ak zanikol nárok na výplatu predčasného
starobného dôchodku fyzickej osobe uvedenej v § 4 ods. 1 písm. d), zúčtujú sa sumy vyplatené na
predčasnom starobnom dôchodku za obdobie odo dňa splátky predčasného starobného dôchodku
splatnej po dni, od ktorého je fyzickou osobou uvedenou v § 4 ods. 1 písm. d), so sumami
dôchodkovej dávky, na ktorej výplatu vznikne nárok.
(11) Ak sa zistí, že poistencovi sa vyplatil dôchodok uvedený v § 82b ods. 3 písm. c) druhom bode
až piatom bode aj za obdobie, za ktoré bol vyplatený starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok po
dovŕšení dôchodkového veku v sume zvýšenej na sumu minimálneho dôchodku, poberateľovi dávky
sa odo dňa zníženia poukazuje suma starobného dôchodku alebo suma invalidného dôchodku
vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku znížená o sumu vyplatenú navyše; takto znížená suma
starobného dôchodku alebo suma invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového
veku nesmie byť v úhrne s inými dávkami a dôchodkami starobného dôchodkového sporenia nižšia
ako suma, ktorú nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia.
§ 113
Zánik nároku na dávku a zánik nároku na výplatu dávky
(1) Nárok na dávku nezaniká uplynutím času.
(2) Nárok na dávku a nárok na jej výplatu zaniká dňom smrti fyzickej osoby, ktorá splnila podmienky
nároku na dávku a podmienky nároku na výplatu dávky, ak tento zákon neustanovuje inak.
§ 114
Premlčanie nároku na výplatu dávky (1) Nárok na výplatu dávky alebo jej časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka
alebo jej časť patrili.
(2) Lehota ustanovená v odseku 1 neplynie počas konania o dávke a v období, v ktorom
účastníkovi konania, ktorý musí mať opatrovníka, nebol opatrovník ustanovený.
§ 115
Zúčtovanie dávok s dávkou v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi
Ak sa priznáva starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok, úrazová
renta, dávka garančného poistenia alebo dávka v nezamestnanosti spätne aj za obdobie, v ktorom sa
poistencovi vyplácala dávka v hmotnej núdzi a príspevky k dávke v hmotnej núdzi, Sociálna poisťovňa
zúčtuje za toto obdobie priznané uvedené dávky s vyplatenou dávkou v hmotnej núdzi a príspevkami
k dávke v hmotnej núdzi, a
a) ak suma priznaného starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného
dôchodku, úrazovej renty, dávky garančného poistenia alebo dávky v nezamestnanosti prevyšuje
sumu vyplatenej dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, poukáže
1. na účet príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny sumu, ktorá zodpovedá sume
poskytnutej dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi,
2. poberateľovi starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku,
úrazovej renty, dávky garančného poistenia alebo dávky v nezamestnanosti rozdiel medzi
sumou tohto priznaného dôchodku, úrazovej renty, dávky garančného poistenia alebo dávky v
nezamestnanosti a poskytnutou dávkou v hmotnej núdzi a príspevkami k dávke v hmotnej núdzi,
b) ak suma priznaného starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného
dôchodku, úrazovej renty, dávky garančného poistenia alebo dávky v nezamestnanosti je nižšia
alebo dosahuje sumu vyplatenej dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi,
poukáže
1. na účet príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny sumu, ktorá zodpovedá sume
poskytnutej dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi,
2. poberateľovi starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku,
úrazovej renty, dávky garančného poistenia alebo dávky v nezamestnanosti dôchodok, úrazovú
rentu, dávku garančného poistenia alebo dávku v nezamestnanosti prvýkrát až v príslušnom
mesiaci, v ktorom súčet nevyplatených dôchodkov, úrazovej renty, dávky garančného poistenia
alebo dávky v nezamestnanosti je vyšší ako vyplatená dávka v hmotnej núdzi a príspevky k
dávke v hmotnej núdzi; takto vzniknutý rozdiel poukáže poberateľovi starobného dôchodku,
predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, úrazovej renty, dávky garančného
poistenia alebo dávky v nezamestnanosti.
§ 116
Lehoty na výplatu dávok a zaokrúhľovanie sumy dávok
(1) Nemocenské dávky, úrazový príplatok, rekvalifikačné, rehabilitačné a dávka v nezamestnanosti
sa vyplácajú mesačne pozadu v lehotách určených Sociálnou poisťovňou.
(2) Dôchodkové dávky, úrazová renta a pozostalostná úrazová renta sa vyplácajú vopred v
pravidelných mesačných lehotách. Deň splatnosti dávky určí Sociálna poisťovňa.
(3) Dôchodkové dávky, úrazová renta a pozostalostná úrazová renta sa vyplácajú do cudziny, ktorá
nie je členským štátom Európskej únie, štátom, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom
hospodárskom priestore, a Švajčiarskou konfederáciou, pozadu v trojmesačných lehotách po
predchádzajúcom potvrdení o žití poberateľa dávky, ak medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred
zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak.
(4) Ak sú splnené podmienky na vznik nároku na nemocenskú dávku, dôchodkovú dávku, úrazovú
dávku a dávku v nezamestnanosti, dávky sa môžu vyplácať preddavkovo. Počas vyplácania dávky
podľa prvej vety neplynie lehota podľa § 210 ods. 2.
(5) Dávka garančného poistenia sa vyplatí najneskôr do 60 dní od doručenia žiadosti o priznanie
tejto dávky.
(6) Ak zamestnávateľ, predbežný správca konkurznej podstaty alebo správca konkurznej podstaty
nesplnia povinnosť ustanovenú v § 234 alebo v osobitnom predpise, zamestnanec, ktorý preukáže
nárok na dávku garančného poistenia, má nárok na preddavok na túto dávku vo výške nároku, najviac
do sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu platného v
čase rozhodnutia o poskytnutí preddavku, za jeden kalendárny mesiac. Rozdiel medzi poskytnutým
preddavkom na dávku garančného poistenia a nároku na dávku garančného poistenia sa doplatí, ak
zamestnávateľ, predbežný správca konkurznej podstaty alebo správca konkurznej podstaty splnia
povinnosť ustanovenú v § 234 alebo v osobitnom predpise, najneskôr do jedného roka od poskytnutia
preddavku.
(7) Ak zamestnávateľ nesplní povinnosť ustanovenú v § 234 alebo v osobitnom predpise najneskôr
do jedného roka od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu a predbežný správca konkurznej
podstaty alebo správca konkurznej podstaty nesplnia povinnosť ustanovenú v § 234 alebo v
osobitnom predpise v lehote podľa odseku 6, doplatí sa do 30 dní od uplynutia tejto lehoty dávka
garančného poistenia do výšky nároku, najviac do výšky minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnom
pomere odmeňovaných mesačnou mzdou podľa osobitného predpisu.
(8) Sumy dávok sa zaokrúhľujú na 10 eurocentov nahor.
§ 116a
Zaokrúhľovanie výsledkov jednotlivých matematických úkonov na určenie sumy dávky
Na účely určenia sumy dávky sa výsledky jednotlivých matematických úkonov vypočítavajú najviac
na osem desatinných miest bez zaokrúhľovania, ak tento zákon neustanovuje inak.
§ 117
Poukazovanie dávok a poberateľ dávky
(1) Dávky sa poukazujú na účet príjemcu dávky v banke alebo v pobočke zahraničnej banky. Na
žiadosť príjemcu dávky sa dávka vypláca v hotovosti, ak tento zákon neustanovuje inak. Na písomnú
žiadosť poberateľa dávky sa dávka poukazuje na účet manžela (manželky) v banke alebo v pobočke
zahraničnej banky, ak má v čase poberania dávky právo disponovať s finančnými prostriedkami na
tomto účte a ak s týmto spôsobom poukazovania dávky manžel (manželka) súhlasí; manžel
(manželka) poberateľa dávky je povinný vrátiť splátky dôchodku, úrazovej renty a pozostalostnej
úrazovej renty poukázané na tento účet po dni smrti poberateľa dávky.
(2) Ak poberateľ dávky požiada o zmenu spôsobu výplaty dávky, Sociálna poisťovňa je povinná
vykonať túto zmenu najneskôr od splátky dávky splatnej v treťom kalendárnom mesiaci nasledujúcom
po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola žiadosť o zmenu spôsobu výplaty dávky doručená Sociálnej
poisťovni.
(3) Poberateľovi dávky, ktorému sa poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb, dávka sa
poukazuje prostredníctvom hromadného poukazu do tohto zariadenia, ak poberateľ dávky nepožiada
o iný spôsob poukazovania dávky.
(4) Príjemca dávky je poberateľ dávky, zákonný zástupca poberateľa dávky, osoba, ktorej bolo
nezaopatrené dieťa zverené rozhodnutím súdu, alebo osobitný príjemca.
(5) Osobitný príjemca je
a) fyzická osoba alebo právnická osoba určená rozhodnutím Sociálnej poisťovne alebo
b) fyzická osoba, ktorej sa vyplácal sirotský dôchodok do dňa nadobudnutia spôsobilosti
nezaopatreného dieťaťa na právne úkony.
(6) Sociálna poisťovňa ustanoví osobitného príjemcu s jeho súhlasom a so súhlasom poberateľa
dávky alebo zákonného zástupcu vtedy, ak poberateľ dávky alebo zákonný zástupca zo zdravotných
dôvodov nemôže výplatu dávky prijímať.
(7) Zákonný zástupca, osoba, ktorej bolo nezaopatrené dieťa zverené rozhodnutím súdu, a osobitný
príjemca uvedený v odseku 5 písm. b) sú povinní dávku použiť len v prospech poberateľa dávky a
fyzických osôb, ktoré je poberateľ dávky povinný vyživovať. Osobitný príjemca uvedený v odseku 5
písm. a) používa dávku podľa pokynov poberateľa dávky alebo zákonného zástupcu.
(8) Fyzickej osobe vo výkone väzby a fyzickej osobe vo výkone trestu odňatia slobody sa dávky
poukazujú prostredníctvom ústavu na výkon väzby alebo ústavu na výkon trestu odňatia slobody.
(9) Vyrovnávací príplatok sa vypláca spolu so starobným dôchodkom podľa tohto zákona.
§ 118
Prechod nároku na dávku
(1) Ak fyzická osoba, ktorá splnila podmienky nároku na dávku, zomrela po uplatnení nároku na
dávku a nároku na jej výplatu, prechádzajú nároky na sumy splatné ku dňu smrti tejto fyzickej osoby
postupne na manžela (manželku), deti a rodičov.
(2) Ak fyzická osoba, ktorá splnila podmienky nároku na nemocenské dávky, úrazový príplatok,
rehabilitačné, rekvalifikačné, dávku garančného poistenia alebo dávku v nezamestnanosti, zomrela
pred uplatnením nároku na tieto dávky, prechádzajú nároky na sumy dávky splatnej ku dňu smrti tejto
fyzickej osoby postupne na manžela (manželku), deti a rodičov.
(3) Ak sa dávka priznala pred smrťou fyzickej osoby, ktorá splnila podmienky nároku na dávku a
nároku na jej výplatu, vyplatia sa splatné sumy, ktoré sa nevyplatili ku dňu smrti tejto fyzickej osoby,
fyzickým osobám uvedeným v odseku 1.
(4) Nároky prechádzajúce na fyzické osoby uvedené v odsekoch 1 až 3 nie sú predmetom
dedičstva; predmetom dedičstva sa stávajú, ak niet týchto fyzických osôb.
(5) Ak niet fyzických osôb, ktoré by podľa odsekov 1 až 4 nadobudli nárok na dávky, tieto dávky sú
ostatným príjmom toho základného fondu, z ktorého mali byť vyplatené.
§ 119
Postúpenie nároku na dávku
Nárok na dávku nemožno postúpiť.
DRUHÁ ČASŤ
PRVÁ HLAVA
PRVÝ DIEL
VÝKON A ORGANIZÁCIA SOCIÁLNEHO POISTENIA
§ 120
Výkon sociálneho poistenia (1) Sociálne poistenie vykonáva Sociálna poisťovňa.
(2) Sociálna poisťovňa je verejnoprávna inštitúcia zriadená na výkon sociálneho poistenia.
(3) Sociálna poisťovňa je právnická osoba so sídlom v Bratislave.
(4) Sociálna poisťovňa pri výkone sociálneho poistenia plní funkciu prístupového bodu, príslušnej
inštitúcie, inštitúcie miesta bydliska, inštitúcie miesta pobytu, styčného orgánu a je kontaktná inštitúcia
na komunikáciu medzi príslušnými inštitúciami a príjemcami dávok a medzi inštitúciami členských
štátov Európskej únie, inštitúciami štátov, ktoré sú zmluvnou stranou dohody o Európskom
hospodárskom priestore a inštitúciou Švajčiarskej konfederácie.
DRUHÝ DIEL
ORGÁNY SOCIÁLNEJ POISŤOVNE
§ 121
Orgány Sociálnej poisťovne
Orgány Sociálnej poisťovne sú
a) generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne (ďalej len „generálny riaditeľ“),
b) Dozorná rada Sociálnej poisťovne (ďalej len „dozorná rada“),
c) riaditeľ pobočky Sociálnej poisťovne (ďalej len „riaditeľ pobočky“).
§ 122
Generálny riaditeľ
(1) Na čele Sociálnej poisťovne je generálny riaditeľ.
(2) Generálneho riaditeľa vymenúva a odvoláva vláda.
(3) Generálny riaditeľ je štatutárny orgán Sociálnej poisťovne. V čase jeho neprítomnosti ho
zastupuje ním poverený vedúci zamestnanec, ktorý je v jeho priamej riadiacej pôsobnosti.
(4) Generálny riaditeľ
a) zodpovedá za plnenie úloh vyplývajúcich Sociálnej poisťovni z tohto zákona, z osobitných
predpisov a zo strategických zámerov činnosti Sociálnej poisťovne,
b) prijíma opatrenia na odstránenie nedostatkov zistených dozornou radou a orgánmi dozoru štátu,
c) predkladá
1. vláde a Národnej rade Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada”) výročnú správu o činnosti
Sociálnej poisťovne po schválení dozornou radou,
2. vláde na schválenie návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na príslušný kalendárny rok s
predpokladaným vývojom príjmov a výdavkov na obdobie nasledujúcich dvoch rokov so
stanoviskom dozornej rady k tomuto návrhu do 15. augusta kalendárneho roka, ak vláda neurčí
neskorší termín, a po schválení vládou na schválenie národnej rade v termíne určenom na
predloženie návrhu štátneho rozpočtu,
3. vláde na schválenie návrh účtovnej závierky Sociálnej poisťovne so stanoviskom dozornej rady
k tomuto návrhu a po schválení vládou na schválenie národnej rade v termíne určenom na
predloženie návrhu štátneho záverečného účtu,
4. vláde na schválenie návrh strategických zámerov činnosti Sociálnej poisťovne so stanoviskom
dozornej rady k tomuto návrhu najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa jeho vymenovania, po
schválení vládou na schválenie národnej rade a informuje vládu o ich plnení raz ročne najneskôr
do 31. marca každého kalendárneho roka nasledujúceho po schválení tohto návrhu národnou
radou,
5. dozornej rade správu o hospodárení Sociálnej poisťovne najmenej raz za štvrťrok,
d) schvaľuje
1. pracovný poriadok Sociálnej poisťovne a iné vnútorné predpisy Sociálnej poisťovne, ak tento
zákon neustanovuje inak,
2. návrh dohody o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa osobitného predpisu,
e) schvaľuje po prerokovaní v dozornej rade
1. štatút Sociálnej poisťovne, organizačný poriadok, mzdový poriadok, kontrolný poriadok a
pravidlá financovania a hospodárenia Sociálnej poisťovne,
2. zmluvu o postúpení pohľadávky podľa § 149, 293s a 293ak,
3. zmluvu o postúpení pohľadávky na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, na
pokutách a na penále uložených v starobnom dôchodkovom sporení v rozsahu upravenom
týmto zákonom,
4. zmluvu o prevedení vymáhania pohľadávok podľa § 148 ods. 4,
f) schvaľuje po schválení dozornou radou pre nadlimitné zákazky podľa osobitného predpisu
1. oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania a súťažné podklady,
2. výzvy na predkladanie ponúk a súťažné podklady,
3. výzvy na rokovanie,
g) rozhoduje po prerokovaní v dozornej rade o odpísaní pohľadávky podľa § 150, 151, 293al a 293am,
h) vymenúva a odvoláva vedúcich zamestnancov ústredia Sociálnej poisťovne (ďalej len „ústredie”) v
jeho priamej riadiacej pôsobnosti a riaditeľov pobočiek po prerokovaní v dozornej rade.
(5) Za generálneho riaditeľa môže byť vymenovaná fyzická osoba, ktorá spĺňa predpoklady výkonu
práce vo verejnom záujme podľa osobitného predpisu, má skončené vysokoškolské vzdelanie
druhého stupňa a najmenej šesť rokov praxe v riadiacej funkcii. Na pracovnoprávne vzťahy
generálneho riaditeľa sa vzťahuje osobitný predpis, ak tento zákon neustanovuje inak.
(6) Mzda generálneho riaditeľa je mesačne šesťnásobok priemernej mesačnej mzdy v
hospodárstve Slovenskej republiky zistenej štatistickým úradom za predchádzajúci kalendárny rok.
Úprava mzdy generálneho riaditeľa sa vykoná od 1. apríla kalendárneho roka. Ak generálnemu
riaditeľovi patrí aj plat poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, počas poberania platu poslanca
Národnej rady Slovenskej republiky patrí generálnemu riaditeľovi mesačne mzda v sume minimálnej
mzdy. Generálnemu riaditeľovi môže vláda priznať odmenu jedenkrát ročne najneskôr do 31. marca
kalendárneho roka, najviac do výšky 12-násobku jeho mzdy. Pri priznaní odmeny vláda zohľadní
plnenie strategických zámerov činností Sociálnej poisťovne a hospodárenie Sociálnej poisťovne.
(7) Generálny riaditeľ zodpovedá vláde za porušenie povinností uložených týmto zákonom alebo
osobitnými predpismi organizačným zložkám Sociálnej poisťovne, za neprijatie a neplnenie opatrení
prijatých na odstránenie nedostatkov zistených dozornou radou a orgánmi dozoru štátu a za neplnenie
opatrení uložených podľa osobitného predpisu.
(8) Funkčné obdobie generálneho riaditeľa je šesťročné. Za generálneho riaditeľa môže byť
vymenovaná tá istá fyzická osoba najviac na dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia.
(9) Funkcia generálneho riaditeľa zaniká
a) uplynutím funkčného obdobia, na ktoré bol vymenovaný,
b) vzdaním sa funkcie generálneho riaditeľa písomnou žiadosťou doručenou vláde, a to dňom jej
doručenia, ak v nej nie je uvedený neskorší deň vzdania sa funkcie,
c) odvolaním,
d) smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho,
e) rozhodnutím o strate verejnej funkcie vydanom v konaní podľa osobitného predpisu alebo
f) dňom, ktorým prestal spĺňať predpoklady na výkon funkcie generálneho riaditeľa podľa osobitného
predpisu.
(10) Vláda odvolá generálneho riaditeľa, ak
a) si neplní povinnosti generálneho riaditeľa ustanovené zákonom,
b) nepriaznivý zdravotný stav mu nedovoľuje najmenej počas šiestich mesiacov riadne vykonávať
funkciu generálneho riaditeľa.
(11) Ak zanikne funkcia generálneho riaditeľa z dôvodov uvedených v odseku 9 alebo vláda odvolá
generálneho riaditeľa z dôvodov uvedených v odseku 10, do vymenovania generálneho riaditeľa
vládou vykonáva jeho funkciu vedúci zamestnanec, ktorý zastupoval generálneho riaditeľa v čase jeho
neprítomnosti podľa odseku 3.
(12) Vláda vymenuje generálneho riaditeľa najneskôr do 30 dní odo dňa zániku funkcie alebo
odvolania generálneho riaditeľa.
(13) Generálny riaditeľ je povinný vykonávať svoju funkciu s náležitou odbornou starostlivosťou tak,
aby bol zabezpečený riadny a efektívny výkon sociálneho poistenia.
(14) Generálny riaditeľ, ktorý porušil povinnosti pri výkone svojej funkcie, je povinný v celom
rozsahu nahradiť škodu, ktorú tým spôsobil.
§ 123
Dozorná rada
(1) Dozorná rada je dozorný orgán a kontrolný orgán Sociálnej poisťovne.
(2) Dozorná rada
a) vypracúva stanoviská
1. k návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na príslušný kalendárny rok s predpokladaným vývojom
príjmov a výdavkov na obdobie nasledujúcich dvoch rokov,
2. k návrhu účtovnej závierky Sociálnej poisťovne,
3. k návrhu strategických zámerov činnosti Sociálnej poisťovne a k správe o ich plnení,
b) schvaľuje
1. výročnú správu o činnosti Sociálnej poisťovne,
2. rokovací poriadok dozornej rady,
3. pre nadlimitné zákazky podľa osobitného predpisu oznámenia o vyhlásení verejného
obstarávania a súťažné podklady, výzvy na predkladanie ponúk a súťažné podklady a výzvy na
rokovanie,
4. podrobnosti o spôsobe a vykonaní voľby hlavného kontrolóra Sociálnej poisťovne (ďalej len
„hlavný kontrolór”),
5. priznanie odmeny hlavnému kontrolórovi,
c) prerokúva
1. návrh štatútu, návrh organizačného poriadku, návrh mzdového poriadku, návrh kontrolného
poriadku a návrh pravidiel financovania a hospodárenia Sociálnej poisťovne,
2. návrh na uzatvorenie zmluvy o prevedení vymáhania pohľadávok podľa § 148 ods. 4 a návrh na
uzatvorenie zmluvy o postúpení pohľadávky podľa § 149, 293s a 293ak,
3. návrh na uzatvorenie zmluvy o postúpení pohľadávky na príspevkoch na starobné dôchodkové
sporenie,1) na pokutách a na penále uložených v starobnom dôchodkovom sporení v rozsahu
upravenom týmto zákonom,
4. návrh na odpísanie pohľadávky na poistnom na nemocenskom poistení, poistnom na
dôchodkovom poistení, poistnom na úrazovom poistení, prirážke k poistnému na úrazovom
poistení, poistnom na garančné poistenie, poistnom na poistenie v nezamestnanosti, poistnom
do rezervného fondu solidarity, na pokutách a na penále uložených v sociálnom poistení,
5. návrhy na vymenovanie a odvolanie vedúcich zamestnancov ústredia v priamej riadiacej
pôsobnosti generálneho riaditeľa a návrhy na vymenovanie a odvolanie riaditeľov pobočiek,
d) ukladá generálnemu riaditeľovi povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov,
e) kontroluje
1. hospodárenie Sociálnej poisťovne s finančnými prostriedkami základného fondu nemocenského
poistenia, základného fondu starobného poistenia, základného fondu invalidného poistenia,
základného fondu úrazového poistenia, základného fondu poistenia v nezamestnanosti,
základného fondu garančného poistenia, rezervného fondu solidarity a správneho fondu,
2. dodržiavanie tohto zákona a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov týkajúcich sa
hospodárenia Sociálnej poisťovne,
f) vypracúva správu o kontrolnej činnosti za predchádzajúci kalendárny rok, ktorá je súčasťou účtovnej
závierky Sociálnej poisťovne,
g) predkladá vláde návrh na priznanie odmeny generálneho riaditeľa a jej výšku,
h) volí a odvoláva hlavného kontrolóra. (3) Dozorná rada má 11 členov. Predsedom dozornej rady je minister práce, sociálnych vecí a
rodiny Slovenskej republiky. Dozorná rada sa ďalej tvorí
a) z troch zástupcov navrhnutých reprezentatívnymi združeniami odborových zväzov,
b) z troch zástupcov navrhnutých reprezentatívnymi združeniami zamestnávateľov,
c) z jedného zástupcu ministerstva a z dvoch zástupcov Ministerstva financií Slovenskej republiky
(ďalej len „ministerstvo financií“) navrhnutých vládou,
d) z jedného zástupcu navrhnutého záujmovými združeniami občanov reprezentujúcimi poberateľov
dôchodkových dávok.
(4) Členov dozornej rady s výnimkou predsedu volí a odvoláva národná rada.
(5) Za člena dozornej rady môže byť navrhnutá a zvolená fyzická osoba, ktorá má spôsobilosť na
právne úkony v plnom rozsahu, je bezúhonná a má skončené vysokoškolské vzdelanie druhého
stupňa. Bezúhonná fyzická osoba je fyzická osoba, ktorá nebola právoplatne odsúdená za trestný čin.
Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace.
(6) Funkčné obdobie člena dozornej rady je päťročné.
(7) Výkon funkcie člena dozornej rady sa považuje za prekážku v práci alebo za prekážku v štátnej
službe z dôvodu všeobecného záujmu, pri ktorej patrí zamestnancovi pracovné voľno s náhradou
mzdy.
(8) Člen dozornej rady má nárok na náhradu nákladov spojených s výkonom tejto funkcie. O
priznaní odmeny členovi dozornej rady za výkon jeho funkcie v dozornej rade rozhoduje národná rada.
(9) Člen dozornej rady je pri výkone svojej funkcie nezastupiteľný. Člen dozornej rady nemôže byť v
pracovnom pomere k Sociálnej poisťovni.
(10) Dozorná rada si zvolí zo svojich členov dvoch podpredsedov dozornej rady, z ktorých jeden je
navrhnutý reprezentatívnymi združeniami odborových zväzov a jeden je navrhnutý reprezentatívnymi
združeniami zamestnávateľov.
(11) Zasadnutia dozornej rady zvoláva a riadi jej predseda alebo ním poverený podpredseda
dozornej rady podľa potreby, najmenej raz za dva kalendárne mesiace.
(12) Na zasadnutí dozornej rady sa môžu zúčastniť fyzické osoby, ktoré na zasadnutie prizve
dozorná rada.
(13) Na zasadnutí dozornej rady je na jej požiadanie povinný zúčastniť sa generálny riaditeľ.
(14) Dozorná rada je schopná uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých jej členov.
Na prijatie uznesenia je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov.
(15) Členovia dozornej rady sú oprávnení nahliadať do dokladov a záznamov týkajúcich sa
hospodárenia Sociálnej poisťovne a požadovať potrebné vysvetlenia od zamestnancov Sociálnej
poisťovne a od generálneho riaditeľa.
(16) Pravidlá rokovania dozornej rady upraví rokovací poriadok dozornej rady.
(17) Členstvo v dozornej rade zaniká
a) uplynutím funkčného obdobia člena dozornej rady,
b) vzdaním sa funkcie písomnou žiadosťou člena dozornej rady doručenou národnej rade, a to najskôr
odo dňa doručenia žiadosti, ak v nej nie je uvedený neskorší deň vzdania sa funkcie,
c) odvolaním alebo
d) smrťou.
(18) Národná rada odvolá člena dozornej rady, ak
a) sa neodôvodnene nezúčastnil najmenej na troch zasadnutiach dozornej rady,
b) začal vykonávať činnosť nezlučiteľnú s členstvom v dozornej rade uvedenú v odseku 9,
c) si neplní povinnosti člena dozornej rady ustanovené týmto zákonom a ostatnými všeobecne
záväznými právnymi predpismi,
d) bol právoplatne odsúdený za trestný čin.
(19) Člena dozornej rady môže národná rada odvolať z jeho funkcie aj z iných dôvodov, ako sú
uvedené v odseku 18, na základe návrhu toho, kto podal návrh na zvolenia člena dozornej rady, alebo
na návrh orgánu dozoru štátu (§ 246).
(20) Na predsedu dozornej rady sa odsek 6 a odsek 17 písm. a) až c) nepoužijú.
Organizačné zložky Sociálnej poisťovne
§ 124
Organizačné zložky Sociálnej poisťovne sú ústredie a pobočky.
§ 125
Územné obvody a sídla organizačných zložiek Sociálnej poisťovne určí štatút Sociálnej poisťovne.
§ 126
(1) Ústredie riadi generálny riaditeľ.
(2) Vo veciach patriacich do pôsobnosti ústredia koná v mene Sociálnej poisťovne generálny riaditeľ
alebo vedúci zamestnanec ústredia poverený generálnym riaditeľom.
§ 127
Riaditeľ pobočky
(1) Pobočku riadi riaditeľ pobočky a za jej činnosť zodpovedá generálnemu riaditeľovi.
(2) Za riaditeľa pobočky môže byť vymenovaná fyzická osoba s trvalým pobytom na území
Slovenskej republiky, ktorá má ukončené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, má spôsobilosť na
právne úkony v plnom rozsahu a je bezúhonná. Bezúhonná fyzická osoba je fyzická osoba, ktorá
nebola právoplatne odsúdená za trestný čin. Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov
nie starším ako tri mesiace.
(3) Riaditeľ pobočky koná v mene Sociálnej poisťovne vo všetkých veciach patriacich do pôsobnosti
pobočky. Počas jeho neprítomnosti zastupuje riaditeľa pobočky ním poverený vedúci zamestnanec
pobočky.
DRUHÁ HLAVA
PRVÝ DIEL
POISTNÉ NA SOCIÁLNE POISTENIE
§ 128
Platitelia poistného na nemocenské poistenie, starobné poistenie, invalidné poistenie, úrazové
poistenie, garančné poistenie, poistenie v nezamestnanosti a platitelia poistného do
rezervného fondu solidarity
(1) Poistné na nemocenské poistenie platí
a) zamestnanec,
b) zamestnávateľ,
c) povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba,
d) dobrovoľne nemocensky poistená osoba.
(2) Poistné na starobné poistenie platí
a) zamestnanec,
b) zamestnávateľ,
c) povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba,
d) dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba,
e) štát,
f) Sociálna poisťovňa.
(3) Poistné na invalidné poistenie platí, ak tento zákon neustanovuje inak,
a) zamestnanec,
b) zamestnávateľ,
c) povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba,
d) dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba,
e) štát.
(4) Poistné na invalidné poistenie neplatí poistenec, ktorý je dôchodkovo poistený po priznaní
starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku. Poistné na invalidné poistenie
neplatí ani poistenec, ktorý je dôchodkovo poistený, je poberateľom výsluhového dôchodku podľa
osobitného predpisu a dovŕšil dôchodkový vek. Poistné na invalidné poistenie neplatí zamestnávateľ
za zamestnanca, ktorý je poistenec podľa prvej a druhej vety.
(5) Štát platí poistné na starobné poistenie, invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu
solidarity za fyzické osoby uvedené v § 15 ods. 1 písm. c) až e), g) a h) a za fyzickú osobu uvedenú v
§ 15 ods. 1 písm. a) a b) v období, v ktorom sa jej poskytuje materské.
(6) Zúčtovanie poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie,
poistného na invalidné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity platené štátom ustanoví
všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo po dohode s ministerstvom financií.
(7) Sociálna poisťovňa platí poistné na starobné poistenie za poberateľov úrazovej renty priznanej
podľa § 88 do dovŕšenia dôchodkového veku alebo do priznania predčasného starobného dôchodku
zo základného fondu úrazového poistenia do základného fondu starobného poistenia.
(8) Poistné na úrazové poistenie platí zamestnávateľ.
(9) Poistné na garančné poistenie platí zamestnávateľ, ktorý je povinne garančne poistený.
(10) Poistné na poistenie v nezamestnanosti platí
a) zamestnanec, ak osobitný predpis neustanovuje inak,
b) zamestnávateľ, ak osobitný predpis neustanovuje inak,
c) dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti.
(11) Poistné do rezervného fondu solidarity platí
a) zamestnávateľ,
b) povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba,
c) dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba,
d) štát.
§ 129
Poistné na nemocenské poistenie, starobné poistenie, invalidné poistenie, úrazové poistenie,
garančné poistenie, poistenie v nezamestnanosti a poistné do rezervného fondu solidarity
(1) Suma poistného na nemocenské poistenie, suma poistného na starobné poistenie, suma
poistného na invalidné poistenie, suma poistného na úrazové poistenie, suma poistného na garančné
poistenie, suma poistného na poistenie v nezamestnanosti a suma poistného do rezervného fondu
solidarity (ďalej len „poistné“) sa určujú percentuálnou sadzbou z vymeriavacieho základu
dosiahnutého v rozhodujúcom období (ďalej len „vymeriavací základ“).
(2) Jednotlivé sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a
príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného na úrazové
poistenie vrátane prirážky k poistnému na úrazové poistenie a zľavy z poistného na úrazové poistenie,
poistného na garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti a poistného do
rezervného fondu solidarity sa zaokrúhľujú na najbližší eurocent nadol.
§ 130
Sadzba poistného na nemocenské poistenie
Sadzba poistného na nemocenské poistenie je pre
a) zamestnanca 1,4 % z vymeriavacieho základu,
b) zamestnávateľa 1,4 % z vymeriavacieho základu,
c) povinne nemocensky poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu 4,4 % z vymeriavacieho
základu,
d) dobrovoľne nemocensky poistenú osobu 4,4 % z vymeriavacieho základu.
§ 131
Sadzba poistného na starobné poistenie
(1) Sadzba poistného na starobné poistenie je pre
a) zamestnanca, ktorý nie je sporiteľ podľa osobitného predpisu, 4 % z vymeriavacieho základu,
b) zamestnávateľa za zamestnanca, ktorý nie je sporiteľ podľa osobitného predpisu, 14 % z
vymeriavacieho základu,
c) povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu, ktorá nie je sporiteľ podľa
osobitného predpisu, 18 % z vymeriavacieho základu,
d) dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu, ktorá nie je sporiteľ podľa osobitného predpisu, 18 % z
vymeriavacieho základu,
e) štát za fyzické osoby uvedené v § 128 ods. 5, ktoré nie sú sporitelia podľa osobitného predpisu, 18
% z vymeriavacieho základu,
f) Sociálnu poisťovňu za poberateľov úrazovej renty priznanej podľa § 88, ktorí do 31. júla 2006
nedovŕšili dôchodkový vek alebo im nebol priznaný predčasný starobný dôchodok a ktorí nie sú
sporitelia podľa osobitného predpisu, 18 % z vymeriavacieho základu.
(2) Sadzba poistného na starobné poistenie je pre
a) zamestnanca, ktorý je sporiteľ podľa osobitného predpisu, 4 % z vymeriavacieho základu,
b) zamestnávateľa za zamestnanca, ktorý je sporiteľ podľa osobitného predpisu,
1. od 1. septembra 2012 do 31. decembra 2016 10 % z vymeriavacieho základu,
2. v roku 2017 9,75 % z vymeriavacieho základu,
3. v roku 2018 9,50 % z vymeriavacieho základu,
4. v roku 2019 9,25 % z vymeriavacieho základu,
5. v roku 2020 9 % z vymeriavacieho základu,
6. v roku 2021 12,75 % z vymeriavacieho základu
7. v roku 2022 8,50 % z vymeriavacieho základu,
8. v roku 2023 8,25 % z vymeriavacieho základu,
9. v roku 2024 a nasledujúcich rokoch 8 % z vymeriavacieho základu,
c) povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu, ktorá je sporiteľ podľa
osobitného predpisu, dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu, ktorá je sporiteľ podľa osobitného
predpisu, štát za fyzické osoby uvedené v § 128 ods. 5, ktoré sú sporitelia podľa osobitného
predpisu, a Sociálnu poisťovňu za poberateľov úrazovej renty priznanej podľa § 88, ktorí do 31. júla
2006 nedovŕšili dôchodkový vek alebo im nebol priznaný predčasný starobný dôchodok a ktorí sú
sporitelia podľa osobitného predpisu,
1. od 1. septembra 2012 do 31. decembra 2016 14 % z vymeriavacieho základu,
2. v roku 2017 13,75 % z vymeriavacieho základu,
3. v roku 2018 13,50 % z vymeriavacieho základu,
4. v roku 2019 13,25 % z vymeriavacieho základu,
5. v roku 2020 13 % z vymeriavacieho základu,
6. v roku 2022 12,50 % z vymeriavacieho základu,
7. v roku 2023 12,25 % z vymeriavacieho základu,
8. v roku 2024 a nasledujúcich rokoch 12 % z vymeriavacieho základu.
§ 132
Sadzba poistného na invalidné poistenie
Sadzba poistného na invalidné poistenie je pre
a) zamestnanca 3 % z vymeriavacieho základu,
b) zamestnávateľa 3 % z vymeriavacieho základu,
c) povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu 6 % z vymeriavacieho základu,
d) dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu 6 % z vymeriavacieho základu,
e) štát 6 % z vymeriavacieho základu.
§ 133
Sadzba poistného na úrazové poistenie (1) Sadzba poistného na úrazové poistenie je pre zamestnávateľa zaradeného do
prvej nebezpečnostnej triedy 0,3 % z vymeriavacieho základu,
druhej nebezpečnostnej triedy 0,5 % z vymeriavacieho základu,
tretej nebezpečnostnej triedy 0,7 % z vymeriavacieho základu,
štvrtej nebezpečnostnej triedy 0,9 % z vymeriavacieho základu,
piatej nebezpečnostnej triedy 1,1 % z vymeriavacieho základu,
šiestej nebezpečnostnej triedy 1,3 % z vymeriavacieho základu,
siedmej nebezpečnostnej triedy 1,5 % z vymeriavacieho základu,
ôsmej nebezpečnostnej triedy 1,7 % z vymeriavacieho základu,
deviatej nebezpečnostnej triedy 1,9 % z vymeriavacieho základu,
desiatej nebezpečnostnej triedy 2,1 % z vymeriavacieho základu.
(2) Nebezpečnostná trieda sa určuje v závislosti od bezpečnostného rizika jednotlivých skupín
ekonomických činností podľa odvetvovej klasifikácie ekonomických činností.
(3) Hodnotenie bezpečnostného rizika sa vykonáva pre každú skupinu ekonomických činností podľa
odvetvovej klasifikácie ekonomických činností na základe údajov súvisiacich s výkonom úrazového
poistenia za hodnotené roky s prihliadnutím na sumu nákladov vynaložených na úrazové dávky z
úrazového poistenia, a to vypočítaním priemerných štatistických ukazovateľov počtu
a) pracovných úrazov na 1 000 zamestnancov,
b) smrteľných pracovných úrazov na 1 000 zamestnancov,
c) chorôb z povolania na 1 000 zamestnancov,
d) závažných pracovných úrazov a chorôb z povolania, v ktorých dôsledku bola priznaná úrazová
renta, na 1 000 zamestnancov,
e) zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce v prepočte na 1 000 zamestnancov.
(4) Na určenie bezpečnostného rizika na základe ukazovateľov uvedených v odseku 3 je
rozhodujúci dátum oznámenia pracovného úrazu alebo choroby z povolania a dátum priznania
úrazovej renty.
(5) Zaradenie zamestnávateľa do nebezpečnostnej triedy určí Sociálna poisťovňa podľa
prevažujúcej skupiny ekonomických činností vykonávaných zamestnávateľom.
(6) Prevažujúca skupina ekonomických činností je skupina ekonomických činností klasifikovaná
podľa odvetvovej klasifikácie ekonomických činností, ktorú vykonáva pre zamestnávateľa najväčší
počet zamestnancov.
(7) Zmenu vykonávaných prevažujúcich ekonomických činností, ktorá je rozhodujúca na zaradenie
zamestnávateľa do nebezpečnostnej triedy, je zamestnávateľ povinný písomne ohlásiť Sociálnej
poisťovni do 14 dní od tejto zmeny.
(8) Ak u zamestnávateľa nastala zmena vykonávanej ekonomickej činnosti a jeho prevažujúcou
ekonomickou činnosťou sa stala ekonomická činnosť zaradená do inej nebezpečnostnej triedy,
Sociálna poisťovňa môže z vlastného podnetu alebo na základe písomnej žiadosti zamestnávateľa
zmeniť jeho zaradenie do nebezpečnostnej triedy. Zmena zaradenia zamestnávateľa do novej
nebezpečnostnej triedy sa vykoná od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom
Sociálna poisťovňa rozhodla o jeho preradení.
(9) Zaradenie skupín ekonomických činností podľa odvetvovej klasifikácie ekonomických činností
do nebezpečnostných tried ustanoví opatrenie, ktoré vydá ministerstvo a vyhlási jeho úplné znenie
uverejnením v Zbierke zákonov.
§ 134
Prirážka k poistnému na úrazové poistenie a zľava z poistného na úrazové poistenie
(1) K poistnému na úrazové poistenie sa ukladá prirážka k poistnému na úrazové poistenie (ďalej
len „prirážka“) alebo sa poskytuje zľava na poistnom na úrazové poistenie (ďalej len „zľava“) v
závislosti od úrovne bezpečnostného rizika u zamestnávateľa zistenej porovnaním s priemerným
bezpečnostným rizikom zisteným za všetkých zamestnávateľov zaradených do rovnakej skupiny
ekonomických činností podľa odvetvovej klasifikácie ekonomických činností.
(2) Úroveň bezpečnostného rizika u zamestnávateľa sa určí porovnaním hodnoty štatistických
ukazovateľov za zamestnávateľa za predchádzajúci kalendárny rok k priemerným hodnotám
rovnakých ukazovateľov vypočítaných za rovnaké obdobie za celú skupinu zamestnávateľov
zaradených podľa ekonomickej činnosti do rovnakej skupiny podľa odvetvovej klasifikácie
ekonomických činností a vyjadruje sa v percentách.
(3) Na určenie úrovne bezpečnostného rizika u zamestnávateľa sa použijú štatistické ukazovatele
a) o počte
1. pracovných úrazov na 1 000 zamestnancov,
2. smrteľných pracovných úrazov na 1 000 zamestnancov,
3. chorôb z povolania na 1 000 zamestnancov,
4. závažných pracovných úrazov a chorôb z povolania, v ktorých dôsledku bola priznaná úrazová
renta, na 1 000 zamestnancov,
b) o sume nákladov vynaložených na dávky úrazového poistenia jeho zamestnancov v prepočte na
jedného zamestnanca.
(4) Pri určovaní početnosti výskytu pracovných úrazov podľa odseku 3 sa prihliada len na pracovné
úrazy, pri ktorých bolo na základe vyšetrenia okolností a príčin ich vzniku orgánmi na ochranu zdravia,
orgánmi inšpekcie práce, orgánmi štátnej banskej správy a ďalšími príslušnými dozornými orgánmi
podľa osobitných predpisov zistené porušenie predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia
pri práci zo strany zamestnávateľa alebo zamestnanca.
(5) Ak je úroveň bezpečnostného rizika zistená podľa odsekov 2 a 3 u zamestnávateľa
percentuálne vyššia ako priemerná hodnota vypočítaná za celú skupinu zamestnávateľov zaradených
do rovnakej skupiny podľa odvetvovej klasifikácie ekonomických činností, v rozsahu
do 25 % prirážka sa neuloží,
nad 25 % do 50 % uloží sa prirážka 1 % k poistnému,
nad 50 % do 100 % uloží sa prirážka 2 % k poistnému,
nad 100 % do 200 % uloží sa prirážka 3 % k poistnému,
nad 200 % uloží sa prirážka 4 % k poistnému.
(6) Ak je úroveň bezpečnostného rizika zistená podľa odsekov 2 a 3 u zamestnávateľa
percentuálne nižšia ako priemerná hodnota vypočítaná za celú skupinu zamestnávateľov zaradených
do rovnakej skupiny podľa odvetvovej klasifikácie ekonomických činností, v rozsahu
do 25 % zľava sa neposkytuje,
nad 25 % do 50 % poskytuje sa zľava 0,5 % z poistného,
nad 50 % do 75 % poskytuje sa zľava 1 % z poistného,
nad 75 % poskytuje sa zľava 2 % z poistného.
(7) Štatistické ukazovatele uvedené v odseku 3 sa na účely odsekov 5 a 6 hodnotia osobitne.
(8) Súčtom percent na uloženie prirážky a súčtom percent na poskytnutie zľavy zo všetkých
štatistických ukazovateľov uvedených v odseku 3 a vypočítaním ich rozdielu sa určí výsledná
percentuálna výška prirážky alebo zľavy, ktorá bude pre zamestnávateľa platná v období
kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom sa prirážka alebo zľava určila.
(9) Na určenie bezpečnostného rizika podľa odseku 2 je rozhodujúci dátum oznámenia pracovného
úrazu alebo choroby z povolania a dátum priznania úrazovej renty.
§ 135
Sadzba poistného na garančné poistenie
Sadzba poistného na garančné poistenie pre zamestnávateľa je 0,25 % z vymeriavacieho základu.
§ 136
Sadzba poistného na poistenie v nezamestnanosti
Sadzba poistného na poistenie v nezamestnanosti je pre
a) zamestnanca 1 % z vymeriavacieho základu,
b) zamestnávateľa 1 % z vymeriavacieho základu,
c) dobrovoľne poistenú osobu v nezamestnanosti 2 % z vymeriavacieho základu.
§ 137
Sadzba poistného do rezervného fondu solidarity
Sadzba poistného do rezervného fondu solidarity je pre
a) zamestnávateľa 4,75 % z vymeriavacieho základu,
b) povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu 4,75 % z vymeriavacieho
základu,
c) dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu 4,75 % z vymeriavacieho základu,
d) štát 2 % z vymeriavacieho základu.
§ 138
Vymeriavací základ
(1) Vymeriavací základ zamestnanca, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v § 3 ods. 1
písm. a), je príjem plynúci z tejto zárobkovej činnosti okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane
alebo sú od dane oslobodené podľa osobitného predpisu, príspevkov na doplnkové dôchodkové
sporenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca. Vymeriavací základ zamestnanca je aj podiel na
zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom
imaní tejto spoločnosti alebo družstva. Vymeriavací základ zamestnanca, ktorý vykonáva zárobkovú
činnosť uvedenú v § 3 ods. 2 a 3, je príjem plynúci z tejto zárobkovej činnosti okrem príjmov, ktoré nie
sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené podľa právnych predpisov štátu, podľa ktorých sa
tento príjem zdaňuje.
(2) Vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne
zárobkovo činnej osoby je podiel jednej dvanástiny základu dane z príjmov samostatne zárobkovo
činnej osoby uvedených v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 nezníženého o zaplatené poistné na
povinné verejné zdravotné poistenie, poistné na povinné nemocenské poistenie, poistné na povinné
dôchodkové poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré sa platia spolu s poistným
na starobné poistenie z povinného dôchodkového poistenia, poistné do rezervného fondu solidarity
povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a upraveného o príjmy a výdavky,
ktoré sa nezahŕňajú do vymeriavacieho základu, a koeficientu 1,486. Takto určený vymeriavací základ
sa použije od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý mala povinne
nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba príjem
uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka.
(3) Vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne
zárobkovo činnej osoby, ktorej bola predĺžená lehota na podanie daňového priznania podľa
osobitného predpisu, je v období od 1. júla do 30. septembra kalendárneho roka vymeriavací základ, z
ktorého platila poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové poistenie do 30. júna
kalendárneho roka.
(4) Vymeriavací základ poistenca, ktorý je
a) súčasne dobrovoľne nemocensky poistený, dobrovoľne dôchodkovo poistený a dobrovoľne
poistený v nezamestnanosti, je ním určená suma,
b) súčasne dobrovoľne nemocensky poistený a dobrovoľne dôchodkovo poistený, je ním určená
suma,
c) súčasne dobrovoľne dôchodkovo poistený a dobrovoľne poistený v nezamestnanosti, je ním určená
suma,
d) dobrovoľne dôchodkovo poistený alebo dobrovoľne poistený v nezamestnanosti, je ním určená
suma.
(5) Vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne
zárobkovo činnej osoby, dobrovoľne nemocensky poistenej osoby, dobrovoľne dôchodkovo poistenej
osoby a dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti je mesačne najmenej vo výške 50 % jednej
dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza
kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné.
(6) Vymeriavací základ v úhrne je mesačne najviac
a) na platenie poistného na nemocenské poistenie zamestnancom, povinne nemocensky poistenou
samostatne zárobkovo činnou osobou a dobrovoľne nemocensky poistenou osobou v kalendárnom
roku 5-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom
roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na nemocenské
poistenie,
b) na platenie poistného na dôchodkové poistenie zamestnancom, povinne dôchodkovo poistenou
samostatne zárobkovo činnou osobou a dobrovoľne dôchodkovo poistenou osobou a na platenie
poistného na poistenie v nezamestnanosti zamestnancom a dobrovoľne poistenou osobou v
nezamestnanosti v kalendárnom roku 5-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho
základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa
platí poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti.
(7) Vymeriavací základ na platenie poistného do rezervného fondu solidarity povinne dôchodkovo
poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou a dobrovoľne dôchodkovo poistenou osobou v úhrne
je mesačne najviac v kalendárnom roku 5-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho
základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa
platí poistné do rezervného fondu solidarity.
(8) Vymeriavací základ zamestnávateľa je vymeriavací základ jeho zamestnanca. Na účely
úrazového poistenia a garančného poistenia sa do vymeriavacieho základu zamestnávateľa zahŕňa aj
a) príjem fyzickej osoby z právneho vzťahu na základe ňou určenej dohody o brigádnickej práci
študentov podľa § 227a, ktorý jej zakladá právo na príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, ak
tento príjem nepresiahne sumu podľa § 4 ods. 5, okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane alebo
sú od dane oslobodené podľa osobitného predpisu, alebo ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od
dane oslobodené podľa právnych predpisov štátu, podľa ktorých sa tento príjem zdaňuje;
vymeriavacím základom je aj podiel na zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom
zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva,
b) príjem z pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru fyzickej osoby uvedenej v § 4
ods. 1 písm. d) okrem príjmu vyplateného v období uvedenom v § 26 ods. 1 a 3 a príjmov, ktoré nie
sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené podľa osobitného predpisu, alebo ktoré nie sú
predmetom alebo sú od dane oslobodené podľa právnych predpisov štátu, podľa ktorých sa tento
príjem zdaňuje; vymeriavacím základom je aj podiel na zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou
alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva.
(9) Vymeriavací základ zamestnávateľa na platenie poistného na nemocenské poistenie, poistného
na dôchodkové poistenie, poistného na garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti
a poistného do rezervného fondu solidarity za každého jeho zamestnanca je mesačne najviac v
kalendárnom roku 5-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v
kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na
nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné na garančné poistenie, poistné na
poistenie v nezamestnanosti a poistné do rezervného fondu solidarity.
(10) Vymeriavací základ zamestnávateľa na platenie poistného na úrazové poistenie nie je
obmedzený najvyššou výškou.
(11) Ak poistenec vykonáva viacero činností zamestnanca, poradie povinnosti platiť poistné na
nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti
pre zamestnanca sa určuje výškou jeho vymeriavacieho základu, pričom sa postupuje od
vymeriavacieho základu najvyššieho k vymeriavaciemu základu najnižšiemu. Ak je výška
vymeriavacích základov zamestnanca rovnaká, prednostná povinnosť platiť poistné na nemocenské
poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti pre
zamestnanca sa viaže na vymeriavací základ dosiahnutý u toho zamestnávateľa, u ktorého poistenie
zamestnanca vzniklo skôr. Ak zamestnanec súčasne vykonáva aj činnosť povinne nemocensky
poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, poistné na
nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové poistenie sa platí vždy prednostne z vymeriavacieho
základu dosiahnutého z výkonu činnosti zamestnanca. Ak poistenec vykonáva zárobkovú činnosť a
súčasne je dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba alebo
dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti, poistné na nemocenské poistenie, poistné na
dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti sa platí vždy prednostne z
vymeriavacieho základu dosiahnutého z výkonu zárobkovej činnosti. Ak poistenec vykonáva viacero
zárobkových činností a súčasne je dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo
poistená osoba alebo dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti, poistné na nemocenské
poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti sa platí vždy
prednostne z výkonu viacerých zárobkových činností; na poradie povinnosti platiť poistné na
nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti z
výkonu viacerých zárobkových činností prvá veta až tretia veta platia rovnako.
(12) Ak nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti trvalo len časť
kalendárneho mesiaca alebo v kalendárnom mesiaci sú obdobia podľa § 140, vymeriavací základ
uvedený v odsekoch 5 až 7, 9 sa upraví podľa počtu dní, za ktoré sa platí poistné. Vymeriavací základ
pripadajúci na jeden deň sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol.
(13) Vymeriavací základ, z ktorého štát platí poistné na dôchodkové poistenie a poistné do
rezervného fondu solidarity za fyzickú osobu uvedenú v § 15 ods. 1 písm. a) a b) v období, v ktorom
sa jej poskytuje materské, a za fyzickú osobu uvedenú v § 15 ods. 1 písm. c) a d), je mesačne 60 %
jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva
roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý platí poistné na dôchodkové poistenie a poistné do
rezervného fondu solidarity.
(14) Vymeriavací základ, z ktorého štát platí poistné na dôchodkové poistenie a poistné do
rezervného fondu solidarity za fyzickú osobu uvedenú v § 15 ods. 1 písm. e), g) a h), je mesačne vo
výške 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky
predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné.
(15) Vymeriavací základ, z ktorého Sociálna poisťovňa platí poistné na starobné poistenie za
poberateľa úrazovej renty priznanej podľa § 88 do dovŕšenia jeho dôchodkového veku alebo do
priznania predčasného starobného dôchodku, je mesačne 1,25-násobok sumy vyplatenej úrazovej
renty.
(16) Vymeriavací základ za obdobie uvedené v § 142 ods. 3 je najmenej vo výške 50 % jednej
dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza
kalendárnemu roku, za ktorý sa poistné na dôchodkové poistenie dopláca.
(17) Vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol.
§ 139
Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu
(1) Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 1
a ods. 2 druhej vete je kalendárny mesiac, za ktorý platí poistné na nemocenské poistenie, poistné na
dôchodkové poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti. Rozhodujúce obdobie na určenie
vymeriavacieho základu zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 prvej vete, okrem fyzickej osoby v
právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, je obdobie
podľa § 139b ods. 2. Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu zamestnanca
uvedeného v § 4 ods. 2 prvej vete, ktorý je fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohôd o
prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a vymeriavacieho základu zamestnávateľa podľa §
138 ods. 8 písm. b), je obdobie trvania tohto právneho vzťahu.
(2) Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu povinne nemocensky poistenej a
povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby je
a) v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza
kalendárnemu roku, v ktorom táto samostatne zárobkovo činná osoba platí poistné na nemocenské
poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity,
b) v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka kalendárny rok predchádzajúci
kalendárnemu roku, v ktorom táto samostatne zárobkovo činná osoba platí poistné na nemocenské
poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity.
(3) Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu zamestnávateľa je kalendárny mesiac,
za ktorý platí poistné.
§ 139a
Vymeriavací základ z príjmu plynúceho z neplatne skončeného právneho vzťahu zamestnanca
k zamestnávateľovi
Ak súd rozhodol o neplatnosti skončenia právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi,
vymeriavací základ za každý kalendárny mesiac neplatne skončeného právneho vzťahu zamestnanca
k zamestnávateľovi je časť príjmu plynúceho z neplatne skončeného právneho vzťahu zamestnanca k
zamestnávateľovi pripadajúca na každý taký kalendárny mesiac; § 138 ods. 1, 6, 8 až 12 a 17 platí
rovnako.
§ 139b
(1) Ak zamestnancovi uvedenému v § 4 ods. 1 bol vyplatený príjem zo závislej činnosti podľa
osobitného predpisu po zániku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového
poistenia, povinného poistenia v nezamestnanosti a zamestnancovi uvedenému v § 4 ods. 2 bol
vyplatený príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu po zániku dôchodkového poistenia,
vymeriavací základ je pomerná časť tohto príjmu pripadajúca na každý kalendárny mesiac trvania
tohto poistenia v poslednom kalendárnom roku; § 138 ods. 1, 6, 8 až 12 a 17 platia rovnako.
(2) Ak zamestnancovi uvedenému v § 4 ods. 2 prvej vete, okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu
na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, bol vyplatený príjem zo
závislej činnosti podľa osobitného predpisu5) počas trvania dôchodkového poistenia, vymeriavací
základ je pomerná časť tohto príjmu pripadajúca na každý kalendárny mesiac trvania tohto poistenia v
poslednom kalendárnom roku okrem obdobia, za ktoré bolo zaplatené poistné na dôchodkové
poistenie z maximálneho vymeriavacieho základu; § 138 ods. 1, 6, 8 až 12 a 17 platia rovnako.
(3) Vymeriavací základ zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 písm. c) je súčet pomernej časti
príjmu podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 vyplateného po zániku pracovného pomeru alebo
štátnozamestnaneckého pomeru pripadajúcej na každý kalendárny mesiac trvania povinného
dôchodkového poistenia a príjmu z pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru podľa
§ 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 za príslušný kalendárny mesiac; § 138 ods. 1, 6, 8 až 12 a 17 platia
rovnako.
§ 139c
(1) Vymeriavací základ zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 prvej vete, ktorý je v právnom vzťahu
na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, je priemerný mesačný príjem z
tohto právneho vzťahu, ak nie je v odseku 2 ustanovené inak; § 138 ods. 1, 6, 8 až 12 a 17 platia
rovnako.
(2) Vymeriavací základ zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2, ktorý je v právnom vzťahu na základe
ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, na platenie poistného na
dôchodkové poistenie je rozdiel medzi mesačným príjmom alebo priemerným mesačným príjmom z
tohto právneho vzťahu a sumou podľa § 4 ods. 5; § 138 ods. 1, 6, 8 až 12 a 17 platia rovnako.
(3) Ak fyzickej osobe v právnom vzťahu na základe ňou určenej dohody o brigádnickej práci
študentov podľa § 227a, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm.
a) a ods. 2 a 3, bol vyplatený príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 po zániku tejto dohody a
vyplatením tohto príjmu táto fyzická osoba nadobudla postavenie zamestnanca, vymeriavací základ je
rozdiel medzi súčtom príjmu za kalendárny mesiac a pomernej časti príjmu vyplateného po zániku
právneho vzťahu pripadajúcej na každý kalendárny mesiac trvania tohto právneho vzťahu a sumou
podľa § 4 ods. 5; § 138 ods. 1, 6, 8 až 12 a 17 platia rovnako.
§ 140
Vylúčenie povinnosti platiť poistné poistencom a zamestnávateľom
(1) Zamestnanec, povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne
zárobkovo činná osoba, dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená
osoba a dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti nie sú povinní platiť poistné na nemocenské
poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti
a) v období, počas ktorého sa im poskytuje materské,
b) od prvého dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1
písm. a) alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b) do
skončenia potreby tohto ošetrovania alebo potreby tejto starostlivosti, najdlhšie do desiateho dňa
potreby tohto ošetrovania alebo potreby tejto starostlivosti.
(2) Zamestnanec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové
poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti ani v období, počas ktorého je uznaný za dočasne
práceneschopného, v období, počas ktorého sa vypláca rehabilitačné alebo rekvalifikačné, a v období,
počas ktorého má ospravedlnenú neprítomnosť v práci z dôvodu jeho účasti na štrajku.
(3) Povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná
osoba nie je povinná platiť poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové poistenie ani v
období, počas ktorého je uznaná za dočasne práceneschopnú alebo má nariadené karanténne
opatrenie podľa osobitného predpisu.
(4) Dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba, dobrovoľne
poistená osoba v nezamestnanosti nie je povinná platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na
dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti ani v období, počas ktorého sa jej
poskytuje nemocenské.
(5) Povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne dôchodkovo
poistená osoba nie sú povinné platiť poistenie do rezervného fondu solidarity v období, počas ktorého
nie sú povinné platiť poistné na dôchodkové poistenie.
(6) Zamestnávateľ nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové
poistenie, poistné na garančné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti a poistné do
rezervného fondu solidarity v období, počas ktorého jeho zamestnanec nie je povinný platiť poistné na
nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti.
§ 141
Odvod poistného
(1) Fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať,
ak tento zákon neustanovuje inak.
(2) Za zamestnanca odvádza poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a
poistné na poistenie v nezamestnanosti zamestnávateľ. Zamestnávateľ vykoná zrážku poistného na
nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie a poistného na poistenie v
nezamestnanosti, ktoré je povinný platiť zamestnanec.
(3) Za štát odvádza poistné na dôchodkové poistenie za osoby uvedené v § 128 ods. 5
ministerstvo.
(4) Útvar sociálneho zabezpečenia a Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia sú povinní previesť
Sociálnej poisťovni, ak o to Sociálna poisťovňa požiada, a to do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti,
poistné na výsluhové zabezpečenie podľa osobitného predpisu vo výške poistného zodpovedajúcej
poistnému na
a) dôchodkové poistenie za celé obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ktoré
nebolo získané v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok alebo invalidný výsluhový
dôchodok podľa osobitného predpisu alebo ktoré nebolo zhodnotené na nárok na invalidný
výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu,
b) poistenie v nezamestnanosti za celé obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka,
ktoré nebolo získané v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový príspevok podľa osobitného
predpisu.
§ 142
Platenie poistného
(1) Poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu,
ak tento zákon neustanovuje inak. Zaplatením pohľadávky na poistnom postúpenej podľa § 149 sa
podmienka zaplatenia poistného považuje na účely nároku na dávku za splnenú.
(2) Ak poistencovi trvalo poistenie len časť kalendárneho mesiaca, poistné sa platí len za túto časť.
(3) Poistné na dôchodkové poistenie sa môže zaplatiť aj dodatočne za obdobie, počas ktorého
fyzická osoba
a) mala prerušené poistenie podľa § 26,
b) bola fyzickou osobou uvedenou v § 4 ods. 1 písm. d),
c) bola zaradená do evidencie nezamestnaných občanov alebo
d) sústavne sa pripravovala na povolanie štúdiom na strednej škole alebo na vysokej škole po
dovŕšení 16 rokov veku.
(4) Ak sa na základe dodatočného daňového priznania alebo na základe dodatočného platobného
výmeru vydaného správcom dane zmení vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne
dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, poistné sa platí zo zmeneného
vymeriavacieho základu od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po predložení
dodatočného daňového priznania správcovi dane alebo po nadobudnutí právoplatnosti dodatočného
platobného výmeru.
5) Dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba a dobrovoľne
poistená osoba v nezamestnanosti môže zmeniť vymeriavací základ najskôr po uplynutí šiestich
mesiacov od posledného určenia vymeriavacieho základu touto osobou. Ak dobrovoľne nemocensky
poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba a dobrovoľne poistená osoba v
nezamestnanosti zmení vymeriavací základ, poistné sa platí zo zmeneného vymeriavacieho základu
od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa zmena vymeriavacieho
základu písomne oznámila Sociálnej poisťovni.
6) Poistné sa platí
a) bezhotovostným prevodom,
b) poštovou poukážkou alebo
c) v hotovosti v Sociálnej poisťovni.
(7) Fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné odvádzať poistné, sú povinné pri platení
poistného platbu poistného identifikovať a uviesť k nej variabilný symbol a špecifický symbol. Bez
uvedenia variabilného symbolu a špecifického symbolu k platbe poistného spôsob zaevidovania a
priradenia platby poistného k obdobiu určí Sociálna poisťovňa.
(8) Variabilný symbol je číslo fyzickej osoby a právnickej osoby povinnej odvádzať poistné, ktoré
prideľuje Sociálna poisťovňa.
(9) Špecifický symbol je číselné označenie príslušného kalendárneho mesiaca a kalendárneho roka.
Pri platení poistného predpísaného rozhodnutím Sociálnej poisťovne je špecifický symbol uvedený vo
výrokovej časti rozhodnutia.
§ 143
Splatnosť poistného
(1) Poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom
mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Poistné z vymeriavacieho základu zamestnanca uvedeného § 4 ods.
2 písm. c) a poistné z vymeriavacieho základu zamestnávateľa fyzickej osoby uvedenej v § 4 ods. 1
písm. d), ak jej bol po skončení pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru príjem
podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 zúčtovaný na výplatu a zúčtovaním tohto príjmu táto osoba
nenadobudla postavenie zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 písm. c), sú splatné do ôsmeho dňa
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods.
2 a 3 zúčtovaný na výplatu po skončení pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru.
Poistné z vymeriavacieho základu zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 prvej vete okrem fyzickej
osoby v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru,
poistné z vymeriavacieho základu zamestnávateľa podľa § 138 ods. 8 písm. a), ak ide o príjem
fyzickej osoby z právneho vzťahu na základe ňou určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa
§ 227a, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3,
a na základe tohto príjmu nenadobudla postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia a
poistné z vymeriavacieho základu podľa § 139a a § 139b ods. 1 a 2 a § 139c ods. 3 sú splatné do
ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bol príjem
vyplatený. Poistné z vymeriavacieho základu zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 prvej vete, ktorý je
v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, a poistné z
vymeriavacieho základu zamestnávateľa podľa § 138 ods. 8 písm. a), ak ide o príjem fyzickej osoby
z právneho vzťahu na základe ňou určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, ktorý
jej zakladá právo na nepravidelný príjem podľa § 3 ods. 1písm. a) a ods. 2 a 3, a na základe tohto
príjmu nenadobudla postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia, sú splatné do
ôsmeho dňa
a) druhého kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom právny vzťah zanikol, alebo
b) kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa príjem vyplatil, ak bol vyplatený po
uplynutí lehoty splatnosti podľa písmena a). (2) Poistné, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ, je splatné v deň určený na výplatu príjmov, ktoré
sú vymeriavacím základom zamestnanca. Ak je výplata týchto príjmov pre jednotlivé organizačné
útvary zamestnávateľa rozložená na rôzne dni, poistné je splatné v deň poslednej výplaty príjmov
zúčtovaných za príslušný kalendárny mesiac. Ak nie je taký deň určený, poistné je splatné v posledný
deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Ak deň splatnosti
poistného pripadne na sobotu a na deň pracovného pokoja, poistné je splatné v najbližší nasledujúci
pracovný deň.
(3) Ak platba poistného sa na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici uskutočnila oneskorene,
poistné sa považuje za zaplatené včas, ak
a) pri platení bezhotovostným prevodom ako deň prevodu je uvedený posledný deň splatnosti
poistného podľa odseku 1 alebo 2,
b) pri platení poštovou poukážkou sa poistné poukázalo v posledný deň splatnosti poistného podľa
odseku 1 alebo 2.
(4) Ak platba poistného sa na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici poukázala v nesprávnej
sume, Sociálna poisťovňa poukázanú sumu rozdelí pomerne podľa jednotlivých sadzieb.
§ 144
Predpísanie poistného
(1) Sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať
poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume. Ak suma
dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 3,32 eura, Sociálna poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše.
(2) Ak zamestnávateľ na výzvu Sociálnej poisťovne nepredloží podklady potrebné na zistenie
správnej sumy poistného, Sociálna poisťovňa môže predpísať poistné na základe dokladov
zamestnávateľa za predchádzajúce obdobie alebo na základe podkladov iného zamestnávateľa s
činnosťou obdobného charakteru. Druhá veta odseku 1 platí rovnako.
§ 145
Vrátenie poistného
(1) Sociálna poisťovňa je povinná vrátiť poistné, ktoré bolo zaplatené bez právneho dôvodu, fyzickej
osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné alebo jej právnemu nástupcovi do 30 dní od
a) zistenia tejto skutočnosti Sociálnou poisťovňou alebo
b) doručenia písomnej žiadosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby povinnej odvádzať poistné alebo
jej právneho nástupcu.
(2) Poistencovi, ktorý vykonáva viacero činností zamestnanca, Sociálna poisťovňa vráti poistné na
nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti
zaplatené bez právneho dôvodu do 30 dní od
a) zistenia tejto skutočnosti Sociálnou poisťovňou alebo
b) doručenia písomnej žiadosti tohto poistenca.
(3) Právo na vrátenie poistného sa premlčí do desiatich rokov od posledného dňa kalendárneho
mesiaca, v ktorom bola platba uvedená v odsekoch 1 a 2 zúčtovaná na účet Sociálnej poisťovne v
Štátnej pokladnici.
(4) Poistné, ktoré je Sociálna poisťovňa povinná vrátiť, sa použije na zápočet pohľadávky Sociálnej
poisťovne voči fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné alebo voči jej
právnemu nástupcovi.
§ 146
Povolenie splátok dlžných súm poistného
(1) Sociálna poisťovňa môže na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby
povinnej odvádzať poistné povoliť splátky dlžných súm pre platobnú neschopnosť tejto osoby, ak
dôvodne možno predpokladať, že v období nie dlhšom ako 18 mesiacov bude schopná zaplatiť dlžné
sumy poistného, a ak je už v čase rozhodovania o povolení splátok týchto dlžných súm schopná plniť
odvodové povinnosti.
(2) V rámci povolenia splátok dlžných súm Sociálna poisťovňa uvedie aj zvýšenie dlžných súm o
úrok vo výške trojnásobku ročnej základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej ku dňu
povolenia splátok dlžných súm. Ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky
nedosiahne 10 %, použije sa ročná úroková sadzba 10 %.
(3) V prípade nedodržania termínu splátky určeného Sociálnou poisťovňou na jednotlivé splátky,
zaplatením nižšej sumy jednotlivých splátok, ako určila Sociálna poisťovňa, alebo neplnenia
odvodovej povinnosti stáva sa splatnou celá dlžná suma. Zaplatená suma poistného, pokuty, penále a
úroku sa použijú na zápočet pohľadávky Sociálnej poisťovne.
(4) Na povolené sumy splátok dlžných súm sa ustanovenie o predpísaní penále nepoužije.
§ 147
Premlčanie poistného
(1) Právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon
neustanovuje inak.
(2) Právo predpísať poistné sa nepremlčuje, ak nebola splnená povinnosť ustanovená v § 228 ods.
1 a § 231 ods. 1 písm. b).
(3) Právo vymáhať poistné sa premlčí za šesť rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa poistné predpísalo.
DRUHÝ DIEL
Pohľadávky
§ 148
Pohľadávky
(1) Pohľadávky na poistnom, dávkach, náhradách škody podľa § 238 ods. 6 neuhradených
Sociálnej poisťovni tretími osobami, pokutách podľa § 239 a penále podľa § 240 (ďalej len
„pohľadávka“) vymáha Sociálna poisťovňa podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov.
(2) Právoplatné a vykonateľné rozhodnutie možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa
nadobudnutia jeho právoplatnosti.
(3) Po vyplatení dávky garančného poistenia sa zamestnávateľ stáva dlžníkom Sociálnej poisťovne
a Sociálna poisťovňa sa stáva veriteľom dlžníka. Odseky 1 a 2 platia rovnako.
(4) Sociálna poisťovňa môže písomnou zmluvou previesť vymáhanie pohľadávok uvedených v §
179 ods. 1 písm. f) okrem pohľadávok voči fyzickej osobe alebo voči právnickej osobe, na ktorej
majetok bol vyhlásený konkurz alebo ktorá je v likvidácii, na inú právnickú osobu dňom právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým bola pohľadávka predpísaná. Pri výbere právnickej osoby, na ktorú Sociálna
poisťovňa prevedie vymáhanie vybraných pohľadávok, postupuje Sociálna poisťovňa podľa
osobitného predpisu. Sociálna poisťovňa uhrádza odmenu právnickej osobe z vymoženej pohľadávky.
§ 149
Postúpenie pohľadávky
(1) Pohľadávku môže Sociálna poisťovňa postúpiť len právnickej osobe so 100 % majetkovou
účasťou štátu určenej ministerstvom po dohode s ministerstvom financií. Právnická osoba uvedená v
prvej vete môže pohľadávku, ktorú jej Sociálna poisťovňa postúpila podľa prvej vety, postúpiť len inej
právnickej osobe so 100 % majetkovou účasťou štátu.
(2) Postúpiť možno len pohľadávku uvedenú v odseku 1 alebo jej časť,
a) ak proti rozhodnutiu, ktorým bola predpísaná, nemožno z dôvodu uplynutia času uplatniť
ustanovenie o odvolaní a o obnove konania a
b) ak odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola pohľadávka predpísaná, uplynul jeden rok.
(3) Sociálna poisťovňa nemôže postúpiť pohľadávku, ak povolila jej zaplatenie v splátkach; to
neplatí, ak sa pohľadávka stala splatnou podľa § 146 ods. 3 a § 237a ods. 2.
(4) O postúpení pohľadávky vrátane práv zo zabezpečenia pohľadávky uzatvára Sociálna
poisťovňa s právnickou osobou podľa odseku 1 písomnú zmluvu o postúpení pohľadávky (ďalej len
„zmluva“) za odplatu. Na zmluvu sa vzťahuje Obchodný zákonník.
(5) Sociálna poisťovňa je povinná bez zbytočného odkladu oznámiť postúpenie pohľadávky fyzickej
osobe alebo právnickej osobe, voči ktorej Sociálnej poisťovni vznikla pohľadávka. Súhlas tejto osoby s
postúpením pohľadávky sa nevyžaduje.
(6) Námietky proti pohľadávke, ktoré mohla fyzická osoba alebo právnická osoba uvedená v odseku
5 uplatniť v čase postúpenia, zostávajú tejto osobe zachované aj po postúpení pohľadávky.
(7) Právo nakladať s postúpenou pohľadávkou prechádza na právnickú osobu podľa odseku 1
uzatvorením zmluvy a uhradením odplaty za postúpenú pohľadávku na účet Sociálnej poisťovne v
Štátnej pokladnici.
(8) Od prechodu práva nakladať s postúpenou pohľadávkou na právnickú osobu podľa odseku 1
táto pohľadávka prestáva byť pohľadávkou Sociálnej poisťovne a súčasne zaniká
a) povinnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby uvedenej v odseku 5 splniť záväzok voči Sociálnej
poisťovni v rozsahu postúpenej pohľadávky,
b) oprávnenie Sociálnej poisťovne nakladať s postúpenou pohľadávkou.
(9) Od prechodu práva nakladať s postúpenou pohľadávkou na právnickú osobu podľa odseku 1
vzniká
a) povinnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby uvedenej v odseku 5 splniť záväzok voči
právnickej osobe podľa odseku 1 v rozsahu postúpenej pohľadávky,
b) právo právnickej osoby podľa odseku 1 vyžadovať peňažné plnenie od fyzickej osoby alebo
právnickej osoby uvedenej v odseku 5 v rozsahu postúpenej pohľadávky,
c) právo právnickej osoby podľa odseku 1 vymáhať postúpenú pohľadávku.
(10) Na postúpenie pohľadávky podľa tohto zákona sa osobitný predpis nepoužije.
§ 150
Odpísanie pohľadávky
(1) Sociálna poisťovňa môže pohľadávku odpísať z vlastného podnetu, ak je nevymáhateľná. Za
nevymáhateľnú pohľadávku sa podľa tohto zákona považuje pohľadávka, pri ktorej
a) je pravdepodobné, že náklady na jej vymáhanie presiahnu výťažok z vymáhania,
b) je zrejmé, že vzhľadom na majetkové pomery fyzickej osoby alebo právnickej osoby uvedenej v §
149 ods. 5 vymáhanie nebude viesť ani k čiastočnému uspokojeniu pohľadávky,
c) sa najmenej v období troch rokov bezvýsledne vedie výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu,
d) vymáhanie je spojené s nadmernými ťažkosťami, pričom je zrejmé, že ďalšie vymáhanie nebude
viesť ani k čiastočnému uspokojeniu pohľadávky alebo
e) nemohlo dôjsť k uspokojeniu pohľadávky ani vymáhaním na dedičoch dlžníka.
(2) O odpísaní pohľadávky podľa odseku 1 vydá Sociálna poisťovňa rozhodnutie, ktoré sa fyzickej
osobe alebo právnickej osobe uvedenej v § 149 ods. 5 nedoručuje a je právoplatné odo dňa jeho
vydania.
(3) Ak fyzická osoba alebo právnická osoba uvedená v § 149 ods. 5 uhradí pohľadávku, ktorú
Sociálna poisťovňa odpísala, nepovažuje sa táto úhrada za plnenie bez právneho dôvodu a fyzická
osoba alebo právnická osoba uvedená v § 149 ods. 6 nemá nárok na vrátenie zaplatenej sumy.
§ 151
(1) Sociálna poisťovňa odpíše pohľadávku alebo jej neuhradenú časť, ak na základe
právoplatného uznesenia súdu o potvrdení vyrovnania dlžníkovi zanikla povinnosť splatiť Sociálnej
poisťovni pohľadávku alebo jej neuhradenú časť z dôvodu, že na jej plnenie nebol povinný podľa
obsahu vyrovnania. Sociálna poisťovňa odpíše pohľadávku alebo jej neuhradenú časť, ak na základe
právoplatného uznesenia súdu po splnení reštrukturalizačného plánu zanikla dlžníkovi povinnosť
splatiť Sociálnej poisťovni pohľadávku alebo jej neuhradenú časť z dôvodu, že na jej plnenie nebol
povinný podľa schváleného reštrukturalizačného plánu. Sociálna poisťovňa odpíše pohľadávku alebo
jej neuhradenú časť aj vtedy, keď na základe právoplatného uznesenia súdu o oddlžení dlžníka
zanikla dlžníkovi povinnosť splatiť Sociálnej poisťovni pohľadávku alebo jej neuhradenú časť.
(2) Sociálna poisťovňa odpíše pohľadávku alebo jej neuhradenú časť aj na základe právoplatného
a) uznesenia súdu o zrušení konkurzu po splnení rozvrhového uznesenia,
b) uznesenia súdu o zrušení konkurzu z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje na úhradu výdavkov
a odmeny správcu konkurznej podstaty,
c) uznesenia súdu o zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku alebo
d) uznesenia súdu o zrušení konkurzu po splnení núteného vyrovnania,
e) uznesenia súdu o výmaze obchodnej spoločnosti z obchodného registra, ak imanie zanikajúcej
obchodnej spoločnosti neprechádza na jej právneho nástupcu,
f) uznesenia súdu o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku,
g) rozhodnutia, ktorým bola pohľadávka predpísaná, ktoré nemožno z dôvodu uplynutia času vykonať,
h) rozhodnutia o uznaní námietky premlčania dlžníka.
(3) Sociálna poisťovňa odpíše pohľadávku, ktorá vznikla vyplatením dávky garančného poistenia
voči zamestnávateľovi, u ktorého bol právoplatným rozhodnutím súdu zamietnutý návrh na vyhlásenie
konkurzu pre nedostatok majetku a pohľadávku, ktorá vznikla doplatením dávky garančného poistenia
podľa § 116 ods. 7.
(4) Odpísaním pohľadávky podľa odseku 2 pohľadávka zaniká.
(5) Ustanovenie § 150 ods. 2 platí rovnako.
TRETÍ DIEL
§ 152a
Na predpísanie príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, vrátenie príspevkov na starobné
dôchodkové sporenie, povolenie splátok dlžných súm príspevkov na starobné dôchodkové sporenie,
premlčanie príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, pohľadávky na príspevkoch na starobné
dôchodkové sporenie, postúpenie pohľadávky na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie,
odpísanie pohľadávky na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie platia § 144 až 151 rovnako.
TRETIA HLAVA
LEKÁRSKA POSUDKOVÁ ČINNOSŤ PRI VÝKONE SOCIÁLNEHO POISTENIA
§ 153
Lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia (1) Lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú
činnosť
a) nemocenského poistenia,
b) dôchodkového poistenia,
c) úrazového poistenia.
(2) Lekárska posudková činnosť nemocenského poistenia so zreteľom na účelné vynakladanie
prostriedkov na nemocenské poistenie zahŕňa kontrolu
a) posudzovania spôsobilosti na prácu ošetrujúcim lekárom,
b) dodržiavania liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca.
(3) Lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie
a) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť,
b) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu nezaopatreného dieťaťa, choroby a stavu
nezaopatreného dieťaťa, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť.
(4) Lekárska posudková činnosť úrazového poistenia zahŕňa
a) posudzovanie poklesu pracovnej schopnosti,
b) posudzovanie zdravotnej spôsobilosti poškodeného absolvovať pracovnú rehabilitáciu alebo
rekvalifikáciu na účely opätovného zaradenia do pracovného procesu,
c) kontrolu bodového ohodnotenia pracovného úrazu a choroby z povolania na účely náhrady za
bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sporných prípadoch,
d) posudzovanie účelnosti vynaložených nákladov spojených s liečením, za ktoré sa považujú náklady
na liečivá a lieky, zdravotnícke pomôcky, dietetické potraviny a doprava poškodeného spojená s
liečením.
(5) Lekársku posudkovú činnosť podľa odseku 1 vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia
príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) a
podľa odseku 2 písm. b) aj určený zamestnanec Sociálnej poisťovne za osobnej účasti poistenca
alebo poškodeného.
(6) Posudkový lekár posudzuje na účely sociálneho poistenia pri kontrolných lekárskych
prehliadkach zdravotný stav, schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť a pracovnú schopnosť
poistenca a poškodeného
a) v lehote určenej pri predchádzajúcom posudzovaní alebo aj skôr, ak zistí posudkovo významné
skutočnosti, ktoré odôvodňujú vykonanie kontrolnej lekárskej prehliadky,
b) na podnet inej fyzickej osoby alebo právnickej osoby.
(7) Trvanie invalidity sa nepreskúmava, ak pri kontrolnej lekárskej prehliadke nebola určená lehota
jej ďalšieho uskutočnenia.
(8) Posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom,
ošetrujúcim lekárom a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár sociálneho
poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti
prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore.
(9) Posudkový lekár kontroluje zdravotné výkony na účely sociálneho poistenia, vykazované
pobočke zdravotníckymi zariadeniami, so zreteľom na účelné vynakladanie prostriedkov sociálneho
poistenia.
§ 154
Kontrola posudzovania spôsobilosti na prácu
(1) Kontrola posudzovania spôsobilosti na prácu zahŕňa kontrolu
a) odbornej úrovne posudzovania spôsobilosti na prácu ošetrujúcim lekárom,
b) diagnostického a liečebného procesu vo vzťahu k dĺžke dočasnej pracovnej neschopnosti,
c) potreby osobného a celodenného ošetrovania alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti na
poskytovanie ošetrovného v sporných prípadoch,
d) potreby preradenia na inú prácu na poskytovanie vyrovnávacej dávky v sporných prípadoch.
(2) Kontrolu posudzovania spôsobilosti na prácu vykonáva posudkový lekár.
(3) Na vykonanie kontroly posudzovania spôsobilosti na prácu ošetrujúci lekár je povinný najmä
a) predložiť potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti,
b) predložiť zdravotnú dokumentáciu posudzovanej fyzickej osoby,
c) umožniť vykonanie kontroly v termíne určenom posudkovým lekárom,
d) predvolať posudzovanú fyzickú osobu na kontrolu, ak posudkový lekár neurčí inak,
e) doplniť vyšetrenia a zabezpečiť ústavné liečenie posudzovanej fyzickej osoby, ak o to písomne
požiada posudkový lekár a ak tomu nebránia závažné dôvody,
f) prerokovať trvanie dočasnej pracovnej neschopnosti posudzovanej fyzickej osoby, ak trvá dlhšie ako
21 dní,
g) prerokovať s pobočkou vývoj obnovy pracovnej schopnosti každého poistenca, ktorého dočasná
pracovná neschopnosť trvá dlhšie ako 26 týždňov,
h) prerokovať s pobočkou vývoj obnovy pracovnej schopnosti poistenca, ktorého dočasná pracovná
neschopnosť má trvať dlhšie ako 52 týždňov.
(4) Posudzované fyzické osoby podľa odseku 3 sú
a) poistenec uznaný za dočasne práceneschopného,
b) poistenec, ktorému bolo nariadené karanténne opatrenie,
c) fyzická osoba, ktorá vyžaduje ošetrovanie alebo starostlivosť poistenca,
d) zamestnankyňa preradená na inú prácu na účely vyrovnávacej dávky.
(5) Kontrola posudzovania spôsobilosti na prácu sa vykonáva na pracovisku ošetrujúceho lekára. V
odôvodnených prípadoch sa môže vykonať na inom mieste určenom dohodou medzi posudkovým
lekárom a ošetrujúcim lekárom.
(6) Kontrola posudzovania spôsobilosti na prácu sa vykonáva v lehotách určených posudkovým
lekárom; ak ide o dočasnú pracovnú neschopnosť posudzovanej fyzickej osoby, vykonáva sa
najmenej raz za štyri týždne trvania dočasnej pracovnej neschopnosti.
§ 155
Kontrola dodržiavania liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca
(1) Dodržiavanie liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca, ktorý určil ošetrujúci
lekár, organizuje posudkový lekár a kontroluje určený zamestnanec Sociálnej poisťovne.
(2) Posudkový lekár a určený zamestnanec podľa odseku 1 sú povinní najmä
a) v súčinnosti s ošetrujúcim lekárom vykonávať výber dočasne práceneschopných poistencov, u
ktorých sa má uskutočniť kontrola so zreteľom na diagnostické a terapeutické postupy, choroby a
úrazy, na dĺžku trvania dočasnej pracovnej neschopnosti a iné závažné skutočnosti, b) informovať dočasne práceneschopného poistenca o jeho právach a povinnostiach v súvislosti s
nemocenskými dávkami a v súvislosti s uznaním dočasnej pracovnej neschopnosti,
c) uviesť na potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti, kedy a kde vykonali kontrolu, a údaje
potvrdiť svojím podpisom,
d) oznámiť ošetrujúcemu lekárovi porušenie liečebného režimu,
e) preukázať dočasne práceneschopnému poistencovi oprávnenie na vykonanie kontroly.
(3) Kontrola dodržiavania liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca sa môže
vykonať na podnet
a) posudkového lekára,
b) ošetrujúceho lekára,
c) zamestnávateľa; kontrola sa vykoná vždy, ak o to požiada predseda súdu alebo vedúci prokurátor,
d) inej fyzickej osoby alebo právnickej osoby.
(4) Kontrola dodržiavania liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca sa vykonáva v
byte dočasne práceneschopného poistenca s jeho súhlasom alebo na mieste, kde je predpoklad, že
sa dočasne práceneschopný poistenec zdržuje.
(5) Posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky organizuje a určený zamestnanec
Sociálnej poisťovne vykonáva kontrolu dodržiavania liečebného režimu dočasne práceneschopného
poistenca podľa odsekov 1 až 4 od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.
§ 156
Zdravotné výkony na účely sociálneho poistenia
(1) Zdravotné výkony na účely sociálneho poistenia sú
a) vystavenie potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti,
b) vystavenie potvrdenia o potrebe osobného a celodenného ošetrovania alebo potreby osobnej a
celodennej starostlivosti,
c) vystavenie potvrdenia o potrebe preradenia na inú prácu,
d) vystavenie potvrdenia o očakávanom dni pôrodu,
e) vystavenie bodového ohodnotenia pracovného úrazu alebo choroby z povolania na účely náhrady
za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia,
f) vystavenie nálezu o zdravotnom stave na písomné vyžiadanie posudkového lekára,
g) zdravotná starostlivosť poskytnutá na písomné vyžiadanie posudkového lekára,
h) vystavenie tlačiva „Hlásenie o úraze“ a tlačiva „Hlásenie choroby z povolania“,
i) vystavenie preukazu o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti.
(2) Úhrada zdravotných výkonov uvedených v odseku 1 sa vykonáva podľa osobitného predpisu.
(3) Sociálna poisťovňa uhrádza zdravotné výkony priamo poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti.
ŠTVRTÁ HLAVA
HOSPODÁRENIE SOCIÁLNEJ POISŤOVNE
§ 157
Hospodárenie Sociálnej poisťovne
(1) Sociálna poisťovňa hospodári s finančnými prostriedkami a s vlastným majetkom. Sociálna
poisťovňa môže mať v správe majetok štátu. Majetok štátu spravuje podľa osobitného predpisu.
(2) Vlastný majetok Sociálnej poisťovne tvoria hnuteľné veci, nehnuteľné veci, finančné prostriedky
správneho fondu vrátane z nich plynúcich úrokov, majetok, ktorý Sociálna poisťovňa nadobudla svojou
činnosťou, a pohľadávky okrem pohľadávky podľa § 148 ods. 1.
(3) Vlastný majetok Sociálnej poisťovne nie sú finančné prostriedky základného fondu
nemocenského poistenia, základného fondu starobného poistenia, základného fondu invalidného
poistenia, základného fondu úrazového poistenia, základného fondu garančného poistenia,
základného fondu poistenia v nezamestnanosti, rezervného fondu solidarity, základného fondu
príspevkov na starobné dôchodkové sporenie vrátane z nich plynúcich úrokov, pohľadávky podľa §
148 ods. 1 a pohľadávky na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie.
(4) V prípade platobnej neschopnosti niektorého zo základných fondov poskytne štát Sociálnej
poisťovni finančnú výpomoc. Ak z dôvodu platobnej neschopnosti rezervného fondu solidarity
nemožno uhradiť škodu spôsobenú rozhodnutím, postupom alebo iným konaním dôchodkovej
správcovskej spoločnosti a depozitára, ktoré sú v rozpore s osobitným predpisom alebo inými
všeobecne záväznými právnymi predpismi a ktoré mali za následok poškodenie majetku v
dôchodkovom fonde, štát poskytne Sociálnej poisťovni finančnú výpomoc.
(5) Sociálna poisťovňa nemôže prijímať úvery alebo pôžičky ani vstupovať do úverových alebo
pôžičkových vzťahov ako ručiteľ.
§ 158
Rozpočet Sociálnej poisťovne
Sociálna poisťovňa zostavuje rozpočet Sociálnej poisťovne v členení na
a) základný fond nemocenského poistenia,
b) základný fond starobného poistenia,
c) základný fond invalidného poistenia,
d) základný fond úrazového poistenia,
e) základný fond garančného poistenia,
f) základný fond poistenia v nezamestnanosti,
g) rezervný fond solidarity,
h) správny fond.
§ 159
Príjmy Sociálnej poisťovne
Príjmy Sociálnej poisťovne sú
a) poistné a 0,25 % z príspevkov na starobné dôchodkové sporenie,
b) poistné prevedené Sociálnej poisťovni útvarmi sociálneho zabezpečenia a Vojenským úradom
sociálneho zabezpečenia podľa osobitného predpisu,
c) suma podľa osobitného predpisu prevedená dôchodkovou správcovskou spoločnosťou na účet
Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za sporiteľa, ktorému zaniklo právne postavenie sporiteľa
podľa osobitného predpisu,
d) suma dôchodkových práv získaných v dôchodkovom systéme Európskej únie prevedená na účet
Sociálnej poisťovne z účtu dôchodkového systému Európskej únie,
e) pokuty a penále,
f) odplata za postúpenú pohľadávku,
g) úroky z vkladov na účte Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici znížené o osobitnú sadzbu dane
(ďalej len „úrok“),
h) poplatok za vydanie akceptačného listu podľa osobitného predpisu,
i) dary,
j) ostatné príjmy.
§ 160
Výdavky Sociálnej poisťovne
Výdavky Sociálnej poisťovne sú
a) úhrada dávok sociálneho poistenia,
b) poistné prevedené Sociálnou poisťovňou útvarom sociálneho zabezpečenia a Vojenskému úradu
sociálneho zabezpečenia podľa osobitného predpisu,
c) finančná suma zodpovedajúca dôchodkovým právam úradníka podľa § 82a ods. 1,
d) úhrada nákladov súvisiacich s vykonávaním sociálneho poistenia a starobného dôchodkového
sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom.
§ 161
Základný fond nemocenského poistenia
(1) Základný fond nemocenského poistenia je určený na výplatu nemocenských dávok.
(2) Základný fond nemocenského poistenia sa tvorí
a) z poistného na nemocenské poistenie,
b) z pokuty, ak tento zákon neustanovuje inak, a penále,
c) z odplaty za postúpenú pohľadávku z nemocenského poistenia,
d) z úrokov,
e) z darov, ak spôsob ich využitia darca neurčil inak,
f) z ostatných príjmov.
§ 162
Základný fond starobného poistenia
(1) Základný fond starobného poistenia je určený na výplatu
a) starobného dôchodku,
b) predčasného starobného dôchodku,
c) vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku po poberateľovi starobného
dôchodku, predčasného starobného dôchodku a po poistencovi, ktorý ku dňu smrti splnil podmienky
nároku na starobný dôchodok.
(2) Základný fond starobného poistenia sa tvorí
a) z poistného na starobné poistenie; poistné na starobné poistenie je aj finančná suma podľa § 159
písm. c) a d),
b) z poistného na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu prevedeného podľa § 141 ods. 4, a
to vo výške 79,13 % sumy prevedeného poistného,
c) z pokuty, ak tento zákon neustanovuje inak, a z penále,
d) z odplaty za postúpenú pohľadávku zo starobného poistenia,
e) z úrokov,
f) z darov, ak spôsob ich využitia darca neurčil inak,
g) z ostatných príjmov.
§ 163
Základný fond invalidného poistenia
(1) Základný fond invalidného poistenia je určený na
a) výplatu invalidného dôchodku,
b) výplatu vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku po poberateľovi
invalidného dôchodku, po poistencovi, ktorý ku dňu smrti získal počet rokov dôchodkového poistenia
na vznik nároku na invalidný dôchodok, a po poistencovi, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu
alebo choroby z povolania.
(2) Základný fond invalidného poistenia sa tvorí
a) z poistného na invalidné poistenie,
b) z poistného na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu prevedeného podľa § 141
ods. 4, a to vo výške 20,87 % sumy prevedeného poistného,
c) z pokuty, ak tento zákon neustanovuje inak, a z penále,
d) z odplaty za postúpenú pohľadávku z invalidného poistenia,
e) z úrokov,
f) z darov, ak spôsob ich využitia darca neurčil inak,
g) z ostatných príjmov.
§ 164
Základný fond úrazového poistenia
(1) Základný fond úrazového poistenia je určený na výplatu úrazových dávok, úhradu poistného na
starobné poistenie za poberateľov úrazovej renty priznanej podľa § 88 a na úhradu príspevkov na
starobné dôchodkové sporenie za poberateľov úrazovej renty priznanej podľa § 88, ktorí sú sporitelia
podľa osobitného predpisu.
(2) Základný fond úrazového poistenia sa tvorí
a) z poistného na úrazové poistenie,
b) z pokuty, ak tento zákon neustanovuje inak, a z penále,
c) z odplaty za postúpenú pohľadávku z úrazového poistenia,
d) z úrokov,
e) z darov, ak spôsob ich využitia darca neurčil inak,
f) z ostatných príjmov.
§ 165
Základný fond garančného poistenia
(1) Základný fond garančného poistenia je určený na výplatu dávky garančného poistenia, na
úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu podľa osobitného predpisu a na úhradu príspevkov
na starobné dôchodkové sporenie nezaplatených zamestnávateľom do základného fondu príspevkov
na starobné dôchodkové sporenie. Sociálna poisťovňa je povinná uhradiť príspevky na starobné
dôchodkové sporenie, ktoré nezaplatil zamestnávateľ podľa osobitného predpisu zo základného fondu
garančného poistenia do základného fondu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do 60 dní
odo dňa splatnosti týchto príspevkov.
(2) Základný fond garančného poistenia sa tvorí
a) z poistného na garančné poistenie,
b) z príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, ktoré zamestnávateľ zaplatil po uplynutí 60 dní odo
dňa splatnosti týchto príspevkov, a z penále súvisiace s príspevkami na starobné dôchodkové
sporenie, ktoré neboli odvedené včas alebo boli odvedené v nižšej sume,
c) z pokuty, ak tento zákon neustanovuje inak, a z penále,
d) z odplaty za postúpenú pohľadávku z garančného poistenia,
e) z úrokov,
f) z darov, ak spôsob ich využitia darca neurčil inak,
g) z príjmov z uspokojovania pohľadávok voči zamestnávateľom za vyplatené dávky garančného
poistenia,
h) z ostatných príjmov.
§ 166
Základný fond poistenia v nezamestnanosti
(1) Základný fond poistenia v nezamestnanosti je určený na výplatu dávky v nezamestnanosti.
(2) Základný fond poistenia v nezamestnanosti sa tvorí
a) z poistného na poistenie v nezamestnanosti,
b) z poistného na výsluhový príspevok podľa osobitného predpisu2) prevedeného podľa § 141 ods. 4,
c) z pokuty, ak tento zákon neustanovuje inak, a z penále,
d) z odplaty za postúpenie pohľadávky z poistenia v nezamestnanosti,
e) z úrokov,
f) z darov, ak spôsob ich využitia darca neurčil inak,
g) z ostatných príjmov.
§ 167
Rezervný fond solidarity
(1) Rezervný fond solidarity je určený na dávky, na ktorých úhradu nie je dostatok finančných
prostriedkov v príslušnom základnom fonde, a na úhradu škody podľa osobitného predpisu. Rezervný
fond solidarity nesmie byť použitý na iný účel, než na ktorý je určený podľa prechádzajúcej vety.
(2) Rezervný fond solidarity sa tvorí
a) z poistného do rezervného fondu solidarity,
b) z pokuty, ak tento zákon neustanovuje inak, a penále,
c) z odplaty za postúpenie pohľadávky na poistnom do rezervného fondu solidarity, z odplaty za
postúpenie pohľadávky na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, z odplaty za postúpenie
pohľadávky na pokute a z odplaty za postúpenie pohľadávky na penále,
d) z úrokov,
e) z darov, ak spôsob ich využitia nie je darcom určený inak,
f) z ostatných príjmov.
§ 167a
Základný fond príspevkov na starobné dôchodkové sporenie
(1) Sociálna poisťovňa vedie osobitný účet základného fondu príspevkov na starobné dôchodkové
sporenie v Štátnej pokladnici.
(2) Základný fond príspevkov na starobné dôchodkové sporenie je určený na postúpenie
príspevkov na starobné dôchodkové sporenie a penále podľa osobitného predpisu Sociálnou
poisťovňou na bežný účet nepriradených platieb príslušnej dôchodkovej správcovskej spoločnosti.
(3) Základný fond príspevkov na starobné dôchodkové sporenie sa tvorí z príspevkov na starobné
dôchodkové sporenie a z penále podľa § 241a.
§ 168
Správny fond
(1) Správny fond je určený na krytie výdavkov súvisiacich s činnosťou orgánov Sociálnej poisťovne
a jej organizačných zložiek pri vykonávaní sociálneho poistenia, výbere, registrácii a postúpení
príspevkov na starobné dôchodkové sporenie a výdavkov uvedených v odseku 3. Pri nakladaní s
finančnými prostriedkami správneho fondu Sociálna poisťovňa je povinná zabezpečiť ich hospodárne
a efektívne použitie.
(2) Správny fond sa tvorí
a) najviac vo výške 2,4 % z poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie,
poistného na úrazové poistenie, poistného na garančné poistenie a poistného na poistenie v
nezamestnanosti a z poistného do rezervného fondu solidarity a z odplaty za postúpenú pohľadávku
na poistnom na nemocenské poistenie, na poistnom na dôchodkové poistenie, na poistnom na
úrazové poistenie, na poistnom na garančné poistenie a na poistnom na poistenie v
nezamestnanosti a na poistnom do rezervného fondu solidarity,
b) z účelovej návratnej finančnej výpomoci na financovanie Projektu správy sociálnych dávok,
c) vo výške 0,25 % z príspevkov na starobné dôchodkové sporenie,
d) z finančných prostriedkov poskytnutých na krytie výdavkov súvisiacich so zavedením eura v
Slovenskej republike,
e) z príjmov, ktoré plynú z vlastného majetku Sociálnej poisťovne,
f) z úrokov na účte správneho fondu,
g) z poriadkových pokút podľa § 202,
h) z poplatku za vydanie akceptačného listu podľa osobitného predpisu,
i) z pokuty uloženej za porušenie povinností ustanovených v § 228 ods. 1, § 231 ods. 1 písm. a), písm.
b) prvom bode, písm. f) a písm. m),
j) z ostatných príjmov.
(3) Zo správneho fondu sa uhrádzajú
a) náklady spojené s výplatou dávok sociálneho poistenia okrem nákladov na zriadenie a vedenie účtu
poberateľa dávky v banke alebo pobočke zahraničnej banky,
b) splátky účelovej návratnej finančnej výpomoci na financovanie Projektu správy sociálnych dávok,
c) zdravotné výkony na účely sociálneho poistenia ustanovené v § 156,
d) trovy konania podľa § 203,
e) odvod, penále a pokuta za porušenie finančnej disciplíny podľa osobitného predpisu,
f) penále podľa § 241a a pokuta podľa § 248,
g) náklady na vydanie akceptačného listu podľa osobitného predpisu.
(4) Zostatok správneho fondu nevyčerpaný k 31. decembru príslušného kalendárneho roka sa
prevedie do 10 dní od schválenia účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za príslušný kalendárny rok
národnou radou do rezervného fondu solidarity.
§ 168a
(1) Štát poskytuje finančné prostriedky na osobitný účet Sociálnej poisťovne na úhradu nákladov
na invalidné dôchodky podľa § 70 ods. 2, vdovské dôchodky, vdovecké dôchodky a sirotské dôchodky
po poberateľovi invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 2, zvýšenie sumy starobného dôchodku
a sumy invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku na sumu minimálneho
dôchodku a na vyrovnávací príplatok.
(2) Finančné prostriedky uvedené v odseku 1 sa poukazujú prostredníctvom rozpočtových
výdavkov kapitoly štátneho rozpočtu ministerstva.
§ 168b
Finančné prostriedky na úhradu poistného na starobné poistenie, invalidné poistenie,
poistného do rezervného fondu solidarity a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za fyzické
osoby uvedené v § 15 ods. 1 písm. g) sa poukazujú prostredníctvom rozpočtových výdavkov kapitoly
štátneho rozpočtu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“).
§ 168c
Prostredníctvom kapitoly štátneho rozpočtu Ministerstva obrany Slovenskej republiky sa poukazujú
finančné prostriedky na úhradu
a) poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné poistenie, poistného do rezervného fondu
solidarity a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za fyzické osoby uvedené v § 15 ods. 1
písm. h),
b) nákladov na dávky úrazového poistenia, na ktoré vznikol nárok v dôsledku pracovného úrazu alebo
choroby z povolania fyzickej osoby uvedenej v § 17 ods. 2 písm. b) a c),
c) nákladov na starobné poistenie, ktoré platí Sociálna poisťovňa za poberateľa úrazovej renty, na
ktorú vznikol nárok v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania fyzickej osoby uvedenej v
§ 17 ods. 2 písm. b) a c).
§ 169
Účtovníctvo
Sociálna poisťovňa vedie účtovníctvo podľa osobitného predpisu.
Zhromažďovanie, zverejňovanie a ochrana údajov
§ 170
(1) Sociálna poisťovňa zhromažďuje údaje na výkon sociálneho poistenia a na výkon starobného
dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom osobitným predpisom vo vlastnom informačnom
systéme. Používanie údajov zhromaždených v informačnom systéme je výhradným právom Sociálnej
poisťovne.
(2) Sociálna poisťovňa môže poskytovať údaje zo svojho informačného systému len so súhlasom
fyzických osôb a právnických osôb, ktorých sa údaje priamo týkajú, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak. Sociálna poisťovňa môže údaje podľa odseku 1 bez súhlasu dotknutých
fyzických osôb a právnických osôb poskytnúť tretím osobám len v rozsahu potrebnom na výkon
činností súvisiacich s vymáhaním a postupovaním pohľadávok. Na prenos údajov na výkon
sociálneho poistenia potrebných pre nositeľov sociálneho poistenia členského štátu Európskej únie,
štátu, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore, Švajčiarskej
konfederácie a štátu, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení,
sa nevyžaduje súhlas dotknutej osoby.
(3) Orgánom verejnej moci, súdom a v prípadoch ustanovených osobitným predpisom sa poskytujú
údaje z informačného systému bezplatne.
(4) Sociálna poisťovňa poskytuje ministerstvu na účely plnenia jeho úloh údaje, vrátane osobných
údajov, zo svojho informačného systému bez súhlasu dotknutých osôb.
(5) Sociálna poisťovňa poskytuje údaje zo svojho informačného systému štatistickému úradu pre
potreby štátnej štatistiky a štatistík Európskej únie.
(6) Sociálna poisťovňa môže zverejniť štatistické údaje o výkone sociálneho poistenia a o výkone
starobného dôchodkového sporenia v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom, a to tak, aby
fyzické osoby a právnické osoby povinné odvádzať poistné, príspevky na starobné dôchodkové
sporenie a poberatelia dávok nemohli byť identifikované.
(7) Sociálna poisťovňa poskytuje ministerstvu financií údaje zo svojho informačného systému na
analytické účely, a to tak, aby fyzické osoby a právnické osoby nemohli byť identifikované.
(8) Sociálna poisťovňa poskytuje na základe žiadosti ministerstvu vnútra údaje zo svojho
informačného systému bez súhlasu fyzickej osoby potrebné na overenie plnenia povinností žiadateľa
o azyl a osoby, ktorej sa poskytla medzinárodná ochrana podľa osobitného predpisu a na overenie
údajov potrebných na preukázanie splnenia podmienok ustanovených osobitným predpisom na
uznanie odbornej praxe potrebnej na získanie živnostenského oprávnenia.
(9) Sociálna poisťovňa poskytuje na základe žiadosti subjektom, do ktorých pôsobnosti patrí
riadenie a kontrola prostriedkov poskytovaných z fondov Európskej únie a prostriedkov štátneho
rozpočtu určených na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie a
ochrana finančných záujmov Európskej únie, údaje zo svojho informačného systému bez súhlasu
dotknutých fyzických osôb a právnických osôb, na účely plnenia úloh podľa osobitných predpisov.
(10) Sociálna poisťovňa poskytuje ministerstvu školstva na základe údajov z centrálneho registra
študentov vysokých škôl štatistické údaje zo svojho informačného systému.
(11) Sociálna poisťovňa môže poskytovať Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len
„ministerstvo spravodlivosti“) elektronicky údaje zo svojho informačného systému bez súhlasu
fyzických osôb a právnických osôb potrebné na overovanie údajov na účely exekučného konania
podľa § 233 ods. 15.
(12) Na ochranu údajov informačného systému je Sociálna poisťovňa povinná zabezpečiť technické
a organizačné podmienky.
(13) Sociálna poisťovňa uloží výročnú správu za príslušný kalendárny rok do verejnej časti registra
účtovných závierok najneskôr do šiestich mesiacov po uplynutí príslušného kalendárneho roka.
(14) Na spracovanie údajov vrátane osobitných kategórií údajov sa nevyžaduje súhlas dotknutej
osoby. Dotknutou osobou je každá fyzická osoba, o ktorej sa vedú údaje v informačnom systéme
Sociálnej poisťovne.
(15) Sociálna poisťovňa určí vnútorným predpisom lehotu, po ktorej uplynutí je splnený účel
spracúvania údajov v informačnom systéme.
(16) Sociálna poisťovňa oznamuje elektronicky na základe dohody podľa osobitných predpisov
Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na účely
a) výpočtu limitu spoluúčasti údaje podľa osobitného predpisu,
b) vykonania ročného zúčtovania poistného údaje podľa osobitného predpisu.
(17) Sociálna poisťovňa poskytuje zdravotným poisťovniam na základe uzavretej dohody
elektronicky údaje zo svojho informačného systému na účely vykonávania verejného zdravotného
poistenia bez súhlasu dotknutých osôb.
§ 171
(1) Sociálna poisťovňa zverejňuje zoznam fyzických osôb a právnických osôb, voči ktorým eviduje
pohľadávky. Sumu pohľadávky, ktorá je dôvodom na zaradenie do tohto zoznamu, určí generálny
riaditeľ.
(2) Zoznam fyzických osôb a právnických osôb uvedených v odseku 1 obsahuje
a) meno a priezvisko fyzickej osoby, jej trvalý pobyt alebo prechodný pobyt,
b) obchodné meno právnickej osoby a jej sídlo,
c) sumu pohľadávky.
TRETIA ČASŤ
KONANIE VO VECIACH SOCIÁLNEHO POISTENIA
§ 172
Konanie
(1) Na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom
konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného
dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom.
(2) V konaní vo veciach sociálneho poistenia a vo veciach starobného dôchodkového sporenia v
rozsahu upravenom týmto zákonom rozhoduje o právach a povinnostiach účastníkov právnych
vzťahov sociálneho poistenia a účastníkov právnych vzťahov starobného dôchodkového sporenia v
rozsahu upravenom týmto zákonom Sociálna poisťovňa.
(3) Konanie vo veciach podľa odseku 1 je
a) konanie v dávkových veciach sociálneho poistenia (ďalej len „dávkové konanie“),
b) iné konanie (ďalej len „nedávkové konanie“).
(4) Predmetom dávkového konania je rozhodovanie o dávkach.
(5) Predmetom nedávkového konania je rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho
poistenia v sporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch, príspevku na starobné dôchodkové
sporenie v sporných prípadoch, o pokute, penále, povolení splátok dlžných súm poistného, príspevku
na starobné dôchodkové sporenie,1) pokuty, penále, a o zaradení zamestnávateľa do
nebezpečnostnej triedy.
Účastníci konania
§ 173
(1) Účastník konania vo veciach sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia v
rozsahu upravenom týmto zákonom je právnická osoba alebo fyzická osoba, o ktorej právach alebo
povinnostiach ustanovených týmto zákonom sa má konať alebo ktorej práva alebo povinnosti
ustanovené týmto zákonom môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté, alebo ktorá tvrdí, že môže byť
rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutá,
a to až do času, kým sa preukáže opak (ďalej len „účastník konania“).
(2) Účastník konania spolupracuje s organizačnými zložkami Sociálnej poisťovne počas celého
konania.
(3) Všetci účastníci konania majú v konaní rovnaké procesné práva a povinnosti.
§ 174
Účastník konania môže samostatne konať v takom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými
úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti.
Zastupovanie
§ 175
(1) Účastníka konania, ktorý nemôže konať samostatne, zastupuje zákonný zástupca, osoba, ktorej
bolo nezaopatrené dieťa zverené rozhodnutím súdu.
(2) Vecne príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne ustanoví účastníkovi konania
opatrovníka, ak je to potrebné na obhajovanie jeho práv alebo ak nemá zákonného zástupcu.
(3) Proti rozhodnutiu o ustanovení opatrovníka sa môže odvolať účastník konania a ten, kto bol
ustanovený za opatrovníka.
§ 176
(1) Účastník konania, jeho zákonný zástupca, osoba, ktorej bolo nezaopatrené dieťa zverené
rozhodnutím súdu, a opatrovník môžu byť zastúpení advokátom alebo iným zástupcom, ktorého si
zvolia.
(2) Právnická osoba koná prostredníctvom štatutárneho orgánu alebo prostredníctvom svojho
zástupcu.
(3) Splnomocnenie na zastupovanie sa preukazuje písomným plnomocenstvom alebo
plnomocenstvom vyhláseným do zápisnice.
§ 177
Príslušnosť
Na konanie vo veciach sociálneho poistenia a vo veciach starobného dôchodkového sporenia v
rozsahu upravenom týmto zákonom sú vecne príslušné organizačné zložky Sociálnej poisťovne.
§ 178
Vecná príslušnosť pobočky
(1) Do pôsobnosti pobočky patrí
a) rozhodovať v prvom stupni
1. o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch,
2. o nemocenských dávkach,
3. o úrazových dávkach okrem úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty,
4. o dávke garančného poistenia,
5. o dávke v nezamestnanosti,
6. o povinnosti poberateľa nemocenskej dávky, dávky garančného poistenia, dávky v
nezamestnanosti a úrazovej dávky okrem úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty vrátiť
dávku alebo jej časť vyplatené neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrili,
7. o povinnosti zamestnávateľa nahradiť neprávom vyplatené sumy na nemocenských dávkach, na
dávke garančného poistenia, na dávke v nezamestnanosti a na úrazových dávkach okrem
úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty,
8. o poistnom a o príspevku na starobné dôchodkové sporenie,
9. o uložení pokuty a penále,
10. o povolení splátok dlžných súm dávok poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie,
pokuty a penále,
11. o zaradení zamestnávateľa do nebezpečnostnej triedy,
12. o odpustení zmeškania lehoty,
13. o náhradách trov konania,
14. o prerušení konania a o zastavení konania,
15. o povolení obnovy konania alebo o nariadení obnovy konania,
16. o uložení poriadkovej pokuty,
17. o ustanovení osobitného príjemcu,
18. o ustanovení opatrovníka,
19. o predbežnom opatrení,
b) vykonávať lekársku posudkovú činnosť,
c) spisovať žiadosť o priznanie dávky okrem nemocenských dávok, úrazového príplatku a dávky v
nezamestnanosti,
d) prijímať žiadosť o starobný dôchodok a žiadosť o predčasný starobný dôchodok podľa osobitného
predpisu, ak sporiteľ podľa osobitného predpisu má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt,
e) vyplácať nemocenské dávky, úrazové dávky okrem úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej
renty, dávku garančného poistenia a dávku v nezamestnanosti,
f) vyberať a vymáhať poistné, príspevky na starobné dôchodkové sporenie, pokuty a penále a
vymáhať pohľadávky a pohľadávky na príspevku na starobné dôchodkové sporenie
g) hospodáriť s finančnými prostriedkami a s majetkom, ktorý jej bol zverený,
h) uplatňovať právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá Sociálnej poisťovni vznikla výplatou
dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania,
i) vykonávať kontrolnú činnosť, konzultačnú činnosť a poradenskú činnosť vo veciach sociálneho
poistenia.
(2) Pobočka vystupuje v mene Sociálnej poisťovne vo všetkých veciach patriacich do jej pôsobnosti v
konaní pred súdmi a orgánmi verejnej moci.
§ 179
Vecná príslušnosť ústredia (1) Do pôsobnosti ústredia patrí
a) rozhodovať v prvom stupni
1. o dôchodkových dávkach, o zvyšovaní príplatku za štátnu službu k dôchodku podľa osobitného
predpisu, o úrazovej rente a o pozostalostnej úrazovej rente,
2. o povinnosti poberateľa dávky vrátiť dôchodkovú dávku alebo jej časť, alebo úrazovú rentu,
alebo pozostalostnú úrazovú rentu, alebo ich časť vyplatené neprávom alebo vo vyššej sume,
ako patrili,
3. o povinnosti zamestnávateľa nahradiť neprávom vyplatené sumy na dávkach uvedených v
písmene a) v prvom bode,
4. o náhradách trov konania,
5. o prerušení konania a o zastavení konania,
6. o povolení obnovy konania alebo o nariadení obnovy konania,
7. o ustanovení osobitného príjemcu,
8. o uložení poriadkovej pokuty,
9. o povolení splátok dlžných súm poistného, príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, pokuty
a penále, ak ich suma presiahne sumu určenú generálnym riaditeľom a dlžných súm dávok,
10. o odpustení zmeškania lehoty,
11. o ustanovení opatrovníka,
12. o predbežnom opatrení,
13. o priznaní príspevku účastníkom národného boja za oslobodenie a vdovám a vdovcom po
týchto osobách poskytovaný podľa osobitného predpisu,
14. o príspevku športovému reprezentantovi podľa osobitného predpisu, a o povinnosti poberateľa
príspevku vrátiť príspevok alebo jeho časť vyplatený neprávom alebo vo vyššej sume ako patril.
b) rozhodovať v druhom stupni vo veciach, o ktorých rozhodovať v prvom stupni patrí do pôsobnosti
pobočky,
c) riadiť a kontrolovať činnosť pobočiek,
d) hospodáriť s finančnými prostriedkami, s majetkom, ktorý Sociálna poisťovňa nadobudla svojou
činnosťou, a spravovať majetok štátu podľa osobitného predpisu,
e) vyplácať dôchodkové dávky, úrazovú rentu a pozostalostnú úrazovú rentu a príspevok
športovému reprezentantovi podľa osobitného predpisu, príplatok za štátnu službu k dôchodku
podľa osobitného predpisu a plniť ďalšie úlohy vo veciach príplatku za štátnu službu k dôchodku
podľa osobitného predpisu
f) uplatňovať pohľadávky a pohľadávky na príspevku na starobné dôchodkové sporenie podľa
osobitných predpisov, ak suma týchto pohľadávok presiahne sumu určenú generálnym riaditeľom,
g) prijímať žiadosť o starobný dôchodok a žiadosť o predčasný starobný dôchodok podľa osobitného
predpisu, ak sporiteľ podľa osobitného predpisu nemá na území Slovenskej republiky trvalý pobyt
g) spisovať žiadosti o priznanie dôchodkovej dávky podľa § 184 ods. 10 písm. a),
h) určovať dôchodkový vek poistenca, ktorý je sporiteľom podľa osobitného predpisu na účely
starobného dôchodkového sporenia,
i) spisovať žiadosti o priznanie dôchodkovej dávky podľa § 184 ods. 10 písm. a),
j) vykonávať lekársku posudkovú činnosť,
k) plniť administratívno-technické úlohy spojené s činnosťou dozornej rady,
l) uzatvárať zmluvy o pracovnej rehabilitácii a o rekvalifikácii,
m) vykonávať kontrolnú činnosť, konzultačnú činnosť a poradenskú činnosť vo veciach sociálneho
poistenia,
n) vykonávať prevod dôchodkových práv vo vzťahu k dôchodkovému systému Európskej únie,
o) vykonávať ďalšie činnosti podľa tohto zákona, ktoré nepatria do pôsobnosti pobočky.
(2) Ústredie vystupuje v mene Sociálnej poisťovne vo všetkých veciach patriacich do jeho
pôsobnosti v konaní pred súdmi a orgánmi verejnej moci.
§ 180
Miestna príslušnosť
(1) Miestna príslušnosť pobočky v konaní vo veciach sociálneho poistenia a vo veciach starobného
dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom sa určuje
a) miestom útvaru zamestnávateľa, ktorý vedie evidenciu miezd,
b) sídlom zamestnávateľa alebo jeho organizačnej zložky, ak evidenciu miezd vedie iná právnická
osoba alebo fyzická osoba alebo ak útvar, ktorý vedie evidenciu miezd, je mimo územia Slovenskej
republiky,
c) miestom trvalého pobytu poistenca v ostatných prípadoch, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2) Miestna príslušnosť pobočky na účely kontroly dodržiavania liečebného režimu dočasne
práceneschopného poistenca a kontroly posudzovania spôsobilosti na prácu sa určuje miestom
výkonu práce ošetrujúceho lekára oprávneného na posudzovanie spôsobilosti na prácu. Ak sa
dočasne práceneschopný poistenec zdržiava mimo miesta výkonu práce ošetrujúceho lekára, miestne
príslušná je pobočka, v ktorej obvode sa dočasne práceneschopný poistenec zdržiava.
(3) Ak je miestne príslušných niekoľko pobočiek, uskutočňuje konanie pobočka, ktorá konanie
začala prvá, ak sa pobočky nedohodli inak.
(4) Ak je miestne príslušných niekoľko pobočiek a ak každá z nich odmieta uskutočniť konanie,
ústredie určí, ktorá z nich konanie uskutoční.
(5) Na žiadosť účastníka konania alebo s jeho súhlasom môže miestne príslušná pobočka podľa
odseku 1 písm. c) postúpiť vec na vybavenie inej pobočke, ak s tým súhlasia ostatní účastníci konania
a pobočka, ktorej sa má vec postúpiť.
Vylúčenie zamestnancov organizačnej zložky Sociálnej poisťovne
§ 181
(1) Zamestnanec organizačnej zložky Sociálnej poisťovne je vylúčený z prejednávania a
rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho vzťah k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom
možno mať pochybnosť o jeho nezaujatosti.
(2) Z prerokovávania rozhodovania pred organizačnými zložkami Sociálnej poisťovne je vylúčený aj
ten, kto sa v tej istej veci zúčastnil na konaní ako zamestnanec organizačnej zložky Sociálnej
poisťovne iného stupňa.
§ 182
(1) Účastník konania oznámi organizačnej zložke Sociálnej poisťovne skutočnosti odôvodňujúce
vylúčenie zamestnanca organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, len čo sa o nich dozvie.
(2) Len čo sa zamestnanec organizačnej zložky Sociálnej poisťovne dozvie o skutočnostiach, ktoré
odôvodňujú jeho vylúčenie, oznámi to bez meškania svojmu najbližšiemu nadriadenému.
(3) Zamestnanec organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, u ktorého sú dôvody na jeho vylúčenie,
urobí iba také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad.
§ 183 (1) O tom, či je zamestnanec organizačnej zložky Sociálnej poisťovne z konania vylúčený,
rozhoduje
a) riaditeľ pobočky, ak ide o konanie patriace do pôsobnosti pobočky, a
b) generálny riaditeľ, ak ide o konanie patriace do pôsobnosti ústredia.
(2) Ak riaditeľ pobočky alebo generálny riaditeľ rozhodli, že zamestnanec organizačnej zložky
Sociálnej poisťovne je vylúčený, urobia opatrenie na zabezpečenie riadneho uskutočnenia ďalšieho
konania.
(3) Proti rozhodnutiu o vylúčení zamestnanca organizačnej zložky Sociálnej poisťovne z konania
nemožno podať odvolanie.
Začatie konania
§ 184
(1) Dávkové konanie sa začína, ak tento zákon neustanovuje inak, na základe písomnej žiadosti
fyzickej osoby, ktorá si uplatnila nárok na dávku a nárok na výplatu dávky.
(2) Dávkové konanie o poskytnutie pracovnej rehabilitácie a rekvalifikácie sa začína na základe
písomnej žiadosti poškodeného. Dávkové konanie o priznanie rehabilitačného a rekvalifikačného sa
začína na základe rozhodnutia organizačnej zložky Sociálnej poisťovne o poskytnutí pracovnej
rehabilitácie alebo o poskytnutí rekvalifikácie.
(3) Dávkové konanie o zmene poskytovania dávky alebo sumy už priznanej dávky sa začína na
základe písomnej žiadosti fyzickej osoby uvedenej v odseku 1 alebo z podnetu organizačnej zložky
Sociálnej poisťovne.
(4) Za fyzickú osobu, ktorá zo zdravotných dôvodov nie je schopná sama podať žiadosť o dávku,
môže na základe potvrdenia ošetrujúceho lekára o zdravotnom stave tejto fyzickej osoby podať
písomnú žiadosť iná fyzická osoba, ak je spôsobilá na právne úkony.
(5) Žiadosť o priznanie dávky sa podáva na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou. Fyzická osoba
uvedená v odseku 1 je povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku a nárok na jej
výplatu spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou. Písomné oznámenie o zaradení poistenca do
evidencie uchádzačov o zamestnanie sa považuje za žiadosť o dávku v nezamestnanosti.
(6) Žiadosť o priznanie dávky garančného poistenia podáva zamestnanec do 60 dní od vzniku
platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo odo dňa skončenia pracovnoprávneho vzťahu.
(7) Sociálna poisťovňa je povinná spísať žiadosť o dávku aj vtedy, ak sa domnieva, že fyzická
osoba uvedená v odseku 1 nespĺňa podmienky nároku na dávku a nároku na jej výplatu, alebo ak
žiadosť nie je doložená potrebnými dokladmi.
(8) Nedávkové konanie sa začína na základe písomnej žiadosti účastníka konania alebo z podnetu
organizačnej zložky Sociálnej poisťovne.
(9) Žiadosť o začatie dávkového konania a nedávkového konania sa podáva v miestne príslušnej
pobočke, ak tento zákon neustanovuje inak.
(10) Žiadosť o začatie dávkového konania sa podáva
a) v ústredí, ak fyzická osoba, ktorá si uplatňuje nárok na dôchodkovú dávku, úrazovú rentu a
pozostalostnú úrazovú rentu a nárok na ich výplatu, nemá na území Slovenskej republiky trvalý
pobyt,
b) v pobočke príslušnej podľa miesta prechodného pobytu, ak fyzická osoba, ktorá si uplatňuje nárok
na dôchodkovú dávku, úrazovú rentu a pozostalostnú úrazovú rentu a nárok na ich výplatu, sa
prechodne zdržiava mimo svojho trvalého pobytu a zo zdravotných dôvodov nie je schopná podať
žiadosť v pobočke príslušnej podľa miesta trvalého pobytu.
(11) Fyzická osoba, ktorá je obvinená vo väzbe alebo odsúdená vo výkone trestu odňatia slobody,
žiadosť o začatie dávkového konania podáva prostredníctvom ústavu na výkon väzby alebo ústavu na
výkon trestu odňatia slobody v pobočke príslušnej podľa sídla tohto ústavu.
§ 185
(1) Za deň začatia konania sa považuje deň, keď bola žiadosť doručená príslušnej organizačnej
zložke Sociálnej poisťovne. Za deň začatia konania o dôchodkových dávkach a úrazových dávkach sa
považuje aj deň spísania žiadosti o dávku pobočkou.
(2) Za deň uplatnenia nároku na nemocenské dávky, úrazový príplatok, dávku garančného
poistenia a dávku v nezamestnanosti a nároku na výplatu týchto dávok sa považuje deň, v ktorom
bola žiadosť fyzickej osoby doručená miestne príslušnej pobočke.
(3) Za deň uplatnenia nároku na dôchodkové dávky a úrazové dávky okrem úrazového príplatku,
rehabilitačného a rekvalifikačného a nároku na ich výplatu sa považuje deň, keď fyzická osoba
prvýkrát požiadala príslušnú organizačnú zložku Sociálnej poisťovne o spísanie žiadosti o priznanie
dávky.
(4) Konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, je začaté odo dňa,
keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania prvý úkon.
§ 186
Podanie
(1) Podanie možno urobiť písomne, ústne, telegraficky, faxom alebo elektronickými prostriedkami
podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného predpisu, ak sa jeho predloženie
nevyžaduje na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou. Podanie urobené telegraficky je potrebné
doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch dní a podanie urobené faxom je
potrebné doplniť najneskôr do troch dní predložením jeho originálu. Podanie urobené elektronickými
prostriedkami, ktoré nie je podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného predpisu
alebo urobené v súlade s dohodou podľa odseku 2, je potrebné potvrdiť písomne najneskôr do troch
dní. Na podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené alebo potvrdené, sa neprihliada.
(2) Fyzická osoba alebo právnická osoba môže organizačnej zložke Sociálnej poisťovne doručovať
podanie aj elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie
osoby, ktorá právny úkon urobila, ak o takom postupe uzatvorí so Sociálnou poisťovňou písomnú
dohodu. Dohoda obsahuje najmä náležitosti elektronického doručovania, spôsob overovania podania
urobeného elektronickými prostriedkami a spôsob preukazovania doručenia.
(3) Podanie sa posudzuje podľa obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa
týka, čo sa navrhuje, a musí byť podpísané a označené dátumom podania.
(4) Ak podanie neobsahuje predpísané náležitosti alebo nebolo predložené na tlačive určenom
Sociálnou poisťovňou, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pomôže účastníkovi konania
nedostatky odstrániť, prípadne vyzve účastníka konania, aby v určenej lehote nedostatky odstránil.
Súčasne upozorní účastníka konania na dôsledky neodstránenia nedostatkov na ďalší priebeh
konania.
(5) Na žiadosť účastníka konania organizačná zložka Sociálnej poisťovne potvrdí prijatie podania.
§ 187
Postúpenie
Ak organizačná zložka Sociálnej poisťovne nie je príslušná na rozhodnutie, je povinná podanie bez
meškania postúpiť príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne a upovedomiť o tom účastníka
konania.
§ 188
Ústne pojednávanie
(1) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha
veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu.
(2) Na ústne pojednávanie organizačná zložka Sociálnej poisťovne prizve všetkých účastníkov
konania a požiada ich, aby pri ústnom pojednávaní uplatnili svoje pripomienky.
(3) Ústne pojednávanie je neverejné.
§ 189
Zápisnica
(1) O ústnych podaniach, o dôležitých úkonoch a o dôležitých dôkazoch v konaní príslušná
organizačná zložka Sociálnej poisťovne vyhotovuje zápisnicu.
(2) Zo zápisnice musí byť zrejmé, kto, kde a kedy podanie uplatnil a kto, kde, kedy konanie
uskutočňoval, predmet konania, ktoré fyzické osoby a právnické osoby sa na konaní zúčastnili, ako
konanie prebiehalo, aké návrhy boli podané a aké opatrenia sa prijali.
(3) Zápisnicu podpisujú po prečítaní zástupcovia organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, ktorí
uskutočňujú konanie, a podľa povahy veci po oboznámení s obsahom zápisnice aj ostatní účastníci
konania, ktorí sa na konaní zúčastnili. Zástupca organizačnej zložky Sociálnej poisťovne je povinný v
zápisnici uviesť námietky, ktoré účastník konania uviedol k obsahu zápisnice, a dôvody, pre ktoré
účastník konania odmietol zápisnicu podpísať.
§ 190
Nazeranie do spisov
(1) Účastníci konania a ich zástupcovia majú právo nazerať do spisov a robiť si z nich výpisy, odpisy
a na požiadanie aj vyhotovenie fotokópie okrem údajov o zdravotnom stave účastníka konania, ak
tento zákon neustanovuje inak.
(2) Právo nazerať do spisu, ktorý obsahuje údaje o zdravotnom stave, a robiť si z neho výpisy,
odpisy a na požiadanie aj vyhotovenie fotokópie má len účastník konania, ktorého sa tieto údaje
týkajú. Iní účastníci konania a ich zástupcovia majú toto právo len so súhlasom účastníka konania,
ktorého sa údaje o zdravotnom stave týkajú.
(3) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná umožniť nazeranie do spisov komisárovi pre
deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím v súvislosti s výkonom ich pôsobnosti.
(4) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná zabezpečiť, aby nazretím do spisu, jeho
výpisom, odpisom alebo vyhotovenou fotokópiou nebola porušená povinnosť mlčanlivosti a ochrany
osobných údajov. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná o každom nazretí do spisu,
vyhotovení výpisu, odpisu alebo fotokópie spísať zápisnicu.
Lehoty
§ 191
(1) Ak treba, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí na vykonanie úkonu v konaní primeranú
lehotu, ak ju neustanovuje tento zákon.
(2) V pochybnostiach sa považuje lehota za zachovanú, ak sa nepreukáže opak.
§ 192
(1) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne zo závažných dôvodov odpustí zmeškanie lehoty, ak o
to účastník konania požiada do 15 dní odo dňa, keď zanikla príčina zmeškania, a ak v tej istej lehote
urobí zmeškaný úkon. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže tejto žiadosti priznať odkladný
účinok.
(2) Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť, ak odo dňa, keď sa mal úkon urobiť, uplynul jeden rok.
(3) Proti rozhodnutiu o návrhu na odpustenie zmeškania lehoty sa nemožno odvolať.
§ 193
Prerušenie konania
(1) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne konanie preruší, ak sa začalo konanie o predbežnej
otázke alebo ak bol účastník konania vyzvaný, aby odstránil nedostatky podania.
(2) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže prerušiť konanie najdlhšie na 30 dní, ak to z
dôležitých dôvodov navrhnú zhodne účastníci konania.
(3) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne preruší konanie, ak v lehote podľa § 210 ods. 2
nemožno presne a úplne zistiť skutkový stav veci.
(4) Proti rozhodnutiu o prerušení konania sa nemožno odvolať.
(5) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne v konaní pokračuje z vlastného podnetu alebo na
podnet účastníka konania, len čo odpadnú dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo.
(6) Ak je konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.
§ 194
Zastavenie konania
(1) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne konanie zastaví, ak
a) účastník konania vzal žiadosť alebo podanie na začatie konania späť skôr, ako bolo o nich
rozhodnuté, a ak s tým súhlasia ostatní účastníci konania,
b) odpadol dôvod konania začatého z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne alebo
c) prebieha v tej istej veci konanie v inej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne.
(2) Ak sa začalo konanie o povinnosti uhradiť preplatok na dávke, o povinnosti platiť poistné na
nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti,
pokuty a penále pred úmrtím účastníka konania, konanie sa dňom jeho úmrtia zastaví; rozhodnutie o
zastavení konania sa nevydáva.
(3) Konanie sa zastaví, ak účastník konania neodstránil nedostatky podania podľa § 193 ods. 1 v
lehote určenej organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne.
(4) Konanie sa zastaví aj vtedy, ak sa účastník konania v lehote určenej organizačnou zložkou
Sociálnej poisťovne nepodrobil vyšetreniu zdravotného stavu potrebného na rozhodnutie o nároku na
dávku a nároku na výplatu dávky.
§ 195
Podklad rozhodnutia (1) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a
úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.
(2) Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy,
čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej
poisťovne z jej činnosti.
(3) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne
všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech
účastníka konania.
§ 196
Dokazovanie
(1) Dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä
výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké
posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba
dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne.
(2) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže ako dôkaz použiť výpoveď svedkov, ktorých pred
výpoveďou poučí o ich povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať a o právnych následkoch
nepravdivej výpovede.
(3) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže ustanoviť znalca podľa osobitného predpisu96a)
ak je na odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok.
(4) Účastník konania, fyzická osoba alebo právnická osoba zúčastnená na konaní, ktorí majú listiny,
ktoré môžu byť dôkazom, sú povinní na výzvu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne tieto listiny
predložiť.
(5) Ako dôkaz možno použiť tlačené produkty alebo fotografické produkty výpočtovej techniky,
mikrografickej techniky a inej podobnej techniky namiesto originálu listiny, podľa ktorého boli
vyhotovené.
(6) Účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka
Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne
je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a
objasnenie skutočného stavu veci.
(7) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
osobitne a všetky dôkazy v vzájomnej súvislosti.
§ 197
Čestné vyhlásenie
(1) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže namiesto dôkazu pripustiť čestné vyhlásenie
účastníka konania.
(2) Čestné vyhlásenie organizačná zložka Sociálnej poisťovne nepripustí, ak tomu bráni všeobecný
záujem alebo ak by tým bola porušená rovnosť medzi účastníkmi konania. Čestným vyhlásením
nemožno nahradiť znalecký posudok.
(3) V čestnom vyhlásení je účastník konania povinný uviesť pravdivé údaje. Organizačná zložka
Sociálnej poisťovne je povinná upozorniť účastníka konania na právne následky nepravdivého
čestného vyhlásenia.
§ 198
Predbežné otázky
(1) Ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol iný príslušný orgán, je
organizačná zložka Sociálnej poisťovne takýmto rozhodnutím viazaná; inak si organizačná zložka
Sociálnej poisťovne môže o takejto otázke urobiť úsudok alebo dá príslušnému orgánu podnet na
začatie konania.
(2) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne si nemôže ako o predbežnej otázke urobiť úsudok o
tom, či a kto spáchal trestný čin, priestupok, správny delikt, alebo o osobnom stave fyzickej osoby, ak
patrí o ňom rozhodovať súdu.
Zabezpečenie priebehu konania a účelu konania
§ 199
(1) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne predvolá fyzické osoby alebo právnické osoby, ktorých
osobná účasť pri prejednávaní veci je nevyhnutná.
(2) V predvolaní organizačná zložka Sociálnej poisťovne upozorní na právne následky
nedostavenia sa na predvolanie.
§ 200
(1) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže pred skončením konania v rozsahu nevyhnutne
potrebnom na zabezpečenie jeho účelu predbežným opatrením uložiť účastníkom konania, aby niečo
vykonali, niečoho sa zdržali alebo niečo strpeli.
(2) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne predbežné opatrenie zruší, len čo zanikne dôvod, pre
ktorý bolo nariadené; inak stráca účinnosť odo dňa, keď rozhodnutie vo veci nadobudlo právoplatnosť.
(3) Odvolanie proti rozhodnutiu o predbežnom opatrení nemá odkladný účinok.
§ 201
(1) Organizačné zložky Sociálnej poisťovne vykonávajú procesné úkony v obvode svojej
pôsobnosti.
(2) Ak organizačná zložka Sociálnej poisťovne nemôže vykonať niektorý procesný úkon v obvode
svojej pôsobnosti alebo ak je to účelné z iných dôvodov, je oprávnená dožiadať o jeho vykonanie inú
organizačnú zložku Sociálnej poisťovne.
(3) Dožiadaná organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná v medziach svojej pôsobnosti
dožiadaniu vyhovieť najneskôr v lehote 15 dní, ak v dožiadaní nie je určená dlhšia lehota.
§ 202
Tomu, kto sťažuje priebeh konania najmä tým, že sa bez závažných dôvodov nedostaví na výzvu
organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, bezdôvodne odmieta svedeckú výpoveď, predloženie listiny,
môže organizačná zložka Sociálnej poisťovne uložiť poriadkovú pokutu až do 16,50 eura.
§ 203
Trovy konania
(1) Trovy konania, ktoré vznikli Sociálnej poisťovni, uhrádza Sociálna poisťovňa. Trovy konania,
ktoré vznikli účastníkovi konania, znáša účastník konania. Účastník konania, ktorý sa na výzvu
organizačnej zložky Sociálnej poisťovne dostavil na konanie, okrem konania vo veci spisovania
žiadosti o dôchodkovú dávku, alebo sa pre potreby tejto organizačnej zložky podrobil vyšetreniu
zdravotného stavu, má právo na ich náhradu, ak bol v konaní úspešný. Náhradu poskytne účastníkovi
konania Sociálna poisťovňa.
(2) Trovy konania, ktoré Sociálna poisťovňa nahrádza účastníkovi konania podľa odseku 1, sú
a) náhrada cestovných výdavkov,
b) náhrada výdavkov za ubytovanie,
c) stravné,
d) náhrada ušlého zárobku.
(3) Sociálna poisťovňa uhradí svedkovi hotové výdavky a zárobok, ktorý svedkovi preukázateľne
ušiel. Toto právo treba uplatniť do troch dní od jeho vzniku, inak zaniká.
(4) Trovy konania spojené s predložením listiny, ktoré vznikli tomu, kto nie je účastník konania,
uhrádza Sociálna poisťovňa. Fyzické osoby a právnické osoby, ktorým tento zákon ukladá povinnosti,
sú povinné poskytovať listinné dôkazy na účely sociálneho poistenia a starobného dôchodkového
sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom Sociálnej poisťovni bezplatne.
(5) Náhradu hotových výdavkov a odmenu znalca ustanovuje osobitný predpis.
§ 204
Náhrada cestovných výdavkov
(1) Náhrada cestovných výdavkov patrí pri použití verejnej pravidelnej dopravy okrem mestskej
pravidelnej dopravy za cestu z miesta pobytu do miesta predvolania a späť.
(2) Pri doprave vlakom sa uhrádza cestovné za druhú vozňovú triedu; príplatok na rýchlik sa
uhrádza len vtedy, ak vzdialenosť zo železničnej stanice najbližšej miestu pobytu do železničnej
stanice najbližšej miestu predvolania je dlhšia ako 100 km. Cestovnými výdavkami sú výdavky za
cestovný lístok a za miestenku, a ak bolo nevyhnutné použiť lôžkový alebo ležadlový vozeň, aj
výdavky s tým spojené.
(3) Ak má účastník konania možnosť uplatniť nárok na zľavu cestovného, patrí mu náhrada len vo
výške zľavneného cestovného; ak má možnosť používať voľné cestovné lístky, náhrada cestovného
mu nepatrí.
(4) Náhrada cestovného pri použití vozidla taxislužby a náhrada cestovných výdavkov pri použití
vlastného motorového vozidla sa poskytuje len vtedy, ak posudkový lekár uzná so zreteľom na
zdravotný stav účastníka konania nevyhnutnosť takej dopravy. Pri použití vlastného motorového
vozidla sa vyjadrenie posudkového lekára nevyžaduje, ak bol účastníkovi konania poskytnutý peňažný
príspevok na kúpu osobného motorového vozidla podľa osobitného predpisu.
§ 205
Náhrada výdavkov za ubytovanie
(1) Náhrada výdavkov za ubytovanie sa poskytuje v preukázanej výške, najviac v sume 33,20 eura
na jednu fyzickú osobu a na jeden deň. Na zvýšenie tejto sumy § 94 ods. 4 platí rovnako.
(2) Náhrada výdavkov za ubytovanie patrí vtedy, ak by sa účastník konania nemohol pri použití
verejnej pravidelnej dopravy vrátiť do miesta svojho pobytu do 24. hodiny toho istého dňa, v ktorom sa
skončilo vyšetrenie alebo konanie v organizačnej zložke Sociálnej poisťovne.
§ 206
Stravné
Stravné sa poskytuje vo výške podľa osobitného predpisu.
§ 207
Náhrada ušlého zárobku
(1) Náhrada ušlého zárobku patrí za čas, za ktorý účastníkovi konania preukázateľne ušiel zárobok
z dôvodu, že sa na výzvu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne dostavil na konanie alebo sa pre
potreby tejto zložky podrobil vyšetreniu zdravotného stavu.
(2) Ušlý zárobok samostatne zárobkovo činnej osoby je
a) vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie pripadajúci za čas, v ktorom sa
z dôvodu uvedeného v odseku 1 dostavil na konanie vo veciach nemocenského poistenia,
b) vymeriavací základ na platenie poistného na dôchodkové poistenie pripadajúci za čas, v ktorom sa
z dôvodu uvedeného v odseku 1 dostavil na konanie vo veciach dôchodkového poistenia.
§ 208
Nároky na náhrady podľa § 204 až 207 sa uplatňujú písomnou žiadosťou do šiestich mesiacov odo
dňa, v ktorom sa účastník konania na výzvu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne dostavil na
konanie, alebo odo dňa, v ktorom sa pre potreby tejto zložky podrobil vyšetreniu zdravotného stavu.
Ak účastník konania si neuplatní nároky na náhrady podľa § 204 až 207 v lehote a spôsobom podľa
prvej vety, nárok na tieto náhrady sa premlčí. Náhrady podľa § 204 až 207 sa vyplácajú účastníkovi
konania v hotovosti alebo bezhotovostným prevodom.
Rozhodnutie
§ 209
(1) Rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon
neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi,
musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané
náležitosti.
(2) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní alebo o opravnom
prostriedku. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom
rozsahu.
(3) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého
sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá
účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu.
(4) V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli
podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych
predpisov, na ktorých základe rozhodovala.
(5) Poučenie o odvolaní alebo o opravnom prostriedku obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné
alebo či sa možno proti nemu odvolať alebo podať opravný prostriedok, v akej lehote a kde možno
odvolanie alebo opravný prostriedok podať.
(6) V rozhodnutí sa uvedie aj organizačná zložka Sociálnej poisťovne, ktorá rozhodnutie vydala,
dátum vydania rozhodnutia, meno a priezvisko účastníkov konania. Na rozhodnutí musí byť odtlačok
úradnej pečiatky a podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby.
(7) Chyby v písaní, v počtoch a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia
organizačná zložka Sociálnej poisťovne kedykoľvek aj bez návrhu opraví a upovedomí o tom
účastníkov konania.
§ 210
(1) Organizačné zložky Sociálnej poisťovne vydávajú rozhodnutie vo veciach uvedených v § 178
ods. 1 písm. a) a v § 179 ods. 1 písm. a) a b).
(2) Organizačné zložky Sociálnej poisťovne sú povinné rozhodnúť vo veciach uvedených v odseku
1 najneskôr do 60 dní od začatia konania, v mimoriadne zložitých prípadoch možno túto lehotu
predĺžiť najviac o 60 dní, čo treba oznámiť účastníkom konania.
§ 211
Rozhodnutie vyhotovené s použitím výpočtovej techniky možno vydať v medzinárodnej abecede s
predtlačeným odtlačkom pečiatky Sociálnej poisťovne s uvedením mena, priezviska a funkcie
oprávnenej osoby.
§ 212
Oznámenie rozhodnutia a doručovanie písomností (1) Rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením rozhodnutia, ak tento zákon
neustanovuje inak. Deň doručenia rozhodnutia je deň jeho oznámenia.
(2) Účastníkovi konania, ktorý je prítomný na ústnom vyhlásení rozhodnutia, môže sa rozhodnutie
oznámiť ústnym vyhlásením. Deň ústneho vyhlásenia rozhodnutia je deň oznámenia rozhodnutia len
vtedy, ak sa prítomný účastník konania vzdal nároku na doručenie písomného vyhotovenia
rozhodnutia.
(3) Rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením rozhodnutia do vlastných rúk alebo
poštou ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“. Do vlastných rúk sa
doručujú rozhodnutia
a) o nepriznaní dávky, odňatí dávky, znížení dávky alebo o zastavení výplaty dávky,
b) o uložení povinnosti vrátiť neprávom vyplatené sumy na dávke,
c) o poistnom, o príspevku na starobné dôchodkové sporenie, o uložení pokuty a penále,
d) o prerušení konania,
e) o zastavení konania.
(4) Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste
doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu
doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží
písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne
písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď
sa adresát o uložení nedozvedel.
(5) Ak si adresát vyhradí doručovanie zásielok do poštového priečinka, pošta adresátovi oznámi
príchod zásielky, možnosť prevzatia a odbernú lehotu na predpísanom tlačive, ktoré vloží do
poštového priečinka. Ak si adresát na základe dohody preberá zásielky na pošte a nemá pridelený
poštový priečinok, pošta tieto zásielky neoznamuje. V obidvoch prípadoch sa dátum príchodu zásielky
považuje za dátum uloženia. Ak si adresát nevyzdvihne zásielku do troch dní od uloženia, posledný
deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.
(6) Zásielky s obsahom písomností určených do vlastných rúk vydá pošta len adresátovi alebo
fyzickej osobe, ktorá sa preukáže splnomocnením na preberanie zásielok.
(7) Rozhodnutie je doručené, len čo ho účastník konania prevezme, len čo pošta doporučenú
zásielku vrátila ako nedoručiteľnú alebo ak doručenie rozhodnutia bolo zmarené konaním alebo
opomenutím účastníka konania. Účinky doručenia rozhodnutia nastanú aj vtedy, ak účastník konania
odmietol rozhodnutie prijať.
(8) Ak má účastník konania, ktorý sa zdržiava v cudzine alebo tam má sídlo, opatrovníka alebo
zástupcu v tuzemsku, doručí sa písomnosť tomuto opatrovníkovi alebo zástupcovi.
(9) Písomnosti, ktoré sú určené právnickým osobám, doručujú sa zamestnancom oprávneným za
právnické osoby prijímať písomnosti. Ak niet takých zamestnancov, doručuje sa písomnosť, ktorá je
určená do vlastných rúk, tomu, kto je oprávnený za právnickú osobu konať.
(10) Písomnosti určené advokátom sa doručujú advokátskej kancelárii. Písomnosti určené
advokátom možno doručovať aj advokátskym koncipientom a iným zamestnancom advokátskej
kancelárie, ktorých advokát poveril prijímaním jemu určených písomností. To platí primerane aj na
doručovanie písomností určených komerčným právnikom.
(11) Písomnosti určené správcom konkurzných podstát a likvidátorom sa doručujú do sídla úpadcu
a sídla likvidovanej právnickej osoby alebo do sídla pracoviska správcu konkurznej podstaty a do sídla
pracoviska likvidátora.
(12) Ak má účastník konania zástupcu s plnomocenstvom na celé konanie, doručuje sa písomnosť
iba tomuto zástupcovi. Ak účastník konania má osobne v konaní niečo vykonať, doručuje sa
písomnosť nielen zástupcovi s plnomocenstvom, ale aj účastníkovi konania.
(13) Doručenie verejnou vyhláškou použije organizačná zložka Sociálnej poisťovne v prípade, keď
účastníci konania alebo ich pobyt alebo sídlo nie sú jej známi.
(14) Doručenie verejnou vyhláškou sa vykoná tak, že písomnosť sa vyvesí na obdobie 15 dní na
vývesnej tabuli vo verejne prístupných priestoroch príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne.
Posledný deň tejto lehoty je deň doručenia.
(15) Ak je doručovanie účastníkovi konania spojené s ťažkosťami alebo s prieťahmi, môže
organizačná zložka Sociálnej poisťovne uložiť účastníkovi konania, aby si zvolil na prijímanie
písomností zástupcu, ktorému ich možno bez ťažkostí a bez prieťahov doručovať. Ak si zástupcu
nezvolí, budú sa pre neho písomnosti ukladať v organizačnej zložke Sociálnej poisťovne s účinkami
doručenia; o tom treba účastníka konania poučiť.
(16) Rozhodnutie o odpísaní pohľadávky sa neoznamuje.
§ 213
Právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutia
(1) Doručené rozhodnutie, proti ktorému sa nemožno odvolať alebo proti ktorému nemožno podať
opravný prostriedok (§ 219), je právoplatné.
(2) Rozhodnutie je vykonateľné, len čo uplynie lehota na plnenie. Ak v rozhodnutí nie je uložená
povinnosť na plnenie, rozhodnutie je vykonateľné, len čo nadobudne právoplatnosť.
Odvolacie konanie
§ 214
(1) Proti rozhodnutiu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne má účastník konania právo podať
odvolanie, ak tento zákon neustanovuje inak alebo ak sa účastník konania nevzdal odvolania písomne
alebo ústne do zápisnice.
(2) Odvolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu o povolení splátok dlžných súm poistného,
príspevku na starobné dôchodkové sporenie, pokuty a penále.
§ 215
(1) Odvolanie sa podáva na organizačnej zložke Sociálnej poisťovne, ktorá napadnuté rozhodnutie
vydala.
(2) Odvolanie možno podať v lehote do 30 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia; odvolanie proti
rozhodnutiu vo veciach uvedených v § 178 ods. 1 písm. a) ôsmom bode a deviatom bode možno
podať v lehote do 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia.
(3) Odvolanie je podané včas a riadne aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty uvedenej v
odseku 2 alebo na nepríslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne preto, že sa účastník konania
riadil nesprávnym poučením, alebo preto, že nebol poučený vôbec. V tomto prípade možno podať
odvolanie do troch mesiacov odo dňa oznámenia účastníkovi konania.
(4) O odvolaní proti rozhodnutiu ústredia rozhoduje generálny riaditeľ.
(5) Včas podané odvolanie má odkladný účinok, ak tento zákon neustanovuje inak.
(6) Odvolanie nemá odkladný účinok proti rozhodnutiu
a) o priznaní, o znížení, o zastavení výplaty a o odňatí nemocenskej dávky, úrazového príplatku,
rehabilitačného, rekvalifikačného a dávky v nezamestnanosti,
b) o skončení dočasnej pracovnej neschopnosti podľa osobitného predpisu.
(7) Účastník konania, ktorý podal odvolanie, môže toto odvolanie vziať späť. Ak účastník konania
vzal odvolanie späť, nemôže podať odvolanie znovu.
(8) Ak účastník konania vzal odvolanie späť, odvolací orgán konanie zastaví.
§ 216
Organizačná zložka Sociálnej poisťovne, ktorá napadnuté rozhodnutie vydala, upovedomí
ostatných účastníkov konania o obsahu podaného odvolania, vyzve ich, aby sa k nemu v určenej
lehote vyjadrili, a podľa potreby doplní konanie vykonaním nových dôkazov.
§ 217
(1) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne, ktorá napadnuté rozhodnutie vydala, môže o odvolaní
sama rozhodnúť, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie a ak sa rozhodnutie netýka iného účastníka
konania ako účastníka konania, ktorý sa odvolal, alebo ak s tým ostatní účastníci konania súhlasia.
(2) Ak o odvolaní nerozhodne organizačná zložka Sociálnej poisťovne, ktorá napadnuté rozhodnutie
vydala, predloží odvolanie spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom
odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní odo dňa, keď mu odvolanie došlo.
§ 218
(1) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné,
doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni.
(2) Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a
rozhodnutie potvrdí.
(3) Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti organizačnej zložke Sociálnej poisťovne, ktorá
rozhodnutie vydala, na nové prejednanie a rozhodnutie, ak je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti
alebo hospodárnosti. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je viazaná právnym názorom
odvolacieho orgánu.
(4) Proti rozhodnutiu o odvolaní sa nemožno ďalej odvolať.
§ 219
Rozhodovanie o opravnom prostriedku
(1) Proti rozhodnutiu ústredia podľa § 179 ods. 1 písm. a) prvého bodu až tretieho bodu možno
podať opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje súd podľa osobitného predpisu.
(2) Opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje súd, môže účastník konania, ktorý podal opravný
prostriedok, vziať späť bez súhlasu súdu, ak ústredie novým rozhodnutím opravnému prostriedku v
celom rozsahu vyhovelo.
(3) Ak ústredie opravnému prostriedku v celom rozsahu nevyhovie, predloží opravný prostriedok
spolu so svojím vyjadrením a spisovým materiálom súdu najneskôr do 60 dní odo dňa doručenia
opravného prostriedku.
(4) Ak účastník konania pred uplynutím lehoty na podanie opravného prostriedku požiada o
oznámenie podkladov, na ktorých základe ústredie rozhodovalo, začína plynúť nová lehota na
podanie opravného prostriedku odo dňa, keď sa tieto podklady doručili účastníkovi konania.
§ 220
Súdne preskúmavanie rozhodnutí
Súd preskúmava neprávoplatné rozhodnutia vo veciach uvedených v § 179 ods. 1 písm. a) prvom
bode až treťom bode, o ktorých v prvom stupni rozhodovalo ústredie, a právoplatné rozhodnutia
organizačnej zložky Sociálnej poisťovne v ostatných veciach.
Obnova konania
§ 221 (1) Nedávkové konanie pred organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne ukončené rozhodnutím,
ktoré je právoplatné, sa na návrh účastníka konania obnoví, ak
a) vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a
nemohli sa v nedávkovom konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania,
b) rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušná organizačná zložka
Sociálnej poisťovne rozhodla inak,
c) nesprávnym postupom organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa účastníkovi nedávkového
konania odňala možnosť zúčastniť sa na tomto konaní, ak to mohlo mať podstatný vplyv na
rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní,
d) rozhodnutie sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo
trestným činom.
(2) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne nariadi obnovu nedávkového konania z dôvodov
uvedených v odseku 1, ak je na preskúmaní rozhodnutia všeobecný záujem.
§ 222 (1) Obnovu nedávkového konania povolí na návrh účastníka konania alebo nariadi organizačná
zložka Sociálnej poisťovne, ktorá vo veci rozhodla v poslednom stupni.
(2) V návrhu na obnovu nedávkového konania treba uviesť dôvody obnovy konania a skutočnosti
svedčiace o tom, že návrh je podaný včas.
(3) Návrh sa podáva na organizačnej zložke Sociálnej poisťovne uvedenej v odseku 1 v lehote troch
mesiacov odo dňa, keď sa účastník konania dozvedel o dôvodoch obnovy, najneskôr do jedného roka
od právoplatnosti rozhodnutia; v rovnakej lehote môže organizačná zložka Sociálnej poisťovne obnovu
nedávkového konania nariadiť. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
(4) Po uplynutí jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia sa obnova povolí alebo nariadi len
vtedy, ak sa rozhodnutie dosiahlo trestným činom.
(5) Proti rozhodnutiu o obnove nedávkového konania možno podať odvolanie. Rozhodnutie o
povolení alebo nariadení obnovy má odkladný účinok, ak sa napadnuté rozhodnutie nevykonalo.
§ 223
(1) Nové konanie vo veci uskutoční organizačná zložka Sociálnej poisťovne, ktorej rozhodnutia sa
dôvod obnovy nedávkového konania týka; ak sa dôvod obnovy nedávkového konania týka
rozhodnutia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne prvého i druhého stupňa, nové konanie
uskutoční organizačná zložka Sociálnej poisťovne prvého stupňa.
(2) Ak sa dôvod obnovy nedávkového konania týka iba konania pred odvolacím orgánom, spojí sa
rozhodnutie o obnove nedávkového konania s novým rozhodnutím vo veci.
(3) Novým rozhodnutím vo veci sa pôvodné rozhodnutie zrušuje.
(4) Proti novému rozhodnutiu vo veci sa možno odvolať.
Výkon rozhodnutia
§ 224
(1) Právoplatné rozhodnutie Sociálnej poisťovne je vykonateľné podľa osobitných predpisov.
(2) Ak účastník konania nesplní v určenej lehote dobrovoľne povinnosť uloženú právoplatným
rozhodnutím o povinnosti vrátiť dôchodkovú dávku alebo jej časť vyplatenú neprávom alebo vo vyššej
sume, ako patrila, Sociálna poisťovňa uskutoční výkon rozhodnutia zrážkami z dôchodkovej dávky.
Rozhodnutie o povinnosti vrátiť dôchodkovú dávku alebo jej časť možno vykonať najneskôr do
desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti.
(3) Sociálna poisťovňa je povinná oznámiť začatie výkonu rozhodnutia podľa odseku 2 účastníkovi
konania, ktorého sa výkon rozhodnutia týka.
§ 225
Zrážky z dávok
(1) Dohoda o zrážkach z dávok sa môže uzatvoriť iba na pohľadávky na výživnom, na príspevok na
výživu a na úhradu preplatku na dávke, a to až do sumy, ktorú možno postihnúť výkonom rozhodnutia.
(2) Na výkon rozhodnutia zrážkami z dávok sa vzťahujú osobitné predpisy.
ŠTVRTÁ ČASŤ
PRÁVA A POVINNOSTI, ZODPOVEDNOSŤ, POKUTY A PENÁLE V SOCIÁLNOM POISTENÍ A V
STAROBNOM DÔCHODKOVOM SPORENÍ
PRVÁ HLAVA
PRÁVA A POVINNOSTI V SOCIÁLNOM POISTENÍ A V STAROBNOM DÔCHODKOVOM SPORENÍ
§ 226
Povinnosti Sociálnej poisťovne
(1) Sociálna poisťovňa je povinná
a) viesť individuálny účet poistenca a prostredníctvom svojho webového sídla bezplatne umožniť
poistencovi pasívny prístup k informácii o zmenách stavu individuálneho účtu; Sociálna poisťovňa
sprístupní poistencovi informáciu o zmenách stavu individuálneho účtu za kalendárne roky 2004 až
2007 najneskôr od 1. júla 2008,
b) vydávať na žiadosť poberateľa dávky potvrdenie o nároku na dávku, o nároku na jej výplatu a o jej
sume,
c) určiť dni splatnosti pravidelných výplat pre dôchodkové dávky, úrazovú rentu a pozostalostnú
úrazovú rentu,
d) kontrolovať plnenie povinností vyplývajúcich ostatným účastníkom právnych vzťahov sociálneho
poistenia,
e) viesť register zamestnávateľov a register poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového
sporenia a v registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia osobitne evidovať
fyzické osoby v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného
pomeru,
f) postúpiť príspevky na starobné dôchodkové sporenie na bežný účet nepriradených platieb príslušnej
dôchodkovej správcovskej spoločnosti do desiatich dní od priradenia platby príspevkov na starobné
dôchodkové sporenie sporiteľovi a do 60 dní od ich priradenia na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej
pokladnici, najskôr však odo dňa splatnosti týchto príspevkov, ak osobitný predpis neustanovuje
inak, alebo postúpiť príspevky na starobné dôchodkové sporenie na bežný účet pre nepriradené
platby príslušnej dôchodkovej správcovskej spoločnosti do piatich dní od ich uhradenia zo
základného fondu garančného poistenia, ak osobitný predpis neustanovuje inak, a postúpiť penále
podľa § 241a na bežný účet pre nepriradené platby príslušnej dôchodkovej správcovskej spoločnosti
do piatich dní od uhradenia tohto penále zo správneho fondu,
g) informovať príslušný daňový úrad o vyplatených dávkach garančného poistenia v členení podľa
jednotlivých zamestnancov,
h) zverejniť na svojom webovom sídle národnou radou schválené strategické zámery činnosti
Sociálnej poisťovne a správu o ich plnení a materiály prerokované dozornou radou,
i) poskytovať subjektu podľa osobitného predpisu informácie potrebné na posudzovanie nároku na
osobitný príspevok baníkom,
j) vydávať na žiadosť fyzickej osoby potvrdenie o období nemocenského poistenia získanom v
posledných dvoch rokoch pred narodením dieťaťa na účely rodičovského príspevku,
k) písomne elektronickými prostriedkami oznámiť dôchodkovej správcovskej spoločnosti bezodkladne
zánik právneho postavenia sporiteľa podľa osobitného predpisu,
l) previesť finančnú sumu zodpovedajúcu dôchodkovým právam podľa § 82a ods. 1,
m) zverejňovať na svojom webovom sídle priemerné mesačné sumy dôchodkových dávok na účely §
82 platné k 30. júnu kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, do 31.
augusta kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku,
n) písomne oznámiť fyzickej osobe a právnickej osobe povinnej odvádzať poistné jej variabilný
symbol, a to do ôsmich dní odo dňa doručenia prihlášky do registra zamestnávateľov alebo do
registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia,
o) písomne oznámiť samostatne zárobkovo činnej osobe vznik povinného nemocenského poistenia
a povinného dôchodkového poistenia, vymeriavací základ na platenie poistného, výšku poistného na
nemocenské poistenie, výšku poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné
dôchodkové sporenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, výšku poistného na invalidné
poistenie a výšku poistného do rezervného fondu solidarity, dátum splatnosti poistného a príspevkov
na starobné dôchodkové sporenie a údaje týkajúce sa úhrady poistného a príspevkov na starobné
dôchodkové sporenie, určených na základe údajov vedených v informačnom systéme Sociálnej
poisťovne, a to do 20 dní od vzniku povinného poistenia,
p) plniť povinnosti v starobnom dôchodkovom sporení podľa osobitného predpisu,
q) na svojom webovom sídle zverejňovať
1. priemernú mesačnú mzdu v hospodárstve Slovenskej republiky zistenú štatistickým úradom za
príslušný kalendárny rok,
2. sumu všeobecného vymeriavacieho základu za príslušný kalendárny rok podľa § 11 ods. 1
najneskôr do 30. apríla kalendárneho roka nasledujúceho po príslušnom kalendárnom roku
3. výšku dôchodkovej hodnoty na príslušný kalendárny rok podľa § 64 najneskôr do 31. decembra
príslušného kalendárneho roka,
4. pevnú sumu zvýšenia dôchodkovej dávky podľa § 82 ods. 2 až 7, 9 a 10 a percento zvýšenia
dôchodkovej dávky podľa § 82 ods. 8 najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka
predchádzajúceho príslušnému kalendárnemu roku a
5. percento zvýšenia úrazovej renty podľa § 89 ods. 9 najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka
predchádzajúceho príslušnému kalendárnemu roku.
(2) Sociálna poisťovňa zašle prvýkrát informáciu o stave individuálneho účtu
a) poistencom narodeným pred rokom 1951 do konca roka 2004,
b) poistencom narodeným v rokoch 1951 až 1960 do konca roka 2006,
c) poistencom narodeným v rokoch 1961 až 1970 do konca roka 2007,
d) poistencom narodeným po roku 1970 do konca roka 2008. (3) Náležitosti informácie o zmenách stavu individuálneho účtu uvedenej v odseku 1 a informácie o
stave individuálneho účtu uvedenej v odseku 2 sa ustanoví opatrením, ktoré vydá ministerstvo a
vyhlási jeho znenie uverejnením v Zbierke zákonov najneskôr do 31. marca 2004.
(4) Sociálna poisťovňa zašle poistencovi informáciu o zmenách stavu individuálneho účtu na jeho
žiadosť; o zaslanie informácie o zmenách stavu individuálneho účtu môže poistenec požiadať raz
ročne najskôr od 1. apríla kalendárneho roka, a ak ide o informácie o zmenách stavu individuálneho
účtu za obdobie kalendárnych rokov 2004 až 2007, najskôr od 1. júla 2008. Sociálna poisťovňa je
povinná zaslať poistencovi informáciu o zmenách stavu individuálneho účtu do 60 dní odo dňa
doručenia žiadosti.
(5) Spôsob sprístupnenia informácie o zmenách stavu individuálneho účtu určí Sociálna poisťovňa.
§ 226a
Ďalšie povinnosti Sociálnej poisťovne voči poberateľovi dôchodkovej dávky a sociálneho
dôchodku
(1) Ak suma dôchodkovej dávky, sociálneho dôchodku alebo úhrn súm dôchodkových dávok alebo
úhrn súm dôchodkových dávok a sociálneho dôchodku poberateľa s bydliskom na území Slovenskej
republiky je najviac v sume, pri ktorej môže vzniknúť nárok na dávku v hmotnej núdzi a príspevky k
dávke v hmotnej núdzi,100aa) prílohou rozhodnutia o dôchodkovej dávke alebo o sociálnom
dôchodku a rozhodnutia o zvýšení dôchodkovej dávky a sociálneho dôchodku podľa § 82 je
informácia o možnosti posúdenia hmotnej núdze ich poberateľa a zabezpečenia dávkou v hmotnej
núdzi a príspevkami k dávke v hmotnej núdzi podľa osobitného predpisu, ak tento zákon neustanovuje
inak.
(2) Ak suma starobného dôchodku, úhrn súm starobného dôchodku a vdovského dôchodku alebo
starobného dôchodku a vdoveckého dôchodku poberateľa s bydliskom na území Slovenskej republiky
je najviac v sume, pri ktorej môže vzniknúť nárok na dávku v hmotnej núdzi a príspevky k dávke v
hmotnej núdzi,100aa) Sociálna poisťovňa nezasiela informáciu podľa odseku 1 a oznámi identifikačné
údaje poberateľa starobného dôchodku úradu práce sociálnych vecí a rodiny prostredníctvom
Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý z tohto podnetu začne konanie o posúdení hmotnej
núdze, zabezpečení základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi dávkou v hmotnej
núdzi a príspevkami k dávke v hmotnej núdzi, ak predbežným šetrením zistí, že je na začatie tohto
konania dôvod; to platí aj vtedy, ak ide o poberateľa inej dôchodkovej dávky alebo sociálneho
dôchodku, ktorý dovŕšil 62 rokov veku.
(3) Identifikačné údaje podľa odseku 2 sú meno, priezvisko, dátum narodenia, identifikačné číslo
sociálneho zabezpečenia a bydlisko poberateľa dôchodkovej dávky alebo sociálneho dôchodku,
adresa príjemcu dôchodkovej dávky alebo sociálneho dôchodku, suma dôchodkovej dávky alebo
sociálneho dôchodku a ak ide o poberateľa starobného dôchodku, aj počet rokov dôchodkového
poistenia.
(4) Sociálna poisťovňa neplní povinnosti podľa odsekov 1 a 2 počas obdobia výkonu väzby a počas
obdobia výkonu trestu odňatia slobody poberateľa dôchodkovej dávky.
(5) Sumu, pri ktorej môže vzniknúť nárok na dávku v hmotnej núdzi a príspevky k dávke v hmotnej
núdzi, oznamuje ministerstvo Sociálnej poisťovni pri každej zmene jej výšky.
§ 227
Práva a povinnosti poistencov a príjemcov dávok
(1) Poistenec a poberateľ dávky majú právo
a) uplatniť si nárok na dávku a nárok na jej výplatu,
b) požiadať Sociálnu poisťovňu o vydanie potvrdenia o nároku na dávku, o nároku na jej výplatu a o jej
sume
(2) Poistenec a poberateľ dávky sú povinní
a) preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie, prerušenie a na zánik sociálneho poistenia,
b) zúčastniť sa na kontrole posudzovania spôsobilosti na prácu počas trvania dočasnej pracovnej
neschopnosti,
c) zúčastniť sa na posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na účely
poskytovania dôchodkových dávok a poklesu pracovnej schopnosti na účely poskytovania
úrazových dávok,
d) zúčastniť sa na posudzovaní predpokladov na opätovné zaradenie do pracovného procesu na účely
pracovnej rehabilitácie a rekvalifikácie,
e) dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom počas trvania dočasnej pracovnej
neschopnosti,
f) zdržiavať sa počas dočasnej pracovnej neschopnosti na adrese uvedenej v žiadosti o priznanie
nemocenského,
g) oznámiť Sociálnej poisťovni ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti do troch dní odo dňa
skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, ak dočasná pracovná neschopnosť trvala viac ako
desať dní,
h) plniť ďalšie povinnosti ustanovené týmto zákonom. (3) Poistenec je povinný príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne preukázať skutočnosti
rozhodujúce na vznik nároku na dávku, trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej
výplatu a jej sumu. Príjemca dávky je povinný do ôsmich dní oznámiť príslušnej organizačnej zložke
Sociálnej poisťovne zmenu v skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku, zánik nároku
na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. Ak bol poistenec alebo príjemca dávky písomne vyzvaný
príslušnou organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne, aby preukázal tieto skutočnosti, je povinný
výzve vyhovieť v lehote do ôsmich dní odo dňa doručenia výzvy, ak organizačná zložka Sociálnej
poisťovne neurčila inú lehotu.
(4) Poistenec a príjemca dávky sú povinní príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne do
ôsmich dní písomne oznámiť zmenu mena a priezviska a príjemca dávky aj zmenu adresy, na ktorej
sa zdržiava; poistenec uvedený v § 15 ods. 1 písm. c) až e) je povinný do ôsmich dní písomne
oznámiť pobočke príslušnej podľa miesta svojho nového trvalého pobytu zmenu miesta trvalého
pobytu a dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba a
dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti sú povinné do ôsmich dní písomne oznámiť pobočke
príslušnej podľa miesta ich trvalého pobytu alebo prechodného pobytu zmenu miesta trvalého pobytu
alebo prechodného pobytu alebo zrušenie povolenia na trvalý pobyt alebo povolenia na prechodný
pobyt.
(5) Lehota na splnenie povinností podľa odsekov 3 a 4 je zachovaná, ak doklad preukazujúci
skutočnosti uvedené v odseku 3 a písomné oznámenie o skutočnostiach uvedených v odseku 4 sa v
ustanovenej lehote odovzdali na prepravu poštou, odoslali faxom alebo elektronickou poštou.
(6) Doklad preukazujúci skutočnosti uvedené v odseku 3 alebo písomné oznámenie o
skutočnostiach uvedených v odseku 4 odoslaný faxom alebo elektronickou poštou, ak nie je
podpísaný zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného predpisu alebo urobený v súlade s
dohodou podľa § 186 ods. 2, treba potvrdiť písomne najneskôr do troch dní odo dňa jeho doručenia
Sociálnej poisťovni.
§ 227a
(1) Fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov má právo na
účely § 4 ods. 2 určiť dohodu o brigádnickej práci študentov, na základe ktorej nebude mať postavenie
zamestnanca na účely dôchodkového poistenia, ak mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2
a 3 z ňou určenej dohody o brigádnickej práci študentov nepresiahne sumu podľa § 4 ods. 5, ak jej
právny vzťah zakladá právo na pravidelný mesačný príjem, alebo ak priemerný mesačný príjem podľa
§ 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z ňou určenej dohody o brigádnickej práci študentov nepresiahne
sumu podľa § 4 ods. 5, ak jej právny vzťah zakladá právo na nepravidelný príjem. Fyzická osoba,
ktorá si chce uplatniť právo na určenie dohody o brigádnickej práci študentov podľa prvej vety, je
povinná určiť v jednom kalendárnom mesiaci najviac jednu dohodu o brigádnickej práci študentov.
(2) Fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov je povinná
a) písomne informovať zamestnávateľa o uplatnení práva podľa odseku 1,
b) písomne informovať zamestnávateľa o tom, že si u neho nebude ďalej uplatňovať právo podľa
odseku 1,
c) predložiť zamestnávateľovi písomné čestné vyhlásenie, že si právo podľa odseku 1 súčasne
neuplatňuje u iného zamestnávateľa v tom istom kalendárnom mesiaci.
(3) Právne účinky
a) uplatnenia práva podľa odseku 1 nastanú odo dňa vzniku právneho vzťahu, ak uplatnenie práva
podľa odseku 1 bolo zamestnávateľovi oznámené najneskôr v deň vzniku právneho vzťahu, inak od
prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo uplatnenie
práva podľa odseku 1 zamestnávateľovi oznámené,
b) ukončenia uplatňovania práva podľa odseku 1 nastanú od prvého dňa kalendárneho mesiaca, ktorý
nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo ukončenie uplatňovania práva podľa odseku 1
zamestnávateľovi oznámené.
(4) Ak bol fyzickej osobe v právnom vzťahu na základe ňou určenej dohody o brigádnickej práci
študentov podľa odseku 1, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1
písm. a) a ods. 2 a 3, vyplatený príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 po zániku tejto dohody,
príjem rozhodujúci na vznik a zánik povinného dôchodkového poistenia je súčet pomernej časti príjmu
vyplateného po skončení dohody podľa odseku 1 pripadajúcej na každý kalendárny mesiac trvania
tejto dohody a mesačného príjmu z tejto dohody.
§ 228
Povinnosti samostatne zárobkovo činnej osoby
(1) Samostatne zárobkovo činná osoba, na ktorú sa v právnych vzťahoch sociálneho poistenia
uplatňujú predpisy Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu alebo podľa medzinárodnej
zmluvy, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, je povinná oznámiť príslušnej pobočke
výšku príjmov a výdavkov samostatne zárobkovo činnej osoby zo zárobkovej činnosti podľa § 3 ods.
3. Samostatne zárobkovo činná osoba podľa prvej vety je povinná oznámiť príslušnej pobočke aj
skutočnosti rozhodujúce na posúdenie vzniku a zániku povinného nemocenského poistenia
a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 21 ods. 4 a 5, a to
do ôsmich dní odo dňa, v ktorom nastali. Údaje podľa prvej vety je samostatne zárobkovo činná osoba
povinná oznámiť do ôsmich dní od právoplatného určenia príslušnosti k právnym predpisom
Slovenskej republiky a v bežnom roku najneskôr do 31. Mája kalendárneho roka za predchádzajúci
kalendárny rok.
(2) Samostatne zárobkovo činná osoba je povinná oznámiť príslušnej pobočke prerušenie
nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia z dôvodu uvedeného v § 26 ods. 2 do 30 dní od
prerušenia, a to prostredníctvom ústavu na výkon väzby alebo ústavu na výkon trestu odňatia slobody
a prerušenie nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia z dôvodu uvedeného v § 26 ods. 4
do ôsmich dní od prerušenia“.
(3) Samostatne zárobkovo činná osoba je povinná oznámiť príslušnej pobočke zmenu mena,
priezviska, trvalého pobytu a zrušenie povolenia na trvalý pobyt alebo povolenia na prechodný pobyt
do ôsmich dní od zmeny týchto skutočností.
(4) Samostatne zárobkovo činná osoba uvedená v odseku 1 je povinná plniť povinnosti podľa
odseku 1 na tlačive alebo inou formou, ktorej obsah a spôsob zasielania určí Sociálna poisťovňa.
(5) Lehota na splnenie povinností podľa odsekov 1 až 3 je zachovaná aj vtedy, ak doklady
preukazujúce splnenie povinností podľa odsekov 2 a 3 a tlačivo uvedené v odseku 4 sa v ustanovenej
lehote odovzdali na prepravu poštou, odoslali faxom alebo elektronickou poštou.
(6) Doklady a tlačivo uvedené v odseku 5, odoslané faxom alebo elektronickou poštou, ak nie sú
podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného predpisu alebo urobené v súlade s
dohodou podľa § 186 ods. 2, treba potvrdiť písomne najneskôr do troch dní odo dňa ich doručenia
Sociálnej poisťovni.
§ 229
(1) Fyzická osoba uvedená v § 15 ods. 1 písm. c) až e) je povinná odhlásiť sa z dôchodkového
poistenia do ôsmich dní od vzniku skutočnosti zakladajúcej zánik dôchodkového poistenia v pobočke
príslušnej podľa miesta svojho trvalého pobytu.
(2) Fyzická osoba je povinná plniť povinnosť podľa odseku 1 na tlačive alebo inou formou, ktorej
obsah a spôsob zasielania určí Sociálna poisťovňa.
(3) Lehota na splnenie povinnosti podľa odseku 1 je zachovaná aj vtedy, ak sa tlačivo odovzdalo v
ustanovenej lehote na prepravu poštou alebo odoslalo faxom alebo elektronickou poštou.
(4) Tlačivo odoslané faxom alebo elektronickou poštou, ak nie je podpísané zaručeným
elektronickým podpisom podľa osobitného predpisu96) alebo urobené v súlade s dohodou podľa §
186 ods. 2, treba potvrdiť písomne najneskôr do troch dní odo dňa jeho doručenia Sociálnej poisťovni.
(5) Fyzická osoba uvedená v § 15 ods. 1 písm. c) až e), ktorá sa rozhodla prihlásiť na povinné
dôchodkové poistenie, sa prihlasuje na tlačive alebo inou formou, ktorej obsah a spôsob zasielania
určí Sociálna poisťovňa; odseky 3 a 4 platia rovnako.
§ 231
Povinnosti zamestnávateľa
(1) Zamestnávateľ je povinný
a) prihlásiť sa do registra zamestnávateľov vedeného príslušnou pobočkou do ôsmich dní odo dňa, v
ktorom začal zamestnávať aspoň jedného zamestnanca, a odhlásiť sa z tohto registra do ôsmich
dní odo dňa, v ktorom nezamestnáva už žiadneho zamestnanca,
b) prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia
1. zamestnanca podľa § 4 ods. 1 na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v
nezamestnanosti a zamestnanca podľa § 4 ods. 2, okrem zamestnanca v právnom vzťahu na
základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, na dôchodkové poistenie
pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť
zamestnanca najneskôr v deň nasledujúci po zániku týchto poistení okrem zániku povinného
nemocenského poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa § 20 ods. 3, zrušiť
prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný
vzťah podľa § 20 nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) až c),
2. zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov
podľa § 227a, ktorý mu zakladá právo na pravidelný mesačný príjem, na dôchodkové poistenie
najneskôr v lehote splatnosti poistného podľa § 143 ods. 2 za kalendárny mesiac, v ktorom jeho
mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z tejto dohody presiahol sumu podľa § 4
ods. 5, odhlásiť tohto zamestnanca v lehote splatnosti poistného podľa § 143 ods. 2 za kalendárny
mesiac, v ktorom jeho mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z tejto dohody
nepresiahol sumu podľa § 4 ods. 5 alebo odhlásiť tohto zamestnanca najneskôr v deň nasledujúci
po zániku tohto poistenia z iného dôvodu, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov
starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol, a oznámiť zmeny v
údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) až c),
3. zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov
podľa § 227a, ktorý mu zakladá právo na nepravidelný príjem, na dôchodkové poistenie najneskôr
v lehote splatnosti poistného podľa § 143 ods. 1 štvrtej vety, ak priemerný mesačný príjem podľa §
3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z tejto dohody presiahol sumu podľa § 4 ods. 5, zrušiť prihlásenie do
registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20
nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) až c),
4. zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov
podľa § 227a, ktorý mu zakladá právo na pravidelný mesačný príjem, na dôchodkové poistenie
najneskôr v lehote splatnosti poistného podľa § 143 ods. 1 tretej vety, ak mu bol vyplatený príjem
podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 po zániku tejto dohody a vyplatením tohto príjmu nadobudol
postavenie zamestnanca,
5. zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov
podľa § 227a na účely úrazového poistenia, garančného poistenia a pred vznikom tohto právneho
vzťahu najneskôr pred začatím výkonu práce, odhlásiť tohto zamestnanca z registra poistencov a
sporiteľov starobného dôchodkového sporenia najneskôr v deň nasledujúci po skončení tohto
právneho vzťahu, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového
sporenia, ak pracovnoprávny vzťah nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods.
2 písm. a) a b),
6. fyzickú osobu uvedenú v § 4 ods. 1 písm. d) na účely úrazového poistenia, garančného poistenia
pred vznikom pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru najneskôr pred začatím
výkonu práce, odhlásiť fyzickú osobu uvedenú v § 4 ods. 1 písm. d) z registra poistencov a
sporiteľov starobného dôchodkového sporenia najneskôr v deň nasledujúci po skončení
pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru, zrušiť prihlásenie do registra
poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak pracovný pomer alebo
štátnozamestnanecký pomer nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2
písm. a) a b),
7. zamestnanca, ktorý bol fyzickou osobou uvedenou v § 4 ods. 1 písm. d) a povinné nemocenské
poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti jej vzniklo podľa §
20 ods. 4 písm. a), na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v
nezamestnanosti, najneskôr v lehote splatnosti poistného podľa § 143 ods. 2 za kalendárny
mesiac, v ktorom mesačný príjem presiahol sumu podľa § 4 ods. 1 písm. d) druhého bodu, a ak
povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v
nezamestnanosti vzniklo podľa § 20 ods. 4 písm. c), pred vznikom tohto poistenia,
8. zamestnanca, ktorý bol fyzickou osobou uvedenou v § 4 ods. 1 písm. d) bode 1b. a povinné
nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti jej
vzniklo podľa § 20 ods. 4 písm. b), na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v
nezamestnanosti, najneskôr v lehote splatnosti poistného podľa § 143 ods. 2 za kalendárny
mesiac, v ktorom prestala mať trvalý pobyt v najmenej rozvinutom okrese,
9. zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 písm. c) na dôchodkové poistenie v lehote splatnosti
poistného podľa § 143 ods. 1 druhej vety,
c) oznámiť pobočke prerušenie nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v
nezamestnanosti zamestnanca do ôsmich dní od tohto prerušenia; splnenie povinnosti podľa
písmena b) sa nevyžaduje,
d) oznámiť pobočke začiatok a skončenie čerpania materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky
zamestnancom do ôsmich dní od začiatku čerpania a do ôsmich dni od skončenia čerpania
materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky,
e) odstúpiť pobočke tlačivo, na ktorom sa preukazuje dočasná pracovná neschopnosť zamestnanca,
ak trvá dlhšie ako desať dní, do troch dní po 10. dni trvania dočasnej pracovnej neschopnosti
zamestnanca,
f) predkladať pobočke
1. výkaz poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac v
lehote splatnosti ním odvádzaného poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie s
uvedením dňa, ktorý je určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca,
v členení na jednotlivých zamestnancov a na nemocenské poistenie, starobné poistenie a starobné
dôchodkové sporenie, invalidné poistenie, úrazové poistenie, garančné poistenie, poistenie v
nezamestnanosti a rezervný fond solidarity a predkladať na výzvu organizačnej zložky Sociálnej
poisťovne podklady na zistenie správnej sumy poistného a príspevkov na starobné dôchodkové
sporenie, s určením fyzickej osoby, ktorá plní povinnosti voči Sociálnej poisťovni,
2. opravný výkaz poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny
mesiac, ak zistí, že vo výkaze podľa prvého bodu uviedol nesprávne údaje, najneskôr do
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bolo predpísané dlžné poistné na základe výkazu podľa prvého
bodu,
g) poskytovať organizačným zložkám Sociálnej poisťovne súčinnosť pri vykonávaní sociálneho
poistenia a starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom bezplatne,
h) oznámiť písomne pobočke pracovný úraz, ktorý si vyžiadal lekárske ošetrenie alebo dočasnú
pracovnú neschopnosť, najneskôr do troch dní odo dňa, keď sa o tomto pracovnom úraze dozvedel,
i) predkladať pobočke záznam o pracovnom úraze, ktorý podlieha evidencii a registrácii podľa
osobitného predpisu, najneskôr do ôsmich dní odo dňa, keď sa o tomto pracovnom úraze dozvedel,
a výsledky vyšetrovania pracovných úrazov a hlásenia o zistení chorôb z povolania do ôsmich dní od
ich doručenia,
j) viesť o svojich zamestnancoch evidenciu na účely sociálneho poistenia a predložiť túto evidenciu
pobočke do troch dní od uplatnenia nároku na dávku alebo od skončenia pracovného pomeru alebo
iného právneho vzťahu k zamestnávateľovi,
k) umožniť povereným zamestnancom organizačných zložiek Sociálnej poisťovne vstup do svojich
objektov, vykonanie kontroly a nazeranie do záznamov o príjmoch zamestnancov a do iných
záznamov dôležitých na účely sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia v rozsahu
upravenom týmto zákonom,
l) vydávať zamestnancom na ich žiadosť potvrdenia o rozhodujúcich skutočnostiach na účely
sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom,
m) oznámiť pobočke zmenu svojho názvu a sídla do ôsmich dní od tejto zmeny,
n) oznámiť organizačnej zložke zmenu mena a priezviska zamestnanca do ôsmich dní odo dňa, v
ktorom sa o tejto zmene dozvedel,
o) oznámiť organizačnej zložke Sociálnej poisťovne pri plnení povinnosti podľa písmena b), že jeho
zamestnanec je štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku
zamestnávateľa alebo členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na
majetku zamestnávateľa, ako aj každú zmenu týchto skutočností do ôsmich dní od tejto zmeny.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 písm. a) až f), h), j) a m) a n) je zamestnávateľ povinný plniť na
tlačivách alebo inou formou, ktorých obsah a spôsob zasielania určí Sociálna poisťovňa.
(3) Lehota na splnenie povinnosti podľa odseku 1 písm. a), c) až f), h) až j), m) a n) je zachovaná aj
vtedy, ak sa tlačivo v ustanovenej lehote odovzdalo na prepravu poštou alebo odoslalo faxom alebo
elektronickou poštou. Lehota na splnenie povinnosti podľa odseku 1 písm. b) je zachovaná aj vtedy,
ak sa tlačivo v ustanovenej lehote odoslalo faxom alebo elektronickou poštou alebo ak bola informácia
podľa odseku 1 písm. b) odoslaná prostredníctvom krátkej textovej správy (SMS).
(4) Tlačivo odoslané faxom alebo elektronickou poštou, ak nie je podpísané zaručeným
elektronickým podpisom podľa osobitného predpisu alebo urobené v súlade s dohodou podľa § 186
ods. 2, treba potvrdiť písomne najneskôr do troch dní odo dňa jeho doručenia Sociálnej poisťovni.
Informáciu odoslanú prostredníctvom krátkej textovej správy (SMS) je zamestnávateľ povinný potvrdiť
na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou najneskôr do troch dní odo dňa jej odoslania Sociálnej
poisťovni.
(5) Plnenie povinností podľa odseku 1 zamestnávateľom uvedeným v § 7 ods. 1 písm. i) sa upraví
dohodou, ktorú uzatvorí Sociálna poisťovňa s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky.
§ 232
Evidencia zamestnávateľa na účely sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia
(1) Zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu zamestnanca na účely sociálneho poistenia a
starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom; táto evidencia sa vedie od
vzniku sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia zamestnanca po celé obdobie,
počas ktorého toto poistenie a sporenie trvá.
(2) Evidencia musí obsahovať tieto údaje:
a) priezvisko vrátane všetkých predošlých priezvisk, meno, dátum a miesto narodenia, stav a miesto
trvalého pobytu a údaj o tom, či je zamestnanec štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má
najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa alebo členom štatutárneho orgánu
zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa,
b) identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia fyzickej osoby,
c) deň vzniku pracovného pomeru a skončenia pracovného pomeru alebo iného právneho vzťahu k
zamestnávateľovi,
d) vymeriavací základ zamestnanca neobmedzený podľa § 138 ods. 6,
e) obdobie, počas ktorého sa zamestnancovi prerušuje nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie,
poistenie v nezamestnanosti a starobné dôchodkové sporenie,
f) obdobie materskej dovolenky, obdobie rodičovskej dovolenky.
§ 233
Povinnosti ďalších právnických osôb
(1) Ministerstvo školstva je povinné zaslať ústrediu elektronicky a v dohodnutej štruktúre do 31.
augusta kalendárneho roka zoznam inštitúcií, na ktorých štúdium alebo výučbu považuje svojím
rozhodnutím za rovnocenné štúdiu na stredných školách a vysokých školách.
(2) Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je povinný
a) poskytovať výpis zo zdravotnej dokumentácie a zhodnotenie liečby s určením diagnostického
záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja a ďalšej liečby v súvislosti s vykonávaním
sociálneho poistenia, a to do ôsmich dní od doručenia žiadosti Sociálnej poisťovne o tieto údaje; v
odôvodnených prípadoch do 30 dní od doručenia žiadosti o tieto údaje, ak je potrebné doplniť
zdravotnú dokumentáciu na účely posudzovania dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu
nezaopatreného dieťaťa a poklesu pracovnej schopnosti,
b) poskytovať pobočke hlásenie o pracovnom úraze a hlásenie o zistení choroby z povolania,
c) vykazovať pobočke zdravotné výkony na účely sociálneho poistenia za kalendárny mesiac do 14.
dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca s identifikačnými údajmi určenými Sociálnou poisťovňou,
d) potvrdzovať dočasnú pracovnú neschopnosť a dočasnú nemožnosť výkonu zárobkovej činnosti z
dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti poistenca, potreby ošetrovania chorého člena rodiny,
tehotenstva a materstva na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou.
(3) Orgány inšpekcie práce, orgány štátnej banskej správy a ďalšie príslušné dozorné orgány podľa
osobitného predpisu sú povinné poskytovať pobočke výsledky nimi vyšetrovaných pracovných úrazov
a súčinnosť potrebnú na výkon sociálneho poistenia podľa tohto zákona.
(4) Orgány na ochranu zdravia sú povinné poskytovať pobočke výsledky šetrenia pracovných
podmienok vo vzťahu k možnému vzniku choroby z povolania pri priznaných chorobách z povolania.
(5) Štatistický úrad je povinný oznámiť
a) ministerstvu každoročne bezodkladne po zverejnení na svojom webovom sídle
1. strednú dĺžku života v referenčnom veku spoločnú pre mužov a ženy,
2. medziročný rast spotrebiteľských cien na účely § 82 ods. 1 písm. a) a § 89 ods. 8,
3. medziročný rast spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov na účely § 82 ods. 1 písm. b),
4. rast priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky na účely § 82 ods. 1 písm.
a) a § 89 ods. 8 písm. a),
b) Sociálnej poisťovni každoročne
1. do 30. apríla sumu priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky,
2. do 10. decembra sumu priemernej mzdy zistenej za tretí štvrťrok predchádzajúceho kalendárneho
roka na účely § 64.
(6) Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky je povinné oznámiť Sociálnej poisťovni
a) meno a priezvisko fyzickej osoby, rodné číslo, výšku príjmu alebo výnosu, výšku zaplateného
poistného na povinné verejné zdravotné poistenie a výšku základu dane z príjmu z podnikania a z
inej samostatne zárobkovej činnosti fyzickej osoby, ktorá na základe daňového priznania má príjem
z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos
súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, najneskôr do 31. mája
kalendárneho roka alebo najneskôr do 5. októbra kalendárneho roka, ak fyzická osoba má predĺženú
lehotu na podanie daňového priznania podľa osobitného predpisu,
b) zmenu základu dane z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorá
vyplynula z právoplatného dodatočného platobného výmeru alebo z dodatočného daňového
priznania fyzickej osoby uvedenej v písmene a) a zmenu výšky zaplateného poistného na povinné
verejné zdravotné poistenie do 15 dní odo dňa právoplatnosti dodatočného platobného výmeru alebo
od predloženia dodatočného daňového priznania správcovi dane.
(7) Obec, ktorá vedie matriku, je povinná zaslať ústrediu oznámenie o úmrtí každej fyzickej osoby,
ktorú zapísali do knihy úmrtí.
(8) Policajný zbor je povinný oznámiť pobočke príslušnej podľa jeho sídla vydanie rozhodnutia o
zrušení povolenia na trvalý pobyt, o zrušení povolenia na prechodný pobyt a lehotu určenú na
vysťahovanie cudzinca, ktorý na území Slovenskej republiky vykonáva činnosť samostatne zárobkovej
činnej osoby.
(9) Orgán, ktorý vydáva povolenie na výkon činnosti uvedenej v § 5, je povinný oznámiť Sociálnej
poisťovni vydanie takéhoto povolenia a jeho zrušenie do 15 dní od jeho vydania alebo zrušenia.
(10) Ministerstvo vnútra, ministerstvo spravodlivosti, ministerstvo financií, Slovenská informačná
služba, Národný bezpečnostný úrad, Policajný zbor, ústav na výkon väzby, ústav na výkon trestu
odňatia slobody, Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky a Ministerstvo obrany Slovenskej
republiky sú povinné Sociálnej poisťovni elektronicky a v lehotách ňou určených bezplatne oznamovať
údaje, poskytovať doklady a súčinnosť, ktoré sú potrebné na výkon sociálneho poistenia a starobného
dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom a na účely poskytovania vianočného
príspevku. Orgán príslušný na poskytovanie ochrany a pomoci oznamuje elektronicky Sociálnej
poisťovni skutočnosti podľa § 15 ods. 1 písm. g).
(11) Rovnaké povinnosti na účely výkonu sociálneho poistenia a starobného dôchodkového
sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom a na účely poskytovania vianočného príspevku ako
právnické osoby uvedené v odseku 10 majú aj útvary sociálneho zabezpečenia týchto právnických
osôb a Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, ktoré sú inak príslušné na výkon sociálneho
zabezpečenia policajtov a profesionálnych vojakov podľa osobitného predpisu.
(12) Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny je povinný poskytovať Sociálnej poisťovni údaje z
evidencie nezamestnaných občanov potrebné na účely posúdenia nároku na dávku v
nezamestnanosti v rozsahu a spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou. Úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny je povinný oznámiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia
zaradenie fyzickej osoby do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom prijatia žiadosti o zaradenie
do evidencie uchádzačov o zamestnanie a jej vyradenie z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom
vydania rozhodnutia o vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie. Lehota na splnenie
povinnosti podľa predchádzajúcej vety je zachovaná aj vtedy, ak sa tlačivo odoslalo v ustanovenej
lehote faxom alebo elektronickou poštou.
(13) Ministerstvo je povinné
a) informovať Európsku komisiu o spôsobe určenia hornej hranice dávky garančného poistenia podľa
§ 103 ods. 3,
b) oznámiť Európskej komisii znenie zákonov, iných právnych predpisov a administratívnych opatrení
prijatých v oblasti týkajúcej sa ochrany práv zamestnancov pri platobnej neschopnosti ich
zamestnávateľa.
(14) Ministerstvo v spolupráci s ministerstvom spravodlivosti informuje Európsku komisiu a ostatné
členské štáty Európskej únie a štáty, ktoré sú zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom
priestore, o typoch konaní pri platobnej neschopnosti zamestnávateľa a o všetkých s tým súvisiacich
zmenách a doplneniach právnych predpisov upravujúcich typy týchto konaní.
(15) Ministerstvo spravodlivosti je povinné elektronicky poskytovať Sociálnej poisťovni súčinnosť
potrebnú na overovanie údajov na účely exekučného konania.
§ 234
Povinnosti na účely garančného poistenia (1) Zamestnávateľ, predbežný správca konkurznej podstaty alebo správca konkurznej podstaty sú
povinní oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne platobnú neschopnosť zamestnávateľa do ôsmich dní
od jej vzniku.
(2) Zamestnávateľ, predbežný správca konkurznej podstaty alebo správca konkurznej podstaty a
zamestnanec sú povinní oznámiť príslušnej pobočke všetky informácie súvisiace s poskytnutím dávky
garančného poistenia.
(3) Zamestnávateľ, predbežný správca konkurznej podstaty alebo správca konkurznej podstaty sú
povinní potvrdiť zamestnancovi nároky z pracovnoprávneho vzťahu podľa § 102 ods. 1 za posledné tri
mesiace pracovnoprávneho vzťahu pred vznikom platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo za
posledné tri mesiace pred skončením pracovnoprávneho vzťahu. Potvrdenie o nárokoch zamestnanca
z pracovnoprávneho vzťahu súčasne predloží príslušnej pobočke.
(4) Príslušná pobočka je povinná doručiť zamestnávateľovi, predbežnému správcovi konkurznej
podstaty alebo správcovi konkurznej podstaty tlačivá na získanie údajov potrebných na poskytovanie
dávky garančného poistenia do piatich pracovných dní od doručenia oznámenia o platobnej
neschopnosti zamestnávateľa.
(5) Zamestnávateľ, predbežný správca konkurznej podstaty alebo správca konkurznej podstaty po
vyplnení všetkých požadovaných údajov na tlačive uvedenom v odseku 4 sú povinní potvrdiť ich
správnosť a doručiť ho príslušnej pobočke do desiatich pracovných dní od doručenia tlačiva.
(6) Ak súd rozhodol o odmietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu alebo zastavil konkurzné konanie z
iného dôvodu ako pre nedostatok majetku, zamestnávateľ je povinný vrátiť Sociálnej poisťovni sumu
vyplatenej dávky garančného poistenia zvýšenú o úrok vo výške diskontnej úrokovej sadzby platnej v
deň jej vrátenia, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu o odmietnutí návrhu na
vyhlásenie konkurzu alebo o zastavení konkurzného konania.
§ 235
Identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia fyzickej osoby
V žiadostiach, oznámeniach a podaniach adresovaných Sociálnej poisťovni sú právnické osoby a
fyzické osoby povinné uvádzať identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia fyzickej osoby, ktorej sa
žiadosť, oznámenie alebo podanie týka, identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia dieťaťa na účely
nároku na materské a na účely podania prihlášky na dôchodkové poistenie z dôvodu riadnej
starostlivosti o dieťa do šiestich rokov jeho veku a identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia fyzickej
osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) a b) na účely nároku na ošetrovné. Ak ide o sirotský dôchodok
alebo pozostalostnú úrazovú rentu jednostranne osiroteného dieťaťa, uvádza sa aj identifikačné číslo
sociálneho zabezpečenia žijúceho rodiča, a ak ide o sirotský dôchodok alebo pozostalostnú úrazovú
rentu obojstranne osiroteného dieťaťa, aj identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia zomretého
rodiča, ktorý zomrel posledný. Zákonný zástupca uvádza identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia,
ktoré by bola povinná uvádzať fyzická osoba, ktorú zastupuje. Identifikačné číslo sociálneho
zabezpečenia je rodné číslo.
DRUHÁ HLAVA
ZODPOVEDNOSŤ V SOCIÁLNOM POISTENÍ
§ 236
(1) Príjemca dávky je povinný vrátiť dávku alebo jej časť odo dňa, od ktorého mu nepatrila alebo
nepatrila v poskytovanej sume, ak
a) nesplnil povinnosť uloženú týmto zákonom,
b) prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila
neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila, alebo
c) vedome inak spôsobil, že dávka alebo jej časť sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako
patrila.
(2) Neprávom prijaté sumy sa môžu zrážať z bežne vyplácanej alebo neskôr priznanej dávky alebo
zo mzdy poberateľa dávky; pritom primerane platia predpisy o výkone rozhodnutí zrážkami zo mzdy.
(3) Právo na vrátenie dávky poskytnutej neprávom alebo v nesprávnej sume sa premlčí uplynutím
troch rokov odo dňa, keď Sociálna poisťovňa túto skutočnosť zistila, najneskôr uplynutím desiatich
rokov odo dňa, za ktorý sa dávka vyplatila. Tieto lehoty neplynú počas konania o opravnom
prostriedku, počas výkonu rozhodnutia alebo ak sa na úhradu preplatku vykonávajú zrážky z dávky.
§ 237
(1) Ak fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá plní povinnosti podľa tohto zákona, nesprávne
potvrdila skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku, nárok na jej výplatu alebo jej sumu a v dôsledku
toho sa dávka poskytla neprávom alebo vo vyššej sume ako patrila, je povinná nahradiť neprávom
vyplatené sumy.
(2) Právo na náhradu neprávom vyplatených súm sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, keď
Sociálna poisťovňa zistila, že sumy sa vyplatili neprávom, najneskôr však uplynutím desiatich rokov
odo dňa ich výplaty. Tieto lehoty neplynú počas konania o opravnom prostriedku a počas výkonu
rozhodnutia.
§ 237a
(1) Sociálna poisťovňa môže na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby,
ktorá je povinná vrátiť vyplatené sumy podľa § 234, § 236 až 238, povoliť splátky dlžnej sumy, ak
možno dôvodne predpokladať, že v období nie dlhšom ako 18 mesiacov bude fyzická osoba alebo
právnická osoba schopná dlžnú sumu zaplatiť.
(2) V prípade nedodržania termínu splátky určeného Sociálnou poisťovňou na jednotlivé splátky alebo
zaplatením nižšej sumy jednotlivých splátok, ako určila Sociálna poisťovňa, stáva sa splatnou celá
dlžná suma. Zaplatenú sumu použije Sociálna poisťovňa na započítanie svojej pohľadávky voči
dlžníkovi.
§ 238
(1) Sociálna poisťovňa má právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou
dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania; výšku škody preukazuje Sociálna poisťovňa
potvrdením príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne o výške vyplatených dávok.
(2) Škoda podľa odseku 1 nie je dávka vyplatená poberateľovi dávky v dôsledku jeho zavineného
protiprávneho konania.
(3) Treťou osobou nie je platiteľ poistného na úrazové poistenie, ani zamestnanci tohto platiteľa, ak
je úrazová dávka vyplácaná z úrazového poistenia tohto platiteľa.
(4) Na účely náhrady škody, ktorá vznikla Sociálnej poisťovni výplatou dávok, sú orgány verejnej
správy, fyzické osoby a právnické osoby povinné bezplatne poskytovať organizačným zložkám
Sociálnej poisťovne potrebnú súčinnosť, najmä predkladať v lehote, ktorú Sociálna poisťovňa určila,
požadované doklady a oznamovať potrebné údaje.
(5) Právo Sociálnej poisťovne voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá vznikla Sociálnej
poisťovni výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania, sa premlčí uplynutím
troch rokov odo dňa, keď Sociálna poisťovňa zistila, že dávky boli vyplatené v dôsledku zavineného
protiprávneho konania tretích osôb, a keď sa dozvedela o tom, kto za vznik škody zodpovedá,
najneskôr uplynutím desiatich rokov odo dňa vyplatenia dávok.
(6) Právo na náhradu škody podľa odseku 1 uplatňuje Sociálna poisťovňa v súdnom konaní podľa
osobitného predpisu.
(7) Sociálna poisťovňa neuplatní právo na náhradu škody podľa odseku 6, ak
a) je pravdepodobné, že náklady na uplatňovanie práva na náhradu škody presiahnu výšku škody,
b) je zrejmé, že vzhľadom na majetkové pomery fyzickej osoby alebo právnickej osoby povinnej
nahradiť škodu, uplatňovanie škody nebude viesť ani k čiastočnému uspokojeniu práva Sociálnej
poisťovne na náhradu škody,
c) uplatňovanie škody najmä dokazovanie jej vzniku zavineným protiprávnym konaním, by bolo
spojené s nadmernými ťažkosťami.
(8) Ak poberateľ invalidného dôchodku, na ktorý vznikol nárok v dôsledku zavineného protiprávneho
konania tretej osoby podľa tohto zákona, splní podmienky nároku na výplatu starobného dôchodku
alebo predčasného starobného dôchodku a vypláca sa naďalej invalidný dôchodok, právo Sociálnej
poisťovne na náhradu škody zaniká.
TRETIA HLAVA
POKUTA A PENÁLE V SOCIÁLNOM POISTENÍ A V STAROBNOM DÔCHODKOVOM SPORENÍ
PRVÝ DIEL
UKLADANIE POKUTY SOCIÁLNOU POISŤOVŇOU A PREDPISOVANIE PENÁLE SOCIÁLNOU
POISŤOVŇOU V SOCIÁLNOM POISTENÍ A V STAROBNOM DÔCHODKOVOM SPORENÍ
§ 239
Pokuta
Za porušenie povinností ustanovených v § 142 ods. 7, § 154 ods. 3, § 227 ods. 2, § 227a, § 228 až
234, § 238, 244 a § 279 môže Sociálna poisťovňa uložiť pokutu až do 16 596,96 eura. Pri ukladaní
pokuty Sociálna poisťovňa zohľadní závažnosť porušenia povinnosti ustanovenej týmto zákonom.
Sociálna poisťovňa neuloží pokutu za porušenie povinnosti ustanovenej v § 231 ods. 1 písm. b), ak už
bola uložená pokuta podľa osobitného predpisu.
§ 240
Penále
(1) Fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné
dôchodkové sporenie ktoré neodviedli poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie za
príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše
penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a
príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet
Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti alebo do dňa začatia kontroly, ak tento
zákon neustanovuje inak.
(2) Predpísané penále podľa odseku 1 nemôže presiahnuť dlžnú sumu poistného a príspevkov na
starobné dôchodkové sporenie1) za kontrolované obdobie. Sociálna poisťovňa penále nepredpíše, ak
penále za kontrolované obdobie nie je vyššie ako 3,32 eura.
§ 241
(1) Na pokuty a na penále platia ustanovenia § 142 ods. 6 a 7, § 143 ods. 3 a § 145 až 147 o
poistnom primerane.
(2) Na povolenie splátok dlžných súm pokút a penále platí § 146 rovnako.
DRUHÝ DIEL
PENÁLE PLATENÉ SOCIÁLNOU POISŤOVŇOU
§ 241a (1) Ak Sociálna poisťovňa nepostúpi príspevky na bežný účet nepriradených platieb príslušnej
dôchodkovej správcovskej spoločnosti v lehote podľa § 226 ods. 1 písm. f), je povinná bez zbytočného
odkladu od zistenia ich výšky vypočítať a zaplatiť penále. Penále podľa prvej vety je vo výške jednej
tristošesťdesiatpätiny základnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska z dlžnej sumy príspevkov
za každý deň omeškania. Základná úroková sadzba je určená na kalendárny rok ako základná
úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná k 1. januáru tohto kalendárneho roka.
(2) Sociálna poisťovňa neplatí penále
a) za obdobie odo dňa, v ktorom bola zmluva o starobnom dôchodkovom sporení zapísaná do registra
zmlúv o starobnom dôchodkovom sporení podľa osobitného predpisu do konca kalendárneho
mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola zmluva o starobnom dôchodkovom
sporení zapísaná do tohto registra,
b) za obdobie odo dňa vzniku prvej účasti na starobnom dôchodkovom sporení podľa osobitného
predpisu do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola
zmluva o starobnom dôchodkovom sporení zapísaná do registra zmlúv o starobnom dôchodkovom
sporení podľa osobitného predpisu,
c) za obdobie, za ktoré nepostúpila príspevky na starobné dôchodkové sporenie alebo tieto príspevky
postúpila v nižšej sume z dôvodu, že zamestnávateľ nesplnil povinnosť ustanovenú v § 231 ods. 1
písm. f) najneskôr do uplynutia 45 dní odo dňa splnenia tejto povinnosti zamestnávateľom,
d) za obdobie odo dňa, v ktorom vznikol sporiteľovi podľa osobitného predpisu, ktorému sa nevypláca
starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok podľa osobitného predpisu, nárok na
výplatu materského, najneskôr do uplynutia 45 dní odo dňa vydania rozhodnutia o priznaní
materského,
e) za obdobie odo dňa, v ktorom sporiteľovi vznikla prvá účasť na starobnom dôchodkovom sporení
do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola zmluva o
starobnom dôchodkovom sporení zapísaná do registra zmlúv o starobnom dôchodkovom sporení,
f) za obdobie odo dňa vydania certifikátu podľa osobitného predpisu do dňa zániku účasti na
starobnom dôchodkovom sporení alebo do skončenia záväznosti ponuky doživotného starobného
dôchodku, doživotného predčasného starobného dôchodku, dočasného starobného dôchodku alebo
dočasného predčasného starobného dôchodku podľa osobitného predpisu.
PIATA ČASŤ
KONTROLNÁ ČINNOSŤ SOCIÁLNEJ POISŤOVNE
§ 242
(1) Kontrolná činnosť Sociálnej poisťovne podľa tohto zákona je kontrola plnenia povinností
ustanovených týmto zákonom (vonkajšia kontrola).
(2) Kontrolnú činnosť uvedenú v odseku 1 vykonávajú poverení zamestnanci organizačných zložiek
Sociálnej poisťovne (ďalej len „zamestnanec kontroly“).
(3) Ak majú kontrolované subjekty pochybnosti o nezaujatosti zamestnancov kontroly alebo
prizvaných osôb so zreteľom na ich vzťah k predmetu kontroly, ku kontrolovaným subjektom alebo k
ich zamestnancom, môžu vzniesť proti ich účasti na kontrole písomné námietky s uvedením dôvodu.
Podanie námietok nemá odkladný účinok. Zamestnanci kontroly, ktorí vedia o skutočnostiach
zakladajúcich pochybnosti o ich nezaujatosti, sú povinní tieto skutočnosti bez zbytočného odkladu
oznámiť vedúcemu zamestnancovi kontroly. Zamestnanci kontroly sú oprávnení vykonať pri kontrole
len také úkony, ktoré nedovoľujú odklad.
(4) Vedúci zamestnanec kontroly je povinný rozhodnúť o námietkach najneskôr do troch dní od ich
uplatnenia a písomne oboznámiť s rozhodnutím toho, kto námietku uplatnil.
§ 243
Oprávnenia a povinnosti zamestnancov kontroly
(1) Zamestnanci kontroly sú pri výkone kontroly oprávnení v nevyhnutnom rozsahu
a) vstupovať do objektov, zariadení a prevádzok, na pozemky a do iných priestorov patriacich
kontrolovaným subjektom, ak bezprostredne súvisia s predmetom kontroly; nedotknuteľnosť obydlia
nesmie byť dotknutá výkonom tohto oprávnenia,
b) vyžadovať od kontrolovaného subjektu a jeho zamestnancov, aby im v určenej lehote poskytli
doklady, iné písomnosti, vyjadrenia a informácie vrátane technických nosičov údajov potrebné na
výkon kontroly a prvopisy dokladov,
c) v odôvodnených prípadoch odoberať a aj mimo priestorov kontrolovaného subjektu premiestňovať
prvopisy dokladov, písomné dokumenty a iné materiály, ktorých vydanie nie je všeobecne záväzným
právnym predpisom zakázané, na účely zabezpečovania dôkazov, ako aj vykonať ďalšie nevyhnutné
úkony súvisiace s kontrolou,
d) vyžadovať súčinnosť kontrolovaného subjektu a jeho zamestnancov potrebnú na vykonanie
kontroly. Túto súčinnosť možno vyžadovať len v nevyhnutnom rozsahu a vtedy, ak nemožno účel
kontroly dosiahnuť inak a len s ich súhlasom. Súčinnosť nemožno vyžadovať, ak by tým bol
ohrozený život alebo zdravie fyzických osôb alebo ak by sa porušila zákonom ustanovená povinnosť
mlčanlivosti, ak nedošlo k jej oslobodeniu oprávneným orgánom.
(2) Zamestnanci kontroly sú pri výkone kontroly povinní
a) vopred oznámiť kontrolovanému subjektu predmet a účel kontroly a preukázať sa svojím
oprávnením na vykonanie kontroly spolu s preukazom totožnosti,
b) vydať kontrolovanému subjektu potvrdenie o odňatí prvopisov dokladov, písomných dokumentov a
iných materiálov a zabezpečiť ich riadnu ochranu pred stratou, zničením, poškodením a zneužitím;
ak tieto veci nie sú potrebné na ďalší výkon kontroly alebo na iné konanie podľa osobitných
predpisov,104) sú povinní vrátiť ich tomu, komu boli odňaté,
c) oznámiť podozrenie z trestnej činnosti orgánom činným v trestnom konaní a iné skutočnosti
orgánom príslušným podľa osobitných predpisov,
d) v potrebnom rozsahu oboznámiť vedúceho kontrolovaného subjektu a zodpovedných
zamestnancov s protokolom o výsledku kontroly pred jeho prerokovaním a vyžiadať od nich v
určenej lehote písomné vyjadrenia ku všetkým skutočnostiam, ktoré odôvodňujú uplatnenie právnej
zodpovednosti,
e) preveriť opodstatnenosť námietok ku kontrolným zisteniam a zohľadniť opodstatnené a preukázané
námietky v dodatku k protokolu alebo v zázname o kontrole, oboznámiť s ním vedúceho
kontrolovaného subjektu a zodpovedných zamestnancov,
f) neopodstatnenosť námietok písomne oznámiť zodpovedným zamestnancom kontrolovaného
subjektu najneskôr do termínu prerokovania protokolu o výsledku kontroly,
g) prerokovať protokol o výsledku kontroly s vedúcim kontrolovaného subjektu a zodpovednými
zamestnancami, ktorých sa kontrolné zistenia týkajú,
h) v zápisnici o prerokovaní protokolu uložiť vedúcemu kontrolovaného subjektu, aby v určenej lehote
po skončení kontroly predložil orgánu kontroly opatrenia prijaté na odstránenie zistených
nedostatkov, príčin ich vzniku a v určenej lehote predložil aj písomnú správu o ich splnení,
i) odovzdať protokol o výsledku kontroly, ako aj zápisnicu o prerokovaní protokolu vedúcemu
kontrolovaného subjektu,
j) zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli pri výkone kontroly, ak ich od tejto
povinnosti písomne neoslobodil ten, v koho záujme túto povinnosť majú, alebo vo verejnom záujme
vedúci orgánu kontroly; tým nie je dotknutá povinnosť zachovávať mlčanlivosť o utajovaných
skutočnostiach.
(3) Oprávnenia podľa odseku 1 a povinnosti podľa odseku 2 písm. b), d), e), g) a j) sa vzťahujú aj na
prizvané osoby.
§ 244
Oprávnenia a povinnosti kontrolovaného subjektu
(1) Kontrolovaný subjekt a zodpovední zamestnanci sú oprávnení počas výkonu kontroly najneskôr
v čase oboznámenia sa s protokolom o výsledku kontroly písomne sa vyjadriť ku kontrolným zisteniam
zamestnancov kontroly. K protokolu o výsledku kontroly kontrolovaný subjekt môže podať námietky do
siedmich dní od oboznámenia sa s protokolom.
(2) Kontrolovaný subjekt je povinný vytvárať vhodné materiálne a technické podmienky na
vykonanie kontroly a poskytnúť súčinnosť zodpovedajúcu oprávneniam zamestnancov kontroly.
(3) Vedúci kontrolovaného subjektu a zodpovední zamestnanci, ktorých sa kontrolné zistenia týkajú,
sú povinní na požiadanie zamestnancov kontroly dostaviť sa na prerokovanie protokolu o výsledku
kontroly.
(4) Kontrolovaný subjekt je v určenej lehote povinný na základe výsledku kontroly
a) prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a príčin ich vzniku a predložiť ich vedúcemu
zamestnancovi kontroly,
b) predložiť vedúcemu zamestnancovi kontroly písomnú správu o splnení opatrení prijatých na
odstránenie zistených nedostatkov a o vyvodení dôsledkov voči zamestnancom zodpovedným za
tieto nedostatky.
§ 245
Protokol o výsledku kontroly
(1) O výsledku vykonanej kontroly vypracujú zamestnanci kontroly protokol, ktorý musí obsahovať
označenie kontrolovaného subjektu, miesto a dátum vykonania kontroly, predmet kontroly,
kontrolované obdobie, kto kontrolu vykonal, preukázané kontrolné zistenia, dátum vypracovania
protokolu, vlastnoručné podpisy zamestnancov kontroly, podpisy zodpovedných zamestnancov, ktorí
boli s protokolom oboznámení a dátum oboznámenia sa s protokolom. Súčasťou protokolu je
vyjadrenie vedúceho kontrolovaného subjektu, vyjadrenia zodpovedných zamestnancov ku
kontrolným zisteniam a ďalšie písomnosti a materiály potvrdzujúce kontrolné zistenia vrátane
priebežného protokolu a čiastkového protokolu.
(2) Rovnako ako v odseku 1 sa postupuje aj vtedy, ak je počas kontroly potrebné ku konkrétnemu
kontrolnému zisteniu vypracovať priebežný protokol alebo čiastkový protokol.
(3) Priebežný protokol obsahuje výsledok kontroly stavu priamo na mieste v určenom období za
účasti zamestnancov, ktorí sú za príslušný úsek zodpovední, alebo ďalších zamestnancov, ak to
vyžaduje osobitnosť alebo náročnosť preverovaného stavu. Čiastkový protokol obsahuje výsledok
kontroly stavu len jednej časti predmetu kontroly na účely osobitného postupu a riešenia zistených
nedostatkov.
(4) Ak sú proti kontrolným zisteniam podané námietky, zamestnanci kontroly vypracujú dodatok k
protokolu alebo k záznamu o kontrole, ktorý je jeho súčasťou. Pri ich vypracúvaní sa primerane
postupuje podľa odseku 1.
(5) O prerokovaní protokolu vypracujú zamestnanci kontroly zápisnicu, ktorá musí obsahovať dátum
oboznámenia sa kontrolovaného subjektu a zodpovedných zamestnancov s protokolom, dátum
prerokovania protokolu, mená prítomných na prerokovaní a ich vlastnoručné podpisy. V zápisnici sa
uloží povinnosť vedúcemu kontrolovaného subjektu v určenej lehote
a) prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a ich príčin a predložiť ich vedúcemu
zamestnancovi kontroly,
b) predložiť vedúcemu zamestnancovi kontroly správu o splnení opatrení na odstránenie zistených
nedostatkov a ich príčin,
c) uplatniť právnu zodpovednosť za zistené nedostatky voči zamestnancom zodpovedným za tieto
nedostatky.
(6) Ak sa kontrolou nezistí porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov alebo interných
predpisov, vypracuje sa len záznam o kontrole. Pri jeho vypracúvaní sa postupuje primerane podľa
odseku 1.
(7) Kontrola je skončená v deň prerokovania protokolu o kontrole alebo podpísania záznamu.
Protokol o kontrole sa považuje za prerokovaný aj vtedy, ak vedúci kontrolovaného subjektu, prípadne
niektorý z jeho zodpovedných zamestnancov odmietne sa oboznámiť s protokolom, písomne sa k
nemu vyjadriť alebo podpísať zápisnicu o prerokovaní protokolu. Túto skutočnosť treba uviesť v
zápisnici o prerokovaní protokolu.
Hlavný kontrolór
§ 245a
Hlavný kontrolór vykonáva kontrolu hospodárnosti a efektívnosti nakladania s vlastným majetkom
Sociálnej poisťovne (vnútorná kontrola) a podľa osobitného predpisu. Hlavný kontrolór vykonáva
kontrolu nezávisle a nestranne v súlade so základnými pravidlami kontrolnej činnosti. Hlavný kontrolór
je zamestnancom Sociálnej poisťovne a vzťahujú sa na neho všetky práva a povinnosti ostatného
vedúceho zamestnanca podľa osobitného predpisu. Hlavný kontrolór nesmie bez súhlasu dozornej
rady podnikať alebo vykonávať inú zárobkovú činnosť a byť členom riadiacich, kontrolných alebo
dozorných orgánov právnických osôb, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť.
§ 245b
(1) Hlavného kontrolóra volí a odvoláva dozorná rada.
(2) Za hlavného kontrolóra môže byť zvolená fyzická osoba, ktorá má skončené vysokoškolské
vzdelanie druhého stupňa, má najmenej desať rokov praxe v oblasti finančnej kontroly a vnútorného
auditu a spĺňa predpoklady výkonu práce vo verejnom záujme podľa osobitného predpisu.
(3) Na zvolenie hlavného kontrolóra je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých členov
dozornej rady.
(4) Funkčné obdobie hlavného kontrolóra je štvorročné. Funkčné obdobie sa začína dňom, ktorý je
dohodnutý v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce. Voľbu hlavného kontrolóra vykoná dozorná
rada počas posledných 60 dní funkčného obdobia doterajšieho hlavného kontrolóra alebo do 60 dní
od zániku funkcie hlavného kontrolóra podľa odseku 6 písm. b) až e).
(5) Sociálna poisťovňa je povinná s právoplatne zvoleným hlavným kontrolórom uzatvoriť pracovnú
zmluvu do troch dní od jeho zvolenia.
(6) Funkcia hlavného kontrolóra zaniká
a) uplynutím funkčného obdobia,
b) vzdaním sa funkcie hlavného kontrolóra písomnou žiadosťou doručenou dozornej rade, a to dňom
jej doručenia, ak v nej nie je uvedený neskorší deň vzdania sa funkcie,
c) odvolaním,
d) smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho,
e) dňom, ktorým prestal spĺňať predpoklady výkonu práce vo verejnom záujme podľa osobitného
predpisu.
(7) Dozorná rada odvolá hlavného kontrolóra, ak
a) neplní povinnosti ostatného vedúceho zamestnanca podľa osobitného predpisu,
b) neplní úlohy hlavného kontrolóra,
c) nepriaznivý zdravotný stav mu nedovoľuje najmenej počas šiestich mesiacov riadne vykonávať
funkciu hlavného kontrolóra.
(8) Mzda hlavného kontrolóra je mesačne trojnásobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve
Slovenskej republiky zistenej štatistickým úradom za predchádzajúci kalendárny rok. Úprava mzdy
hlavného kontrolóra sa vykoná od 1. apríla kalendárneho roka. Hlavnému kontrolórovi môže dozorná
rada priznať odmenu ročne najviac do výšky 12-násobku jeho mzdy uvedenej v prvej vete.
§ 245c
Hlavný kontrolór
a) vykonáva kontrolu v rozsahu podľa § 245a,
b) predkladá dozornej rade
1. raz ročne návrh plánu kontrolnej činnosti,
2. odborné stanovisko k návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne k častiam týkajúcim sa správneho
fondu a k návrhu účtovnej závierky Sociálnej poisťovne,
3. správu o výsledkoch kontroly na jej najbližšom zasadnutí,
4. najmenej raz za šesť mesiacov správu o kontrolnej činnosti,
c) vykoná kontrolu, ak mu to uloží dozorná rada,
d) zúčastňuje sa na rokovaniach dozornej rady.
ŠIESTA ČASŤ
DOZOR ŠTÁTU NAD VYKONÁVANÍM SOCIÁLNEHO POISTENIA A STAROBNÉHO
DÔCHODKOVÉHO SPORENIA
§ 246
Výkon dozoru štátu
(1) Štát vykonáva dozor nad vykonávaním nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia,
úrazového poistenia, garančného poistenia, poistenia v nezamestnanosti a starobného dôchodkového
sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom prostredníctvom orgánov dozoru štátu, ktorými sú
ministerstvo a ministerstvo financií. Kontrolné oprávnenia iných orgánov podľa osobitných predpisov
tým nie sú dotknuté.
(2) Orgány dozoru štátu sú povinné dohodnúť rozdelenie pôsobnosti pri výkone dozoru štátu
najneskôr do 31. januára 2004. Dozor nad postupovaním príspevkov na starobné dôchodkové
sporenie dôchodkovým správcovským spoločnostiam Sociálnou poisťovňou vykonáva ministerstvo.
(3) Orgán dozoru štátu je povinný dozerať na dodržiavanie tohto zákona a ostatných všeobecne
záväzných právnych predpisov Sociálnou poisťovňou a na hospodárenie Sociálnej poisťovne podľa
rozpočtu na príslušný kalendárny rok.
(4) Oprávnení zamestnanci orgánu dozoru štátu sú povinní
a) písomne oznámiť vopred generálnemu riaditeľovi predmet a účel výkonu dozoru štátu a preukázať
sa oprávnením na výkon tohto dozoru spolu s preukazom totožnosti,
b) vydať organizačnej zložke Sociálnej poisťovne potvrdenie o odobratí prvopisov dokladov a
písomností a zabezpečiť ich riadnu ochranu pred stratou, zničením, poškodením a zneužitím; ak
tieto prvopisy už nie sú potrebné na ďalší výkon dozoru štátu, sú povinní ich vrátiť tomu, komu boli
odobraté,
c) vypracovať správu o výsledku výkonu dozoru štátu (ďalej len „správa“) a prerokovať s generálnym
riaditeľom alebo s riaditeľom pobočky, ak sa dozor štátu vykonával v príslušnej pobočke, výsledky
výkonu dozoru štátu; ak sa zistia nedostatky, orgán dozoru štátu uloží generálnemu riaditeľovi alebo
riaditeľovi pobočky v správe, aby v určenej lehote prijal opatrenia na odstránenie zistených
nedostatkov, predložil písomnú správu o ich splnení vrátane zodpovednosti zamestnancov
zodpovedných za zistené nedostatky,
d) odovzdať správu generálnemu riaditeľovi a riaditeľovi pobočky, ak sa dozor štátu vykonával v
príslušnej pobočke,
e) zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli pri výkone dozoru štátu, ak neboli
od tejto povinnosti písomne oslobodení tým, v koho záujme túto povinnosť majú, alebo vo verejnom
záujme vedúcim orgánu dozoru štátu; uvedené sa nevzťahuje na povinnosti ustanovené osobitným
predpisom,
f) oznámiť podozrenie z trestnej činnosti orgánom činným v trestnom konaní a iné skutočnosti
orgánom príslušným podľa osobitných predpisov,
g) kontrolovať plnenie opatrení na odstránenie zistených nedostatkov.
(5) Oprávnení zamestnanci orgánu dozoru štátu majú právo pri vykonávaní činnosti uvedenej v
odseku 1
a) vstupovať do priestorov Sociálnej poisťovne,
b) požadovať od organizačnej zložky Sociálnej poisťovne poskytnutie prvopisov dokladov a
písomností, vyjadrení a informácií potrebných na výkon dozoru štátu vrátane informácií na
technických nosičoch údajov v lehote nimi určenej; organizačná zložka Sociálnej poisťovne je
povinná vyhotoviť fotokópie požadovaných dokladov a písomností,
c) v odôvodnených prípadoch odniesť aj mimo priestorov Sociálnej poisťovne prvopisy dokladov a
písomností potrebných na zabezpečenie dôkazov najneskôr do skončenia výkonu dozoru štátu;
Sociálna poisťovňa môže prvopisy na svoje náklady nahradiť kópiami, osvedčenými podľa
osobitných predpisov, ak s tým orgán dozoru štátu súhlasí,
d) vyžadovať súčinnosť orgánov Sociálnej poisťovne a jej zamestnancov potrebnú na výkon dozoru
štátu,
e) zúčastňovať sa na zasadnutiach dozornej rady,
f) ukladať generálnemu riaditeľovi opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov.
(6) Ak orgán dozoru štátu zistí, že generálny riaditeľ si neplní povinnosti ustanovené týmto
zákonom a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, podá návrh na jeho odvolanie vláde.
(7) Na výkon dozoru štátu môže orgán dozoru štátu prizvať zamestnancov iných ústredných
orgánov štátnej správy alebo znalcov podľa osobitného predpisu ak to vyžaduje výkon dozoru štátu.
Požadovať uvoľnenie zamestnancov na výkon dozoru štátu možno najviac na 12 dní v kalendárnom
roku; toto uvoľnenie sa považuje za iný úkon vo všeobecnom záujme. Ustanovenie odseku 4 písm. e)
platí aj pre prizvaných zamestnancov a znalcov. Oprávnenia orgánu dozoru štátu podľa odseku 5 sa
vzťahujú aj na prizvaných zamestnancov a znalcov.
(8) Výkon dozoru štátu je skončený v deň prerokovania správy s generálnym riaditeľom alebo s
riaditeľom pobočky.
Povinnosti Sociálnej poisťovne pri výkone dozoru štátu
§ 247 (1) Sociálna poisťovňa je na požiadanie povinná poskytnúť orgánu dozoru štátu najmä potrebné
doklady, písomnosti, informácie a vysvetlenia, ktoré súvisia s činnosťou Sociálnej poisťovne.
(2) Sociálna poisťovňa je povinná
a) zúčastniť sa na prerokovaní správy,
b) prijať v určenej lehote opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov,
c) predložiť orgánu dozoru štátu písomnú správu o splnení opatrení prijatých na odstránenie zistených
nedostatkov,
d) uplatniť právnu zodpovednosť za zistené nedostatky voči zamestnancom zodpovedným za tieto
nedostatky.
(3) Sociálna poisťovňa je na požiadanie povinná poskytnúť orgánu dozoru štátu súčinnosť, ktorá
zodpovedá povinnostiam podľa odsekov 1 a 2 a utvoriť primerané materiálne a technické podmienky
na výkon dozoru štátu.
§ 248
(1) Ak Sociálna poisťovňa poruší povinnosti ustanovené týmto zákonom alebo iným všeobecne
záväzným právnym predpisom, alebo nesplní opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov v
určenej lehote alebo v určenom rozsahu, orgán dozoru štátu jej uloží pokutu až do
a) 66 387,80 eura za nesplnenie povinnosti nepeňažnej povahy,
b) 165 969,50 eura za nesplnenie povinnosti peňažnej povahy.
(2) Pokutu môže uložiť do jedného roka odo dňa, keď sa orgán dozoru štátu o porušení povinnosti
dozvedel, najneskôr však do troch rokov odo dňa porušenia povinnosti. Pokutu podľa odseku 1
nemožno uložiť, ak už bola Sociálnej poisťovni za to isté porušenie povinnosti uložená pokuta iným
orgánom dozoru štátu. Orgány dozoru štátu sa vzájomne informujú o uložení pokuty. Na rozhodovanie
o pokute sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.
(3) Orgán dozoru štátu je za nesplnenie povinnosti podľa § 247 oprávnený uložiť Sociálnej poisťovni
poriadkovú pokutu od 33,10 eura do 663,8 eura. Ak povinnosť nebola splnená v určenej lehote alebo v
požadovanom rozsahu, poriadkovú pokutu možno uložiť aj opakovane, najviac 1 659,60 eura.
(4) Ustanovenie odseku 1 sa neuplatní v prípade porušenia finančnej disciplíny podľa osobitného
predpisu.
(5) Výnos z pokút je príjmom štátneho rozpočtu.
SIEDMA ČASŤ
PRECHODNÉ USTANOVENIA
Poistenec
§ 249
(1) Poistenec podľa tohto zákona je aj
a) fyzická osoba, ktorá bola zúčastnená na nemocenskom poistení a na dôchodkovom zabezpečení
podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004,
b) fyzická osoba, ktorá platila príspevok na poistenie v nezamestnanosti podľa predpisu účinného do
31. decembra 2003.
(2) Poistencom na účely zasielania informácie o zmenách stavu individuálneho účtu podľa § 226
ods. 1 písm. a) nie je
a) fyzická osoba, ktorej bol priznaný starobný dôchodok alebo pomerný starobný dôchodok podľa
predpisov účinných pred 1. januárom 2004,
b) fyzická osoba, ktorá je poberateľom starobného dôchodku podľa § 263 ods. 9, ak v období
kalendárneho roka, za ktorý sa informácia o zmenách stavu individuálneho účtu zasiela, nebola
nemocensky poistená alebo dôchodkovo poistená.
(3) Poistencom na účely § 226 ods. 2 nie je
a) fyzická osoba, ktorej bol priznaný starobný dôchodok alebo pomerný starobný dôchodok podľa
predpisov účinných pred 1. januárom 2004,
b) fyzická osoba, ktorá je poberateľom starobného dôchodku podľa § 263 ods. 9.
(4) Fyzickým osobám uvedeným v odseku 3 písm. b) Sociálna poisťovňa zašle informáciu o stave
individuálneho účtu na ich žiadosť.
(5) Ustanovenia odsekov 2 až 4 sa od 1. januára 2008 nepoužijú.
§ 250
Zamestnanec podľa § 4 ods. 1 písm. h) je doktorand v dennej forme doktorandského štúdia, ktorý
študuje podľa predpisov109) platných do 31. marca 2002.
§ 251
Pracovný úraz a choroba z povolania
(1) Pracovný úraz a choroba z povolania uznané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004
sa považujú od 1. januára 2004 za pracovný úraz a chorobu z povolania podľa tohto zákona.
(2) Služobný úraz a choroba z povolania uznané policajtovi, profesionálnemu vojakovi a vojakovi
prípravnej služby podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 sa nepovažujú od 1. januára 2004
za pracovný úraz a chorobu z povolania podľa tohto zákona.
§ 252
Prechod z účasti na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení samostatne
zárobkovo činnej osoby na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie po 31. decembri
2003
(1) Samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá bola povinne zúčastnená na nemocenskom poistení
a na dôchodkovom zabezpečení k 31. decembru 2003, je po tomto dni do 30. júna 2004 povinne
nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená podľa tohto zákona, ak nemocenské poistenie
a dôchodkové poistenie nezanikne podľa § 21 ods. 4. Samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej je
predĺžená lehota na podanie daňového priznania podľa osobitného predpisu a ktorá bola povinne
zúčastnená na nemocenskom poistení a na dôchodkovom zabezpečení k 31. decembru 2003, je po
tomto dni do 30. septembra 2004 povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená
podľa tohto zákona, ak nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie nezanikne podľa § 21 ods. 4.
(2) Fyzická osoba, ktorá k 31. decembru 2003 bola dobrovoľne zúčastnená na nemocenskom
poistení, dobrovoľne zúčastnená na dôchodkovom zabezpečení alebo dobrovoľne platila príspevok na
poistenie v nezamestnanosti, považuje sa po tomto dni za dobrovoľne nemocensky poistenú osobu,
dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu a dobrovoľne poistenú osobu v nezamestnanosti.
§ 253
Obdobie nemocenského poistenia, určenie denného vymeriavacieho základu a určenie
mesačného vymeriavacieho základu
(1) Do obdobia 270 dní nemocenského poistenia na vznik nároku na nemocenské dobrovoľne
nemocensky poistenej osoby a na vznik nároku na materské sa započítava aj obdobie účasti na
nemocenskom poistení, získané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004.
(2) Do obdobia 270 dní nemocenského poistenia na vznik nároku na nemocenské dobrovoľne
nemocensky poistenej osoby a na vznik nároku na materské sa nezapočítava obdobie účasti na
nemocenskom zabezpečení policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, získané
podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004.
(3) Ak v období od 1. januára 2004 do 30. júna 2004 vznikne dočasná pracovná neschopnosť,
potreba ošetrenia fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) alebo potreba starostlivosti o dieťa
uvedené v § 39 ods. 1 písm. b) alebo vznikne nárok na materské, denný vymeriavací základ na
určenie výšky nemocenskej dávky sa určí podľa § 55 najviac zo sumy všeobecného vymeriavacieho
základu platného v roku 2002.
(4) Ak v období od 1. júla 2004 do 31. decembra 2004 vznikne dočasná pracovná neschopnosť,
potreba ošetrenia fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) alebo potreba starostlivosti o dieťa
uvedené v § 39 ods. 1 písm. b) alebo vznikne nárok na materské, denný vymeriavací základ na
určenie výšky nemocenskej dávky sa určí podľa § 55 najviac zo sumy všeobecného vymeriavacieho
základu platného v roku 2003.
(5) Ak v období od 1. januára 2004 do 30. júna 2004 dôjde k preradeniu zamestnankyne na inú
prácu, mesačný vymeriavací základ na určenie výšky vyrovnávacej dávky sa určí podľa § 56 najviac
zo sumy všeobecného vymeriavacieho základu platného v roku 2002.
(6) Ak v období od 1. júla 2004 do 31. decembra 2004 dôjde k preradeniu zamestnankyne na inú
prácu, mesačný vymeriavací základ na určenie výšky vyrovnávacej dávky sa určí podľa § 56 najviac
zo sumy všeobecného vymeriavacieho základu platného v roku 2003.
§ 254
Nezaopatrené dieťa
(1) Nezaopatrené dieťa podľa tohto zákona nie je dieťa, ktoré sa sústavne pripravuje na povolanie
štúdiom na vysokej škole podľa predpisov platných do 31. marca 2002, ak už skončilo vysokoškolské
štúdium a bol mu priznaný akademický titul podľa týchto predpisov.
(2) Sústavná príprava na povolanie podľa tohto zákona je aj štúdium študenta na vysokej škole
podľa osobitného predpisu.
(3) Sústavná príprava na povolanie študenta, ktorý študuje na vysokej škole podľa odseku 2, sa
začína odo dňa zápisu na vysokú školu.
(4) Sústavná príprava na povolanie študenta, ktorý študuje na vysokej škole podľa odseku 2, sa
končí vykonaním štátnej skúšky a priznaním akademického titulu, najneskôr koncom školského roka, v
ktorom malo byť toto štúdium skončené podľa predpisov platných do 31. marca 2002, vylúčením zo
štúdia alebo zanechaním štúdia podľa predpisov platných do 31. marca 2002.
§ 255
Obdobie dôchodkového poistenia a výška osobného mzdového bodu
(1) Za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred
1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje
inak. Na hodnotenie náhradnej doby ako obdobia dôchodkového poistenia od 1. augusta 2006 sa
nevyžaduje splnenie podmienky získania najmenej jedného roka zamestnania.
(2) Za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie v cudzine získané po 30. apríli
1990, ak bolo za toto obdobie zaplatené poistné v sume určenej podľa predpisov účinných v čase
doplatenia poistného. Toto obdobie sa hodnotí najskôr odo dňa zaplatenia poistného.
(3) Za náhradnú dobu, dobu štúdia a dobu výkonu civilnej služby, ktoré sa hodnotia ako doba
zamestnania získané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 a ktoré trvali celý kalendárny
rok, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3, 0,6 v prípade materskej dovolenky. Ak sa kryjú tieto doby
navzájom, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3, 0,6 v prípade materskej dovolenky len raz. Ak tieto
doby trvali len časť kalendárneho roka, osobný mzdový bod sa určí ako súčin pomernej časti
osobného mzdového bodu a počtu dní týchto dôb. Pomerná časť osobného mzdového bodu je podiel
osobného mzdového bodu patriaceho za tieto doby, ktoré trvali celý kalendárny rok, a počtu dní
kalendárneho roka, v ktorom sa tieto doby získali. Pomerná časť osobného mzdového bodu sa
zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.
(4) Ak sa kryje doba zamestnania získaná podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 s
náhradnou dobou alebo dobou štúdia, ktoré sa do 31. decembra 2003 hodnotia ako doba
zamestnania, na určenie sumy dôchodkovej dávky sa zohľadní osobný mzdový bod za obdobie, v
ktorom je vyšší.
(5) Za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta,
profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie
policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na
výsluhový dôchodok podľa osobitného predpis a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok,
invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
(6) Obdobie dôchodkového poistenia nie je obdobie dôchodkového poistenia fyzickej osoby
uvedenej v § 15 ods. 1 písm. c) a obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka
prípravnej služby, ktoré boli získané do 31. decembra 2003, ak boli zhodnotené na nárok na vdovský
výsluhový dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok, vdovecký dôchodok, sirotský
výsluhový dôchodok alebo sirotský dôchodok podľa osobitného predpisu.
(7) Za obdobie dôchodkového poistenia sa nepovažuje zamestnanie a náhradná doba získané pred
1. januárom 2004, ktoré boli zhodnotené na nárok na starobný dôchodok, ktorý bol prekvalifikovaný na
výsluhový dôchodok, a obdobie dôchodkového poistenia občana Slovenskej republiky, ktorý
vykonával základnú službu, náhradnú službu alebo zdokonaľovaciu službu v rámci vojenskej služby v
ozbrojených silách, získané pred 1. januárom 2006, ak toto obdobie bolo zhodnotené na nárok na
vdovský výsluhový dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok, vdovecký dôchodok,
sirotský výsluhový dôchodok alebo sirotský dôchodok podľa osobitného predpisu
§ 256
Obdobie poistenia v nezamestnanosti a pravdepodobný denný vymeriavací základ na určenie
výšky dávky v nezamestnanosti
(1) Za obdobie poistenia v nezamestnanosti sa považuje aj obdobie platenia príspevku na poistenie
v nezamestnanosti a obdobie, ktoré sa hodnotilo na účely vzniku nároku na podporu v
nezamestnanosti získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003.
(2) Výška dávky v nezamestnanosti sa určuje z pravdepodobného denného vymeriavacieho
základu, ak poistenec nemal v rozhodujúcom období uvedenom v § 108 ods. 2 vymeriavací základ na
platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti. Pravdepodobný denný vymeriavací základ je
jedna tridsatina minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnom pomere odmeňovaných mesačnou
mzdou, ktorá platí k prvému dňu kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikol nárok na dávku v
nezamestnanosti. Pravdepodobný denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta
nahor.
§ 257
Osobný vymeriavací základ
Osobný vymeriavací základ v období pred 1. januárom 1993 je úhrn hrubých zárobkov za príslušný
kalendárny rok, ktoré podliehali dani zo mzdy bez odpočítania tejto dane. Osobný vymeriavací základ
v období od 1. januára 1993 do 31. decembra 2003 je úhrn vymeriavacích základov, z ktorých fyzická
osoba zúčastnená na dôchodkovom zabezpečení platila poistné na dôchodkové zabezpečenie za
príslušný kalendárny rok.
§ 258
Výchova dieťaťa na určenie dôchodkového veku žien v období od 1. januára 2004 do 31.
decembra 2014
Poistenkyni, ktorá v období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2014 dovŕši dôchodkový vek podľa
§ 65 ods. 4 až 8, sa výchova dieťaťa posudzuje podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004.
Nároky na dávky vzniknuté pred 1. januárom 2004
§ 259
(1) V konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z nemocenského poistenia, dôchodkového
zabezpečenia, o nároku na úpravu dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu, o nárokoch na náhradu
škody spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, o nároku zamestnanca z
pracovného pomeru, ktoré sa uspokojovali z garančného fondu (ďalej len „peňažná náhrada“) a o
nároku na podporu v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto
dňa právoplatne rozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy dávky, náhrady škody
spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania alebo podpory v nezamestnanosti za
obdobie pred 1. januárom 2004, aj keď o uvedenej dávke, náhrade škody, peňažnej náhrade alebo
podpore v nezamestnanosti už bolo právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných
do 31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými.
(2) V konaniach o dávkach dôchodkového zabezpečenia, na ktoré nevznikol nárok do 31.
decembra 2003 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2005 (§ 259 ods. 1) z dôvodu nesplnenia
podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej republiky a ktoré do 31. decembra 2004 neboli
právoplatne skončené, sa rozhodne po 31. decembri 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom
2004. Podmienka trvalého pobytu na území Slovenskej republiky sa od 1. januára 2005 považuje za
splnenú. O dávkach dôchodkového zabezpečenia podľa prvej vety, ktoré neboli priznané a o ktorých
bolo do 31. decembra 2004 právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne znovu na žiadosť poistenca.
§ 260
(1) Dávky nemocenského poistenia, dávky dôchodkového zabezpečenia, plnenia vyplývajúce z
nárokov na náhradu škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, peňažná
náhrada a podpora v nezamestnanosti, priznané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, sa
považujú po 31. decembri 2003 za dávky podľa tohto zákona, a to v sume, v akej patrili k 31.
decembru 2003; ak nárok na výplatu týchto dávok, plnení, peňažnej náhrady a podpory v
nezamestnanosti trval k 31. decembru 2003, dávky, plnenia, peňažná náhrada a podpora v
nezamestnanosti sa vyplácajú aj po tomto dni za podmienok ustanovených predpismi účinnými do 31.
decembra 2003, ak tento zákon neustanovuje inak. Nárok na výplatu starobného dôchodku a
pomerného starobného dôchodku, ktoré boli priznané podľa predpisov účinných pred 1. januárom
2004, sa posudzuje po 31. decembri 2003 podľa predpisu účinného od 1. januára 2004.
(2) Kde sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch vydaných pred 1. januárom 2004 používa
pojem
a) „podpora pri ošetrovaní člena rodiny“, rozumie sa tým „ošetrovné“,
b) „peňažná pomoc v materstve“, rozumie sa tým „materské“,
c) „vyrovnávací príspevok v tehotenstve a materstve“, rozumie sa tým „vyrovnávacia dávka“,
d) „dávky nemocenského poistenia“, s výnimkou kúpeľnej starostlivosti, rozumie sa tým „nemocenské
dávky“,
e) „dávka dôchodkového zabezpečenia“, s výnimkou kúpeľnej starostlivosti, rozumie sa tým
„dôchodková dávka“,
f) „dôchodkové zabezpečenie“, rozumie sa tým „dôchodkové poistenie“,
g) „príspevok na poistenie v nezamestnanosti“, rozumie sa tým „poistné na poistenie v
nezamestnanosti“,
h) „podpora v nezamestnanosti“, rozumie sa tým „dávka v nezamestnanosti“,
i) „príspevok do garančného fondu“, rozumie sa tým „poistné na garančné poistenie“,
j) „peňažná náhrada“, rozumie sa tým „dávka garančného poistenia“,
k) „výkon štátneho dozoru nad vykonávaním nemocenského poistenia a dôchodkového
zabezpečenia“, rozumie sa tým „výkon dozoru štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia“.
§ 261
(1) Suma starobného dôchodku poistenca, ktorý splnil podmienky nároku na tento dôchodok pred
1. januárom 2004, je po vzniku nároku na starobný dôchodok nepretržite zamestnaný k 31. decembru
2003 a nepoberal starobný dôchodok, invalidný dôchodok alebo ich časť, sa určí podľa tohto zákona.
Náhradné doby získané po vzniku nároku na starobný dôchodok sa posudzujú podľa predpisov
účinných do 31. decembra 2003.110) Táto suma nesmie byť nižšia ako suma určená podľa predpisov
účinných do 31. decembra 2003, a to vrátane úpravy dôchodkov a zvýšenia dôchodkov
prislúchajúcich podľa osobitného predpisu. Ak rozhodujúce obdobie na určenie priemerného
osobného mzdového bodu je kratšie ako desať rokov, predlžuje sa toto rozhodujúce obdobie pred 1.
januárom 1994 tak, aby bolo desať rokov. Ustanovenia § 63 ods. 1 až 8 platia rovnako.
(2) Poistencovi, ktorý splnil podmienky nároku na starobný dôchodok pred 1. januárom 2004 a k 31.
decembru 2003 nebol nepretržite zamestnaný, zvyšuje sa starobný dôchodok za obdobie
dôchodkového poistenia získané po 31. decembri 2003 do 31. júla 2006 bez poberania starobného
dôchodku alebo jeho časti alebo invalidného dôchodku podľa predpisov účinných do 31. decembra
2003, ak tento zákon neustanovuje inak.
(3) Poistencovi, ktorému vznikol nárok na výplatu starobného dôchodku pred 1. januárom 2004,
zvyšuje sa starobný dôchodok za obdobie dôchodkového poistenia získané po 31. decembri 2003 do
31. júla 2006, ak tento zákon neustanovuje inak,
a) bez poberania tohto dôchodku alebo jeho časti podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003,
b) počas poberania tohto dôchodku alebo jeho časti za každých 90 dní dôchodkového poistenia o
0,75 % priemerného mesačného zárobku, z ktorého sa vymeral starobný dôchodok.
(4) Obdobie dôchodkového poistenia získané po 31. decembri 2003 do 31. júla 2006 uvedené v
odseku 2 a v odseku 3 písm. a) sa považuje za zamestnanie podľa predpisov účinných do 31.
decembra 2003.
(5) Sociálna poisťovňa určí sumu starobného dôchodku podľa odseku 3 za kalendárny rok len raz.
§ 262
(1) Poistenec, ktorý splnil podmienky nároku na pomerný starobný dôchodok pred 1. januárom
2004, je po vzniku nároku na pomerný starobný dôchodok nepretržite zamestnaný k 31. decembru
2003 a nepoberal tento dôchodok alebo jeho časť alebo invalidný dôchodok, má po 31. decembri
2003 nárok na starobný dôchodok podľa tohto zákona; § 261 ods. 1 druhá až štvrtá veta platia
rovnako.
(2) Poistencovi, ktorý splnil podmienky nároku na pomerný starobný dôchodok pred 1. januárom
2004 a k 31. decembru 2003 nebol nepretržite zamestnaný, zvyšuje sa pomerný starobný dôchodok
za obdobie dôchodkového poistenia získané po 31. decembri 2003 do 31. júla 2006 bez poberania
pomerného starobného dôchodku alebo jeho časti alebo invalidného dôchodku podľa predpisov
účinných do 31. decembra 2003, ak tento zákon neustanovuje inak.
(3) Poistencovi, ktorému vznikol nárok na výplatu pomerného starobného dôchodku pred 1.
januárom 2004, zvyšuje sa pomerný starobný dôchodok za obdobie dôchodkového poistenia získané
po 31. decembri 2003 do 31. júla 2006, ak tento zákon neustanovuje inak,
a) bez poberania tohto dôchodku alebo jeho časti podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003,
b) počas poberania tohto dôchodku alebo jeho časti za každých 90 dní dôchodkového poistenia o
0,75 % priemerného mesačného zárobku, z ktorého sa vymeral pomerný starobný dôchodok,
(4) Obdobie dôchodkového poistenia získané po 31. decembri 2003 do 31. júla 2006 uvedené v
odseku 2 a v odseku 3 písm. a) sa považuje za zamestnanie podľa predpisov účinných do 31.
decembra 2003.
(5) Pomerný starobný dôchodok priznaný pred 1. januárom 2004 a pomerný starobný dôchodok
uvedený v odseku 2 sa od 1. januára 2004 považuje za starobný dôchodok.
§ 263
(1) Invalidný dôchodok a čiastočný invalidný dôchodok, ktoré boli priznané podľa predpisov
účinných pred 1. januárom 2004, sa považujú po 31. decembri 2003 za invalidný dôchodok podľa
tohto zákona v sume, v akej patrili k 31. decembru 2003 a vyplácajú sa aj po tomto dni za podmienok
ustanovených predpismi účinnými do 31. decembra 2003, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak
poberateľ invalidného dôchodku podľa prvej vety vykonáva činnosť zamestnanca, práce na základe
dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru alebo činnosť povinne nemocensky
poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, výkon týchto činností
alebo prác nemá po 31. júli 2006 vplyv na nárok na výplatu invalidného dôchodku.
(2) Ustanovenie § 263 ods. 2 dňom vyhlásenia nálezu č. 460/2006 Z. z. v Zbierke zákonov
Slovenskej republiky stratilo účinnosť. Ak Národná rada Slovenskej republiky neuvedie toto
ustanovenie zákona do súladu s Ústavou Slovenskej republiky, stráca po šiestich mesiacoch od
vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky platnosť.
(3) Trvanie invalidity podľa tohto zákona Sociálna poisťovňa nepreskúmava, ak poistenec, ktorému
bol priznaný invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa predpisov účinných do 31.
decembra 2003, dovŕšil pred 1. januárom 2004 vek najmenej 60 rokov, ak ide o muža a vek najmenej
57 rokov, ak ide o ženu.
(4) Ustanovenie § 263 ods. 4 dňom vyhlásenia nálezu č. 460/2006 Z. z. v Zbierke zákonov
Slovenskej republiky stratilo účinnosť. Ak Národná rada Slovenskej republiky neuvedie toto
ustanovenie zákona do súladu s Ústavou Slovenskej republiky, stráca po šiestich mesiacoch od
vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky platnosť.
(5) Ustanovenie § 263 ods. 5 dňom vyhlásenia nálezu č. 460/2006 Z. z. v Zbierke zákonov
Slovenskej republiky stratilo účinnosť. Ak Národná rada Slovenskej republiky neuvedie toto
ustanovenie zákona do súladu s Ústavou Slovenskej republiky, stráca po šiestich mesiacoch od
vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky platnosť.
(6) Ustanovenie § 263 ods. 6 dňom vyhlásenia nálezu č. 460/2006 Z. z. v Zbierke zákonov
Slovenskej republiky stratilo účinnosť. Ak Národná rada Slovenskej republiky neuvedie toto
ustanovenie zákona do súladu s Ústavou Slovenskej republiky, stráca po šiestich mesiacoch od
vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky platnosť.
(7) Ustanovenie § 263 ods. 7 dňom vyhlásenia nálezu č. 460/2006 Z. z. v Zbierke zákonov
Slovenskej republiky stratilo účinnosť. Ak Národná rada Slovenskej republiky neuvedie toto
ustanovenie zákona do súladu s Ústavou Slovenskej republiky, stráca po šiestich mesiacoch od
vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky platnosť.
(8) Invalidný dôchodok uvedený v odsekoch 1, 5 až 7, ktorého poberateľ pred 1. januárom 2004
dovŕšil vek najmenej 60 rokov, ak ide o muža alebo vek najmenej 57 rokov, ak ide o ženu, sa
nepovažuje za starobný dôchodok.
(9) Invalidný dôchodok uvedený v odseku 1, ktorého poberateľ pred 1. januárom 2004 dovŕšil vek
najmenej 60 rokov, ak ide o muža, alebo vek najmenej 57 rokov, ak ide o ženu, sa považuje od 1.
januára 2005 za starobný dôchodok.
(10) Ak poberateľ invalidného dôchodku uvedeného v odsekoch 1, 5 až 7 splní podmienky nároku
na výplatu starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku podľa tohto zákona,
vypláca sa ten dôchodok, ktorý je vyšší. Pri rovnakej sume týchto dôchodkov sa vypláca ten
dôchodok, ktorý si poistenec zvolil. Dňom úpravy výplaty týchto dôchodkov pre súbeh nárokov na ich
výplatu zaniká nárok na dôchodok, ktorý sa nevypláca.
(11) Invalidné dôchodky uvedené v odsekoch 1, 5 až 8 sa po 31. decembri 2003 vyplácajú zo
základného fondu invalidného poistenia.
(12) Invalidný dôchodok uvedený v odseku 9 sa vypláca po 31. decembri 2004 zo základného
fondu starobného poistenia. Zo základného fondu starobného poistenia sa vypláca aj vdovský
dôchodok, vdovecký dôchodok a sirotský dôchodok po poberateľovi invalidného dôchodku uvedeného
v prvej vete.
(13) Suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý splnil podmienky nároku na nové vymeranie pred
1. januárom 2004, je po vzniku nároku na nové vymeranie nepretržite zamestnaný k 31. decembru
2003, sa určí podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, a to vrátane úpravy dôchodkov
prislúchajúcej podľa osobitného predpisu. Rozhodujúcim obdobím na určenie priemerného
mesačného zárobku sú kalendárne roky 1994 až 2003. Z obdobia dôchodkového poistenia získaného
po 31. decembri 2003 nárok na nové vymeranie invalidného dôchodku nevzniká.
(14) V období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2004 sa nárok na invalidný dôchodok posudzuje
podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, ak občan
a) sa stal invalidný pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka,
b) nezískal počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok a
c) dovŕšil 18 rokov veku.
(15) Nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 2 má aj fyzická osoba narodená v období od 1.
januára 1987 do 31. decembra 2004, ktorá sa stala invalidnou podľa predpisov účinných pred 1.
januárom 2005 pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka.
(16) Trvanie invalidity podľa tohto zákona od 1. augusta 2006 Sociálna poisťovňa nepreskúmava,
ak poistenec, ktorému bol priznaný invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa
predpisov účinných do 31. decembra 2003, dovŕšil do dňa preskúmania trvania invalidity podľa odseku
2 dôchodkový vek a Sociálna poisťovňa do 31. júla 2006 u tohto poistenca nepreskúmala trvanie
invalidity. Poistencovi uvedenému v prvej vete sa invalidný dôchodok odo dňa dovŕšenia
dôchodkového veku, najskôr od 1. augusta 2006, považuje za starobný dôchodok; § 293m ods. 2 a 4
platia rovnako. Tento starobný dôchodok sa vypláca zo základného fondu starobného poistenia. Zo
základného fondu starobného poistenia sa vypláca aj vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok a
sirotský dôchodok po poberateľovi tohto starobného dôchodku.
(17) Na účely určenia sumy invalidného dôchodku uvedeného v odsekoch 5 a 7 sa určí osobný
mzdový bod podľa § 62 za každý kalendárny rok patriaci do piatich zárobkovo najlepších
kalendárnych rokov v rozhodujúcom období, z ktorých bol určený priemerný mesačný zárobok na
výpočet tohto invalidného dôchodku. Priemerný osobný mzdový bod sa určí za týchto päť
kalendárnych rokov a upravuje sa podľa tohto zákona. Ak bol priemerný mesačný zárobok určený z
nižšieho počtu kalendárnych rokov, priemerný osobný mzdový bod sa určí z tohto nižšieho počtu
kalendárnych rokov. Ak hrubý zárobok bola pevne určená suma, osobný mzdový bod sa určí ako
podiel pevne určenej sumy, ktorá platí ku dňu vzniku nároku na predchádzajúcu dôchodkovú dávku, a
jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, v ktorom vznikol nárok na
dôchodkovú dávku.
§ 263a (1) Poistencovi, ktorému bolo preskúmané trvanie invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18. júla
2006, Sociálna poisťovňa preskúma trvanie invalidity alebo čiastočnej invalidity podľa zákona
účinného do 31. decembra 2003, ak tento zákon neustanovuje inak, a rozhodne
a) o nároku na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok a o nároku na jeho výplatu
podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 vrátane zvýšenia dôchodku prislúchajúceho podľa
zákona účinného od 1. januára 2004, ak po preskúmaní trvania invalidity podľa § 263 ods. 2
účinného do 18. júla 2006 bol odňatý invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok, a to
od zániku nároku na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok z dôvodu preskúmania
trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18. júla 2006,
b) o sume invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku podľa predpisov účinných
do 31. decembra 2003 vrátane zvýšenia dôchodku prislúchajúceho podľa zákona účinného od 1.
januára 2004, ak po preskúmaní trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18. júla 2006 sa
vypláca invalidný dôchodok v sume určenej podľa zákona účinného od 1. januára 2004 a trvá nárok
na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona účinného do 31. decembra
2003, a to od zmeny sumy invalidného dôchodku z dôvodu preskúmania trvania invalidity podľa §
263 ods. 2 účinného do 18. júla 2006, alebo
c) o trvaní nároku na výplatu invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku v sume
určenej podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 vrátane zvýšenia dôchodku
prislúchajúceho podľa zákona účinného od 1. januára 2004, ak sa v takto určenej sume vypláca po
preskúmaní trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18. júla 2006 a trvá nárok na invalidný
dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona účinného do 31. decembra 2003.
(2) Poistencovi, ktorému bol priznaný invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa
zákona účinného do 31. decembra 2003, nebola mu určená pri kontrolnej lekárskej prehliadke konanej
pred 1. januárom 2004 lehota jej ďalšieho uskutočnenia po 31. decembri 2003 a po preskúmaní
trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18. júla 2006
a) bola mu znížená suma invalidného dôchodku, patrí odo dňa zmeny sumy invalidného dôchodku z
dôvodu preskúmania trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18. júla 2006 invalidný
dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok v sume, v akej patril k tomuto dňu vrátane zvýšenia
dôchodku prislúchajúceho podľa zákona účinného od 1. januára 2004, alebo
b) bol mu odňatý invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok, obnoví sa nárok na
invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok odo dňa zániku nároku na invalidný
dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok v sume, v akej patril k tomuto dňu vrátane zvýšenia
dôchodku prislúchajúceho podľa zákona účinného od 1. januára 2004.
(3) Sociálna poisťovňa rozhodne o nároku na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný
dôchodok a o jeho sume podľa odsekov 1 a 2 aj vtedy, keď poistencom uvedeným v odsekoch 1 a 2
bol invalidný dôchodok prekvalifikovaný na starobný dôchodok.
(4) Na nárok na výplatu čiastočného invalidného dôchodku podľa odsekov 1 a 2 sa podmienka
poklesu zárobku považuje za splnenú.
(5) Ak poistenec uvedený v odsekoch 1 a 2 má nárok na invalidný dôchodok alebo čiastočný
invalidný dôchodok podľa zákona účinného do 31. decembra 2003 a súčasne má nárok na výplatu
invalidného dôchodku podľa zákona účinného od 1. januára 2004, vypláca sa invalidný dôchodok,
ktorý je vyšší alebo najvyšší. Pri rovnakej sume týchto dôchodkov vypláca sa dôchodok, ktorý si
poistenec zvolil. Dňom úpravy výplaty invalidných dôchodkov pre súbeh nárokov na ich výplatu zaniká
nárok na invalidný dôchodok, ktorý sa nevypláca.
(6) Vdove po poistencovi, ktorý zomrel po preskúmaní trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného
do 18. júla 2006 a
a) bola mu znížená suma invalidného dôchodku, patrí odo dňa smrti tohto poistenca vdovský
dôchodok v sume určenej z invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku, na
ktorý mal zomretý poistenec nárok ku dňu zmeny sumy invalidného dôchodku z dôvodu
preskúmania trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18. júla 2006 vrátane zvýšenia
prislúchajúceho ku dňu jeho smrti a zvýšenia prislúchajúceho k vdovskému dôchodku podľa
zákona účinného od 1. januára 2004, alebo
b) bol mu odňatý invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok, vznikne nárok na vdovský
dôchodok odo dňa smrti tohto poistenca a jeho suma sa určí z invalidného dôchodku alebo
čiastočného invalidného dôchodku, na ktorý mal zomretý poistenec nárok ku dňu zániku nároku na
invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok z dôvodu preskúmania trvania invalidity
podľa § 263 ods. 2 účinného do 18. júla 2006 vrátane zvýšenia prislúchajúceho ku dňu jeho smrti a
zvýšenia prislúchajúceho k vdovskému dôchodku podľa zákona účinného od 1. januára 2004.
(7) Na vdovecký dôchodok a na sirotský dôchodok po poistencovi, ktorý zomrel po preskúmaní
trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18. júla 2006 a bola mu znížená suma invalidného
dôchodku alebo mu bol odňatý invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok, platí odsek 6
rovnako.
(8) Na nárok na invalidný dôchodok a čiastočný invalidný dôchodok a na určenie jeho sumy podľa
odseku 1, odseku 6 písm. b) a odseku 7 podľa zákona účinného do 31. decembra 2003 sa za
zamestnanie považuje aj obdobie dôchodkového poistenia získané po 31. decembri 2003 a za hrubý
zárobok na určenie priemerného mesačného zárobku podľa zákona účinného do 31. decembra 2003
sa považuje aj vymeriavací základ na platenie poistného na starobné poistenie po 31. decembri 2003.
(9) O invalidnom dôchodku a čiastočnom invalidnom dôchodku podľa odsekov 1 a 2 Sociálna
poisťovňa rozhodne z vlastného podnetu a o vdovskom dôchodku, vdoveckom dôchodku a sirotskom
dôchodku podľa odsekov 6 a 7 Sociálna poisťovňa rozhodne na podnet manželky, manžela a
nezaopatreného dieťaťa zomretého poistenca.
(10) Podnet podľa odseku 9 sa môže podať najneskôr do 30. septembra 2009. Sociálna poisťovňa
rozhodne podľa odsekov 1 až 9 do 18 mesiacov od podania podnetu alebo do 30. septembra 2009, ak
začala konanie z vlastného podnetu.
(11) Ak konanie o invalidnom dôchodku začaté podľa § 263 ods. 2 účinného do 18. júla 2006 a
konanie o vdovskom dôchodku, vdoveckom dôchodku alebo sirotskom dôchodku po poberateľovi
invalidného dôchodku, ktorému Sociálna poisťovňa preskúmala trvanie invalidity podľa § 263 ods. 2
účinného do 18. júla 2006, nebolo právoplatne skončené do 30. septembra 2006, o nároku na
invalidný dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok a sirotský dôchodok sa rozhodne podľa
tohto zákona.
(12) Na účely tohto zákona a osobitných predpisov pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
poberateľa invalidného dôchodku priznaného podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 je viac
ako 70 % a poberateľa čiastočného invalidného dôchodku priznaného podľa predpisov účinných pred
1. januárom 2004 je 50 %.
(13) Poistenec, ktorému po preskúmaní trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18. júla
2006 bol odňatý invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok alebo sa mu znížila miera
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, sa považuje na účely platenia poistného podľa
tohto zákona za poberateľa invalidného dôchodku a na účely osobitných predpisov za invalidného odo
dňa vydania rozhodnutia podľa odsekov 1 a 2, ktorým sa prizná invalidný dôchodok a čiastočný
invalidný dôchodok alebo určí jeho suma.
§ 263b
(1) Poistencovi, ktorému bol priznaný invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa
predpisov účinných do 31. decembra 2003, tento dôchodok sa mu vypláca k 1. októbru 2006 a v
období od 1. januára 2004 do 30. septembra 2006 nebolo mu preskúmané trvanie invalidity podľa §
263 ods. 2 účinného do 18. júla 2006, Sociálna poisťovňa po 30. septembri 2006 preskúmava trvanie
invalidity alebo čiastočnej invalidity podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 a rozhoduje o
nároku na invalidný dôchodok a čiastočný invalidný dôchodok podľa predpisov účinných do 31.
decembra 2003. To platí aj vtedy, ak dôjde k zmene invalidity poistenca na čiastočnú invaliditu alebo k
zmene čiastočnej invalidity poistenca na invaliditu. Sociálna poisťovňa rozhodne podľa druhej vety bez
žiadosti.
(2) Za zamestnanie podľa zákona účinného do 31. decembra 2003 sa považuje aj obdobie
dôchodkového poistenia získané po 31. decembri 2003 a za hrubý zárobok na určenie priemerného
mesačného zárobku podľa zákona účinného do 31. decembra 2003 sa považuje aj vymeriavací
základ na platenie poistného na starobné poistenie po 31. decembri 2003.
§ 264
(1) Vdove, ktorá má podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 nárok na vdovský dôchodok,
vypláca sa vdovský dôchodok aj po tomto dni, ak spĺňa podmienky nároku na vdovský dôchodok a
jeho výplatu podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2) Ak vdova spĺňa po 31. decembri 2003 podmienky nároku na vdovský dôchodok a tento
dôchodok sa k 1. januáru 2004 nevypláca z dôvodu súbehu s príjmom zo zárobkovej činnosti alebo z
tohto dôvodu sa vypláca v nižšej sume, vdovský dôchodok sa od splátky dôchodku splatnej po 31.
decembri 2003 na základe žiadosti upraví na sumu, v akej by sa vyplácal k 31. decembru 2003 bez
obmedzenia z dôvodu súbehu s príjmom zo zárobkovej činnosti.
§ 265
Ak nárok na sirotský dôchodok priznaný podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 zanikol
pred 1. januárom 2004 alebo po 31. decembri 2003 z dôvodu nesplnenia podmienky nezaopatrenosti
dieťaťa a dieťa podmienku nezaopatrenosti opätovne splní po 31. decembri 2003, nárok na sirotský
dôchodok vznikne znova, ak sú splnené podmienky nároku na tento dôchodok podľa tohto zákona.
Nárok na sirotský dôchodok vznikne najskôr od 1. januára 2004 a jeho suma sa určí podľa tohto
zákona. Ustanovenie § 81 ods. 6 sa nepoužije.
§ 266
(1) Dôchodok za výsluhu rokov priznaný do 31. decembra 2003 sa považuje po tomto dni za
invalidný dôchodok, a to v sume, v akej patril do 31. decembra 2003, bez obmedzenia z dôvodu
súbehu s príjmom zo zárobkovej činnosti.
(2) Poberateľovi invalidného dôchodku podľa odseku 1 sa splnenie podmienky invalidity neskúma.
§ 267
Dôchodok manželky, ktorý sa vypláca k 31. decembru 2003, vypláca sa aj po tomto dni za
podmienok ustanovených predpismi účinnými do 31. decembra 2003, a to v sume, v akej patril do 31.
decembra 2003. O dôchodku manželky rozhoduje a jeho výplatu zabezpečuje po 31. decembri 2003
organizačná zložka Sociálnej poisťovne, ktorá ako výkonný orgán Sociálnej poisťovne bola príslušná
na rozhodovanie a zabezpečenie výplaty do 31. decembra 2003.
§ 268
Sociálny dôchodok, ktorý sa vypláca k 31. decembru 2003, vypláca sa aj po tomto dni za
podmienok ustanovených predpismi účinnými do 31. decembra 2003, a to v sume, v akej patril do 31.
decembra 2003. O sociálnom dôchodku rozhoduje a jeho výplatu zabezpečuje po 31. decembri 2003
organizačná zložka Sociálnej poisťovne, ktorá ako výkonný orgán Sociálnej poisťovne bola príslušná
na rozhodovanie a zabezpečenie výplaty do 31. decembra 2003. Na zvýšenie sumy sociálneho
dôchodku vyplácaného k 30. júnu kalendárneho roka platí § 82 rovnako.
§ 269
(1) Ak bol starobný dôchodok, pomerný starobný dôchodok, invalidný dôchodok, vdovský
dôchodok, vdovecký dôchodok alebo sirotský dôchodok obojstranne osirelého dieťaťa upravený do
31. decembra 2003 z dôvodu jediného zdroja príjmu poberateľa dôchodku, tento dôchodok sa vypláca
po 31. decembri 2003 za podmienok ustanovených predpismi účinnými do 31. decembra 2003, a to v
sume, v akej patril k 31. decembru 2003. Zvýšenie dôchodku podľa § 82 patrí k sume dôchodku pred
jeho úpravou z dôvodu jediného zdroja príjmu.
(2) Ak bol starobný dôchodok, pomerný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok upravený do
31. decembra 2003 z dôvodu jediného zdroja príjmu poberateľa tohto dôchodku a jeho rodinného
príslušníka, tento dôchodok sa vypláca po 31. decembri 2003 za podmienok ustanovených predpismi
účinnými do 31. decembra 2003, a to v sume, v akej patril k 31. decembru 2003. Zvýšenie dôchodku
podľa § 82 patrí k sume dôchodku pred jeho úpravou z dôvodu jediného zdroja príjmu.
(3) Na sumu, o ktorú bol upravený starobný dôchodok, pomerný starobný dôchodok alebo invalidný
dôchodok z dôvodu jediného zdroja príjmu, sa neprihliada pri určení sumy vdovského dôchodku,
vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku.
(4) Suma, na ktorú sa dôchodok zvyšuje z dôvodu jediného zdroja príjmu vyjadrená v eurách, je
153,90 eura, ak ide o zvýšenie dôchodku poberateľa starobného dôchodku, pomerného starobného
dôchodku, invalidného dôchodku, vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku alebo sirotského
dôchodku obojstranne osirelého dieťaťa a 261,30 eura, ak ide o zvýšenie dôchodku pre poberateľa
dôchodku a jeho rodinného príslušníka.
§ 270
Zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť priznané podľa predpisov účinných do 31. decembra 2000 sa
od 1. januára 2004 vypláca za podmienok ustanovených predpismi účinnými do 31. decembra 2000.
O zvýšení dôchodku pre bezvládnosť rozhoduje a jeho výplatu zabezpečuje po 31. decembri 2003
organizačná zložka Sociálnej poisťovne, ktorá ako výkonný orgán Sociálnej poisťovne bola príslušná
na rozhodovanie a zabezpečenie výplaty do 31. decembra 2003.
§ 271
O dávkach podľa osobitného predpisu112) po 31. decembri 2003 rozhoduje a ich výplatu
zabezpečuje organizačná zložka Sociálnej poisťovne, ktorá ako výkonný orgán Sociálnej poisťovne
bola príslušná na rozhodovanie a zabezpečenie výplaty do 31. decembra 2003.
§ 272
(1) Sociálna poisťovňa od 1. januára 2004 preberá od zamestnávateľa výplatu plnení vyplývajúcich
zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania, ktoré vznikli
pred 26. novembrom 1993 a od zamestnávateľa, ktorý mal podľa osobitného predpisu postavenie
štátneho orgánu, nároky vzniknuté pred 1. aprílom 2002 vyplývajúce zo zodpovednosti
zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania.
(2) Nároky na výplatu plnení uvedených v odseku 1 sa posudzujú podľa predpisov účinných do 31.
decembra 2003. Ak nárok na výplatu týchto plnení trvá aj po 31. decembri 2003, poskytujú sa v sume,
v akej patrili do 31. decembra 2003.
(3) Náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity
alebo čiastočnej invalidity a náhrada za stratu na dôchodku, ktoré sa vyplácali k 31. decembru 2003, a
nárok na ich výplatu trvá aj po tomto dni, sa považujú od 1. januára 2004 za úrazovú rentu, a to v
sume, v akej patrili do 31. decembra 2003. Na zvyšovanie úrazovej renty platí § 82 primerane.
(4) Náhrada nákladov na výživu pozostalých, ktorá sa vyplácala k 31. decembru 2003 a nárok na jej
výplatu trvá aj po tomto dni, sa považuje od 1. januára 2004 za pozostalostnú úrazovú rentu, a to v
sume, v akej patrila do 31. decembra 2003. Na zvyšovanie pozostalostnej úrazovej renty platí § 82
primerane.
(5) V konaniach o náhrade za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri
uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity a o náhrade za stratu na dôchodku, ktoré neboli
právoplatne skončené do 31. decembra 2003, sa po tomto dni rozhodne za obdobie do 31. decembra
2003 podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 a za obdobie po 31. decembri 2003 ako o
úrazovej rente podľa tohto zákona. To platí aj na konanie o týchto náhradách, na ktoré vznikol nárok
pred 1. januárom 2004 a žiadosť o ich priznanie a vyplácanie bola podaná po 31. decembri 2003.
(6) V konaní o náhrade nákladov na výživu pozostalých, ktoré nebolo právoplatne skončené do 31.
decembra 2003, sa po tomto dni rozhodne za obdobie do 31. decembra 2003 podľa predpisov
účinných do 31. decembra 2003 a za obdobie po 31. decembri 2003 ako o pozostalostnej úrazovej
rente podľa tohto zákona. To platí aj na konanie o tejto náhrade, na ktorú vznikol nárok pred 1.
januárom 2004 a žiadosť o jej priznanie a vyplácanie bola podaná po 31. decembri 2003.
(7) Zamestnávateľ, ktorý vypláca plnenia vyplývajúce z jeho zodpovednosti za škodu pri pracovnom
úraze a chorobe z povolania vzniknuté pred 26. novembrom 1993, a zamestnávateľ, ktorý mal podľa
osobitného predpisu postavenie štátneho orgánu a ktorý vyplácal plnenia vyplývajúce z jeho
zodpovednosti za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania vzniknuté pred 1. aprílom 2002,
sú povinní najneskôr do 30. novembra 2003 písomne oznámiť príslušnej pobočke druh a výšku nimi
vyplácaného plnenia.
(8) Zamestnávatelia, od ktorých Sociálna poisťovňa prevezme výplatu plnení podľa odseku 1, sú
povinní odovzdať príslušné písomné doklady preukazujúce nárok na vyplácané plnenia do 31.
decembra 2003.
(9) V konaniach o náhrade za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri
uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity a o náhrade za stratu na dôchodku, ktoré neboli
právoplatne skončené do 31. júla 2006 (§ 272 ods. 5), sa po tomto dni rozhodne podľa predpisov
účinných do 31. decembra 2003. Táto náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej
neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity a náhrada za stratu na dôchodku,
ak nárok na ich výplatu trval aj po 31. decembri 2003, sa považujú od 1. januára 2004 za úrazovú
rentu a poskytujú sa v sume, v akej patrili k 31. decembru 2003 po zvýšení podľa tohto zákona. Na
zvyšovanie úrazovej renty platí § 82 rovnako.
(10) V konaní o náhrade nákladov na výživu pozostalých, ktoré nebolo právoplatne skončené do
31. júla 2006 (§ 272 ods. 6), sa po tomto dni rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra
2003. Táto náhrada nákladov na výživu pozostalých, ak nárok na jej výplatu trvá aj po 31. decembri
2003, sa považuje od 1. januára 2004 za pozostalostnú úrazovú rentu a poskytuje sa v sume, v akej
patrila k 31. decembru 2003 po zvýšení podľa tohto zákona. Na zvyšovanie pozostalostnej úrazovej
renty platí § 82 rovnako.
(11) Spory o nárokoch podľa odsekov 9 a 10 rozhodujú súdy.
Nároky na dôchodkové dávky vzniknuté po 31. decembri 2003
§ 273
(1) Poistenec, ktorý dovŕšil vek potrebný na nárok na starobný dôchodok alebo pomerný starobný
dôchodok pred 1. januárom 2004 a do 31. decembra 2003 nesplnil podmienky nároku na starobný
dôchodok alebo pomerný starobný dôchodok, nemá nárok na starobný dôchodok podľa tohto zákona,
ak tento zákon neustanovuje inak.
(2) Poistenec, ktorý dovŕšil vek potrebný na nárok na starobný dôchodok alebo pomerný starobný
dôchodok pred 1. januárom 2004 a podmienku potrebnej doby zamestnania podľa predpisov účinných
do 31. decembra 2003 splní len s pripočítaním obdobia dôchodkového poistenia získaného po 31.
decembri 2003, má nárok na starobný dôchodok alebo pomerný starobný dôchodok podľa predpisov
účinných do 31. decembra 2003. Výška starobného dôchodku alebo pomerného starobného
dôchodku tohto poistenca sa určuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, a to vrátane
úpravy dôchodkov a zvýšenia dôchodkov prislúchajúcich podľa osobitného predpisu.
(3) Pomerný starobný dôchodok uvedený v odseku 2 sa odo dňa jeho priznania považuje za
starobný dôchodok.
(4) Ak priemerný osobný mzdový bod poistenca zistený z rozhodujúceho obdobia uvedeného v § 63
ods. 7 až 12, ktorému vznikne nárok na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok v období od 1.
januára 2004 do 31. decembra 2004, je nižší ako 0,6 a v období od 1. januára 2005 do 30. júna 2005
je nižší ako 1, priemerný osobný mzdový bod sa určí podľa § 63 ods. 1 až 6 z rozhodujúceho obdobia,
ktorým sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na starobný
dôchodok alebo invalidný dôchodok okrem kalendárnych rokov pred 1. januárom 1984. Ak takto
určený priemerný osobný mzdový bod je nižší ako priemerný osobný mzdový bod zistený z
rozhodujúceho obdobia uvedeného v § 63 ods. 7 až 12, suma starobného dôchodku alebo invalidného
dôchodku sa určí z vyššieho priemerného osobného mzdového bodu. Ak takto určený priemerný
osobný mzdový bod je vyšší ako 1, suma starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku, na ktorý
vznikne nárok v období od 1. januára 2005 do 30. júna 2005, sa určí z priemerného osobného
mzdového bodu v hodnote 1. To platí aj na účely určenia súm vdovského dôchodku, vdoveckého
dôchodku alebo sirotského dôchodku priznaných po tomto poistencovi.
(5) Poistenec, ktorý dovŕšil vek potrebný na nárok na starobný dôchodok pred 1. januárom 2004 a
nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok do 31. decembra 2004 podľa predpisov účinných
pred 1. januárom 2005 (§ 273 ods. 2), má nárok na starobný dôchodok podľa tohto zákona, ak bol
dôchodkovo poistený najmenej 10 rokov a dovŕšil vek najmenej 62 rokov. Nárok na starobný
dôchodok vzniká najskôr od 1. januára 2005.
§ 274
(1) Nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.
(2) Suma starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku a invalidného dôchodku, na
ktorý vznikne nárok podľa odseku 1, nesmie byť nižšia ako suma určená podľa predpisov účinných do
31. decembra 2003, a to vrátane úpravy dôchodku a zvýšenia dôchodkov prislúchajúcich podľa
osobitného predpisu. To platí aj vtedy, ak sa suma dôchodkov uvedených v prvej vete určuje na účely
určenia sumy vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku alebo sirotského dôchodku.
§ 274a
Konanie o invalidný dôchodok, ktoré nebolo právoplatne skončené do 14. apríla 2004
V konaniach o invalidný dôchodok vrátane konania o invalidný dôchodok podľa § 263, ktoré neboli
právoplatne skončené do 14. apríla 2004, sa rozhodne podľa predpisu účinného od 15. apríla 2004.
§ 275
Spôsob výplaty dávok po 31. decembri 2003
Dávky nemocenského poistenia, dávky dôchodkového zabezpečenia, plnenia vyplývajúce z
nárokov na náhradu škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania a podpora v
nezamestnanosti, ktoré sa vyplácali k 31. decembru 2003 a nárok na ich výplatu trvá aj po tomto dni,
sa vyplácajú spôsobom ustanoveným predpismi účinnými do 31. decembra 2003.
§ 276
Výška dávky v nezamestnanosti v období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2005
(1) Výška dávky v nezamestnanosti, na ktorú vznikne poistencovi nárok od 1. januára 2004 do 31.
decembra 2004, je najviac v sume 20 % maximálneho denného vymeriavacieho základu.
(2) Výška dávky v nezamestnanosti, na ktorú vznikne poistencovi nárok od 1. januára 2005 do 31.
decembra 2005, je najviac 35 % maximálneho denného vymeriavacieho základu.
(3) Maximálny denný vymeriavací základ sa určí podľa § 108 ods. 2 z vymeriavacieho základu na
platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti uvedeného v § 138 ods. 14.
Financovanie, organizácia a konanie
§ 277
(1) Ak povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie,
poistné na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe
z povolania a povinnosť platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného
fondu vznikla pred 1. januárom 2004 a táto povinnosť nebola do 31. decembra 2003 splnená, pri ich
platení a vymáhaní sa po 31. decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných do 31. decembra
2003.
(2) O sankciách za nesplnenie povinnosti platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na
dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri
pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania, povinnosti platiť príspevok na poistenie v
nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu, oznamovacej povinnosti a ďalších povinností v
nemocenskom poistení, dôchodkovom zabezpečení a povinností súvisiacich s platením príspevku na
poistenie v nezamestnanosti a príspevku do garančného fondu, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004 a
do 31. decembra 2003 neboli splnené, sa po 31. decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných
pred 1. januárom 2004.
(3) V konaniach vo veciach poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové
zabezpečenie, poistného na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze
alebo pri chorobe z povolania, príspevku na poistenie v nezamestnanosti a príspevku do garančného
fondu, penále, poplatku za nesplnenie oznamovacej povinnosti a pokuty, ktoré neboli právoplatne
skončené do 31. decembra 2003, sa po tomto dni postupuje podľa predpisov účinných pred 1.
januárom 2004.
(4) Do preskúmania trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 poistné na invalidné poistenie neplatí
poistenec, ktorému bol priznaný invalidný dôchodok podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004,
ak nárok na jeho výplatu trvá aj po 31. decembri 2003. Do preskúmania trvania invalidity podľa § 263
ods. 2 poistné na invalidné poistenie neplatí zamestnávateľ za zamestnanca, ktorému bol priznaný
invalidný dôchodok podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak nárok na jeho výplatu trvá aj
po 31. januári 2003.
(5) Odsek 4 sa použije do 30. septembra 2006.
§ 277a
V konaniach o odpustení povinnosti zaplatiť penále alebo znížiť penále, ktoré sa viaže na poistné,
ktoré nebolo odvedené včas alebo bolo odvedené v nižšej sume do 31. decembra 2004, sa postupuje
podľa predpisu účinného do 31. decembra 2004.
§ 277b
(1) Pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie, dôchodkové zabezpečenie, na poistnom na
poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania a
pohľadávky na príspevku na poistenie v nezamestnanosti a príspevku do garančného fondu vzniknuté
do 31. decembra 2002, pohľadávky na penále a na pokutách súvisiacich s platením poistného a
príspevkov uložených do 31. decembra 2002 podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 voči
zdravotníckym zariadeniam, môže Sociálna poisťovňa postúpiť podľa § 149 za odplatu tretej osobe,
ktorou je právnická osoba so 100 % majetkovou účasťou štátu určená ministerstvom po dohode s
ministerstvom financií; § 149 ods. 5 druhá veta sa nepoužije. Suma odplaty za postúpenie pohľadávok
podľa prvej vety nemôže byť nižšia ako suma dlžného poistného a dlžných príspevkov.
(2) Tretia osoba určená podľa odseku 1 môže nakladať s postúpenou pohľadávkou ako vlastník aj
iným spôsobom ako podľa § 149 ods. 10.
§ 277c
(1) Pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie, na poistnom na dôchodkové zabezpečenie,
na poistnom na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe
z povolania, na príspevku na poistenie v nezamestnanosti a na príspevku do garančného fondu
vzniknuté do 31. decembra 2003 voči zdravotníckym zariadeniam, pohľadávky na penále, ktoré sa
týkajú tohto poistného alebo príspevku, alebo pohľadávky na pokute vzniknuté do 31. decembra 2003
okrem pohľadávok, ktoré možno postúpiť podľa § 277b, môže Sociálna poisťovňa postúpiť podľa §
149 na právnickú osobu so 100 % majetkovou účasťou štátu určenú ministerstvom po dohode s
ministerstvom financií; § 149 ods. 2 a ods. 5 druhá veta sa nepoužijú.
(2) Právnická osoba so 100 % majetkovou účasťou štátu uvedená v odseku 1 môže nakladať s
postúpenou pohľadávkou ako vlastník aj iným spôsobom ako podľa § 149 ods. 10.
§ 277d
(1) Pohľadávky na poistnom vzniknuté od 1. januára 2004 do 31. decembra 2004 voči
zdravotníckym zariadeniam, pohľadávky na penále, ktoré sa týkajú tohto poistného, alebo pohľadávky
na pokute vzniknuté od 1. januára 2004 do 31. decembra 2004 môže Sociálna poisťovňa postúpiť
podľa § 149 na právnickú osobu so 100 % majetkovou účasťou štátu určenú ministerstvom po dohode
s ministerstvom financií; § 149 ods. 2 a ods. 5 druhá veta sa nepoužijú.
(2) Na nakladanie s postúpenou pohľadávkou platí § 277c ods. 2 rovnako.
§ 278
(1) Vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové
poistenie a poistného do rezervného fondu samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 252 ods.
1 je vymeriavací základ, z ktorého platila poistné na nemocenské poistenie a na dôchodkové
zabezpečenie do 31. decembra 2003. Vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské
poistenie a na dôchodkové poistenie je najmenej vymeriavací základ uvedený v § 138 ods. 10 a
najviac vymeriavací základ uvedený v § 138 ods. 12 a 13.
(2) Vymeriavací základ, z ktorého Sociálna poisťovňa platí poistné na starobné poistenie zo
základného fondu invalidného poistenia do základného fondu starobného poistenia v období od 1.
januára 2004 do preskúmania trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 za poberateľa invalidného
dôchodku priznaného pred 1. januárom 2004 a vyplácaného po 31. decembri 2003 okrem poberateľa
invalidného dôchodku uvedeného v § 266, je mesačne suma určená
a) v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka jedna dvanástina všeobecného
vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu
roku, v ktorom platí poistné na starobné poistenie,
b) v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka jedna dvanástina všeobecného
vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v
ktorom platí poistné na starobné poistenie.
(3) Vymeriavací základ, z ktorého Sociálna poisťovňa platí poistné na starobné poistenie zo
základného fondu invalidného poistenia do základného fondu starobného poistenia v období od 1.
januára 2004 do preskúmania trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 za poberateľa čiastočného
invalidného dôchodku priznaného pred 1. januárom 2004 a vyplácaného po 31. decembri 2003 okrem
poberateľa invalidného dôchodku uvedeného v § 266, je mesačne suma určená
a) v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka polovica jednej dvanástiny všeobecného
vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu
roku, v ktorom platí poistné na starobné poistenie,
b) v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka polovica jednej dvanástiny všeobecného
vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v
ktorom platí poistné na starobné poistenie.
(4) Vymeriavací základ, z ktorého Sociálna poisťovňa platí poistné na starobné poistenie zo
základného fondu invalidného poistenia do základného fondu starobného poistenia za poberateľa
invalidného dôchodku priznaného pred 1. januárom 2004 okrem poberateľa invalidného dôchodku
uvedeného v § 266, je mesačne suma určená
a) v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka ako súčin priemerného osobného mzdového
bodu a jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku,
ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom platí poistné na starobné poistenie,
b) v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka ako súčin priemerného osobného
mzdového bodu a jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v
kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom platí poistné na starobné
poistenie.
(5) Vymeriavací základ, z ktorého Sociálna poisťovňa platí poistné na starobné poistenie zo
základného fondu invalidného poistenia do základného fondu starobného poistenia za poberateľa
čiastočného invalidného dôchodku priznaného pred 1. januárom 2004 okrem poberateľa invalidného
dôchodku uvedeného v § 266, je mesačne suma určená
a) v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka ako súčin jednej polovice priemerného
osobného mzdového bodu a jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v
kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom platí poistné na
starobné poistenie,
b) v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka ako súčin jednej polovice priemerného
osobného mzdového bodu a jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v
kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom platí poistné na starobné
poistenie.
(6) Na účely odsekov 4 a 5 sa určí osobný mzdový bod podľa § 62 za každý kalendárny rok patriaci
do piatich zárobkovo najlepších kalendárnych rokov v rozhodujúcom období, z ktorých bol určený
priemerný mesačný zárobok na výpočet invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného
dôchodku. Priemerný osobný mzdový bod sa určí za týchto päť kalendárnych rokov a upravuje sa
podľa tohto zákona. Ak bol priemerný mesačný zárobok určený z nižšieho počtu kalendárnych rokov,
priemerný osobný mzdový bod sa určí z tohto nižšieho počtu kalendárnych rokov. Ak hrubý zárobok
bola pevne určená suma, osobný mzdový bod sa určí ako podiel pevne určenej sumy, ktorá platí ku
dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok, a jednej dvanástiny
všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, v ktorom vznikol nárok na invalidný
dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok.
(7) Odseky 2 a 3 sa použijú do 30. septembra 2006.
(8) Odseky 4 až 6 sa od 1. januára 2008 nepoužijú.
§ 279 (1) V období do 31. decembra 2007 zamestnávateľ platí poistné na úrazové poistenie vo výške 0,8
% z vymeriavacieho základu ustanoveného v § 138 ods. 14 a 15.
(2) V období do 31. decembra 2007 sa prirážka podľa § 134 neukladá a zľava podľa § 134
neposkytuje.
(3) Zaradenie jednotlivých skupín ekonomických činností podľa odvetvovej klasifikácie
ekonomických činností do desiatich nebezpečnostných tried diferencovaných sadzieb poistného na
úrazové poistenie vykoná prvýkrát Sociálna poisťovňa v roku 2007 s účinnosťou od 1. januára 2008
podľa priemerného porovnateľného bezpečnostného rizika zisteného za jednotlivé skupiny
ekonomických činností na základe štatistických údajov Sociálnej poisťovne získaných z výkonu
úrazového poistenia za roky 2004 až 2006.
(4) Zamestnávateľ, ktorý vyplácal plnenia vyplývajúce z jeho zodpovednosti za škodu pri
pracovnom úraze a chorobe z povolania vzniknuté pred 26. novembrom 1993 a ktoré od neho
prevzala Sociálna poisťovňa, je povinný zaplatiť Sociálnej poisťovni najneskôr
a) do 30. júna 2005 sumu plnení vyplatených za rok 2004, ktorú Sociálna poisťovňa oznámi
zamestnávateľovi najneskôr do 31. marca 2005,
b) do 30. júna 2006 sumu plnení vyplatených za rok 2005, ktorú Sociálna poisťovňa oznámi
zamestnávateľovi najneskôr do 31. marca 2006.
§ 280
(1) Zostatok finančných prostriedkov základného fondu dôchodkového zabezpečenia k 31.
decembru 2003 sa s účinnosťou od 1. januára 2004 prevedie do základného fondu starobného
poistenia vo výške 75 % tohto zostatku a do základného fondu invalidného poistenia vo výške 25 %
tohto zostatku.
(2) Zostatok finančných prostriedkov základného fondu zodpovednosti za škodu k 31. decembru
2003 je s účinnosťou od 1. januára 2004 príjmom základného fondu úrazového poistenia.
(3) Sumy na dlžnom poistnom na dôchodkovom zabezpečení vzniknuté pred 1. januárom 2004,
ktoré boli zaplatené alebo vymožené po 31. decembri 2003, sú príjmom základného fondu starobného
poistenia vo výške 75 % tejto sumy a príjmom základného fondu invalidného poistenia vo výške 25 %
tejto sumy.
(4) Sumy na dlžnom poistnom z poistenia zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom
úraze a pri chorobe z povolania vzniknuté pred 1. januárom 2004, ktoré boli zaplatené alebo
vymožené po 31. decembri 2003, sú príjmom základného fondu úrazového poistenia.
§ 281
(1) Zostatok finančných prostriedkov základného fondu podľa osobitného predpisu k 31. decembru
2003 a príspevky na poistenie v nezamestnanosti splatné za december 2003 sú s účinnosťou od 1.
januára 2004 príjmom základného fondu poistenia v nezamestnanosti.
(2) Sumy na dlžnom príspevku na poistenie v nezamestnanosti vzniknuté pred 1. januárom 2004,
ktoré boli zaplatené alebo vymožené po 31. decembri 2003, sú príjmom základného fondu poistenia v
nezamestnanosti.
§ 282
(1) Zostatok finančných prostriedkov garančného fondu podľa osobitného predpisu k 31. decembru
2003 a príspevky do garančného fondu splatné za december 2003 sú s účinnosťou od 1. januára 2004
príjmom základného fondu garančného poistenia.
(2) Sumy na dlžnom príspevku do garančného fondu vzniknuté pred 1. januárom 2004, ktoré boli
zaplatené alebo vymožené po 31. decembri 2003, sú príjmom základného fondu garančného
poistenia.
§ 282a
Sociálna poisťovňa nesmie na splnenie záväzku zdravotnej poisťovne alebo zdravotníckeho
zariadenia, ktorého zriaďovateľom je štát, obec alebo vyšší územný celok, prijať od právnickej osoby
so 100 % majetkovou účasťou štátu splatnú a nepremlčanú pohľadávku na úhradu pohľadávky
Sociálnej poisťovne na dlžnom poistnom na dôchodkové zabezpečenie alebo na dlžnom príspevku na
poistenie v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004.
§ 283
Zostatok finančných prostriedkov rezervného fondu podľa osobitného predpisu k 31. decembru
2003 sa s účinnosťou od 1. januára 2004 prevedie do základného fondu poistenia v nezamestnanosti.
§ 284
V roku 2004 správny fond sa tvorí
a) najviac vo výške 3,5 % z poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie,
poistného na úrazové poistenie, poistného na garančné poistenie poistného na poistenie v
nezamestnanosti a z poistného do rezervného fondu a z odplaty za postúpenú pohľadávku na
poistnom na nemocenské poistenie, na poistnom na dôchodkové poistenie, na poistnom na úrazové
poistenie, na poistnom na garančné poistenie na poistnom na poistenie v nezamestnanosti a na
poistnom do rezervného fondu,
b) z príjmov, ktoré plynú z vlastného majetku Sociálnej poisťovne,
c) z úrokov na účte správneho fondu,
d) z poriadkových pokút podľa § 202.
§ 285
(1) Štát poskytuje finančné prostriedky na osobitný účet Sociálnej poisťovne na úhradu nákladov na
a) dôchodok manželky,
b) sociálny dôchodok,
c) zvýšenie dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu,
d) zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť,
e) zvýšenie dôchodku z dôvodu účasti v odboji a rehabilitácie,
f) dávky podľa § 271,
g) odškodnenie pracovných úrazov a chorôb z povolania zamestnancov zrušených zamestnávateľov,
ktorých zakladateľom bol štát alebo Fond národného majetku Slovenskej republiky,
h) plnenia vyplývajúce zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z
povolania vzniknuté pred 1. aprílom 2002 u zamestnávateľa, ktorý mal podľa osobitného predpisu
postavenie štátneho orgánu,
i) úrazové dávky poskytované fyzickým osobám uvedeným v § 17 ods. 2 a 3,
j) príplatok za štátnu službu k dôchodku95a) od 1. januára 2004,
k) plnenia podľa § 293o ods. 6,
l) vianočný príspevok podľa osobitného predpisu113a) a na úhradu nákladov spojených s jeho
výplatou,
m) príplatok k dôchodku podľa osobitného predpisu113b) a na úhradu nákladov spojených s jeho
výplatou,
n) príspevok účastníkom národného boja za oslobodenie a vdovám a vdovcom po týchto osobách
podľa osobitného predpisu a na úhradu výdavkov spojených s jeho výplatou,
o) príspevok športovému reprezentantovi podľa osobitného predpisu a na úhradu výdavkov spojených
s jeho výplatou.
(2) Finančné prostriedky na úhradu výdavkov na dávky a výdavkov spojených s ich výplatou
uvedené v odseku 1 písm. a) až m) a o) sa poukazujú prostredníctvom kapitoly štátneho rozpočtu
ministerstva, ak v § 168c nie je ustanovené inak a v odseku 1 písm. n) sa poukazujú prostredníctvom
kapitoly štátneho rozpočtu Ministerstva obrany Slovenskej republiky.
§ 286
(1) Sociálna poisťovňa podľa tohto zákona je Sociálna poisťovňa zriadená podľa predpisu účinného
do 31. decembra 2003.
(2) Národná rada zvolí členov dozornej rady najneskôr do 31. decembra 2003. Vláda vymenuje
členov rady riaditeľov najneskôr do 31. decembra 2003.
(3) Funkčné obdobie riaditeľa Sociálnej poisťovne, členov správnej rady Sociálnej poisťovne a
členov dozornej rady Sociálnej poisťovne zvolených podľa predpisu účinného do 31. decembra 2003
zaniká 31. decembra 2003.
§ 286a
Predseda rady riaditeľov určí úsek činnosti Sociálnej poisťovne, ktorý riadi a za ktorý zodpovedá
člen rady riaditeľov, najneskôr do 31. januára 2005.
§ 287
(1) Sociálna poisťovňa je povinná prevziať rozhodovanie a vyplácanie dávok nemocenského
poistenia od zamestnávateľa najneskôr do 31. decembra 2004.
(2) Do prevzatia rozhodovania a vyplácania dávok nemocenského poistenia od zamestnávateľa
Sociálnou poisťovňou o nemocenských dávkach podľa tohto zákona rozhodujú a vyplácajú ich
zamestnávatelia, ktorí boli príslušní na ich výplatu do 31. decembra 2003.
(3) Zamestnávateľ, ktorý do 31. decembra 2003 rozhodoval o dávkach nemocenského poistenia a
vyplácal tieto dávky, je povinný vykazovať miestne príslušnej pobočke poistné na nemocenské
poistenie za príslušný kalendárny mesiac spolu s vyplatenými nemocenskými dávkami vrátane počtu
zamestnancov a počtu dní, za ktoré vyplatil nemocenské dávky, do dňa prevzatia výkonu
nemocenského poistenia od zamestnávateľov.
§ 288
V konaniach o prechode z dočasnej pracovnej neschopnosti do invalidity alebo čiastočnej invalidity,
ktoré neboli právoplatne skončené pred 1. januárom 2004, sa postupuje podľa právneho predpisu
účinného do 31. decembra 2003.
§ 289
V konaniach o odstránení tvrdostí, ktoré sa vyskytli pri vykonávaní nemocenského poistenia a
dôchodkového zabezpečenia a ktoré neboli právoplatne skončené pred 1. januárom 2004, sa
postupuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003.
§ 290
(1) Zamestnávateľ je povinný viesť a predkladať evidenčné listy dôchodkového zabezpečenia podľa
predpisov účinných do 31. decembra 2003 pre zamestnancov narodených pred 1. januárom 1985.
Príslušná pobočka je povinná viesť evidenčné listy dôchodkového zabezpečenia podľa predpisov
účinných do 31. decembra 2003 pre samostatne zárobkovo činné osoby a dobrovoľne dôchodkovo
poistené osoby narodené pred 1. januárom 1985.
(2) Zamestnávateľ je povinný zapísať na evidenčný list dôchodkového zabezpečenia údaje za
kalendárne roky pred 1. januárom 2004 a tento evidenčný list dôchodkového zabezpečenia zaslať
príslušnej pobočke najneskôr do 30. júna 2004.
§ 291
(1) Príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu za november 2003
a december 2003, ktoré sú splatné v roku 2004, vyberá Sociálna poisťovňa. Tieto príspevky sú
príjmom Sociálnej poisťovne.
(2) S účinnosťou od 1. januára 2004 Sociálna poisťovňa vykonáva kontrolu a vymáhanie príspevku
na poistenie v nezamestnanosti a príspevku do garančného fondu za obdobie pred 1. januárom 2004,
výplatu podpory v nezamestnanosti a peňažnej náhrady, ktoré boli priznané podľa predpisov účinných
do 31. decembra 2003 a na ktoré trvá nárok aj po 31. decembri 2003.
(3) Národný úrad práce je povinný odovzdať Sociálnej poisťovni do 31. decembra 2003
a) evidenciu odvádzateľov príspevkov na poistenie v nezamestnanosti a príspevkov do garančného
fondu vrátane písomností týkajúcich sa kontroly a vymáhania príspevkov na poistenie v
nezamestnanosti a príspevkov do garančného fondu,
b) inventúrny zoznam pohľadávok a záväzkov z poistenia v nezamestnanosti a garančného fondu k
31. decembru 2003,
c) evidenciu podpôr v nezamestnanosti a peňažných náhrad, ktoré boli priznané podľa predpisov
účinných do 31. decembra 2003 a na ktoré trvá nárok aj po 31. decembri 2003,
d) evidenciu uplatnených nárokov na podporu v nezamestnanosti a peňažnú náhradu, ktoré vznikli
pred 1. januárom 2004 a o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté.
(4) Podrobnosti o prevode evidencie podľa odseku 3 upraví dohoda uzatvorená medzi Sociálnou
poisťovňou a Národným úradom práce.
§ 292
(1) Do dňa zriadenia účtu Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici sa na ustanovenia § 142 ods. 1,
§ 143 ods. 3 a 4, § 145 ods. 3, § 159 písm. e) a § 240 ods. 1 primerane použijú ustanovenia
osobitného predpisu účinného do 31. decembra 2003.
(2) V rokoch 2004 až 2007 rada riaditeľov rozhodne o použití finančných prostriedkov základného
fondu, ktorý vykazuje prebytok finančných prostriedkov, na poskytnutie finančnej výpomoci do iného
základného fondu, v ktorom nie je dostatok finančných prostriedkov na dávky, na ktorých úhradu je
určený.
(3) Rada riaditeľov rozhoduje podľa odseku 2 od 1. januára 2007 najdlhšie do vymenovania
generálneho riaditeľa vládou. Od vymenovania generálneho riaditeľa vládou rozhoduje o použití
finančných prostriedkov podľa odseku 2 generálny riaditeľ.
§ 293
Výnosy z predaja majetkových podielov štátu, ktoré sú alebo budú na základe rozhodnutia vlády
súčasťou Štátnych finančných aktív Slovenskej republiky určené na financovanie transformačných
nákladov dôchodkovej reformy, možno použiť len na financovanie deficitov Sociálnej poisťovne
vzniknutých v dôsledku zavedenia povinného kapitalizačného systému.
§ 293a
Zvyšovanie dôchodkových dávok v roku 2004
(1) Na zvyšovanie dôchodkových dávok v roku 2004 sa nepoužije § 82 ods. 1 až 5 a odsek 8.
(2) Dôchodkové dávky priznané pred 1. februárom 2004 sa zvyšujú od 1. februára 2004 o 4 %
mesačnej sumy dôchodkovej dávky, na ktorú má poistenec nárok ku dňu, od ktorého sa dôchodková
dávka zvyšuje.
(3) Dôchodkové dávky priznané od 1. februára 2004 do 31. decembra 2004 sa zvyšujú odo dňa ich
priznania o 4 % mesačnej sumy dôchodkovej dávky, na ktorú má poistenec nárok ku dňu, od ktorého
sa dôchodková dávka zvyšuje.
(4) Dôchodkové dávky priznané pred 1. decembrom 2004 sa zvyšujú od 1. decembra 2004 o
percento určené ako súčet jednej polovice percenta medziročného rastu spotrebiteľských cien a jednej
polovice percenta medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky znížené
o 4 %. Percento zvýšenia dôchodkovej dávky podľa prvej vety sa ustanoví opatrením, ktoré vydá
ministerstvo podľa údajov štatistického úradu a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke
zákonov najneskôr do 31. augusta 2004.
(5) Dôchodkové dávky priznané od 1. decembra 2004 do 31. decembra 2004 sa zvyšujú odo dňa
ich priznania po zvýšení podľa odseku 3 o percento určené podľa odseku 4. Na zvýšenie dôchodkovej
dávky podľa prvej vety je rozhodujúca mesačná suma dôchodkovej dávky, na ktorú má poistenec
nárok ku dňu, od ktorého sa dôchodková dávka zvyšuje.
(6) Invalidný dôchodok, ktorý sa v období od 1. februára 2004 do 31. decembra 2004 nevyplácal z
dôvodu poskytovania náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca podľa
osobitného predpisu, nemocenského, platu alebo služobného príjmu podľa osobitného predpisu
priznaných pred vznikom nároku na invalidný dôchodok, sa zvýši podľa odsekov 2 až 5 odo dňa
vzniku nároku na výplatu invalidného dôchodku.
(7) Dôchodková dávka, ktorá sa v období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2004 nevyplácala z
dôvodu zániku nároku na jej výplatu, sa zvýši pri opätovnom vzniku nároku na jej výplatu podľa
odsekov 2 až 5 od opätovného vzniku nároku na výplatu dôchodkovej dávky.
(8) Vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok a sirotský dôchodok sa nezvyšujú podľa odsekov 2 až
5, ak boli vymerané zo starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného
dôchodku zvýšených podľa odsekov 2 a 5.
§ 293b
Zvýšenie úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty od 1. januára 2005
Úrazová renta a pozostalostná úrazová renta vyplácané pred 1. januárom 2005 sa zvyšujú od 1.
januára 2005 o 7,54 % sumy úrazovej renty alebo pozostalostnej úrazovej renty vyplácanej ku dňu
zvýšenia.
§ 293c
Zamestnávateľ, ktorý uzatvoril so zamestnancom uvedeným v § 4 ods. 2 pracovnoprávny vzťah
pred 1. aprílom 2005 a tento pracovnoprávny vzťah naďalej trvá, je povinný prihlásiť tohto
zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia najneskôr do 31.
mája 2005.
§ 293d
Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. júla 2005
Na dôchodkové dávky právoplatne priznané do 30. júna 2005 a na dôchodkové dávky, o ktorých
konanie začaté pred 1. júlom 2005 nebolo právoplatne skončené do 30. júna 2005, sa § 63 v znení
účinnom od 1. júla 2005 nepoužije.
§ 293e
Zvyšovanie dôchodkových dávok a úrazových dávok v roku 2005
(4) Na zvýšenie úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty platia odseky 1 až 3 rovnako.
(5) Sumy jednorazového odškodnenia uvedené v § 94 ods. 2 a 3, suma náhrady nákladov
spojených s liečením uvedená v § 100 ods. 2 a sumy náhrady nákladov spojených s pohrebom
uvedené v § 101 ods. 3 a 5 sa zvyšujú v roku 2005 indexom 1,075.
§ 293f
Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. januára 2006
Dôchodková dávka priznaná do 31. decembra 2005 sa po tomto dni vypláca v sume určenej podľa
predpisov účinných do 31. decembra 2005.
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. augusta 2006
§ 293g
Fyzickej osobe uvedenej v § 15 ods. 1 písm. c) až e), ktorá podá prihlášku na dôchodkové poistenie
do 31. augusta 2006, povinné dôchodkové poistenie vzniká od 1. augusta 2006, ak takouto fyzickou
osobou je od 1. augusta 2006.
§ 293h
Ak bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu do 31. júla 2006 a súd nerozhodol o vyhlásení
konkurzu alebo nezastavil konkurzné konanie pre nedostatok majetku do tohto dňa, platobná
neschopnosť zamestnávateľa na účely garančného poistenia a nárok na dávku garančného poistenia
sa po 31. júli 2006 posudzuje podľa zákona účinného do 31. júla 2006.
§ 293i
(1) Ak dôvod na poskytovanie nemocenskej dávky vznikol do 31. júla 2006 a o tejto dávke do tohto
dňa nebolo rozhodnuté, o nároku na nemocenskú dávku sa rozhodne po 31. júli 2006 podľa zákona
účinného do 31. júla 2006. Nemocenské, ošetrovné, vyrovnávacia dávka a materské, na ktoré vznikol
nárok do 31. júla 2006 a nárok na ich výplatu trvá aj po tomto dni, vyplácajú sa po 31. júli 2006 podľa
zákona účinného do 31. júla 2006.
(2) Do obdobia 270 dní nemocenského poistenia na nárok na materské sa započítava aj obdobie
od 1. júla 2005 do 31. júla 2006, počas ktorého bolo prerušené povinné nemocenské poistenie
zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky podľa osobitného predpisu a povinné
nemocenské poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby z dôvodu nároku na rodičovský príspevok
podľa osobitného predpisu.
§ 293j
Osobný mzdový bod určený za každý kalendárny rok pred 1. januárom 1995 je najviac v hodnote 3,
ak nárok na dôchodkovú dávku vznikne po 31. júli 2006.
§ 293k
(1) Ak suma starobného dôchodku určená podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 bola
obmedzená najvyššou výmerou, starobný dôchodok sa uvoľní odo dňa splátky splatnej po 31. júli
2006 v sume, v akej by sa vyplácal k tomuto dňu bez tohto obmedzenia.
(2) Suma starobného dôchodku, ktorá bola vypočítaná z upraveného priemerného mesačného
zárobku 4 067 Sk, sa novo určí podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 z priemerného
mesačného zárobku určeného podľa odsekov 3 a 4 bez obmedzení podľa odseku 1, a to aj za
obdobie dôchodkového poistenia získané v období od 1. januára 2004 do 31. júla 2006 po vzniku
nároku na starobný dôchodok.
(3) Priemerný mesačný zárobok na účely určenia sumy starobného dôchodku je priemerný
mesačný zárobok, z ktorého bola vypočítaná suma starobného dôchodku, neobmedzený podľa
predpisu účinného do 31. decembra 2003.
(4) Priemerný mesačný zárobok v sume do 2 500 Sk sa započítava v plnej výške, zo sumy nad 2
500 Sk do 6 000 Sk sa započítava jedna tretina a zo sumy nad 6 000 Sk sa započítava jedna
desatina. Takto upravený priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na celé slovenské koruny
nahor.
(5) O sume starobného dôchodku podľa odsekov 1 až 4 Sociálna poisťovňa rozhodne najneskôr do
31. decembra 2007. Starobný dôchodok podľa prvej vety sa vypláca najskôr odo dňa splátky splatnej
po 31. júli 2006, ak táto suma je vyššia ako suma starobného dôchodku vyplácaná k tomuto dňu.
(6) Sociálna poisťovňa rozhodne o nároku na starobný dôchodok, ktorý vznikol do 31. decembra
2003 a nárok na jeho výplatu vznikne po 31. júli 2006, v sume podľa odsekov 1 až 4 odo dňa vzniku
nároku na jeho výplatu.
(7) Na účely určenia sumy starobného dôchodku podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003
poistenca uvedeného v § 261 ods. 1 sa odseky 1 až 6 nepoužijú; to platí aj na určenie sumy dôchodku
podľa § 274 ods. 2.
§ 293l
(1) Starobný dôchodok priznaný v sume určenej podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 a
starobný dôchodok, na ktorý bol prekvalifikovaný pomerný starobný dôchodok, sa zvyšuje za obdobie
dôchodkového poistenia získané po 31. júli 2006 podľa § 66 ods. 2 až 9.
(2) Na účely určenia sumy starobného dôchodku podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003
poistenca uvedeného v § 261 ods. 1 sa odsek 1 nepoužije; to platí aj na určenie sumy dôchodku
podľa § 274 ods. 2.
(3) Predčasný starobný dôchodok vyplácaný k 31. júlu 2006 sa po tomto dni vypláca v sume
určenej podľa zákona účinného do 31. júla 2006. V konaní o nároku na predčasný starobný dôchodok,
ktoré bolo začaté pred 1. augustom 2006 a do 31. júla 2006 nebolo právoplatne skončené, sa
rozhodne a jeho suma sa určí aj po 31. júli 2006 podľa zákona účinného do 31. júla 2006.
(4) Poistencovi, ktorému Sociálna poisťovňa do 31. júla 2006 preskúmala trvanie invalidity podľa §
263 a poistencovi, ktorému vznikol nárok na invalidný dôchodok v období od 1. januára 2004 do 31.
júla 2006, ak nárok na výplatu týchto dôchodkov trvá aj po 31. júli 2006, Sociálna poisťovňa na
žiadosť preskúma trvanie invalidity podľa zákona účinného od 1. augusta 2006 a rozhodne o nároku
na invalidný dôchodok najneskôr do šiestich mesiacov od začatia konania.
(5) Ak nárok na vdovský dôchodok vznikol pred 1. januárom 2004, trvá po 31. júli 2006 a k 31. júlu
2006 sa nevyplácal z dôvodu, že úhrn dôchodkov presiahol najvyššiu výmeru ustanovenú predpismi
účinnými pred 1. januárom 2004 alebo sa z tohto dôvodu vyplácal v nižšej sume, výplata vdovského
dôchodku sa uvoľní odo dňa splátky splatnej po 31. júli 2006 v sume, v akej by sa vyplácal k tomuto
dňu bez obmedzenia z tohto dôvodu. Na uvoľnenie výplaty vdoveckého dôchodku, na ktorý vznikol
nárok pred 1. januárom 2004 a ktorý sa k 31. júlu 2006 nevyplácal z dôvodu, že úhrn dôchodkov
presiahol najvyššiu výmeru ustanovenú predpismi účinnými pred 1. januárom 2004 alebo sa z tohto
dôvodu vyplácal v nižšej sume, ak nárok na tento dôchodok trvá po 31. júli 2006, platí prvá veta
rovnako. O uvoľnení výplaty vdovského dôchodku, ktorý sa k 31. júlu 2006 nevyplácal z dôvodu
uvedeného v prvej vete a o uvoľnení výplaty vdoveckého dôchodku, ktorý sa k 31. júlu 2006
nevyplácal z dôvodu uvedeného v druhej vete, Sociálna poisťovňa rozhodne na žiadosť najneskôr do
šiestich mesiacov od začatia konania. O uvoľnení výplaty vdovského dôchodku, ktorý sa k 31. júlu
2006 vyplácal v nižšej sume z dôvodu uvedeného v prvej vete a o uvoľnení výplaty vdoveckého
dôchodku, ktorý sa k 31. júlu 2006 vyplácal v nižšej sume z dôvodu uvedeného v druhej vete,
Sociálna poisťovňa rozhodne najneskôr do 31. decembra 2007.
(6) Ak nárok na sirotský dôchodok jednostranne osirelého dieťaťa vznikol pred 1. januárom 2004 a
tento nárok trvá po 31. júli 2006, suma sirotského dôchodku sa zvýši o 28,5 % sumy sirotského
dôchodku vyplácanej ku dňu splátky splatnej po 31. júli 2006. Sirotský dôchodok v takto určenej sume
sa vypláca od splátky splatnej po 31. júli 2006. O zvýšení sirotského dôchodku podľa prvej vety a
druhej vety Sociálna poisťovňa rozhodne najneskôr do 31. októbra 2006.
(7) Ak nárok na sirotský dôchodok obojstranne osirelého dieťaťa vznikol pred 1. januárom 2004 a
tento nárok trvá po 31. júli 2006, suma sirotského dôchodku sa zvýši o 33,3 % sumy sirotského
dôchodku vyplácanej ku dňu splátky splatnej po 31. júli 2006. Sirotský dôchodok v takto určenej sume
sa vypláca od splátky splatnej po 31. júli 2006; odsek 6 tretia veta platí rovnako.
(8) Ak nárok na sirotský dôchodok vznikol v období od 1. januára 2004 do 31. júla 2006 podľa § 265
a nárok na jeho výplatu trvá po 31. júli 2006, suma sirotského dôchodku sa určí od splátky splatnej po
31. júli 2006 vo výške 40 % dôchodku zomretého rodiča alebo osvojiteľa, na ktorý mal alebo by mal
nárok v čase úmrtia vrátane zvýšení podľa tohto zákona, ktoré by patrili k sirotskému dôchodku od
vzniku nároku na tento dôchodok; odsek 6 tretia veta platí rovnako. Ak tento sirotský dôchodok sa do
31. júla 2006 nevyplácal alebo zanikol na neho nárok, suma sirotského dôchodku sa určí vo výške 40
% dôchodku zomretého rodiča alebo osvojiteľa, na ktorý mal alebo by mal nárok v čase úmrtia, a
vypláca sa od opätovného vzniku nároku na jeho výplatu vrátane zvýšení podľa tohto zákona alebo od
opätovného vzniku nároku.
(9) Príplatok k starobnému dôchodku, invalidnému dôchodku a čiastočnému invalidnému dôchodku
priznaný v rámci súdnej rehabilitácie a mimosúdnej rehabilitácie, ktorý sa k 31. júlu 2006 nevyplácal z
dôvodu, že spolu s dôchodkom presiahol najvyššiu výmeru ustanovenú predpisom účinným pred 1.
januárom 2004 alebo sa z tohto dôvodu vyplácal v nižšej sume, sa uvoľní odo dňa splátky splatnej po
31. júli 2006 v sume, v akej by sa vyplácal k tomuto dňu bez obmedzenia z tohto dôvodu. O sume
dôchodku podľa prvej vety Sociálna poisťovňa rozhodne najneskôr do 31. decembra 2007.
(10) Na poistenca, ktorému Sociálna poisťovňa do 31. júla 2006 preskúmala trvanie invalidity podľa
§ 263 ods. 2 účinného do 18. júla 2006, sa odsek 4 od 1. októbra 2006 nepoužije. To platí aj vtedy,
keď tento poistenec podal žiadosť podľa odseku 4 pred 1. októbrom 2006.
§ 293m
(1) Ak poberateľ invalidného dôchodku v období od 1. augusta 2006 do 31. decembra 2007 dovŕši
dôchodkový vek a nárok na tento dôchodok by mal trvať aj po dovŕšení dôchodkového veku, invalidný
dôchodok sa odo dňa dovŕšenia dôchodkového veku považuje za starobný dôchodok.
(2) Na zvyšovanie starobného dôchodku podľa odseku 1 za obdobie dôchodkového poistenia
získané po dovŕšení dôchodkového veku a na zvyšovanie starobného dôchodku, na ktorý bol
prekvalifikovaný invalidný dôchodok pred 1. augustom 2006, za obdobie dôchodkového poistenia
získané po 31. júli 2006, platí § 66 ods. 2 až 9 rovnako.
(3) Poberateľovi invalidného dôchodku, ktorému je do 31. decembra 2007 priznaný predčasný
starobný dôchodok, zaniká nárok na invalidný dôchodok dňom priznania predčasného starobného
dôchodku.
(4) Ak poberateľ starobného dôchodku, na ktorý bol prekvalifikovaný invalidný dôchodok, splní
podmienky nároku na výplatu starobného dôchodku po 31. júli 2006, vypláca sa dôchodok, ktorý je
vyšší. Pri rovnakej sume týchto dôchodkov vypláca sa dôchodok, ktorý si poistenec zvolil. Dňom
úpravy výplaty dôchodkov pre súbeh nárokov na ich výplatu zaniká nárok na dôchodok, ktorý sa
nevypláca.
(5) Ak nárok na sirotský dôchodok vznikol pred 1. januárom 2008 a nárok na tento dôchodok trvá aj
po 31. decembri 2007, nárok na tento dôchodok po 31. decembri 2007 nezaniká z dôvodu, že zomretý
by pred 1. januárom 2008 dovŕšil dôchodkový vek.
(6) Ustanovenia odsekov 1 až 5 sa od 1. januára 2008 nepoužijú.
§ 293n
(1) Vdovec, ktorého manželka zomrela pred 1. januárom 2004, nebol mu priznaný vdovecký
dôchodok podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 alebo zanikol nárok na taký vdovecký
dôchodok pred 1. augustom 2006 a ku dňu smrti manželky, najneskôr do uplynutia troch rokov od
smrti manželky, dovŕšil dôchodkový vek alebo bol uznaný invalidným a táto invalidita trvá aj po 31. júli
2006 z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, má nárok na
vdovecký dôchodok po manželke, ktorá
a) ku dňu smrti bola poberateľkou starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku,
invalidného dôchodku, čiastočného invalidného dôchodku alebo dôchodku za výsluhu rokov,
b) ku dňu smrti splnila podmienky nároku na starobný dôchodok, pomerný starobný dôchodok alebo
získala dobu zamestnania na nárok na invalidný dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov, alebo
c) zomrela v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.
(2) Podmienka trvania invalidity vdovca podľa odseku 1 sa považuje za splnenú aj vtedy, ak v čase
trvania invalidity vdovec dovŕšil dôchodkový vek pred 1. augustom 2006.
(3) Suma vdoveckého dôchodku je 2 794 Sk mesačne.
(4) Na zvyšovanie vdoveckého dôchodku platí § 82 rovnako.
(5) Pri súbehu nárokov na výplatu vdoveckého dôchodku s inou dôchodkovou dávkou platí § 81
ods. 2 až 5 rovnako.
(6) Vdovec nemá nárok na vdovecký dôchodok podľa odseku 1, ak
a) má nárok na vdovecký výsluhový dôchodok alebo vdovecký dôchodok podľa osobitného predpisu,
b) uzatvoril manželstvo alebo
c) na základe právoplatného rozhodnutia súdu spôsobil smrť manželky úmyselným trestným činom.
(7) Nárok na vdovecký dôchodok podľa odseku 1 vzniká najskôr od 1. augusta 2006 a o nároku na
tento dôchodok Sociálna poisťovňa rozhodne najneskôr do šiestich mesiacov od začatia konania.
§ 293o
(1) Ak nárok na výplatu úrazovej renty, na ktorú bola prekvalifikovaná náhrada za stratu na zárobku
po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity podľa § 272
ods. 3, trvá k 31. júlu 2006, úrazová renta sa vypláca po tomto dni aj po priznaní starobného
dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo po dovŕšení 65 rokov veku poberateľa, a to vo
výške 50 % sumy úrazovej renty vyplácanej ku dňu priznania starobného dôchodku, predčasného
starobného dôchodku alebo ku dňu dovŕšenia 65 rokov veku poberateľa po zvýšení podľa tohto
zákona. Ak nárok na výplatu pozostalostnej úrazovej renty, na ktorú bola prekvalifikovaná náhrada
nákladov na výživu pozostalých podľa § 272 ods. 4, trvá k 31. júlu 2006, pozostalostná úrazová renta
sa vypláca po tomto dni aj po 65. roku veku, ktorý by zomretý dovŕšil, a to vo výške 50 % sumy
pozostalostnej úrazovej renty vyplácanej ku dňu, v ktorom by zomretý dovŕšil 65 rokov veku. Na
zvyšovanie úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty platí § 82 rovnako.
(2) Ak nárok na úrazovú rentu podľa § 272 ods. 3 zanikol v období od 1. januára 2004 do 31. júla
2006 z dôvodu priznania starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo z dôvodu
dovŕšenia 65 rokov veku poberateľa, Sociálna poisťovňa prizná úrazovú rentu na žiadosť
poškodeného najskôr od 1. augusta 2006, a to vo výške 50 % jej sumy, ktorá patrila ku dňu zániku
nároku na úrazovú rentu po zvýšení podľa tohto zákona. Ak nárok na pozostalostnú úrazovú rentu
podľa § 272 ods. 4 zanikol v období od 1. januára 2004 do 31. júla 2006 z dôvodu, že zomretý dovŕšil
65 rokov veku, Sociálna poisťovňa prizná pozostalostnú úrazovú rentu na žiadosť najskôr od 1.
augusta 2006, a to vo výške 50 % jej sumy, ktorá patrila ku dňu zániku nároku na pozostalostnú
úrazovú rentu po zvýšení podľa tohto zákona. Na zvyšovanie úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej
renty platí § 82 rovnako.
(3) Ak nárok na výplatu úrazovej renty priznanej podľa § 88 v období od 1. januára 2004 do 31. júla
2006 trvá aj po 31. júli 2006 poškodenému, ktorý pred 1. augustom 2006 dovŕšil dôchodkový vek
alebo mu bol priznaný predčasný starobný dôchodok, úrazová renta sa vypláca od 1. augusta 2006 vo
výške 50 % jej sumy vyplácanej k 31. júlu 2006.
(4) Ak poškodenému bola v období od 1. januára 2004 do 31. júla 2006 priznaná úrazová renta
podľa § 88 a po 31. júli 2006 dovŕši dôchodkový vek alebo je mu priznaný predčasný starobný
dôchodok, je vymeriavací základ na účely určenia sumy starobného dôchodku alebo predčasného
starobného dôchodku za rok 2004 aj 1,25-násobok úhrnu vyplatených súm úrazovej renty v roku
2004, za rok 2005 aj 1,25-násobok úhrnu vyplatených súm úrazovej renty v roku 2005 a za obdobie
od 1. januára 2006 do 31. júla 2006 aj 1,25-násobok úhrnu vyplatených súm úrazovej renty v tomto
období.
(5) Sociálna poisťovňa do 31. októbra 2006 prevedie zo základného fondu úrazového poistenia do
základného fondu starobného poistenia sumu vo výške 18 % z 1,25-násobku úhrnu súm úrazových
rent podľa odseku 4 za obdobie od 1. januára 2004 do 31. júla 2006. Ak poberateľovi úrazovej renty
podľa prechádzajúcej vety vznikla povinná účasť na starobnom dôchodkovom sporení pred vznikom
nároku na úrazovú rentu, Sociálna poisťovňa prevedie za obdobie, v ktorom je povinne zúčastnený na
starobnom dôchodkovom sporení, sumu vo výške 9 % z 1,25-násobku úhrnu vyplatených súm
úrazových rent priznaných podľa § 88 zo základného fondu úrazového poistenia do základného fondu
starobného poistenia a rovnakú sumu prevedie zo základného fondu úrazového poistenia do
základného fondu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie.
(6) Sociálna poisťovňa od 1. augusta 2006 preberá od Ministerstva obrany Slovenskej republiky
výplatu plnení vyplývajúcich zo zodpovednosti štátu za škodu na zdraví, ktorá vznikla pred 1.
januárom 2004 vojakom povinnej vojenskej služby pri plnení služobných povinností alebo v priamej
súvislosti s ich plnením. Na zvyšovanie týchto plnení platí § 82 rovnako.
§ 293p
Ak poistenec bol zaradený do evidencie nezamestnaných občanov pred 1. augustom 2006 a o
dávke v nezamestnanosti do 31. júla 2006 nebolo rozhodnuté, o nároku na dávku v nezamestnanosti
sa rozhodne po 31. júli 2006 podľa zákona účinného do 31. júla 2006. Dávka v nezamestnanosti, na
ktorú vznikol nárok do 31. júla 2006 a nárok na jej výplatu trvá aj po tomto dni, vypláca sa po 31. júli
2006 podľa zákona účinného do 31. júla 2006.
§ 293q
Vyhlásenie zamestnávateľa o pristúpení na podmienky elektronického zasielania údajov na účely
sociálneho poistenia doručené Sociálnej poisťovni pred 1. augustom 2006 sa považuje za dohodu
podľa § 186 ods. 2.
Prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 1. januára 2007
§ 293r
(1) Funkcia člena rady riaditeľov vymenovaného podľa zákona účinného do 31. decembra 2006 a
funkcia člena dozornej rady zvoleného podľa zákona účinného do 31. decembra 2006 zaniká 1.
januára 2007. Do vymenovania generálneho riaditeľa podľa zákona účinného od 1. januára 2007
vykonáva rada riaditeľov svoju činnosť podľa zákona účinného do 31. decembra 2006. Do zvolenia
všetkých členov dozornej rady podľa zákona účinného od 1. januára 2007 vykonáva dozorná rada,
ktorej členovia boli zvolení podľa zákona účinného do 31. decembra 2006, svoju činnosť podľa zákona
účinného do 31. decembra 2006.
(2) Mzda generálneho riaditeľa je do 31. marca 2007 šesťnásobok priemernej mesačnej mzdy v
hospodárstve Slovenskej republiky zistenej štatistickým úradom za rok 2005. V roku 2007 sa
generálnemu riaditeľovi neprizná odmena podľa § 122 ods. 6.
(3) Dozorná rada, ktorej členovia boli zvolení podľa zákona účinného od 1. januára 2007, zvolí
hlavného kontrolóra najneskôr do 60 dní od zvolenia všetkých jej členov.
§ 293s
(1) Sociálna poisťovňa môže postúpiť podľa § 149 ods. 13 aj pohľadávky na poistnom na
nemocenské poistenie, na poistnom na dôchodkové zabezpečenie, na poistnom na poistenie
zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania, na príspevku
na poistenie v nezamestnanosti a na príspevku do garančného fondu za obdobie pred 1. januárom
2004, pohľadávky na poistnom a na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie za obdobie pred
1. januárom 2007, pohľadávky na pokutách uložených pred 1. januárom 2007 a pohľadávky na
penále, ktoré súvisí s týmto poistným alebo s týmito príspevkami voči fyzickej osobe alebo právnickej
osobe povinnej odvádzať poistné, na ktorej majetok bol vyhlásený konkurz alebo ktorá je v likvidácii.
(2) Sociálna poisťovňa môže postúpiť pohľadávky uvedené v odseku 1 s účinnosťou od 1. januára
2008 podľa § 149 ods. 12.
Prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 1. januára 2008
§ 293t
(1) Príslušníkovi Hasičského a záchranného zboru a príslušníkovi Horskej záchrannej služby
povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti
zamestnanca podľa tohto zákona zaniká dňom 31. decembra 2007.
(2) Zamestnávateľ príslušníka Hasičského a záchranného zboru a zamestnávateľ príslušníka
Horskej záchrannej služby je povinný odhlásiť z registra poistencov a sporiteľov starobného
dôchodkového sporenia tohto príslušníka ako zamestnanca z povinného nemocenského poistenia,
povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti dňom 31. decembra
2007 v lehote podľa § 231 ods. 1 písm. b).
§ 293u
(1) Príslušník Hasičského a záchranného zboru a príslušník Horskej záchrannej služby, ktorému
skončí služobný pomer v období od 1. januára 2008 do 31. decembra 2010, môže do 15 dní od
skončenia služobného pomeru požiadať Sociálnu poisťovňu o priznanie starobného dôchodku alebo
predčasného starobného dôchodku podľa tohto zákona.
(2) Dňom podania žiadosti podľa odseku 1 zaniká príslušníkovi Hasičského a záchranného zboru a
príslušníkovi Horskej záchrannej služby nárok na výsluhové zabezpečenie podľa osobitného zákona.
§ 293v
(1) Ak príslušníkovi Hasičského a záchranného zboru a príslušníkovi Horskej záchrannej služby
vznikol nárok na ošetrovné podľa tohto zákona do 31. decembra 2007, zaniká tento nárok dňom 31.
decembra 2007. Sociálna poisťovňa zastaví dňom 31. decembra 2007 výplatu tejto dávky a vydá o
tom rozhodnutie. Ošetrovné, na ktoré vznikol nárok príslušníkovi Hasičského a záchranného zboru a
príslušníkovi Horskej záchrannej služby pred 1. januárom 2008, Sociálna poisťovňa vyplatí za obdobie
od vzniku nároku na ošetrovné do 31. decembra 2007.
(2) Nárok príslušníka Hasičského a záchranného zboru a príslušníka Horskej záchrannej služby na
nemocenské dávky a ich výplatu sa posúdi a rozhodne sa o ňom podľa tohto zákona účinného do 31.
decembra 2007, ak dôvod na ich poskytnutie vznikol pred 1. januárom 2008, ak ďalej nie je
ustanovené inak.
(3) Ak dočasná pracovná neschopnosť príslušníka Hasičského a záchranného zboru a príslušníka
Horskej záchrannej služby vznikne pred 1. januárom 2008, ale nárok na nemocenské podľa tohto
zákona by mal vzniknúť až po 31. decembri 2007, o nároku na nemocenské rozhodne príslušný orgán
podľa osobitného predpisu.
(4) Nemocenské, vyrovnávaciu dávku a materské, na ktoré vznikol nárok príslušníkovi Hasičského
a záchranného zboru a príslušníkovi Horskej záchrannej služby podľa tohto zákona do 31. decembra
2007 a trvá aj po tomto dni, vyplácajú pobočky Sociálnej poisťovne podľa predpisov účinných do 31.
decembra 2007.
(5) Kontrola posudzovania spôsobilosti na prácu a kontrola dodržiavania liečebného režimu pri
dočasnej pracovnej neschopnosti príslušníka Hasičského a záchranného zboru a príslušníka Horskej
záchrannej služby uvedených v odseku 2 sa vykoná podľa tohto zákona.
(6) Dávky úrazového poistenia, na ktoré vznikol príslušníkovi Hasičského a záchranného zboru a
príslušníkovi Horskej záchrannej služby nárok do 31. decembra 2007 a trvá aj po tomto dni, sa
poskytujú podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2008. Na výplatu týchto dávok sú naďalej
príslušné orgány, ktoré ich vyplácali do 31. decembra 2007.
(7) O dávkach úrazového poistenia, na ktoré vznikol príslušníkovi Hasičského a záchranného zboru
a príslušníkovi Horskej záchrannej služby nárok do 31. decembra 2007 a o ktorých sa do tohto dňa
nerozhodlo, sa rozhodne podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2008. Na rozhodnutie a výplatu
týchto dávok sú naďalej príslušné orgány podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2008.
(8) Dávky dôchodkového poistenia, na ktoré vznikol príslušníkovi Hasičského a záchranného zboru
a príslušníkovi Horskej záchrannej služby nárok do 31. decembra 2007 a trvá aj po tomto dni, sa
poskytujú podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2008. Na výplatu týchto dávok sú naďalej
príslušné orgány, ktoré ich vyplácali do 31. decembra 2007.
(9) O dávkach dôchodkového poistenia, na ktoré vznikol príslušníkovi Hasičského a záchranného
zboru a príslušníkovi Horskej záchrannej služby nárok do 31. decembra 2007 a o ktorých sa do tohto
dňa nerozhodlo, sa rozhodne podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2008. Na rozhodnutie a
výplatu týchto dávok sú naďalej príslušné orgány podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2008.
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2008
§ 293w
Poistencovi, ktorý do 31. decembra 2007 bol povinne dôchodkovo poistený na účely starobného
poistenia z dôvodu poberania invalidného dôchodku, zaniká od 1. januára 2008 povinné dôchodkové
poistenie z tohto dôvodu.
§ 293x
Ak dôvod na poskytovanie nemocenskej dávky vznikol do 31. decembra 2007, o nároku na
nemocenskú dávku sa rozhodne podľa zákona účinného do 31. decembra 2007.
§ 293y
(1) Obdobie od 1. januára 2004 do 31. decembra 2007, v ktorom poistenec poberal invalidný
dôchodok, je obdobie dôchodkového poistenia aj po 31. decembri 2007 podľa zákona účinného pred
1. januárom 2008.
(2) Ak nárok na dôchodkovú dávku vznikne po 31. decembri 2007, osobný mzdový bod v hodnote
0,6 za obdobie materskej dovolenky získanej do 31. decembri 2003 nepatrí.
§ 293z
Ak nárok na dôchodkovú dávku vznikol pred 1. januárom 2008, podmienky nároku na dôchodkovú
dávku sa posudzujú a jej suma sa určuje aj po 31. decembri 2007 podľa zákona účinného pred 1.
januárom 2008, ak tento zákon neustanovuje inak.
§ 293aa
(1) Poistencovi, ktorý pred 1. januárom 2004 dovŕšil vek potrebný na nárok na starobný dôchodok a
do 31. decembra 2007 nezískal počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na starobný dôchodok,
sa podmienky na nárok na starobný dôchodok po 31. decembri 2007 posudzujú podľa § 273 ods. 5.
(2) Poistenec, ktorý v období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2007 dovŕšil dôchodkový vek a
do 31. decembra 2007 nezískal najmenej 10 rokov dôchodkového poistenia, má nárok na starobný
dôchodok, ak získa najmenej 10 rokov dôchodkového poistenia.
§ 293ab
(1) Suma podľa osobitného predpisu prevedená dôchodkovou správcovskou spoločnosťou na účet
Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za poistenca, ktorému zanikla povinná účasť na starobnom
dôchodkovom sporení podľa osobitného predpisu, sa považuje za poistné zaplatené na starobné
poistenie za obdobie jeho účasti na starobnom dôchodkovom sporení.
(2) Starobný dôchodok a predčasný starobný dôchodok poistenca, za ktorého bola prevedená
suma podľa odseku 1, sa neznižuje za obdobie starobného dôchodkového sporenia.
§ 293ac
(1) Starobný dôchodok, na ktorý bol prekvalifikovaný invalidný dôchodok podľa zákona účinného
pred 1. januárom 2008, sa považuje aj po 31. decembri 2007 za starobný dôchodok.
(2) Starobný dôchodok podľa odseku 1 sa nezvyšuje podľa § 66 ods. 2 až 4 za obdobie
dôchodkového poistenia získané po 31. decembri 2007.
(3) Ak poberateľ starobného dôchodku podľa odseku 1 splní podmienky nároku na výplatu
starobného dôchodku zo starobného poistenia po 31. decembri 2007, vypláca sa dôchodok, ktorý je
vyšší. Pri rovnakej sume týchto dôchodkov vypláca sa dôchodok, ktorý si poistenec zvolil. Dňom
úpravy výplaty dôchodkov pre súbeh nárokov na ich výplatu zaniká nárok na dôchodok, ktorý sa
nevypláca.
(4) Pri určení sumy starobného dôchodku, na ktorý vznikol nárok zo starobného poistenia
poberateľovi starobného dôchodku, na ktorý bol prekvalifikovaný invalidný dôchodok, platí § 79a
rovnako.
§ 293ad
Na účely § 79a sa osobný mzdový bod poistenca, ktorému bol invalidný dôchodok vypočítaný podľa
predpisov účinných pred 1. januárom 2004, určí podľa § 62 za každý kalendárny rok patriaci do piatich
zárobkovo najlepších kalendárnych rokov v rozhodujúcom období, z ktorých bol určený priemerný
mesačný zárobok na výpočet invalidného dôchodku. Priemerný osobný mzdový bod sa určí za týchto
päť kalendárnych rokov a upravuje sa podľa tohto zákona. Ak bol priemerný mesačný zárobok určený
z nižšieho počtu kalendárnych rokov, priemerný osobný mzdový bod sa určí z tohto nižšieho počtu
kalendárnych rokov. Ak hrubý zárobok bola pevne určená suma, osobný mzdový bod sa určí ako
podiel pevne určenej sumy, ktorá platila ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok a jednej
dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, v ktorom vznikol nárok na
invalidný dôchodok.
§ 293ae
Ak nárok na výplatu vdovského dôchodku a vdoveckého dôchodku vznikol v období od 1. augusta
2006 do 31. decembra 2007 z dôvodu vychovania aspoň troch detí alebo z dôvodu dovŕšenia veku 52
rokov a vychovania dvoch detí, vdovský dôchodok a vdovecký dôchodok sa vypláca po 31. decembri
2007 podľa zákona účinného do 31. decembra 2007. To platí aj vtedy, keď nárok na vdovský
dôchodok alebo vdovecký dôchodok vznikol v období od 1. augusta 2006 do 31. decembra 2007 a
vdova alebo vdovec splnili podmienku vychovania troch detí alebo podmienku dovŕšenia 52 rokov a
vychovania dvoch detí pred vznikom nároku na vdovský dôchodok alebo vdovecký dôchodok alebo
počas jedného roka od smrti manžela alebo manželky.
§ 293af
Ak poškodenému vznikol nárok na výplatu úrazovej renty z dôvodu viacerých pracovných úrazov
alebo chorôb z povolania podľa zákona účinného pred 1. januárom 2008, Sociálna poisťovňa
rozhodne o výške úrazovej renty podľa zákona účinného od 1. januára 2008 na žiadosť jej poberateľa.
§ 293ag
(1) V období od 1. januára 2008 do 31. decembra 2011 zamestnávateľ platí poistné na úrazové
poistenie vo výške 0,8 % z vymeriavacieho základu ustanoveného v § 138 ods. 13, 16 a 17.
(2) V období od 1. januára 2008 do 31. decembra 2011 sa prirážka podľa § 134 neukladá a zľava
podľa § 134 sa neposkytuje.
(3) Zaradenie jednotlivých skupín ekonomických činností podľa odvetvovej klasifikácie
ekonomických činností do desiatich nebezpečnostných tried diferencovaných sadzieb poistného na
úrazové poistenie vykoná prvýkrát Sociálna poisťovňa v roku 2011 s účinnosťou od 1. januára 2012
podľa priemerného porovnateľného bezpečnostného rizika zisteného za jednotlivé skupiny
ekonomických činností na základe štatistických údajov Sociálnej poisťovne získaných z výkonu
úrazového poistenia za roky 2004 až 2010.
§ 293ah
Ak vznikol nárok na invalidný dôchodok v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretej osoby
a invalidný dôchodok sa vypláca podľa § 263 ods. 10, zaniká právo Sociálnej poisťovne na náhradu
škody, ktorá jej vznikla výplatou tohto dôchodku podľa § 238; ak nárok na výplatu invalidného
dôchodku podľa § 263 ods. 10 vznikol
a) pred 1. januárom 2008, zaniká právo na náhradu škody od 1. januára 2008,
b) po 31. decembri 2007, zaniká právo na náhradu škody odo dňa vzniku nároku na výplatu
invalidného dôchodku podľa § 263 ods. 10.
§ 293ai
V rokoch 2008 až 2011 rozhoduje po predchádzajúcom súhlase dozornej rady generálny riaditeľ o
použití finančných prostriedkov základného fondu, ktorý vykazuje prebytok finančných prostriedkov, na
poskytnutie finančnej výpomoci do iného základného fondu, v ktorom nie je dostatok finančných
prostriedkov na dávky, na ktorých úhradu je určený.
§ 293aj
Ministerstvo nemôže vykonávať dozor nad postupovaním príspevkov na starobné dôchodkové
sporenie podľa § 246 ods. 2 za to isté obdobie, za ktoré Národná banka Slovenska vykonávala dohľad
podľa osobitného zákona účinného do 31. decembra 2007.
§ 293ak
Sociálna poisťovňa môže postúpiť podľa § 149 ods. 12 aj pohľadávky na preplatkoch na
rodičovskom príspevku za obdobie pred 1. novembrom 2002, pohľadávky na peňažných náhradách
vyplatených z garančného fondu a na podporách v nezamestnanosti za obdobie pred 1. januárom
2004, pohľadávky, ktoré jej vznikli podľa zákonov účinných do 31. decembra 2003, pohľadávky na
sume plnení podľa § 279 ods. 4 a pohľadávky podľa § 149 ods. 13 účinnom do 31. decembra 2007 za
obdobie pred 1. januárom 2008 voči fyzickej osobe alebo právnickej osobe, na ktorej majetok bol
vyhlásený konkurz alebo ktorá je v likvidácii.
§ 293al
Sociálna poisťovňa môže odpísať podľa § 150 aj pohľadávku
a) na poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové poistenie za obdobie pred 1. januárom
1994 vrátane penále, ak rozhodla o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky podľa osobitného
predpisu a dlžník neuspokojí pohľadávku štátu, na ktorú bolo vydané rozhodnutie o trvalom upustení
od vymáhania ani v lehote troch rokov od vydania rozhodnutia,
b) podľa § 148 ods. 1 a pohľadávky na sume plnení podľa § 279 ods. 4 za obdobie pred 1. januárom
2008.
§ 293am
Sociálna poisťovňa odpíše podľa § 151 aj pohľadávky podľa § 148 ods. 1 a pohľadávky na sume
plnení podľa § 279 ods. 4 za obdobie pred 1. januárom 2008.
§ 293an
(1) Správny fond sa tvorí v rokoch 2008 a 2009
a) najviac vo výške 3,5 % z poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie,
poistného na úrazové poistenie, poistného na garančné poistenie, poistného na poistenie v
nezamestnanosti a z poistného do rezervného fondu solidarity a z odplaty za postúpenú pohľadávku
na poistnom na nemocenské poistenie, na poistnom na dôchodkové poistenie, na poistnom na
úrazové poistenie, na poistnom na garančné poistenie, na poistnom na poistenie v nezamestnanosti
a na poistnom do rezervného fondu solidarity,
b) z účelovej návratnej finančnej výpomoci na financovanie Projektu správy sociálnych dávok,
c) vo výške 0,5 % z príspevkov na starobné dôchodkové sporenie
d) z príjmov, ktoré plynú z vlastného majetku Sociálnej poisťovne,
e) z úrokov na účte správneho fondu,
f) z poriadkových pokút podľa § 202,
g) z poplatku za vydanie akceptačného listu podľa osobitného predpisu,
h) z pokuty uloženej za porušenie povinností ustanovených v § 228 ods. 1 až 3, § 231 ods. 1 písm. a),
písm. b) prvom bode, písm. f) a písm. m),
i) z ostatných príjmov.
(2) V roku 2008 sa správny fond tvorí najviac vo výške 3 % aj zo sumy, ktorá sa podľa § 293ab ods.
1 považuje za poistné zaplatené na starobné poistenie.
§ 293ao
Ak pri určení výšky náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri
uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity, ktorá sa podľa § 272 ods. 3 považuje za úrazovú rentu
alebo sa vypláca ako úrazová renta podľa § 293o ods. 1 a 2, sa zohľadnil počas trvania
nezamestnanosti za obdobie pred 1. januárom 2004 pravdepodobný zárobok a nárok na výplatu tejto
úrazovej renty má trvať aj po 31. decembri 2007, úrazová renta sa vypláca od splátky splatnej po 31.
decembri 2007 v sume, v ktorej sa pravdepodobný zárobok zohľadní vo výške 75 % minimálnej mzdy
zamestnancov v pracovnom pomere odmeňovaných mesačnou mzdou, ktorá platila k 31. decembru
2003. Sociálna poisťovňa rozhodne o výške úrazovej renty podľa prvej vety na žiadosť jej poberateľa.
Ak suma úrazovej renty určená podľa prvej vety je nižšia ako suma úrazovej renty vyplácanej k 31.
decembru 2007, vypláca sa po tomto dni úrazová renta, ktorej suma je vyššia.
§ 293ap
Sociálna poisťovňa odpustí povinnosť zaplatiť penále, ktoré sa viaže na dlžné poistné a dlžné
príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa osobitného predpis za obdobie pred 1. januárom
2007, ak fyzická osoba alebo právnická osoba povinná odvádzať poistné a príspevky na starobné
dôchodkové sporenie toto dlžné poistné a tieto dlžné príspevky na starobné dôchodkové sporenie
zaplatí najneskôr do 31. januára 2008.
§ 293aq
Príplatok k starobnému dôchodku, invalidnému dôchodku, čiastočnému invalidnému dôchodku,
výsluhovému dôchodku a invalidnému výsluhovému dôchodku priznaný oprávnenej osobe podľa
osobitného predpisu, ktorý sa k 31. decembru 2007 nevyplácal z dôvodu, že spolu s dôchodkom
presiahol najvyššiu výmeru ustanovenú predpisom účinným pred 1. januárom 2004 alebo sa z tohto
dôvodu vyplácal v nižšej sume, sa uvoľní odo dňa splátky splatnej po 31. decembri 2007 v sume, v
akej by sa vyplácal k tomuto dňu bez obmedzenia z tohto dôvodu. O sume dôchodku podľa prvej vety
Sociálna poisťovňa rozhodne najneskôr do 30. júna 2008.
§ 293ar
Prechodné ustanovenia účinné od 1. januára 2008
(1) Suma dávky, na ktorú vznikol nárok predo dňom zavedenia eura v Slovenskej republike (ďalej
len „deň zavedenia eura“) a o ktorej nebolo právoplatne rozhodnuté do dňa bezprostredne
predchádzajúceho dňu zavedenia eura, sa určí v slovenských korunách a za obdobie od vzniku
nároku na výplatu dávky do dňa bezprostredne predchádzajúceho dňu zavedenia eura sa prepočíta
na sumu v eurách podľa konverzného kurzu. Suma dávky určená v slovenských korunách patriaca
odo dňa zavedenia eura sa prepočíta na sumu v eurách podľa konverzného kurzu a zaokrúhli sa na
10 eurocentov nahor.
(2) Na účely § 11 ods. 2, § 63 ods. 10, § 66 ods. 8, § 68 ods. 6, § 84 ods. 3 a § 103 ods. 3 sa suma
všeobecného vymeriavacieho základu ustanovená v slovenských korunách prepočíta na sumu v
eurách podľa konverzného kurzu.
(3) Ak v rozhodujúcom období na určenie výšky nemocenskej dávky podľa § 54 ods. 1 a 2, úrazovej
dávky podľa § 84 a dávky v nezamestnanosti podľa § 108 sú vymeriavacie základy určené v
slovenských korunách, súčet vymeriavacích základov v slovenských korunách sa prepočíta na sumu v
eurách podľa konverzného kurzu. To platí aj pre dávku garančného poistenia, ak suma potvrdených
nárokov podľa § 102 písm. a) až h), znížená podľa § 103 ods. 1, bola vyjadrená v slovenských
korunách.
(4) Ak v rozhodujúcom období na určenie sumy dôchodkovej dávky podľa § 261, 262, 263a, 263b, §
273 ods. 2, § 274 ods. 2 a § 293k, o ktorej sa rozhoduje po dni bezprostredne predchádzajúcom dňu
zavedenia eura podľa právnych predpisov účinných do dňa bezprostredne predchádzajúceho dňu
zavedenia eura, sú aj kalendárne roky predo dňom zavedenia eura, suma dôchodkovej dávky sa určí
v eurách a hrubé zárobky na určenie priemerného mesačného zárobku za tieto roky sa prepočítajú na
sumu v eurách podľa konverzného kurzu.
Prechodné ustanovenia účinné od 15. novembra 2008
§ 293as
(1) Suma podľa osobitného predpisu prevedená dôchodkovou správcovskou spoločnosťou na účet
Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za poistenca, ktorému zanikla účasť na starobnom
dôchodkovom sporení podľa osobitného predpisu, sa považuje za poistné zaplatené na starobné
poistenie za obdobie jeho účasti na starobnom dôchodkovom sporení.
(2) Starobný dôchodok a predčasný starobný dôchodok poistenca, za ktorého bola prevedená
suma podľa odseku 1, sa neznižuje za obdobie starobného dôchodkového sporenia.
§ 293at
Správny fond sa tvorí najviac vo výške 3 % aj zo sumy, ktorá sa podľa § 293as ods. 1 považuje za
poistné zaplatené na starobné poistenie.
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2009 a od 1. januára 2010
§ 293au
(1) Ak nárok na dôchodkovú dávku vznikol pred 1. januárom 2009, podmienky nároku na
dôchodkovú dávku sa posudzujú a jej suma sa určuje aj po 31. decembri 2008 podľa zákona účinného
pred 1. januárom 2009, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2) Rozdiely vzniknuté z dôvodu zaokrúhľovania sumy dôchodkovej dávky pri prechode na euro sa
zachovávajú aj pri následnej zmene sumy dôchodkovej dávky.
§ 293av
Na účely určenia sumy starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo
invalidného dôchodku zomretého poistenca sa poistné zaplatené dodatočne podľa § 142 ods. 3 do 31.
decembra 2008 považuje za zaplatené ku dňu jeho smrti.
§ 293aw
(1) Ak suma starobného dôchodku určená podľa predpisov účinných pred 1. októbrom 1988 bola
vypočítaná z priemerného mesačného zárobku 3 000 Sk, starobný dôchodok sa zvýši odo dňa splátky
splatnej po 31. decembri 2008 o sumu 26,60 eura.
(2) O sume starobného dôchodku podľa odseku 1 Sociálna poisťovňa rozhodne najneskôr do 31.
decembra 2010.
§ 293ax
(1) Poistencovi, ktorému nevznikol nárok na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok
podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2010 z dôvodu nezískania potrebného počtu rokov
dôchodkového poistenia a ktorý nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo nebol mu
priznaný predčasný starobný dôchodok, Sociálna poisťovňa na jeho žiadosť znovu posúdi dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav a rozhodne o nároku na invalidný dôchodok a o jeho sume podľa zákona
účinného od 1. januára 2010.
(2) Ak po posúdení dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu po 31. decembri 2009 je poistenec
uznaný invalidný, vznik invalidity sa znovu určí najskôr od 1. januára 2010.
(3) Počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z
obdobia predo dňom, od ktorého bol určený vznik invalidity po 31. decembri 2009.
(4) Rozhodujúcim obdobím na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne roky
pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na invalidný dôchodok podľa zákona účinného
od 1. januára 2010.
(5) Na účely určenia sumy invalidného dôchodku poistenca sa do obdobia dôchodkového poistenia
získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok pripočíta obdobie od vzniku nároku na
invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku podľa zákona účinného od 1. januára 2010.
(6) Ak poistenec uvedený v odseku 1 splní podmienky nároku na invalidný dôchodok podľa zákona
účinného od 1. januára 2010, invalidný dôchodok sa prizná odo dňa vzniku invalidity najskôr od 1.
januára 2010.
§ 293ay
Úrazová renta a pozostalostná úrazová renta podľa § 293o ods. 1 a 2 a úrazová renta podľa § 293o
ods. 3, ktoré sa vyplácajú k 31. decembru 2008, sa od splátky splatnej po 31. decembri 2008
vyplácajú vo výške dvojnásobku sumy, ktorá sa vyplácala k 31. decembru 2008. To platí aj vtedy, ak o
úrazovej rente a pozostalostnej úrazovej rente podľa prvej vety sa rozhodne po 31. decembri 2008 za
obdobie pred 1. januárom 2009.
§ 293az
(1) Dôchodkové dávky vyplácané k 1. júlu 2005 a dôchodkové dávky priznané od 1. júla 2005 do
31. decembra 2005 v sume vyššej ako 10 938 Sk sa od 13. júna 2008 zvyšujú za rok 2005 o 8,85 %.
(2) Suma vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku určená zo
starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku vyplácaného k
1. júlu 2005 v sume vyššej ako 10 938 Sk alebo zo starobného dôchodku, predčasného starobného
dôchodku alebo invalidného dôchodku priznaného od 1. júla 2005 do 31. decembra 2005 v sume
vyššej ako 10 938 Sk sa určí znovu od 13. júna 2008 zo sumy starobného dôchodku, predčasného
starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku zvýšenej podľa odseku 1.
(3) Úrazová renta a pozostalostná úrazová renta vyplácaná k 1. júlu 2005 a úrazová renta a
pozostalostná úrazová renta priznaná od 1. januára 2005 do 31. decembra 2005 v sume vyššej ako
10 938 Sk sa od 13. júna 2008 zvyšuje za rok 2005 o 8,85 %.
(4) Dôchodkové dávky, úrazová renta a pozostalostná úrazová renta, o ktorých sa rozhoduje po 12.
júni 2008 a nárok vznikol pred 1. januárom 2006, sa zvyšujú za rok 2005 o 8,85 %.
(5) Na zvýšenie dávky podľa odsekov 1 až 4 po roku 2005 je rozhodujúca novo určená suma dávky
podľa odsekov 1 až 4.
(6) Sociálna poisťovňa rozhodne o sume dávky podľa odsekov 1 až 3 a 5 najneskôr do 31.
decembra 2009.
(7) O sume dávky podľa odsekov 1 až 3, ktorá sa k 13. júnu 2008 vyplácala v sume nižšej ako 13
405 Sk mesačne, Sociálna poisťovňa rozhodne na žiadosť.
§ 293ba
(1) Dôchodkové dávky priznané od 1. augusta 2006 do 13. októbra 2006 v sume vyššej ako 17 200
Sk sa od 13. júna 2008 zvyšujú za rok 2006 o 5,95 %.
(2) Suma vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku určená zo
starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku priznaného od
1. augusta 2006 do 13. októbra 2006 v sume vyššej ako 17 200 Sk sa určí znovu od 13. júna 2008 zo
sumy starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku
zvýšenej podľa odseku 1.
(3) Úrazová renta a pozostalostná úrazová renta priznaná od 1. augusta 2006 do 13. októbra 2006
v sume vyššej ako 17 200 Sk sa od 13. júna 2008 zvyšuje za rok 2006 o 5,95 %.
(4) Na zvýšenie dávky podľa odsekov 1 až 3 po roku 2006 je rozhodujúca novo určená suma dávky
podľa odsekov 1 až 3.
(5) Zvýšenie podľa odsekov 1 a 3 nepatrí, ak dôchodkové dávky, úrazová renta a pozostalostná
úrazová renta už boli zvýšené za rok 2006.
§ 293bb
Percento zvýšenia dôchodkovej dávky v roku 2009 sa ustanoví opatrením, ktoré vydá ministerstvo
podľa údajov štatistického úradu a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov
najneskôr do 20. novembra 2008.
§ 293bc (1) Sociálna poisťovňa môže odpísať podľa § 150 aj pohľadávku na poistnom na nemocenské
poistenie a na dôchodkové poistenie za obdobie pred 1. januárom 1994 vrátane penále, ak rozhodla o
trvalom upustení od vymáhania pohľadávky podľa osobitného predpisu a dlžník neuspokojí
pohľadávku štátu, na ktorú bolo vydané rozhodnutie o trvalom upustení od vymáhania ani v lehote
jedného roka od vydania rozhodnutia.
(2) Ustanovenie § 293al písm. a) sa od 1. januára 2009 nepoužije.
§ 293bd
Pohľadávky zo zákonného poistenia zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze
alebo chorobe z povolania vzniknuté do 31. decembra 2003, pohľadávky na príspevku do Fondu
zamestnanosti Slovenskej republiky vzniknuté do 31. decembra 1996 okrem pohľadávok na príspevku
do Fondu zamestnanosti Slovenskej republiky za rok 1993 vrátane penále podľa osobitného predpisu,
pohľadávky na poistnom zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri
chorobe z povolania, pohľadávky na príspevku na poistenie v nezamestnanosti a príspevku do
garančného fondu vzniknuté do 31. decembra 2003 a pohľadávky na penále a pokutách súvisiacich s
platením tohto poistného a týchto príspevkov uložených do 31. decembra 2003 podľa predpisov
účinných do 31. decembra 2003 môže Sociálna poisťovňa postúpiť podľa § 149 za odplatu tretej
osobe.
§ 293be (1) Príslušník Hasičského a záchranného zboru a príslušník Horskej záchrannej služby, ktorému
skončí služobný pomer v období od 1. januára 2008 do 31. decembra 2010, môže po skončení
služobného pomeru požiadať Sociálnu poisťovňu o priznanie starobného dôchodku alebo
predčasného starobného dôchodku podľa tohto zákona.
(2) Dňom podania žiadosti podľa odseku 1 zaniká príslušníkovi Hasičského a záchranného zboru a
príslušníkovi Horskej záchrannej služby nárok na výsluhové zabezpečenie podľa osobitného zákona,
(3) Ustanovenie § 293u sa od 1. januára 2009 nepoužije.
§ 293bf
Poslanec Európskeho parlamentu, ktorý bol zvolený na území Slovenskej republiky, je
zamestnanec a Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky je zamestnávateľ, ak tento poslanec
bol poslancom Európskeho parlamentu v období pred začiatkom volebného obdobia Európskeho
parlamentu v roku 2009, bol znovuzvolený za poslanca Európskeho parlamentu vo volebnom období
Európskeho parlamentu, ktoré začne v roku 2009 a zvolí si podľa osobitného predpisu na celé
obdobie trvania mandátu uplatňovanie tohto zákona.
§ 293bg
Prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 1. apríla 2009
(1) Sadzba poistného do rezervného fondu solidarity v období od 1. apríla 2009 do 31. decembra
2010 je pre povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu 2 % z vymeriavacieho
základu.
(2) Suma poistného do rezervného fondu solidarity za obdobie pred 1. aprílom 2009, ktorá je
splatná po 31. marci 2009, sa určí podľa zákona účinného do 31. marca 2009. (3) Finančné prostriedky, ktoré sú súčasťou štátnych finančných aktív Slovenskej republiky, sa
použijú na vykrytie výpadku príjmov Sociálnej poisťovne v dôsledku zníženia sadzby poistného do
rezervného fondu solidarity pre povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu
podľa odseku 1.
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2010
§ 293bh
Ak dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky a dávky v nezamestnanosti vznikol do 31. decembra
2009, o nemocenskej dávke a dávke v nezamestnanosti sa rozhodne podľa zákona účinného do 31.
decembra 2009.
§ 293bi
Suma poistného na sociálne poistenie za obdobie pred 1. januárom 2010, ktorá je splatná po 31.
decembri 2009, sa určí podľa zákona účinného do 31. decembra 2009.
§ 293bj
(1) Sociálna poisťovňa môže na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby,
ktorým trvá povinnosť odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, v
odôvodnených prípadoch odpustiť povinnosť zaplatiť penále za obdobie pred 1. júnom 2009, ak v deň
doručenia žiadosti boli zaplatené dlžné sumy poistného a príspevkov na starobné dôchodkové
sporenie a v období odo dňa doručenia žiadosti do dňa vydania rozhodnutia o žiadosti odvádza
poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie včas a v správnej sume. Žiadosť o odpustenie
povinnosti zaplatiť penále podľa prvej vety môže byť podaná najneskôr do 31. decembra 2009. O
odpustení povinnosti zaplatiť penále rozhoduje pobočka.
(3) O odpustení povinnosti zaplatiť penále podľa odseku 1 rozhoduje pobočka v nedávkovom
konaní do 60 dní od doručenia žiadosti. Proti rozhodnutiu o odpustení povinnosti zaplatiť
penále nie je prípustné odvolanie.
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2010
§ 293bk
V období od 1. januára 2010 do 31. decembra 2011 zamestnávateľ platí poistné na úrazové
poistenie vo výške 0,8 % z vymeriavacieho základu ustanoveného v § 138 ods. 12, 15 a 16.
Ustanovenie § 293ag ods. 1 sa od 1. januára 2010 nepoužije.
§ 293bl
(1) Sociálna poisťovňa nepredpíše penále alebo odpustí povinnosť zaplatiť predpísané penále,
ktoré sa viaže na dlžné poistné a dlžné príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa osobitného
predpisu1) za obdobie pred 1. januárom 2010 zaplatené najneskôr do 30. apríla 2010.
(2) Pôsobnosť podľa odseku 1 patrí vecne príslušnej pobočke, ktorá rozhoduje o uložení penále
podľa § 178 ods. 1 písm. a) deviateho bodu.
§ 293bm
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. februára 2010
(1) Ak dôvod na poskytnutie dávky v nezamestnanosti vznikol do 31. januára 2010, o dávke v
nezamestnanosti sa rozhodne podľa zákona účinného do 31. januára 2010.
(2) Do obdobia poistenia v nezamestnanosti na nárok na dávku v nezamestnanosti sa započítava aj
obdobie od 1. februára 2006 do 31. januára 2010, počas ktorého bolo prerušené povinné poistenie v
nezamestnanosti z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky podľa osobitného predpisu.
§ 293bn
Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. januára 2011
Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky je povinné oznámiť Sociálnej poisťovni údaje o
jednotlivých obdobiach výkonu zárobkovej činnosti samostatne zárobkovo činnou osobou prvýkrát v
roku 2011 za rok 2010 v lehote ustanovenej v § 233 ods. 6.
§ 293bo
Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. septembra 2010
Ak poistenec bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie pred 1. septembrom 2010,
nárok na dávku v nezamestnanosti sa posudzuje a jej suma sa určuje aj po 31. auguste 2010 podľa
zákona účinného do 31. augusta 2010.
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2011
§ 293bp
(1) Ak fyzická osoba je zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba k 31. decembru
2010 a toto právne postavenie trvá aj po tomto dni, je zamestnanec alebo samostatne zárobkovo
činná osoba aj podľa zákona účinného od 1. januára 2011.
(2) Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je zamestnávateľ zamestnanca uvedeného v
odseku 1, je zamestnávateľ aj podľa zákona účinného od 1. januára 2011.
(3) Fyzická osoba, ktorej právny vzťah zakladajúci právo na príjem zo závislej činnosti podľa
osobitného predpisu vznikol pred 1. januárom 2011, a k 31. decembru 2010 nebola zamestnanec, je
zamestnanec podľa zákona účinného od 1. januára 2011, ak tento právny vzťah trvá aj po 31.
decembri 2010.
(4) Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá do 31. decembra 2010 bola povinná poskytovať
príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 a tento príjem je povinná poskytovať aj po tomto dni,
alebo ktorá bola do 31. decembra 2010 platiteľ príjmu zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu a
je týmto platiteľom aj po tomto dni, je zamestnávateľ podľa zákona účinného od 1. januára 2011 a je
povinná splniť povinnosti podľa § 231 ods. 1 písm. a) a b) do 31. januára 2011.
(5) Fyzická osoba, ktorá do 31. decembra 2010 bola registrovaná podľa osobitného predpisu v
súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 a k 31. decembru
2010 nebola samostatne zárobkovo činnou osobou podľa zákona účinného do 31. decembra 2010, je
samostatne zárobkovo činná osoba od 1. januára 2011 podľa tohto zákona, ak dovŕšila 18 rokov veku
a je registrovaná podľa osobitného predpisu8) v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3
ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 aj po 31. decembri 2010. Ustanovenie prvej vety sa nevzťahuje na fyzickú
osobu, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej
osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.
§ 293bq
(1) Dobrovoľne nemocensky poistenej osobe, ktorej bol pred 1. januárom 2011 priznaný starobný
dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, zaniká nemocenské poistenie tejto osoby dňom 31.
decembra 2010.
(2) Dobrovoľne dôchodkovo poistenej osobe, ktorej bol pred 1. januárom 2011 priznaný predčasný
starobný dôchodok, zaniká dôchodkové poistenie tejto osoby dňom 31. decembra 2010.
(3) Poistencovi, ktorý k 31. decembru 2010 bol poistený v nezamestnanosti, má priznaný invalidný
dôchodok a pred 1. januárom 2011 dovŕšil dôchodkový vek, zaniká poistenie v nezamestnanosti dňom
31. decembra 2010.
§ 293br
Ak ochranná lehota začala plynúť pred 1. januárom 2011, a jej plynutie neskončilo do 31. decembra
2010, posudzuje sa aj po tomto dni podľa zákona účinného do 31. decembra 2010.
§ 293bs
(1) Nárok na nemocenskú dávku, nárok na dôchodkovú dávku, nárok na úrazovú dávku a nárok na
dávku v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred 1. januárom 2011, sa posudzujú a sumy týchto dávok sa
určujú podľa zákona účinného do 31. decembra 2010.
(2) Ak nárok na materské vznikol pred 1. januárom 2011 a trvá aj po 31. decembri 2010, suma
materského sa určí a materské sa poskytuje za obdobie po 31. decembri 2010 podľa zákona účinného
od 1. januára 2011.
(3) Ak sa dôchodková dávka, na ktorú vznikol nárok do 31. decembra 2010, priznáva po 31.
decembri 2010, priemerný osobný mzdový bod sa upravuje podľa § 63 ods. 3 a 4 účinného od 1.
januára 2011.
§ 293bt
(1) Ak poistenec, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok podľa zákona účinného do 31.
decembra 2010, nedovŕši dôchodkový vek do 28. februára 2011, je povinne dôchodkovo poistený ako
zamestnanec uvedený v § 293bp ods. 3 od 1. januára 2011 a toto dôchodkové poistenie trvá po 28.
februári 2011, nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku zaniká od najbližšej splátky
predčasného starobného dôchodku splatnej po 28. februári 2011. Nárok na výplatu predčasného
starobného dôchodku poistenca uvedeného v prvej vete sa posudzuje a jeho suma sa určuje za
obdobie do najbližšej splátky dôchodku splatnej po 28. februári 2011 podľa zákona účinného do 31.
decembra 2010 a za obdobie po najbližšej splátke dôchodku splatnej po 28. februári 2011 podľa
zákona účinného od 1. januára 2011.
(2) Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku poistenca, ktorému bol priznaný predčasný
starobný dôchodok podľa zákona účinného do 31. decembra 2010 a ktorému po 31. decembri 2010
vznikne dôchodkové poistenie zamestnanca alebo povinne dôchodkovo poistenej samostatne
zárobkovo činnej osoby pred dovŕšením dôchodkového veku, sa posudzuje a jeho suma sa určuje za
obdobie tohto dôchodkového poistenia podľa zákona účinného od 1. januára 2011.
(3) Ak poistenec, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok podľa zákona účinného do
31. decembra 2010, nedovŕši dôchodkový vek do 28. februára 2011, je povinne dôchodkovo poistený
ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba k 31. decembru 2010 a toto dôchodkové
poistenie trvá po 28. februári 2011, nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku zaniká od
najbližšej splátky predčasného starobného dôchodku splatnej po 28. februári 2011. Nárok na výplatu
predčasného starobného dôchodku poistenca uvedeného v prvej vete sa posudzuje a jeho suma sa
určuje za obdobie do najbližšej splátky dôchodku splatnej po 28. februári 2011 podľa zákona účinného
do 31. decembra 2010 a za obdobie po najbližšej splátke dôchodku splatnej po 28. februári 2011
podľa zákona účinného od 1. januára 2011.
(4) Ak poistenec, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok podľa zákona účinného do
31. decembra 2010, nedovŕši dôchodkový vek do 28. februára 2011, je povinne dôchodkovo poistený
ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba k 31. decembru 2010, toto dôchodkové
poistenie trvá aj po tomto dni a zanikne pred 1. marcom 2011, nárok na výplatu predčasného
starobného dôchodku sa posudzuje a jeho suma sa určuje za obdobie do zániku tohto dôchodkového
poistenia podľa zákona účinného do 31. decembra 2010.
(5) Ak poistenec, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok podľa zákona účinného do
31. decembra 2010, je povinne dôchodkovo poistený ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo
činná osoba k 31. decembru 2010, toto dôchodkové poistenie bude trvať po 28. februári 2011 alebo
zanikne pred 1. marcom 2011 a v období od 1. januára 2011 do 28. februára 2011 dovŕši dôchodkový
vek, nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku sa posudzuje a jeho suma sa určuje za
obdobie do dovŕšenia dôchodkového veku podľa zákona účinného do 31. decembra 2010.
(6) Ak zanikol nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku podľa odsekov 1 a 3, zúčtujú sa
sumy neprávom vyplatené na predčasnom starobnom dôchodku od najbližšej splátky dôchodku
splatnej po 28. februári 2011 so sumami dôchodkovej dávky, na ktorej výplatu vznikne nárok.
§ 293bu
Vymeriavací základ na účely platenia poistného na sociálne poistenie za obdobie pred 1. januárom
2011 sa určí podľa zákona účinného do 31. decembra 2010.
§ 293bv
Vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne
zárobkovo činnej osoby do 30. júna 2011 sa určí podľa zákona účinného do 31. decembra 2010.
§ 293bw
V období od 1. januára 2011 do 31. decembra 2011 zamestnávateľ platí poistné na úrazové
poistenie vo výške 0,8 % z vymeriavacieho základu ustanoveného v § 138 ods. 8, 11 a 17.
Ustanovenie § 293bk sa od 1. januára 2011 nepoužije.
Prechodné ustanovenia k právnej úprave účinnej od 1. januára 2012
§ 293bx
Ak nárok na materské vznikol pred 1. januárom 2012 a trvá aj po 31. decembri 2011, suma
materského sa určí za obdobie po 31. decembri 2011 podľa zákona účinného od 1. januára 2012.
§ 293by
V období od 1. januára 2012 do 31. decembra 2013 zamestnávateľ platí poistné na úrazové
poistenie vo výške 0,8 % z vymeriavacieho základu ustanoveného v § 138 ods. 8, 10 a 17. V období
uvedenom v prvej vete sa prirážka podľa § 134 neukladá a zľava podľa § 134 sa neposkytuje.
§ 293bz
V rokoch 2012 a 2013 rozhoduje po predchádzajúcom súhlase dozornej rady generálny riaditeľ o
použití finančných prostriedkov základného fondu, ktorý vykazuje prebytok finančných prostriedkov, na
poskytnutie finančnej výpomoci do iného základného fondu, v ktorom nie je dostatok finančných
prostriedkov na dávky, na ktorých úhradu je určený.
§ 293ca
Príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu120)
účinného do 31. decembra 2011 dosiahnutý za rok 2011 nie je príjmom na účely § 21, § 138 ods. 2 a
3 a § 293bp ods. 5.
§ 293cb
Prechodné ustanovenia k právnej úprave účinnej od 1. februára 2012
(1) Dobrovoľne nemocensky poistenej osobe a dobrovoľne poistenej osobe v nezamestnanosti,
ktorým toto dobrovoľné poistenie malo trvať po 31. januári 2012, dobrovoľné poistenie zaniká od 1.
februára 2012, ak odsek 2 neustanovuje inak.
(2) Dobrovoľne nemocensky poistená osoba, ktorej vzniklo dobrovoľné nemocenské poistenie pred
1. februárom 2012, toto poistenie trvalo k 31. januáru 2012 a k tomuto dňu nezískala 270 dní
dobrovoľného nemocenského poistenia, je dobrovoľne nemocensky poistená podľa zákona účinného
do 31. januára 2012 aj po 31. januári 2012 do dňa podania odhlášky z dobrovoľného nemocenského
poistenia, najdlhšie do dňa, v ktorom získa 270 dní nemocenského poistenia.
(3) Fyzickej osobe, ktorá sa prihlási na dobrovoľné poistenie podľa zákona účinného od 1. februára
2012 najneskôr do 29. februára 2012, vzniká dobrovoľné poistenie odo dňa, ktorý uvedie v prihláške,
najskôr od 1. februára 2012.
(4) Ak poistencovi dobrovoľné nemocenské poistenie zaniklo podľa odseku 1 a vzniklo od 1.
februára 2012 toto poistenie je nepretržité.
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. marca 2012
§ 293cc
Číslo pridelené Sociálnou poisťovňou fyzickej osobe a právnickej osobe povinnej odvádzať poistné
pri prihlásení do registra zamestnávateľov alebo do registra poistencov a sporiteľov starobného
dôchodkového sporenia pred 1. marcom 2012 je po 29. februári 2012 variabilný symbol na účely §
142 ods. 7.
§ 293cd
(1) Sociálna poisťovňa môže postúpiť na právnickú osobu uvedenú v § 149 ods. 12 aj pohľadávku
vzniknutú podľa právnych predpisov účinných pred 1. januárom 2004 vrátane pohľadávky na poistnom
na nemocenské poistenie, dôchodkové zabezpečenie, zdravotné poistenie a na príspevku do Fondu
zamestnanosti Slovenskej republiky pred rokom 1994 a penále, ktoré súvisí s týmto poistným, na
poistnom na zdravotnom poistení za rok 1994 a penále, ktoré súvisí s týmto poistným, vrátane
pohľadávok uvedených v § 293bd a pohľadávky na preplatkoch na rodičovskom príspevku za obdobie
pred 1. novembrom 2002, pohľadávky na peňažných náhradách vyplatených z garančného fondu a na
podporách v nezamestnanosti za obdobie pred 1. januárom 2004. Na postúpenie pohľadávky podľa
prvej vety platí § 149 ods. 2 písm. a), ods. 3, 4, 6 až 12 rovnako.
(2) Sociálna poisťovňa môže odpísať podľa § 150 aj pohľadávku na poistnom na zdravotné
poistenie a príspevku do Fondu zamestnanosti Slovenskej republiky za obdobie pred 1. januárom
1994 vrátane penále, ak rozhodla o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky a dlžník neuspokojí
pohľadávku štátu, na ktorú bolo vydané rozhodnutie o trvalom upustení od vymáhania, ani v lehote
jedného roka od vydania rozhodnutia.
(3) Sociálna poisťovňa môže odpísať podľa § 150 a 151 aj pohľadávku na poistnom na zdravotné
poistenie za rok 1994 vrátane penále, ktorú má v správe.
Prechodné ustanovenia účinné od 1. septembra 2012
§ 293ce
(1) Ministerstvo v roku 2012 opatrenie podľa § 82 ods. 2 nevydá.
(2) Ministerstvo vydá opatrenie a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov
najneskôr do 31. októbra 2012, ktorým ustanoví
a) pevnú sumu zvýšenia dôchodkovej dávky podľa odsekov 3 až 5,
b) percento zvýšenia úrazovej renty podľa odseku 6.
(3) Pevná suma zvýšenia
a) starobného dôchodku sa určí percentom, ktoré sa určí ako súčet 50 % medziročného rastu
spotrebiteľských cien a 50 % medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve
Slovenskej republiky vykázaných štatistickým úradom za prvý polrok roku 2012, z priemernej
mesačnej sumy starobného dôchodku vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30. júnu 2012,
b) predčasného starobného dôchodku sa určí percentom, ktoré sa určí ako súčet 50 % medziročného
rastu spotrebiteľských cien a 50 % medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve
Slovenskej republiky vykázaných štatistickým úradom za prvý polrok roku 2012, z priemernej
mesačnej sumy predčasného starobného dôchodku vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30. júnu
2012,
c) invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac
ako 70 %, invalidného dôchodku podľa § 266 a sociálneho dôchodku sa určí percentom, ktoré sa
určí ako súčet 50 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 50 % medziročného rastu
priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázaných štatistickým úradom za
prvý polrok roku 2012, z priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného z dôvodu
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % vykázanej Sociálnou poisťovňou k
30. júnu 2012,
d) invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
najviac o 70 % sa určí percentom, ktoré sa určí ako súčet 50 % medziročného rastu spotrebiteľských
cien a 50 % medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky
vykázaných štatistickým úradom za prvý polrok roku 2012, z priemernej mesačnej sumy invalidného
dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 %
vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30. júnu 2012,
e) vdovského dôchodku a vdoveckého dôchodku sa určí percentom, ktoré sa určí ako súčet 50 %
medziročného rastu spotrebiteľských cien a 50 % medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy v
hospodárstve Slovenskej republiky vykázaných štatistickým úradom za prvý polrok roku 2012, z
priemernej mesačnej sumy vdovského dôchodku a vdoveckého dôchodku vykázanej Sociálnou
poisťovňou k 30. júnu 2012,
f) sirotského dôchodku sa určí percentom, ktoré sa určí ako súčet 50 % medziročného rastu
spotrebiteľských cien a 50 % medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve
Slovenskej republiky vykázaných štatistickým úradom za prvý polrok roku 2012, z priemernej
mesačnej sumy sirotského dôchodku vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30. júnu 2012.
(4) Pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky, ktorá nie je vyplácaná v sume jednej polovice z
dôvodu súbehu nárokov na výplatu dôchodkov, sa určí podľa odseku 3 z priemernej mesačnej sumy
dôchodkovej dávky, ktorá nie je vyplácaná v sume jednej polovice z dôvodu súbehu nárokov na
výplatu dôchodkov, vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30. júnu 2012. Invalidný dôchodok podľa § 266
a sociálny dôchodok, ktoré nie sú vyplácané v sume jednej polovice z dôvodu súbehu nárokov na
výplatu dôchodkov, sa zvyšujú pevnou sumou, ktorá sa určí podľa odseku 3 písm. c) z priemernej
mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť o viac ako 70 %, ktorý nie je vyplácaný v sume jednej polovice, vykázanej Sociálnou
poisťovňou k 30. júnu 2012.
(5) Pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky, ktorá je vyplácaná v sume jednej polovice z dôvodu
súbehu nárokov na výplatu dôchodkov, sa určí podľa odseku 3 z priemernej mesačnej sumy
dôchodkovej dávky, ktorá je vyplácaná v sume jednej polovice z dôvodu súbehu nárokov na výplatu
dôchodkov, vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30. júnu 2012. Invalidný dôchodok podľa § 266, ktorý je
vyplácaný v sume jednej polovice z dôvodu súbehu nárokov na výplatu dôchodkov, sa zvyšuje pevnou
sumou, ktorá sa určí podľa odseku 3 písm. c) z priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku
priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, ktorý je
vyplácaný v sume jednej polovice, vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30. júnu 2012.
(6) Percento zvýšenia úrazovej renty sa určí ako súčet 50 % medziročného rastu spotrebiteľských
cien a 50 % medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky
vykázaných štatistickým úradom za prvý polrok roku 2012.
§ 293cf
(1) Suma podľa osobitného predpisu121) prevedená dôchodkovou správcovskou spoločnosťou na
účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za poistenca, ktorému zanikla účasť na starobnom
dôchodkovom sporení podľa osobitného predpisu, sa považuje za poistné zaplatené na starobné
poistenie za obdobie jeho účasti na starobnom dôchodkovom sporení.
(2) Starobný dôchodok a predčasný starobný dôchodok poistenca, za ktorého bola prevedená
suma podľa odseku 1, sa za obdobie starobného dôchodkového sporenia neznižuje.
§ 293cg
Správny fond sa tvorí najviac vo výške 1,9 % aj zo sumy príspevkov na starobné dôchodkové
sporenie pripísaných na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, ktorá sa podľa § 293cf ods. 1
považuje za poistné zaplatené na starobné poistenie.
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2013
§ 293ch
Ak nárok na dávku v nezamestnanosti vznikol pred 1. januárom 2013, suma dávky sa určí aj po 31.
decembri 2012 podľa zákona účinného do 31. decembra 2012.
§ 293ci
Vymeriavací základ určený podľa § 138 ods. 5 v znení účinnom do 31. decembra 2012 sa použije
na účely vzniku a zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia
samostatne zárobkovo činnej osoby do 30. júna 2013, najdlhšie do 30. septembra 2013, ak bola
predĺžená lehota na podanie daňového priznania za rok 2012. Ak je príjem z podnikania a z inej
samostatnej zárobkovej činnosti alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou
činnosťou k 1. júlu 2013 nižší ako 12-násobok vymeriavacieho základu určeného podľa § 138 ods. 5 v
znení účinnom od 1. januára 2013, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie
samostatne zárobkovo činnej osoby zaniká od 1. júla 2013 alebo od 1. októbra 2013, ak bola
predĺžená lehota na podanie daňového priznania za rok 2012.
§ 293cj
(1) Na určenie vymeriavacieho základu povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo
poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby sa do 30. júna 2013 alebo do 30. septembra 2013, ak
bola predĺžená lehota na podanie daňového priznania za rok 2012, použije § 138 ods. 2 v znení
účinnom do 31. decembra 2012.
(2) Na určenie vymeriavacieho základu povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo
poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby sa za obdobie od 1. januára 2013 do 30. júna 2015
nepoužije § 138 ods. 2 a 3 v znení účinnom od 1. januára 2013.
(3) Vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne
zárobkovo činnej osoby je
a) od 1. júla 2013 alebo od 1. októbra 2013, ak bola predĺžená lehota na podanie daňového priznania
za rok 2012, podiel pomernej časti základu dane z príjmov fyzických osôb dosiahnutý vykonávaním
podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2012, ktorý nie je znížený o zaplatené
poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie, poistné na
dôchodkové poistenie, príspevok na starobné dôchodkové sporenie, poistné do rezervného fondu
solidarity a poistné na poistenie v nezamestnanosti, a koeficientu 1,9,
b) od 1. júla 2014 alebo od 1. októbra 2014, ak bola predĺžená lehota na podanie daňového priznania
za rok 2013, podiel pomernej časti základu dane z príjmov fyzických osôb dosiahnutý vykonávaním
podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2013, ktorý nie je znížený o zaplatené
poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie, poistné na
dôchodkové poistenie, príspevok na starobné dôchodkové sporenie, poistné do rezervného fondu
solidarity a poistné na poistenie v nezamestnanosti, a koeficientu 1,6.
(4) Pomerná časť základu dane z príjmov fyzických osôb dosiahnutých vykonávaním podnikania a
inej samostatnej zárobkovej činnosti na účely odseku 3 je časť pripadajúca na jeden kalendárny
mesiac výkonu podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti v kalendárnom roku, za ktorý sa
zisťuje základ dane. Na určenie vymeriavacieho základu samostatne zárobkovo činnej osoby podľa
odseku 3 platí § 138 ods. 6, 7, 12 a 17 rovnako.
§ 293ck
(1) Fyzická osoba, ktorej právny vzťah zakladajúci právo na príjem zo závislej činnosti podľa
osobitného predpisu vznikol pred 1. januárom 2013, a k 31. decembru 2012 nebola zamestnanec
podľa § 4 ods. 1 a 2 účinného do 31. decembra 2012, je zamestnanec podľa zákona účinného od 1.
januára 2013, ak tento právny vzťah trvá aj po 31. decembri 2012.
(2) Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá do 31. decembra 2012 bola povinná
poskytovať fyzickej osobe príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a § 3 ods. 2 a 3 a tento príjem je povinná
poskytovať fyzickej osobe aj po tomto dni, alebo ktorá bola do 31. decembra 2012 platiteľ príjmu zo
závislej činnosti podľa osobitného predpisu a je týmto platiteľom aj po tomto dni, je zamestnávateľ
podľa zákona účinného od 1. januára 2013 a je povinná splniť povinnosti podľa § 231 ods. 1 písm. b)
do 31. januára 2013.
§ 293cl
(1) Poistencovi, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok podľa zákona účinného do 31.
decembra 2012, ktorý nedovŕši dôchodkový vek do 28. februára 2013 a ktorý je povinne dôchodkovo
poistený ako zamestnanec podľa § 293ck ods. 1 a toto dôchodkové poistenie trvá po 28. februári
2013, zaniká nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku od najbližšej splátky predčasného
starobného dôchodku splatnej po 28. februári 2013.
(2) Ak zanikol nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku podľa odseku 1, zúčtujú sa
sumy neprávom vyplatené na predčasnom starobnom dôchodku od najbližšej splátky dôchodku
splatnej po 28. februári 2013 so sumami dôchodkovej dávky, na ktorej výplatu vznikne nárok.
§ 293cm
Na zvyšovanie úrazovej renty, na ktorú bola prekvalifikovaná náhrada za stratu na zárobku po
skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity a náhrada za
stratu na dôchodku, na zvyšovanie pozostalostnej úrazovej renty, na ktorú bola prekvalifikovaná
náhrada nákladov na výživu pozostalých a na zvyšovanie plnení vyplývajúcich zo zodpovednosti štátu
za škodu na zdraví, ktorá vznikla vojakom povinnej vojenskej služby pri plnení služobných povinností
alebo v priamej súvislosti s ich plnením, ktorých výplatu prevzala Sociálna poisťovňa od 1. augusta
2006 od Ministerstva obrany Slovenskej republiky, sa
a) od 1. januára 2013 do 31. decembra 2017 vzťahuje § 89 ods. 9 písm. a),
b) od 1. januára 2018 vzťahuje § 89 ods. 9 písm. b).
§ 293cn
(1) Suma podľa osobitného predpisu prevedená dôchodkovou správcovskou spoločnosťou na účet
Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za poistenca, ktorému zanikla účasť na starobnom
dôchodkovom sporení podľa osobitného predpisu, sa považuje za poistné zaplatené na starobné
poistenie za obdobie jeho účasti na starobnom dôchodkovom sporení.
(2) Starobný dôchodok a predčasný starobný dôchodok poistenca, za ktorého bola prevedená
suma podľa odseku 1, sa za obdobie starobného dôchodkového sporenia neznižuje.
(3) Suma podľa odseku 1 je príjmom Sociálnej poisťovne a tvorí sa z nej základný fond starobného
poistenia.
§ 293co
Správny fond sa tvorí najviac vo výške 1,9 % aj zo sumy príspevkov na starobné dôchodkové
sporenie pripísaných na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, ktorá sa podľa § 293cn ods. 1
považuje za poistné zaplatené na starobné poistenie.
§ 293cp
Ak dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky vznikol pred 1. januárom 2013, suma dávky sa určí aj po
31. decembri 2012 podľa zákona účinného do 31. decembra 2012.
§ 293cr
(1) Poistencovi, ktorému nárok na predčasný starobný dôchodok vznikol podľa predpisov účinných
pred 1. januárom 2013, dôchodkový vek dovŕšil pred 1. januárom 2013 a predčasný starobný
dôchodok nebol vyplácaný nepretržite od vzniku nároku na tento dôchodok do dovŕšenia
dôchodkového veku, sa suma starobného dôchodku, na ktorú mal nárok v deň dovŕšenia
dôchodkového veku, určí na žiadosť poistenca znovu podľa predpisov účinných od 1. januára 2013.
(2) Nárok na výplatu starobného dôchodku podľa odseku 1 vzniká odo dňa podania žiadosti o nový
výpočet tohto dôchodku, najskôr od 1. januára 2013.
§ 293cs
(1) Suma vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku a suma sirotského dôchodku po
poistencovi, ktorému predčasný starobný dôchodok priznaný podľa predpisov účinných pred 1.
januárom 2013 nebol vyplácaný nepretržite od vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok do
dovŕšenia dôchodkového veku, alebo do dňa smrti poistenca, ak poistenec zomrel pred 1. januárom
2013, sa určí znovu podľa predpisov účinných od 1. januára 2013.
(2) Nárok na výplatu vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku podľa
odseku 1 vzniká odo dňa podania žiadosti o nový výpočet tohto dôchodku, najskôr od 1. januára 2013.
§ 293ct
Sociálna poisťovňa o sume dôchodkovej dávky podľa § 293cr a 293cs rozhodne v lehote do 90 dní
od začatia konania.
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2014
§ 293cu
Na vznik a zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia
samostatne zárobkovo činnej osoby sa v období od 1. januára 2014 do 30. júna 2014 použije § 5 v
znení účinnom do 31. decembra 2013.
§ 293cv
(1) Ak dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky vznikol pred 1. januárom 2014, nárok na
nemocenskú dávku sa posudzuje a suma tejto dávky sa určuje podľa zákona účinného do 31.
decembra 2013.
(2) Nárok na úrazovú dávku, ktorý vznikol pred 1. januárom 2014, sa posudzuje a suma tejto dávky sa
určuje podľa zákona účinného do 31. decembra 2013.
(3) Ak platobná neschopnosť zamestnávateľa podľa § 18 ods. 1 vznikla pred 1. januárom 2014, nárok
na dávku garančného poistenia sa posudzuje a suma tejto dávky sa určuje podľa zákona účinného do
31. decembra 2013.
(4) Ak poistenec bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie pred 1. januárom 2014 a o
dávke v nezamestnanosti nebolo rozhodnuté do 31. decembra 2013, nárok na dávku sa posudzuje a
suma tejto dávky sa určuje podľa zákona účinného do 31. decembra 2013.
§ 293cw
Suma invalidného dôchodku poistenca vo veku do 20 rokov, ktorému nárok na invalidný dôchodok
vznikol pred 1. januárom 2014, sa určuje aj po 31. decembri 2013 podľa zákona účinného pred 1.
januárom 2014.
§ 293cx
Sumu pozostalostných dôchodkov, ktorých suma bola určená podľa § 81 ods. 6 poslednej vety v
znení účinnom do 31. decembra 2013, určí Sociálna poisťovňa na žiadosť podľa zákona účinného od
1. januára 2014.
§ 293cy
V období od 1. januára 2014 do 31. decembra 2017 zamestnávateľ platí poistné na úrazové poistenie
vo výške 0,8 % z vymeriavacieho základu ustanoveného v § 138 ods. 8, 10 a 17. V období uvedenom
v prvej vete sa prirážka podľa § 134 neukladá a zľava podľa § 134 neposkytuje.
§ 293cz
(1) Na určenie vymeriavacieho základu povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo
poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby sa za obdobie od 1. januára 2014 do 30. júna 2014
alebo do 30. septembra 2014, ak lehota na podanie daňového priznania za rok 2013 bola predĺžená,
použije § 293cj ods. 3 písm. a) a ods. 4.
(2) Na určenie vymeriavacieho základu povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo
poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby sa za obdobie od 1. januára 2014 do 30. júna 2015
nepoužije § 138 ods. 2 a 3 v znení účinnom od 1. januára 2014.
(3) Vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne
zárobkovo činnej osoby je od 1. júla 2014 alebo od 1. októbra 2014, ak bola predĺžená lehota na
podanie daňového priznania za rok 2013, podiel jednej dvanástiny základu dane z príjmov samostatne
zárobkovo činnej osoby uvedených v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 neznížený o zaplatené poistné
na povinné verejné zdravotné poistenie, poistné na povinné nemocenské poistenie, poistné na
povinné dôchodkové poistenie, príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré sa platia spolu s
poistným na povinné dôchodkové poistenie, poistné do rezervného fondu solidarity povinne
dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a upraveného o príjmy a výdavky, ktoré sa
nezahŕňajú do vymeriavacieho základu, a koeficientu 1,6. Na určenie vymeriavacieho základu
samostatne zárobkovo činnej osoby platí § 138 ods. 6, 7, 12 a 17 rovnako. Ustanovenie § 293cj ods. 3
písm. b) a ods. 4 sa od 1. januára 2014 nepoužije.
§ 293da
(1) V období od 1. januára 2014 do 31. decembra 2017 rozhoduje generálny riaditeľ po
predchádzajúcom súhlase dozornej rady o použití finančných prostriedkov základného fondu, ktorý
vykazuje prebytok finančných prostriedkov, na poskytnutie finančnej výpomoci do iného základného
fondu, v ktorom nie je dostatok finančných prostriedkov na dávky, na ktorých úhradu je určený.
(2) Zostatok správneho fondu nevyčerpaný k 31. decembru 2013 sa prevedie do 10 dní od schválenia
účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2013 národnou radou do rezervného fondu solidarity.
§ 293db
Zamestnávateľ zamestnanca, ktorý je k 31. decembru 2013 a po tomto dni štatutárnym orgánom
zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa alebo ktorý je členom
štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa, je
povinný oznámiť túto skutočnosť organizačnej zložke Sociálnej poisťovne do 31. januára 2014.
§ 293dc
Sociálna poisťovňa môže postúpiť pohľadávky uvedené v § 293s ods. 1, § 293ak a § 293cd ods. 1 od
1. januára 2014 podľa § 149 ods. 1 účinného od 1. januára 2014.
§ 293dd
Prechodné ustanovenie k úprave
účinnej od 1. januára 2015
Ak samostatne zárobkovo činná osoba nesplní pred 1. januárom 2015 povinnosť podľa § 228
ods. 1 v znení účinnom do 31. decembra 2014, postupuje sa podľa zákona v znení účinnom pred 1.
januárom 2015.
§293de
Prechodné ustanovenie k úprave
účinnej od 1. júla 2014
(1) Dobrovoľne nemocensky poistenej osobe alebo dobrovoľnej poistenej osobe
v nezamestnanosti, ktorej toto dobrovoľné poistenie malo trvať po 30. júni 2014 a ktorá je povinne
nemocensky poistená k 1. júlu 2014, dobrovoľné nemocenské poistenie a dobrovoľné poistenie
v nezamestnanosti zaniká od 1. júla 2014, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
(2) Dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti nezaniká podľa odseku 1, ak sú splnené podmienky
podľa § 19 ods. 2 písm. b).
(3) Dobrovoľné nemocensky poistená osoba, ktorej vzniklo dobrovoľné nemocenské poistenie
pred 1. júlom 2014, toto poistenie trvalo k 30. júnu 2014 a povinné nemocenské poistenie jej trvá aj po
30. júni 2014, a k tomuto dňu nezískala najmenej 270 dní dobrovoľného nemocenského poistenia, je
dobrovoľne nemocensky poistená podľa zákona účinného do 30. júna 2014 aj po tomto dni, najdlhšie
do dňa, v ktorom získa najmenej 270 dní dobrovoľného nemocenského poistenia a najmenej 26
týždňov nepretržitého dobrovoľného nemocenského poistenia, ak dobrovoľné nemocenské poistenie
nezaniklo skôr. Ak poistencovi zaniklo dobrovoľné nemocenské poistenie v deň, v ktorom získal
najmenej 270dní dobrovoľného nemocenského poistenia a najmenej 26 týždňov nepretržitého
dobrovoľného nemocenského poistenia, a k tomuto dňu mu vznikne dobrovoľné nemocenské
poistenia podľa zákona účinného od 1. júla 2014, toto poistenie je nepretržité.
Prechodné ustanovenie k úprave
účinným od 1. januára 2015
§293df
Nárok na predčasný starobný dôchodok, ktorý vznikol pred 1. januárom 2015, sa posudzuje podľa
zákona účinného do 31. decembra 2014.
§293dg
Obdobie starobného dôchodkového sporenia získané pred 1. januárom 2015 podľa predpisov
účinných do 31. decembra 2014 je obdobím účasti na starobnom dôchodkovom sporení.
§293dh
Ak dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky a úrazovej dávky vznikol pred 1. januárom 2015,
rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je rozhodujúce obdobie na zistenie
denného vymeriavacieho základu podľa zákona účinného do 31. decembra 2014.
§293di
(1) Ak poistenec bol 31. decembra 2014 dôchodkovo poistený po splnení podmienok nároku na
starobný dôchodok a poberal tento dôchodok alebo jeho časť, suma starobného dôchodku sa od 1.
januára 2015 určí tak, že k sume starobného dôchodku vyplácanej k 1. januáru 2015 sa pripočíta
suma určená ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov získaných za obdobie
dôchodkového poistenia počas poberania starobného dôchodku alebo jeho časti pred 1. januárom
2015 a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; o určení sumy starobného dôchodku sa rozhodne do 31.
marca 2015.
(2) Poistencovi, ktorý bol v roku 2015 dôchodkovo poistený po splnení podmienok nároku na
starobný dôchodok, poberal tento dôchodok alebo jeho časť a dôchodkové poistenie mu zaniklo pred
31. decembrom 2015 a nebol dôchodkovo poistený k 31. decembru 2014, sa určí na žiadosť suma
starobného dôchodku tak, že k sume starobného dôchodku vyplácanej ku dňu zániku dôchodkového
poistenia sa pripočíta suma určená ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov
získaných za obdobie dôchodkového poistenia počas poberania starobného dôchodku alebo jeho
časti v roku 2015 a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.
(3) Zamestnávateľ je povinný predložiť pobočke evidenčný list dôchodkového poistenia za
obdobie pred 1. augustom 2006 za zamestnanca, ktorý je poberateľ starobného dôchodku a získal
obdobie dôchodkového poistenia počas poberania starobného dôchodku alebo jeho časti, do 31.
januára 2015, ak ho už Sociálnej poisťovni nepredložil.
Prechodné ustanovenia účinné od 15. marca 2015
§ 293dj
(1) Suma podľa osobitného predpisu prevedená dôchodkovou správcovskou spoločnosťou na
účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za poistenca, ktorému zanikla účasť na starobnom
dôchodkovom sporení podľa osobitného predpisu, sa považuje za poistné zaplatené na starobné
poistenie za obdobie jeho účasti na starobnom dôchodkovom sporení.
(2) Starobný dôchodok a predčasný starobný dôchodok poistenca, za ktorého bola prevedená
suma podľa odseku 1, sa za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení neznižuje.
§ 293dk
Správny fond sa tvorí najviac vo výške 2,15 % aj zo sumy podľa § 293dj ods. 1.
§ 293 dl
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. júla 2015
(1) Sociálna poisťovňa zašle do 31. augusta 2015 poberateľovi starobného dôchodku alebo
invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku, ktoré sa vyplácajú k 1. júlu 2015,
písomnú výzvu na preukázanie skutočností rozhodujúcich na určenie sumy zvýšenia tohto dôchodku
na sumu minimálneho dôchodku, ak suma tohto dôchodku alebo úhrn súm podľa § 82b ods. 3 písm.
c) je nižší ako suma minimálneho dôchodku.
(2) Ak nárok na výplatu starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku po dovŕšení
dôchodkového veku vznikol pred 1. júlom 2015, trvá aj po 30. júni 2015 a suma tohto dôchodku alebo
úhrn súm podľa § 82b ods. 3 písm. c) je nižší ako suma minimálneho dôchodku, o sume zvýšenia
tohto dôchodku na sumu minimálneho dôchodku Sociálna poisťovňa rozhodne bez žiadosti do 60 dní
od preukázania skutočností rozhodujúcich na určenie tejto sumy.
(3) Štát poskytuje finančné prostriedky na osobitný účet Sociálnej poisťovne na úhradu výdavkov
spojených s konaním o nároku na zvýšenie sumy starobného dôchodku a sumy invalidného dôchodku
vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku na sumu minimálneho dôchodku podľa odsekov 1 a 2,
ktoré sa poukazujú prostredníctvom rozpočtových výdavkov kapitoly štátneho rozpočtu ministerstva.
§ 293 dm
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2016
(1) Vdova, ktorej manžel zomrel pred 1. júlom 2003 a zanikol jej nárok na vdovský dôchodok, má
nárok na vdovský dôchodok, ak spĺňa podmienky nároku na vdovský dôchodok a jeho výplatu podľa
predpisov účinných pred 1. januárom 2004; na lehotu dvoch rokov alebo piatich rokov podľa predpisov
účinných pred 1. januárom 2004 sa neprihliada. Suma vdovského dôchodku podľa prvej vety sa určí
podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 vrátane úpravy a zvýšenia vdovského dôchodku
podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2016, ktoré by patrili odo dňa splnenia podmienok nároku
na vdovský dôchodok. Suma vdovského dôchodku sa z dôvodu súbehu s príjmom zo zárobkovej
činnosti neznižuje.
(2) Vdova, ktorej manžel zomrel pred 1. Januárom 2004 a zanikol jej nárok na výplatu vdovského
dôchodku, má nárok na výplatu vdovského dôchodku, ak spĺňa podmienky nároku na výplatu
vdovského dôchodku podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004; na lehotu dvoch rokov alebo
piatich rokov podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 sa neprihliada. Suma vdovského
dôchodku podľa prvej vety sa určí tak, že suma vdovského dôchodku, ktorá patrila ku dňu
predchádzajúcemu zániku nároku na výplatu vdovského dôchodku, sa zvýši odo dňa splnenia
podmienok nároku na výplatu vdovského dôchodku podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2016.
(3) Nárok na výplatu vdovského dôchodku podľa odsekov 1 a 2 vzniká najskôr od 1. januára
2016.
(4) O nároku na vdovský dôchodok podľa odseku 1a o nároku na výplatu vdovského dôchodku
podľa odseku 2 Sociálna poisťovňa rozhodne do šiestich mesiacov od začatia konania.
§ 293dn
(1) Vdovec, ktorého manželka zomrela pred 1. Januárom 2004, nevznikol mu nárok na vdovecký
dôchodok podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2016 alebo mu zanikol nárok na taký vdovecký
dôchodok a dovŕšil dôchodkový vek alebo bol uznaný za invalidného z dôvodu poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % a táto invalidita trvá aj po 31. decembri 2015, má nárok
na vdovecký dôchodok najskôr od 1. januára 2016 po manželke, ktorá
a) ku dňu smrti bola poberateľkou starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku,
invalidného dôchodku, čiastočného invalidného dôchodku alebo dôchodku za výsluhu rokov,
b) ku dňu smrti splnila podmienky nároku na starobný dôchodok, pomerný starobný dôchodok
alebo získala dobu zamestnania na nárok na invalidný dôchodok alebo dôchodok za výsluhu
rokov, alebo
c) zomrela v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.
(2) Suma vdoveckého dôchodku podľa odseku 1 je 136,50 eur mesačne.
(3) Na zvyšovanie vdoveckého dôchodku podľa odseku 1 platí § 82 rovnako.
(4) Pri súbehu nárokov na výplatu vdoveckého dôchodku podľa odseku 1 s inou dôchodkovou
dávkou platí § 81 ods. 2 až 5 rovnako.
(5) Vdovec nemá nárok na vdovecký dôchodok podľa odseku 1, ak
a) má nárok na vdovecký výsluhový dôchodok alebo vdovecký dôchodok podľa osobitného predpisu,
b) uzatvoril manželstvo alebo
c) na základe právoplatného rozhodnutia súdu spôsobil
smrť manželky úmyselným trestným činom.
(6)O nároku na vdovecký dôchodok podľa odseku 1 Sociálna poisťovňa rozhodne do šiestich
mesiacov od začatia konania.
(7) Ustanovenie § 293n sa od 1. januára 2016 nepoužije.
§ 293do
Prechodné ustanovenie účinné od 1. januára 2016
Zamestnanec podľa tohto zákona nie je v období od 1. januára 2016 do 31. decembra 2018 fyzická
osoba v právnom vzťahu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu podľa osobitného
predpisu.
OSMA CAST
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§ 294
Zrušovacie ustanovenia
Zrušujú sa:
(4) zákon č. 54/1956 Zb. o nemocenskom poistení zamestnancov v znení zákona č. 16/1959 Zb.,
zákona č. 58/1964 Zb., zákona č. 65/1965 Zb., zákona č. 67/1965 Zb., zákona č. 87/1968 Zb.,
zákona č. 88/1968 Zb., zákonného opatrenia Predsedníctva Federálneho zhromaždenia č.
8/1982 Zb., zákona č. 73/1982 Zb., zákona č. 148/1983 Zb., zákona č. 109/1984 Zb., zákona
č. 51/1987 Zb., zákona č. 110/1990 Zb., zákona č. 180/1990 Zb., zákona č. 134/1991 Zb.,
zákona č. 306/1991 Zb., zákona č. 235/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 7/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 193/1994 Z. z., zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 194/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 308/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 376/1996 Z. z.,
zákona č. 154/1997 Z. z., zákona č. 132/1998 Z. z., zákona č. 235/1998 Z. z. a zákona č.
238/1998 Z. z.,
(5) zákon č. 88/1968 Zb. o predĺžení materskej dovolenky, o dávkach v materstve a o prídavkoch
na deti z nemocenského poistenia v znení nariadenia vlády Československej socialistickej
republiky č. 98/1971 Zb., zákona č. 99/1972 Zb., nariadenia vlády Československej
socialistickej republiky č. 106/1979 Zb., zákona č. 73/1982 Zb., zákona č. 57/1984 Zb., zákona
č. 109/1984 Zb., nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 112/1984 Zb.,
zákona č. 51/1987 Zb., zákona č. 103/1988 Zb., zákona č. 180/1990 Zb., zákona č. 134/1991
Zb., zákona č. 306/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 195/1992 Zb., zákona č.
235/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 14/1993 Z. z., zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 193/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.
194/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 308/1995 Z. z., zákona č.
154/1997 Z. z., zákona č. 132/1998 Z. z. a zákona č. 235/1998 Z. z.,
(6) zákon č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákonného opatrenia Predsedníctva
Federálneho zhromaždenia č. 76/1979 Zb., nariadenia vlády Československej socialistickej
republiky č. 77/1979 Zb., zákona č. 106/1979 Zb., zákona č. 150/1979 Zb., zákonného
opatrenia Predsedníctva Federálneho zhromaždenia č. 7/1982 Zb., zákona č. 73/1982 Zb.,
zákona č. 116/1983 Zb., zákona č. 30/1983 Zb., zákona č. 56/1984 Zb., zákona č. 108/1984
Zb., nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 112/1984 Zb., zákona č.
53/1987 Zb., zákona č. 100/1988 Zb., zákona č. 1/1991 Zb. a zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 194/1994 Z. z.,
1. zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 110/1990 Zb., zákona č.
180/1990 Zb., zákona č. 1/1991 Zb., zákona č. 46/1991 Zb., zákona č. 246/1991 Zb., zákona č.
306/1991 Zb., zákona č. 578/1991 Zb., zákona č. 116/1992 Zb., zákona č. 235/1992 Zb., zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 7/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.
14/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 59/1993 Z. z., zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 97/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 240/1993 Z. z.,
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 285/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1994 Z. z., zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 71/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.
193/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 194/1994 Z. z., zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 195/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.
365/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 78/1995 Z. z., zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 135/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 137/1995 Z.
z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 308/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 110/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z., zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 376/1996 Z. z., zákona č. 154/1997 Z. z., zákona č.
278/1997 Z. z., zákona č. 376/1997 Z. z., zákona č. 132/1998 Z. z., zákona č. 195/1998 Z. z.,
zákona č. 235/1998 Z. z., zákona č. 236/1998 Z. z., zákona č. 238/1998 Z. z., zákona č. 107/1999
Z. z., zákona č. 300/1999 Z. z., zákona č. 344/1999 Z. z., zákona č. 355/1999 Z. z., zákona č.
233/2000 Z. z., zákona č. 446/2000 Z. z., zákona č. 242/2001 Z. z., zákona č. 385/2001 Z. z.,
zákona č. 306/2002 Z. z., zákona č. 413/2002 Z. z., zákona
č. 451/2002 Z. z. a zákona č. 222/2003 Z. z,
5. zákon Slovenskej národnej rady č. 543/1990 Zb. o štátnej správe sociálneho zabezpečenia v znení
zákona Slovenskej národnej rady č. 195/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.
240/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 193/1994 Z. z., zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 194/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.
301/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z., zákona č. 195/1998
Z. z., zákona č. 235/1998 Z. z., zákona č. 236/1998 Z. z., zákona č. 238/1998 Z. z., zákona č.
155/1999 Z. z., zákona č. 300/1999 Z. z., zákona č. 450/2000 Z. z., zákona č. 280/2002 Z. z. a
zákona č. 281/2002 Z. z.,
6. zákon č. 46/1991 Zb. o zvyšovaní dôchodkov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.
97/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 285/1993 Z. z., zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 195/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 374/1994 Z.
z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 135/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 110/1996 Z. z., zákona č. 154/1997 Z. z., zákona č. 132/1998 Z. z., zákona č. 107/1999
Z. z., zákona č. 233/2000 Z. z., zákona č. 385/2001 Z. z., zákona č. 306/2002 Z. z. a zákona č.
222/2003 Z. z.,
7. zákon č. 246/1991 Zb. o druhom zvýšení dôchodkov v roku 1991,
8. zákon č. 297/1991 Zb. o úprave náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti
vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania,
9. zákon č. 116/1992 Zb. o zvýšení dôchodkov v roku 1992,
10. zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 97/1993 Z. z. o zvýšení dôchodkov v roku
1993,
11. § 9 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch
niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení zákona
č. 175/2002 Z. z.,
12. zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 285/1993 Z. z. o druhom zvýšení dôchodkov v roku
1993,
13. zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 320/1993 Z. z. o úprave náhrady za stratu na
zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z
povolania v znení zákona č. 231/2002 Z. z.,
14. zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1994 Z. z. o úprave dôchodkov priznaných v roku
1994,
15. zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 195/1994 Z. z. o zvýšení dôchodkov v roku 1994 a o
úprave dôchodkov priznaných v roku 1995,
16. zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 374/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 58/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 304/1995 Z. z., zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.
376/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 386/1996 Z. z., zákona č. 354/1997
Z. z., zákona č. 366/1997 Z. z., zákona č. 235/1998 Z. z., zákona č. 236/1998 Z. z., zákona č.
238/1998 Z. z., zákona č. 56/1999 Z. z., zákona č. 300/1999 Z. z., zákona č. 345/1999 Z. z.,
zákona č. 232/2000 Z. z., zákona č. 233/2000 Z. z., zákona č. 243/2000 Z. z., zákona č. 245/2000
Z. z., zákona č. 467/2000 Z. z., zákona č. 242/2001 Z. z., zákona č. 385/2001 Z. z., zákona č.
505/2001 Z. z., zákona č. 280/2002 Z. z., zákona č. 281/2002 Z. z., zákona č. 291/2002 Z. z.,
zákona č. 534/2002 Z. z. a zákona č. 138/2003 Z. z.,
17. zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 135/1995 Z. z. o zvýšení dôchodkov v roku 1995, o
úprave dôchodkov priznaných v roku 1996 a o zmene niektorých predpisov v oblasti sociálneho
zabezpečenia,
18. zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 110/1996 Z. z. o zvýšení dôchodkov v roku 1996 a o
zmene niektorých zákonov,
19. zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 376/1996 Z. z. o úprave dôchodkov priznaných v
roku 1997 a o zmene niektorých predpisov,
20. § 32 ods. 1 písm. c), § 44, § 46 a 47, § 49 až 60, § 62 až 70, § 118 ods. 4 písm. b), § 126 až 129
a § 130 ods. 3 druhá veta zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o
zamestnanosti v znení zákona č. 70/1997 Z. z., zákona č. 354/1997 Z. z., zákona č. 366/1997 Z.
z., zákona č. 386/1997 Z. z., zákona č. 394/1998 Z. z., zákona č. 56/1999 Z. z., zákona č.
292/1999 Z. z., zákona č. 95/2000 Z. z., zákona č. 241/2000 Z. z., zákona č. 245/2000 Z. z.,
zákona č. 450/2000 Z. z., zákona č. 504/2001 Z. z., zákona č. 505/2001 Z. z., zákona č. 556/2001
Z. z., zákona č. 565/2001 Z. z., zákona č. 291/2002 Z. z., zákona č. 328/2002 Z. z., zákona
č. 534/2002 Z. z. a zákona č. 678/2002 Z. z.,
21. zákon č. 154/1997 Z. z. o zvýšení dôchodkov v roku 1997 a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia,
22. zákon č. 357/1997 Z. z. o úprave dôchodkov priznaných v roku 1998,
23. zákon č. 132/1998 Z. z. o zvýšení dôchodkov v roku 1998, o úprave dôchodkov priznaných v roku
1999 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia v znení zákona
č. 107/1999 Z. z.,
24. zákon č. 107/1999 Z. z. o zvýšení dôchodkov v roku 1999, o úprave dôchodkov priznaných v roku
2000 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia,
25. zákon č. 233/2000 Z. z. o zvýšení dôchodkov v roku 2000, o úprave dôchodkov priznaných v roku
2001 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia,
26. zákon č. 385/2001 Z. z. o zvýšení dôchodkov v roku 2001, o úprave dôchodkov priznaných v roku
2002 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia,
27. § 21 až 26, § 35 ods. 3, § 195 ods. 5, v § 198 ods. 1 písm. a) až c), § 199 až 213, § 214 ods. 4,
§ 217 ods. 3, § 219 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce,
28. zákon č. 306/2002 Z. z. o zvýšení dôchodkov v roku 2002, o úprave dôchodkov priznaných v roku
2003 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia v znení zákona
č. 639/2002 Z. z.,
29. zákon č. 413/2002 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 639/2002 Z. z.,
30. zákon č. 222/2003 Z. z. o zvýšení dôchodkov v roku 2003 a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia,
31. nariadenie vlády Československej socialistickej republiky č. 138/1976 Zb. o úprave niektorých
náhrad za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom
alebo chorobou z povolania,
32. nariadenie vlády Československej socialistickej republiky č. 60/1982 Zb. o úprave niektorých
náhrad za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom
alebo chorobou z povolania,
33. nariadenie vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky č. 231/1990 Zb. o zvýšení
vyplácaných dôchodkov a hraníc nízkych dôchodkov, ktoré sú jediným zdrojom príjmu,
34. vyhláška Ministerstva zdravotníctva, Ústrednej rady odborov a Štátneho úradu sociálneho
zabezpečenia č. 76/1957 Ú. v. o prechode z pracovnej neschopnosti do invalidity (čiastočnej
invalidity) v znení vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 268/1990 Zb.,
35. vyhláška predsedu vlády č. 91/1958 Zb., ktorou sa uverejňuje opatrenie Ústrednej rady odborov o
organizácii a vykonávaní nemocenského poistenia zamestnancov v znení vyhlášky č. 191/1960
Zb., vyhlášky č. 6/1967 Zb., vyhlášky č. 178/1968 Zb., vyhlášky Federálneho ministerstva práce a
sociálnych vecí č. 123/1990 Zb., vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č.
262/1990 Zb. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1994 Z. z.,
36. vyhláška Ústrednej rady odborov a Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia č. 141/1958 Ú. l. o
nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení odsúdených v znení zákona č. 16/1959 Zb.,
vyhlášky Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia č. 102/1964 Zb., vyhlášky Ústrednej rady
odborov č. 143/1965 Zb., vyhlášky Ústrednej rady odborov č. 95/1968 Zb., vyhlášky Ústrednej
rady odborov č. 155/1983 Zb., vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č.
263/1990 Zb. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 308/1995 Z. z.,
37. vyhláška Ústrednej rady odborov č. 143/1965 Zb. o poskytovaní peňažných dávok v
nemocenskom poistení v znení vyhlášky Ústrednej rady odborov č. 95/1968 Zb., vyhlášky č.
178/1968 Zb., vyhlášky Ústrednej rady odborov č. 113/1975 Zb., vyhlášky Ústrednej rady odborov
č. 165/1979 Zb., vyhlášky Ústrednej rady odborov č. 79/1982 Zb., vyhlášky Ústrednej rady
odborov č. 154/1983 Zb., vyhlášky Ústrednej rady odborov č. 80/1984 Zb., vyhlášky Ústrednej
rady odborov č. 134/1984 Zb., vyhlášky Ústrednej rady odborov č. 239/1988 Zb. a vyhlášky
Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 263/1990 Zb.,
38. vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky č. 182/1968 Zb. o dávkach v
materstve a o prídavkoch na deti uchádzačom o zamestnanie v znení vyhlášky Federálneho
ministerstva práce a sociálnych vecí č. 132/1984 Zb., vyhlášky Federálneho ministerstva práce a
sociálnych vecí č. 58/1987 Zb., vyhlášky Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej
republiky č. 50/1991 Zb., zákona č. 306/1991 Zb. a zákona Slovenskej národnej rady č. 195/1992
Zb.,
39. vyhláška Ústrednej rady odborov č. 165/1979 Zb. o nemocenskom poistení niektorých
pracovníkov a o poskytovaní dávok nemocenského poistenia občanom v osobitných prípadoch v
znení vyhlášky Ústrednej rady odborov č. 155/1983 Zb., vyhlášky Ústrednej rady odborov č.
79/1984 Zb., vyhlášky Ústrednej rady odborov č. 135/1984 Zb., vyhlášky Ústrednej rady odborov
č. 59/1987 Zb., vyhlášky Ústrednej rady odborov č. 148/1988 Zb., vyhlášky Federálneho
ministerstva práce a sociálnych vecí č. 123/1990 Zb., vyhlášky Federálneho ministerstva práce a
sociálnych vecí č. 263/1990 Zb., vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č.
501/1990 Zb. a zákona č. 306/1991 Zb.,
40. vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonáva
zákon o sociálnom zabezpečení v znení vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych
vecí č. 123/1990 Zb., vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 260/1990 Zb.,
vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 313/1990 Zb., vyhlášky
Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 501/1990 Zb., zákona č. 1/1991 Zb., zákona
č. 306/1991 Zb., zákona č. 463/1991 Zb., zákona č. 578/1991 Zb., vyhlášky Ministerstva práce a
sociálnych vecí Slovenskej republiky č. 111/1992 Zb., zákona č. 235/1992 Zb., vyhlášky
Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky č. 259/1992 Zb., vyhlášky Ministerstva
práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky č. 285/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 7/1993 Z. z., vyhlášky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej
republiky č. 250/1993 Z. z., vyhlášky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej
republiky č. 290/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 365/1994 Z. z., zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 137/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 197/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 308/1995 Z. z. a zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z.,
41. vyhláška Ministerstva zdravotníctva a sociálnych vecí Slovenskej socialistickej republiky č.
151/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení a zákon Slovenskej národnej
rady o pôsobnosti orgánov Slovenskej socialistickej republiky v sociálnom zabezpečení v znení
vyhlášky Ministerstva zdravotníctva a sociálnych vecí Slovenskej republiky č. 145/1990 Zb.,
vyhlášky Ministerstva zdravotníctva a sociálnych vecí Slovenskej republiky č. 273/1990 Zb.,
vyhlášky Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky č. 319/1990 Zb., vyhlášky
Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky č. 353/1990 Zb., vyhlášky Ministerstva
práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky č. 590/1990 Zb., vyhlášky Ministerstva práce a
sociálnych vecí Slovenskej republiky č. 259/1992 Zb., zákona č. 195/1998 Z. z., zákona č.
235/1998 Z. z., zákona č. 265/1998 Z. z. a zákona č. 300/1999 Z. z.,
42. vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky č. 356/1991 Zb. o kontrole
dodržiavania liečebného režimu,
43. vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky č. 106/1992 Zb. o spôsobe
kontroly posudzovania spôsobilosti na prácu,
44. vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky č. 446/1992 Zb. o predpoklade
osobitnej odbornej spôsobilosti v správe sociálneho zabezpečenia,
45. vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 290/1994 Z. z.,
ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o sociálnom zabezpečení,
46. opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 132/1995 Z. z.,
ktorým sa ustanovuje výška percenta a obdobie, za ktoré sa bude upravovať náhrada za stratu na
zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z
povolania,
47. opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 151/1996 Z. z.,
ktorým sa ustanovuje výška percenta a obdobie, za ktoré sa bude upravovať náhrada za stratu na
zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z
povolania,
48. opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 98/1997 Z. z.,
ktorým sa ustanovuje výška percenta a obdobie, za ktoré sa bude upravovať náhrada za stratu na
zárobku po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom alebo
chorobou z povolania,
49. opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 120/1998 Z. z.,
ktorým sa ustanovuje výška percenta a obdobie, za ktoré sa bude upravovať náhrada za stratu na
zárobku po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom alebo
chorobou z povolania,
50. opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 125/1999 Z. z.,
ktorým sa ustanovuje výška percenta a obdobie, za ktoré sa bude upravovať náhrada za stratu na
zárobku po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom alebo
chorobou z povolania,
51. opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 194/2000 Z. z.,
ktorým sa ustanovuje výška percenta a obdobie, za ktoré sa bude upravovať náhrada za stratu na
zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z
povolania,
52. opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 235/2001 Z. z.,
ktorým sa ustanovuje výška percenta a obdobie, za ktoré sa bude upravovať náhrada za stratu na
zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z
povolania a náhrada nákladov na výživu pozostalých, ak zamestnanec následkom pracovného
úrazu alebo choroby z povolania zomrel,
53. opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 340/2002 Z. z.,
ktorým sa ustanovuje výška percenta a obdobie, za ktoré sa bude upravovať náhrada za stratu na
zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z
povolania,
54. opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 199/2003 Z. z.,
ktorým sa ustanovuje výška percenta a obdobie, za ktoré sa upravuje náhrada za stratu na
zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z
povolania.
§ 294a
Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 5.
§ 295
Účinnosť
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom 5. marca 2016.
Bez poznámok