Konečnú podobu zákonov môžu ovplyvniť aj podnikatelia či verejnosť
Občania môžu využiť napríklad inštitút hromadnej pripomienky, ktorou sa predkladateľ zákona musí zaoberať v prípade, ak ju podporí aspoň 500 ľudí.
Zmeny v zákonoch sa dajú dosiahnuť už počas legislatívneho procesu
Možnosť ovplyvniť konečnú podobu zákonov, ktoré po nadobudnutí účinnosti ovplyvňujú okrem iného aj podnikateľské prostredie na Slovensku, má okrem poslancov, vlády, profesijných a záujmových združení aj verejnosť. Kým sa totiž z pôvodného zámeru zmeniť zákon stane definitívne platné znenie zverejnené v Zbierke zákonov, existuje viacero možností, ako výslednú podobu zákona ovplyvniť.
Zákon od poslancov, výborov alebo vlády
Možnosť navrhovať zákony, alebo ich upravovať, má na Slovensku okrem poslancov Národnej rady SR, príslušných parlamentných výborov aj vláda. Po vypracovaní konkrétneho návrhu zákona príslušným ministerstvom, alebo novely zákona, ktorou sa mení už platný zákon, je možné pripravené znenie pripomienkovať v rámci medzirezortného pripomienkového konania.
Na portáli pripomienkového konania sa väčšinou navrhovaná zmena zákona alebo úplne nový zákon často objaví po vypracovaní na príslušnom ministerstve po prvýkrát. Následne má možnosť navrhnutý text pripomienkovať okrem ostatných ministerstiev, štátnych orgánov či profesijných združení aj verejnosť.
Na hromadnú pripomienku je potrebných aspoň 500 ľudí
Často sa pritom v praxi využíva takzvaná hromadná pripomienka, ktorou sa však predkladať zákona musí zaoberať až v prípade, že ju podporí aspoň 500 ľudí. A práve to je jedna z možností, ako svoje pripomienky k pripraveným zmenám môže priamo predkladateľovi adresovať aj široká verejnosť. Okrem nej môžu pripomienky príslušnému ministerstvu, ktoré zmeny pripravilo, adresovať aj napríklad ostatné ministerstvá, štátne úrady, združenia zamestnávateľov, profesijné asociácie či príslušné komory.
SOPK má akceptovanú každú piatu pripomienku
Jedným zo subjektov, ktorý sa zúčastňuje pripomienkového konania, je napríklad aj Slovenská obchodná a priemyselná komora (SOPK). Podľa predsedu komory Petra Mihóka pripomienky komory vychádzajú z praxe a sú spravidla konzultované v odborných sekciách a výboroch SOPK. „Odrážajú relevantné požiadavky podnikateľskej verejnosti na úpravu podnikateľského prostredia a ich akceptácia je viac ako 20 % z celkového počtu materiálov predložených na pripomienkovanie všeobecne vrátane rozporového konania,“ uviedol pre Podnikam.sk Mihók.
Po vyhodnotení pripomienkového konania predkladateľom putuje pripravený zákon na rokovanie legislatívnej rady vlády, ktorá funguje ako poradný orgán a jej cieľom je hlavne zabezpečiť „legislatívnu čistotu“ návrhu. Ďalším poradným orgánom je aj Hospodárska a sociálna rada SR, alebo tzv. tripartita, ktorá dohoduje stanoviská k návrhom zákonov, ktoré sa týkajú dôležitých záujmov zamestnancov a zamestnávateľov, najmä hospodárskych, sociálnych, pracovných a mzdových podmienok, či podmienok zamestnávania a podmienok podnikania.
Politika komplikuje presadzovanie pripomienok
Medzi sociálnymi partnermi sú tak okrem vlády a odborov zastúpení aj zástupcovia zamestnávateľov. Ako člen tripartity sa rokovaní zúčastňuje aj napríklad Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ), ktorá združuje zhruba 1 300 podnikateľských subjektov. Ako pre Podnikam.sk uvádza tajomník RÚZ Martin Hošták, predkladatelia majú povinnosť s úniou ako členom tripartity prerokovať pripravené zmeny.
„Časť našich pripomienok je v rámci rokovaní akceptovaná, časť čiastočne, keď ide o legislatívu týkajúcu sa politických záujmov vlády, tak je presadzovane pripomienok ťažšie,“ približuje skúsenosti RÚZ jej tajomník. Podľa Hoštáka je pritom únia celkovo pri presadzovaní pripomienok pomerne úspešná.
Následne sa po rokovaní tripartity zákonom zaoberajú ministri vlády. Tá ho na svojom rokovaní môže odsúhlasiť v pôvodnom znení alebo schváliť s pripomienkami. Po odsúhlasení ministrami návrh zákona putuje do Národnej rady SR. Na rokovanie parlamentu môžu pritom návrh zákona predložiť aj samotní poslanci.
Zákony sa často menia aj v parlamentných výboroch
Poslanci parlamentu najprv o zákone rozhodujú v prvom čítaní, kde sa v zásade v rámci hlasovania rozhodujú, či ho posunú do ďalšieho legislatívneho procesu alebo nie. V prípade, že návrh získa podporu zákonodarcov, je pridelený na rokovania príslušných parlamentných výborov. A to je ďalšia z pomerne často využívaných možností na zmenu zákona. Poslanci vo výboroch totiž často rokujú o zmenách, ktoré môžu znenie zákona dosť zásadným spôsobom zmeniť.
Po prerokovaní zákona vo výboroch sa o návrhu zákona rokuje v druhom čítaní, kde už môžu poslanci predkladať návrhy na zmenu zákona priamo v pléne. Po ukončení rozpravy k návrhu nasleduje hlasovanie, ktorým národná rada schvaľuje definitívne znenie pripraveného zákona.
Poslednou možnosťou je prezident
Poslednú možnosť na prípadnú zmenu zákona má pritom ešte Prezident SR. Ten dostáva schválené znenie zákona z parlamentu na podpis. V prípade, že sa však nestotožňuje s jeho znením, môže ho vrátiť parlamentu na opätovné prerokovanie. Poslanci NR SR však môžu veto prezidenta opätovných schválením prelomiť a zákon môže nadobudnúť účinnosť aj bez podpisu Prezidenta SR.
A práve na prezidenta sa niekedy so žiadosťou o nepodpísanie zákona obracajú profesijné či záujmové združenia, ktoré mu adresujú svoje pripomienky k schválenej legislatíve a žiadajú ho, aby parlamentom schválený zákon nepodpísal.
Po absolvovaní Obchodnej akadémie vo Svidníku pokračoval v štúdiu na Národohospodárskej fakulte Ekonomickej univerzity v Bratislave. V roku 2007, ešte popri štúdiu, začal pracovať ako redaktor pre ekonomickú redakciu agentúry SITA. Venoval sa hlavne makroekonomike, financiám a investovaniu. Ekonomickému svetu ostal verný a po niekoľkých rokoch v agentúre prešiel na pozíciu editora a neskôr šéfeditora.