Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Pracovať z bytu alebo z rodinného domu je pre mnohých podnikateľov samozrejmá a hlavne prijateľnejšia verzia ako si zbytočne prenajímať kancelárske alebo obchodné priestory. Pri podnikaní z bytu alebo z domu rozlišujeme dve verzie podnikania a s nimi spojené aj uplatňovanie daňových výdavkov súvisiacich s podnikaním. Podnikanie v rodinnom dome (Byte) bez zriadenia riadnej prevádzky alebo podnikanie v rodinnom dome so zriadením riadnej prevádzky. Kedy je ktorý spôsb výhodnejší a čo je potrebné urobiť z hľadiska legislatívy ?
Podnikanie v dome alebo byte bez zriadenia prevádzky
Prvý spôsob, teda bez zmeny účelu využívania obytnej plochy a zriadenia riadnej prevádzky je vhodný najmä pri vykonávaní rôznych rôznych duševných činností, alebo poskytovaní služieb pri ktorých nie je potrebné aby zákazníci chodili za podnikateľom do týchto priestorov a on naopak nemusí mať žiadne skladové ani obchodné priestory. Jedná sa najmä o činnosti ako vedenie účtovníctva, programovanie, tvorba web stránok, tvorba odborných publikácií a článkov, sprostredkovanie poistenia, poradenské činnosti.
V takýchto prípadoch podnikateľ nemá zriadenú oficiálnu prevádzku, ku práci mu stačí počítač, telefón, jeden pracovný stôl a spotrebný materiál. Keďže nežiadal o zmenu obytných priestorov na nebytový priestor používaný na podnikanie nedáva si do nákladov ani výdavky spojené s platením nájmu a energií za tento priestor.
Podnikanie so zriadením oficiálnej prevádzky
Druhý spôsob, teda zriadnie oficiálnej prevádzky je vhodné pre podnikateľov, ktorí vykonávajú najmä obchodné činnosti, remeselné živnosti ako kaderníctvo a podobné služby, alebo potrebujú aby ich potenciálni aj existujúci zákazníci našli v týchto priestoroch v stanovenom čase.
Proces zriadenia takejto prevádzky v rodinnom dome alebo byte je zložitejší a pre jeho zriadenie je potrebné:
požiadať obecný alebo mestský úrad o zmenu účelu použitia (stavebný odbor)
predložiť dokumentáciu s vyznačením priestoru aj účelom použitia
predložiť súhlas vlastníka nehnueľnosti alebo vlastníkov ostatných bytov
pokiaľ sa jedná o obchodnú prevádzku je potrebné stanovisko regionálneho úradu verejného zdravotníctva (hygiena)
Po absolvovaní procesu zmeny účelu používania obytného priestoru na nebytový si potom môže podnikateľ dať do nákladov aj alikvotnu časť nákladov spojených s nájmom a energiami v tomto priestore.
Najjednoduchším spôsobom ako presne stanoviť výšku nákladov na takýto priestor pri energiách je zaviesť samostatné merače. Pokiaľ samostatné merače zavedené nie sú, neexistuje legislatívny predpis, ktorý by určoval akým pomerom majú byť pomerné náklady na priestor zahrnuté v daňových výdavkoch podnikateľa.
Každopádne by výška nákladov na priestor zahrnutá v daňových výdavkoch podnikateľa mala byť obhájiteľná v prípade potreby voči správcovi dane. Preto je najjednodchšie vychádzať z parametrov, koré sú merateľné, to znamená dávať do pomeru plochu pri ktorej bol zmenený účel používania k celkovej ploche domu alebo bytu a týmto pomerom rozpočítavať náklady. Táto skutočnosť sa netýka len nákladov na nájom a energie ale napríklad aj ostatných služieb ako sú telekomunikačné alebo internetové služby.
