Pôžičky a úvery v podvojnom účtovníctve – účtovanie u veriteľa

V podnikateľskej praxi dochádza k situáciám, kedy podnikateľské subjekty, ktoré majú voľné finančné prostriedky, tieto formou pôžičky poskytnú inému podnikateľskému subjektu. Peňažné prostriedky totiž predstavujú jednu z foriem majetku podniku, a môžu byť:

• ako peňažné prostriedky, ktoré musia byť v podniku trvale k dispozícii na krytie bezprostredných potrieb a záväzkov,
• ako voľné peňažné prostriedky, ktoré sú dočasne uložené na účtoch, ktoré v určitej dobe podnik nepoužíva vo svojom výrobnom procese, a ktoré môžu byť použité na iný účel /napr. na nákup investícií, forma investovania a ich zhodnotenia s cieľom získania iného výnosu vo forme úroku, dividend a pod./.

Jednou z možností je teda voľné finančné prostriedky požičať, a tak si zabezpečiť ich zhodnotenie formou úroku. Úroky sa preto považujú za cenu dočasne voľných finančných prostriedkov. Keďže v praxi sa zamieňajú pojmy úver a pôžička, v nasledujúcej časti je vysvetlený ekonomicko-právny aspekt jednotlivých pojmov a rozdiely medzi pojmom úver a pôžička.

Právny rámec úverových vzťahov

Poskytnutím úveru dochádza ku vzniku záväzkového vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom. Podmienky záväzkového vzťahu, ktorý vzniká úverovou zmluvou, sú predmetom úpravy § 497 až § 507 Obchodného zákonníka. V zmysle ustanovenia § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka je zmluva o úvere tzv. absolútnym obchodným záväzkovým vzťahom, čo znamená, že sa vždy spravuje Obchodným zákonníkom bez ohľadu na to, kto je subjektom týchto vzťahov (podnikateľ alebo iná osoba). Zmluva o úvere vzniká už dohodou zmluvných strán o jej obsahu, a tak sa na jej vznik nevyžaduje aj skuotočné poskytnutie úverových prostriedkov.

Zmluvou o úvere sa veriteľ zaväzuje, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Záväzku veriteľa tak zodpovedá záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky. Pre úverovú zmluvu Obchodný zákonník nevyžaduje písomnú formu, preto ju možno uzavrieť aj ústne. V praxi sa však úverové zmluvy uzavierajú takmer vždy písomne, spravidla na požiadanie poskytovateľa úveru v zmysle ustanovenia 272 ods.1 Obchodného zákonníka.

Podmienky poskytnutia tzv. účelového úveru sú obsiahnuté v rámci ustanovení § 501 ods. 2 a § 507 Obchodného zákonníka. Ak úverová zmluva určuje, že úver možno použiť iba na určitý účel, môže veriteľ obmedziť poskytnutie peňažných prostriedkov iba na plnenie záväzkov dlžníka prevzatých v súvislosti s týmto účelom. 

V prémiovej časti obsahu nájdete:

• Právny rámec poskytovania pôžičky
• Účtovanie dlhodobých úverov a pôžičiek u veriteľa
• Účtovanie krátkodobých úverov a pôžičiek
• Praktické príklady

Odporúčané ebooky

K téme