Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Počas mesiaca október boli pripravené a odsúhlasené tieto legislatívne zmeny, ktoré sa týkajú podnikateľov:
Novela zákona o dani z príjmov
Novela, ktorou sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov zahŕňa úpravy,ktoré sú zamerané najmä na:
obmedzenie možnosti uplatnenia 40 %-ných paušálnych výdavkov v maximálnej výške 5 040 eur ročne, resp. 420 eur mesačne; zrušenie možnosti uplatnenia paušálnych výdavkov pri prenájme nehnuteľností,
uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na manželku (manžela), ktorá žije s daňovníkom v spoločnej domácnosti a stará sa o maloleté dieťa tiež žijúce s daňovníkom v domácnosti do troch rokov (do šiestich rokov v prípade dieťaťa so zdravotným postihnutím) dieťaťa, alebo ktorá poberala v zdaňovacom období príspevok na opatrovanie, alebo ktorá bola evidovaná na úrade práce,
obmedzenie možnosti uplatnenia daňového bonusu len za podmienky, že daňovník dosahuje zákonom ustanovenú minimálnu výšku len z tzv. „aktívnych príjmov“, t. j. príjmov zo závislej činnosti podľa § 5 zákona o dani z príjmov a príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov,
zavedenie progresívneho zdaňovania príjmov fyzických osôb s dvomi sadzbami dane, pričom vyššia z týchto sadzieb bude uplatňovaná pre fyzické osoby s nadštandardnými príjmami,
zavedenie osobitnej sadzby dane vo výške 5 % pre vybraných ústavných činiteľov (poslanci, prezident, členovia vlády, predseda a podpredseda NKÚ), pričom progresívne zdaňovanie týchto príjmov zostáva zachované,
zvýšenie sadzby dane pre právnické osoby na 23 %.
úpravu zdanenia podielov na zisku vykázanom za zdaňovacie obdobia do 31. decembra 2003 a vyplácanom po 31. decembri 2012.
V zákone sa ponecháva možnosť uplatnenia 40 % paušálnych výdavkov daňovníkom, ktorí nie sú platiteľmi DPH alebo sú platiteľmi DPH len časť zdaňovacieho obdobia, z úhrnu príjmov z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo z použitia diela a použitia umeleckého výkonu, avšak tieto môžu byť uplatnené v maximálnej výške 5 040 eur ročne.
V prípade, ak daňovník získa povolenie alebo oprávnenie na vykonávanie podnikania, alebo začne vykonávať inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo poberať príjmy z použitia diela a použitia umeleckého výkonu počas zdaňovacieho obdobia, môže si uplatniť len pomernú časť uvedených výdavkov v maximálnej mesačnej čiastke 420 eur zodpovedajúcej počtu mesiacov zdaňovacieho obdobia, v ktorých vykonával uvedené činnosti alebo poberal príjmy. Túto pomernú časť si môže začať uplatňovať už v mesiaci, v ktorom získal povolenie na výkon podnikania alebo začal vykonávať inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo začal poberať príjmy z použitia diela a použitia umeleckého výkonu. Rovnako sa postupuje aj pri skončení týchto činností. Uplatnenie pomernej mesačnej časti vo výške 420 eur sa vzťahuje samostatne na začatie vykonávania činnosti, z ktorej daňovník dosahuje príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti a samostatne k činnosti, z ktorej dosahuje príjmy z použitia diela a použitia umeleckého výkonu.
Zároveň sa vypúšťa možnosť uplatnenia paušálnych výdavkov u daňovníkov, ktorí dosahujú príjmy z prenájmu, pričom títo si budú môcť naďalej uplatňovať preukázateľné výdavky, či už na základe vedeného účtovníctva alebo preukázateľnej evidencie podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov.
Čo sa týka progresívneho zdaňovania príjmov u fyzických osôb sa má uplatňovať 19-percentná sadzba zo základu dane do výšky 176,8-násobku platného životného minima, a pri základe dane presahujúcom túto hranicu už 25-percentná sadzba dane. Táto sadzba sa bude týkať ľudí s príjmami nad 3300 eur.
Sadzba dane právnickej osoby vo výške 23 % platná od 1. 1. 2013 sa použije prvýkrát za zdaňovacie obdobie, ktoré začne po 31. decembri 2012.
Účinnosť zákona je stanovená na začiatok budúceho roka.
Zákon prerokovala Národná rada SR v prvom čítaní, o definitívnom znení, vrátane možných pozmeňujúcich návrhov, by mala rozhodovať na najbližšej schôdzi.
Novela zákona o správe daní zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní
Navrhovanou úpravou sa zosúladia lehoty na podávanie dodatočného daňového priznania, keď daňový subjekt dodatočným daňovým priznaním žiada o vrátenie dane alebo nadmerného odpočtu s lehotami na podanie dodatočného daňového priznania, keď má daňový subjekt na základe podaného dodatočného daňového priznania povinnosť daň doplatiť. Zároveň sa navrhuje predĺženie lehoty pre zánik práva vyrubiť daň, ak daňový subjekt podal v posledný rok prekluzívnej lehoty dodatočné daňové priznanie. Tiež sa navrhuje, aby v tejto predĺženej lehote už nebolo možné podať dodatočné daňové priznanie.
Zároveň novela reaguje aj na opatrenia prijaté v zákone o dani z pridanej hodnoty v rámci efektívneho potláčania možnosti podvodných aktivít a eliminácie zneužívania systému dane z pridanej hodnoty. Navrhuje sa napr.zverejňovať zoznamy daňových subjektov, ktorí opakovane nepodávajú daňové priznania na daň z pridanej hodnoty, opakovane ich nemožno zastihnúť na adrese sídla alebo opakovane porušujú povinnosti pri daňovej kontrole. Ďalej sa navrhuje posunúť účinnosť niektorých ustanovení daňového poriadku a zákona o účtovníctve.
Účinnosť novely je navrhnutá od 30. decembra 2012, okrem niektorých ustanovení, ktorých účinnosť je stanovená od 1. januára 2013.
Zákon prerokovala Národná rada SR v prvom čítaní, o definitívnom znení, vrátane možných pozmeňujúcich návrhov, by mala rozhodovať na najbližšej schôdzi.
Novela zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti daní
Sídlo Finančného riaditeľstva SR by sa malo presunúť do Banskej Bystrice. Rezort financií chce zrušiť aj Kompetenčné centrum finančných operácií a jeho kompetencie presunúť na finančné riaditeľstvo. Účinnosť novely je navrhnutá od 31. decembra 2012, okrem niektorých ustanovení, ktorých účinnosť je stanovená od 1. januára 2013.
Zákon prerokovala Národná rada SR v prvom čítaní, o definitívnom znení, vrátane možných pozmeňujúcich návrhov, by mala rozhodovať na najbližšej schôdzi.
zakazuje platbu v hotovosti nad 5000 eur, pričom tento limit je zvýšený až na 15 000 eur pri platbách medzi fyzickými osobami – nepodnikateľmi navzájom; platbu, ktorá prevyšuje príslušný limit bude povinnosť vykonať bezhotovostne, pričom sa tento zákaz vzťahuje na všetky fyzické a právnické osoby na území SR, bez ohľadu na právny dôvod takejto platby a limit sa vzťahuje na vecne súvisiace platby vyplývajúce z jedného právneho vzťahu,
uplatňovať zákon aj mimo územia Slovenskej republiky na platby v hotovosti, ktoré súvisia s plnením uskutočneným na území Slovenskej republiky, pričom odovzdávajúci alebo príjemca majú v Slovenskej republike trvalý pobyt, prechodný pobyt, tolerovaný pobyt, sídlo, prevádzkareň alebo miesto podnikania.
uplatniť výnimky zo zákona pre vymedzené platby, kedy je stranou platby štát alebo iný verejný orgán, t.j. dane, clá a iné platby podľa daňového poriadku a colného zákona a kedy je pre výnimku závažný dôvod, ako napríklad hotovostné platby v čase vojny, krízového stavu alebo núdzového stavu, platobné služby, poštový platobný styk, spracovanie alebo preprava hotovosti, zmenárenská činnosť,
určiť sankcie (priestupky a správne delikty) za porušenie tohto zákona.
Účinnosť zákona je stanovená na 1. január 2013.
Zákon prerokovala Národná rada SR v prvom čítaní, o definitívnom znení, vrátane možných pozmeňujúcich návrhov, by mala rozhodovať na najbližšej schôdzi.
Od začiatku budúceho roka sa má na príjmy z dividend a podiely na zisku obchodných spoločností zvýšiť sadzba na zdravotné poistenie zo súčasných 10 % na 14 %. Na zdravotné odvody z dividend sa bude vzťahovať vyšší maximálny vymeriavací základ ako na ostatné príjmy. Ostatné príjmy budú mať maximálny ročný vymeriavací základ 60-násobok priemernej mzdy, pri dividendách bude osobitný maximálny ročný vymeriavací základ na úrovni 120-násobku priemernej mzdy
na Slovensku. Suma vyplatených dividend sa nemá započítavať do celkových príjmov. Zdravotné odvody z dividend sa majú vyberať formou zrážky pri ich výplate. Preddavok na poistné z dividend bude za osobu, ktorej boli vyplatené dividendy, vypočítavať a odvádzať platiteľ dividend. Tento preddavok má byť splatný do dvoch mesiacov odo dňa vyplatenia dividendy. V súčasnosti sa z dividend neplatí daň ani sociálne odvody, pričom od roku 2011 sa z nich platia zdravotné odvody vo výške 10 %.
Navrhnutá účinnosť zákona je od 1. januára 2013.
Zákon prerokovala Národná rada SR v prvom čítaní, o definitívnom znení, vrátane možných pozmeňujúcich návrhov, by mala rozhodovať na najbližšej schôdzi.
Minimálna mzda sa od začiatku budúceho roka zvýši zo súčasných 327,2 eura na 337,7 eura. Minimálna hodinová sadzba sa zmení z 1,880 eura na 1,941 eura.
Novelou Obchodného zákoníka sa obmedzuje maximálna lehota splatnosti faktúr v rámci dodávateľsko-odberateľských vzťahov. Maximálna lehotasplatnosti sa stanovuje na 60 dní, pričom pre subjekty verejného práva, ako sú napríklad vyššie územné celky (VÚC), obce či štátne orgány by mala platiť len 30-dňová lehota splatnosti. Návrh novely vyplýva z európskej smernice o boji protioneskoreným platbám v obchodných transakciách.
Navrhnutá účinnosť zákona je od 1. februára 2013.
Zákon prerokovala Národná rada SR v prvom čítaní, o definitívnom znení, vrátane možných pozmeňujúcich návrhov, by mala rozhodovať na najbližšej schôdzi.
Parlament odštartoval prvú etapu reformy štátnej správy ESO (Efektívna, Spoľahlivá a Otvorená štátna správa). Podľa novely zákona o štátnej správe zaniká 64špecializovaných krajských úradov. Zrušia sa krajské školské úrady, krajské stavebné úrady a územné vojenské správy, ich kompetencie prejdú na obvodné úrady v sídlach krajov.Pôsobnosť ostatných rušených úradov prejde na obvodné úrady v sídlachkrajov príslušnej existujúcej špecializovanej miestnej štátnej správy. Týka sa to krajských úradov životnéhoprostredia, krajských pozemkových úradov, krajských lesných úradov, krajských úradov pre cestnú dopravu apozemné komunikácie a katastrálnych úradov na úrovni kraja.
Definitívne znenie zákona schválila Národná rada SR, zákon začne platitť od 1. januára 2013.
precizovanie definície závislej práce s cieľom minimalizovať využívanie iných foriem zamestnávania ako riadny pracovný pomer, ak práca má byť vykonávaná v pracovnoprávnom vzťahu,
zníženie rozsahu a doby reťazenia pracovných pomerov uzavretých na určitú dobu,
upraviť v normatívnej časti Zákonníka práce ochranu práva zamestnanca na súkromie,
možnosť dohodnúť v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve aj dlhšie výpovedné doby ako ustanovuje zákon,
zaviesť participáciu zástupcov zamestnancov pri skončení pracovného pomeru výpoveďou alebo okamžitým skončením pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa,
ustanoviť zamestnávateľovi povinnosť poskytnúť zamestnancovi odstupné nielen v prípade skončenia pracovného pomeru dohodou, ale aj výpoveďou z organizačných dôvodov a zo zdravotných dôvodov; zamestnancovi tak vznikne právny nárok nielen na výpovednú dobu (ak nedôjde k dohode o skončení pracovného pomeru) ale aj na odstupné, ktoré je diferencované podľa odpracovaných rokov u zamestnávateľa,
aby súd na žiadosť zamestnávateľa rozhodol o znížení, resp. nepriznaní náhrady mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov a nepresahujúci 36 mesiacov, v prípade neplatného skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy presahuje 12 mesiacov,
upraviť inštitút konta pracovného času tak, aby bolo možné využiť vyrovnávacie obdobie dlhšie ako 12 mesiacov za podmienky dodržania maximálnej dĺžky pracovného času priemerného týždenného pracovného času 48 hodín v rámci 12 mesiacov, ako aj zjednotenie právnej úpravy konta pracovného času a flexikonta s možnosťou využiť konto pracovného času ak nastanú vážne prekážky na strane zamestnávateľa, pre ktoré nemôže zamestnancovi prideľovať prácu,
upraviť možnosť dojednania náhrady za tzv. stratu pracovného času v prípade, ak pracovná zasiahla mimo pracovného času a nejde o pracovnú pohotovosť a prácu nadčas,
aby nočnou prácou bola práca vykonávaná v čase medzi 22. hodinou a 6. hodinou,
vymedziť okruh zamestnancov, s ktorými môže zamestnávateľ dohodnúť mzdu s prihliadnutím na prácu nadčas,
aby zamestnancovi patrilo mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas aj v prípade, ak zamestnávateľ neposkytne zamestnancovi náhradné voľno najneskôr do uplynutia štyroch kalendárnych mesiacov (doteraz najneskôr do uplynutia 12 kalendárnych mesiacov),
umožniť zástupcom zamestnancov spolurozhodovanie o normách spotreby práce,
rozšíriť okruh subjektov, ktoré môžu podať podnet na príslušný orgán inšpekcie práce na všetkých zástupcov zamestnancov, ktorí kontrolnou činnosťou zistili porušenie pracovnoprávnych predpisov,
zabezpečiť, aby sa na zamestnancov vykonávajúcich prácu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru vzťahovali aj ustanovenia o pracovnom čase a minimálnej mzde,
zabezpečiť zásadu, že Zákonník práce má stanovovať minimá a maximá a nemá umožniť odchylné dojednanie zamestnávateľa so zástupcami zamestnancov v neprospech zamestnancov,
zrušiť povinnosti odborovej organizácie preukazovať svoju reprezentatívnosť u zamestnávateľa, ktorá vyžaduje identifikovanie členov odborovej organizácie, pričom podľa Ústavy SR má každý právo na to, aby sa rozhodol, či zverejní alebo nezverejní svoje členstvo v odborovej organizácii,
zrušiť možnosť dojednania dohody so zamestnaneckou radou a zamestnaneckým dôverníkom, ktorí nemajú právnu subjektivitu ani spôsobilosť na právne úkony,
zmeniť právnu úpravu postavenia a pôsobnosti zástupcov zamestnancov na pracovisku tak, aby mohli lepšie vykonávať svoju činnosť.
Definitívne znenie zákona schválila Národná rada SR, zákon začne platitť od 1. januára 2013.
