Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Na programe aktuálnej schôdze parlamentu sú aj zákony, ktoré ovplyvnia podnikateľov. Prečítajte si o nich viac.
Na prerokovanie čakajú vládne i poslanecké návrhy
Poslanci slovenského parlamentu budú v nadchádzajúcich dňoch rozhodovať o viacerých zmenách, ktoré sa dotknú aj podnikateľského prostredia. Okrem iného prerokujú aj zmeny v zákone o DPH, v zákone o dlhopisoch či viaceré opozičné návrhy. Poslanci z opozičných lavíc napríklad navrhujú zaviesť inštitút všeobecnej voľnej živnosti, či možnosť obce ako správcu dane rozhodnúť o zániku daňového nedoplatku, ak je nevymožiteľný.
Opoziční poslanci by taktiež chceli presadiť, aby sa neplatenie faktúr stalo trestným činom. Pripravili sme pre vás stručný prehľad zákonov, o ktorých poslanci začnú rokovať na schôdzi začínajúcej v utorok 24. júna.
Novela zákona o dlhopisoch – druhé čítanie
Cieľom pripravenej novely je podľa ministerstva financií podpora nových malých podnikov v perspektívnych odvetviach, podporujúcich konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky, tzv. start up-ov, a odstraňovanie bariér podnikania na kapitálovom trhu pri vydávaní emisií dlhopisov.
Rezort chce na základe poznatkov z praxe znížiť administratívnu náročnosť vydávania nových emisií dlhopisov zrušením niektorých nadbytočných informačných povinností. Rovnako navrhuje aj flexibilnejšiu úpravu emisných podmienok. „V záujme posilnenia práv majiteľov dlhopisov sa navrhuje zaviesť do zákona zaužívané spôsoby spoločného presadzovania práv majiteľov dlhopisov prostredníctvom inštitútu schôdze majiteľov a spoločného zástupcu majiteľov dlhopisov,“ uvádza ministerstvo financií. Novela by po schválení mala nadobudnúť účinnosť 1. septembra 2014.
Vládny návrh zákona o správe, prevádzke a používaní informačného systému Centrálny elektronický priečinok pri dovoze, vývoze a tranzite tovaru – druhé čítanie
Ministerstvo financií chce pripravenými zmenami umožniť elektronizáciu služieb v medzinárodnom obchode. Používateľské rozhranie informačného systému Centrálny elektronický priečinok, pomocou ktorého môžu vzájomne komunikovať fyzické osoby a právnické osoby a orgány verejnej moci, by malo byť poskytované bezodplatne. Rezort preto nepredpokladá žiadne zvýšené náklady na komunikáciu zúčastnených subjektov. Prínosom tohto informačného systému pre fyzické osoby a právnické osoby má byť zníženie nákladov vďaka elektronizácii podaní v zahraničnom obchode, zníženie časových strát a administratívnej záťaže.
„Nezanedbateľným pozitívom bude aj získanie okamžite dostupného prehľadu, v elektronickej forme, o aktuálnom stave všetkých podaní realizovaných prostredníctvom informačného systému Centrálny elektronický priečinok,“ očakáva ministerstvo financií.
Elektronická komunikácia prostredníctvom informačného systému Centrálny elektronický priečinok by mala byť reálna od 1. októbra 2014.
Jednou zo základných zmien v pripravenej novele má byť umožnenie vrátenia časti nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty ešte pred skončením kontroly oprávnenosti uplatneného nadmerného odpočtu. Ministerstvo financií z dôvodu zabezpečenia flexibility daňovej kontroly navrhuje, aby správca dane počas daňovej kontroly mohol vyhotoviť čiastkový protokol, na základe ktorého by napr. vrátil preverenú časť nadmerného odpočtu ešte pred ukončením daňovej kontroly.
Ďalšou z pripravených zmien je napríklad aj skrátenie obdobia, po ktorom môže byť platiteľ DPH vymazaný zo zoznamu platiteľov DPH, u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie, teda z tzv. zoznamu rizikových subjektov. Na základe novely by sa sledované obdobie malo skrátiť z 12 na 6 mesiacov.
V záujme operatívnejšej registrácie elektronickej registračnej pokladnice u domácich a aj zahraničných podnikateľov ministerstvo nepriamou novelou zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice navrhuje, aby daňový kód pokladnice mohol prideliť ktorýkoľvek daňový úrad. V súčasnosti môže domácemu podnikateľovi prideliť daňový kód elektronickej registračnej pokladnice len miestne príslušný daňový úrad.
Zároveň z technicko-organizačných dôvodov rezort financií navrhuje, aby sa pokuty ukladali na mieste alebo v lehote do piatich pracovných dní. „Pri zistení porušenia povinností sa bude vyhotovovať zápisnica z miestneho zisťovania,“ dodáva ministerstvo financií. Účinnosť novely zákona o DPH je až na niektoré výnimky navrhnutá od 1. januára 2015.
Poslanec NR SR Alojz Hlina chce prostredníctvom tejto novely stanoviť podmienky, kedy banka, zahraničná banka alebo pobočka zahraničnej banky, nebude môcť vyberať poplatky za výber hotovosti. Zákaz výberu poplatkov by mal platiť v prípade, ak výber bude realizovaný z účtu, na ktorý sú poukazované dávky dôchodkového zabezpečenia, pričom sa neuplatní pri výbere z terminovaného účtu alebo z iného ako bežného účtu. Rovnako by banky nemali vyberať poplatky, ak počet výberov v danom mesiaci bude maximálne sedem, pričom suma vyberanej hotovosti každého výberu musí byť vyššia ako 10 eur. Účinnosť týchto zmien Hlina navrhuje od 1. novembra 2014.
Ďalšou novelou poslanec Alojz Hlina reaguje na súčasnú situáciu pri náraste exekučných konaní, a to podľa jeho slov často v priamom spojení s nebankovými spoločnosťami, ktoré prevádzkujú úžeru voči bežným občanom.
„Predkladaná právna úprava rieši často ťažkú sociálnu situáciu povinných v exekučných konaniach a to tým spôsobom, že oslobodzuje od dane z pridanej hodnoty činnosť súdneho exekútora pri vykonávaní núteného výkonu exekučných titulov v zmysle Exekučného poriadku proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou a nie je podnikateľom podľa osobitného zákona,“ spresňuje Hlina. Po prijatí navrhovanej právnej úpravy by podľa jeho slov súdni exekútori nemohli účtovať daň z pridanej hodnoty aj u povinných, ktorí by boli fyzickou osobou a neboli podnikateľom podľa Živnostenského zákona alebo Obchodného zákonníka. Účinnosť novely Alojz Hlina navrhuje od 1. novembra 2014.
Poslanec SDKÚ-DS Ivan Štefanec navrhuje v novele opatrenia, ktoré sa podľa neho už v praxi osvedčili. Ide napríklad o možnosť reťazenia pracovných zmlúv na tri roky a predlžovanie trikrát, či o zrovnoprávnenie zamestnaneckých rád s odbormi. Odborovým organizáciám novela upravuje konkrétnejšie preukazovanie reprezentatívnosti smerom k zastupovaniu zamestnancov.
Rovnako tak chce opozičný poslanec novelou zaviesť flexibilnejšie možnosti dohadovania práce nadčas. Účinnosť novely navrhuje Štefanec od začiatku septembra tohto roka.
Novela zákona o správnych poplatkoch – prvé čítanie
Poslanec Ivan Štefanec navrhol zmeniť aj zákon o správnych poplatkoch. Zámerom pripravenej novely je predovšetkým náprava úrovne súčasne platných sadzieb poplatkov, ktoré boli zavedené pri zápise prvého a ďalšieho držiteľa motorového vozidla alebo prípojného vozidla do evidencie.
Poslanec za SDKÚ-DS chce zrušiť rozdelenie poplatkov podľa výkonu motora a zaviesť jednotnú sadzbu za zápis, a to 33 eur. Výnimku by mali mať držitelia preukazu ZŤP, pre ktorých by mala platiť znížená sadzba 1,5 eura. Tieto zmeny by v prípade schválenia mali platiť od 1. septembra 2014.
Novela zákona o konkurze a reštrukturalizácii – prvé čítanie
Novelu zákona o konkurze a reštrukturalizácii pripravila poslankyňa NR SR Lucia Žitňanská. Cieľom tejto novely je zamedziť nežiaducemu vývoju aplikačnej praxe pri popieraní pohľadávok nezabezpečených veriteľov v rámci reštrukturalizačných konaní.
„Návrhom zákona sa preto menia pravidlá popierania prihlásených pohľadávok tak, že sa zvýrazňuje a presnejšie definuje požiadavka na konanie správcu v reštrukturalizačnom konaní s odbornou starostlivosťou pri popieraní prihlásených pohľadávok,“ uvádza predkladateľka novely. Súčasne sa podľa jej slov novelou zvyšuje zodpovednosť správcu za konanie, ktoré nezodpovedá požiadavke odbornej starostlivosti.
Návrh novely zákona taktiež v reakcii na súčasnú nejednotnú prax konkurzných súdov upresňuje pravidlá prerušenia konkurzného konania. Účinnosť zákona je navrhnutá od 1. augusta 2015.
Novela zákona o živnostenskom podnikaní – prvé čítanie
Poslanec Peter Osuský v pripravenej novele živnostenského zákona navrhuje zaviesť inštitút všeobecnej voľnej živnosti. Chce dosiahnuť, aby ako predmet podnikania bolo možné uviesť aj podnikanie v rozsahu voľnej živnosti, ktoré by pokrývalo všetky voľné živnosti.
„Zavedenie inštitútu všeobecnej voľnej živnosti umožní živnostníkom, aby s takýmto predmetom činnosti mohli vykonávať všetky živnosti, pre ktoré sa nevyžaduje splnenie osobitných podmienok, a aby nemuseli pri každom rozširovaní svojej podnikateľskej činnosti o nový typ aktivít ohlasovať živnostenskému úradu nový predmet podnikania,“ uvádza Osuský. Účinnosť novely navrhuje stanoviť prvým dňom nasledujúceho kalendárneho roka.
Poslanci za KDH Július Brocka a Alojz Přidal navrhujú explicitne rozšíriť zákaz nariadenia práce alebo dohodnutia práce, ktorou je maloobchodný predaj, o nedele a všetky štátom uznané sviatky. Takýto zákaz by chceli uviesť do praxe od 1. januára 2015.
Opozičný poslanec Miroslav Beblavý chce zaviesť prostredníctvom tejto novely možnosť obce ako správcu dane rozhodnúť o zániku daňového nedoplatku, ak je nevymožiteľný.
Nevymožiteľnosť daňového nedoplatku totiž môže podľa Beblavého v praktickom živote orgánom územnej samosprávy spôsobovať značné nepríjemnosti, najmä čo sa týka záťaže rozpočtu. „Ak je výsledkom vymáhania takéhoto daňového nedoplatku väčší náklad ako výnos, nie je pochopiteľne účelné, aby bolo vymáhanie vôbec uskutočňované. Náklady súvisia najčastejšie s úhradou právnych služieb či iných odborných činností,“ upozorňuje Beblavý. V prípade schválenia by pripravená novela daňového poriadku mala účinnosť nadobudnúť od 1. októbra 2014.
Poslanci OĽaNO Martin Fecko a Igor Matovič navrhujú, aby sa neplatenie faktúr stalo trestným činom. Do Trestného zákona chcú zaviesť novú skutkovú podstatu trestného činu, a to nevyplatenie faktúry.
„Navrhujeme zaviesť trestnoprávnu ochranu pre živnostníkov, ak im nebola vyplatená cena práce z vystavenej faktúry do 30 dní po jej splatnosti a páchateľ tohto trestného činu v tejto lehote mal peňažné prostriedky na jej vyplatenie, ktoré nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie činnosti podnikateľa, ktorý je fyzickou osobou, alebo činnosti právnickej osoby, alebo vykonal opatrenia smerujúce k zmareniu vyplatenia týchto peňažných prostriedkov,“ uvádzajú predkladatelia novely. Do praxe by tieto zmeny poslanci OĽaNO chceli uviesť od 1. septembra 2014.
Po absolvovaní Obchodnej akadémie vo Svidníku pokračoval v štúdiu na Národohospodárskej fakulte Ekonomickej univerzity v Bratislave. V roku 2007, ešte popri štúdiu, začal pracovať ako redaktor pre ekonomickú redakciu agentúry SITA. Venoval sa hlavne makroekonomike, financiám a investovaniu. Ekonomickému svetu ostal verný a po niekoľkých rokoch v agentúre prešiel na pozíciu editora a neskôr šéfeditora.
FOAF.sk firmy - Hosp. výsledky, súvahy, výkazy, DLHY, vlastníci - Zistite TU
