Vladimír Šrámek – spolumajiteľ firmy Decodom
Výrobca kuchýň a obývačiek spoločnosť Decodom z Topoľčian sa v posledných rokoch zamerala na budovanie vlastnej obchodnej siete na Slovensku. Investície v najbližších rokoch nasmeruje najmä do flexibilnej výroby a inovácií, keďže zákazník má podobné nároky ako pri odevoch – viac nových modelov v menších sériách.
Zamestnáva vás náročnejší zákazník
„Žijeme v úplne iných časoch, aj ľuďom hovorím, nás už nezamestnáva Decodom, vás zamestnáva čoraz náročnejší zákazník,“ vraví Vladimír Šrámek, spolumajiteľ firmy. Rozhovor pre časopis Forbes urobil Juraj Kantorík. Ponúkame vám úryvok z tohto rozhovoru, v ktorom sa dozviete veľa zaujímavostí.
Prečo ste sa rozhodli okrem výroby nábytku začať aj s jeho predajom?
Na Slovensku sa nesformovala nijaká domáca sieť predajní s nábytkom, ako je Nay v elektronike. Obchodníci nemajú dosť veľké ani vyhovujúce plochy, aby mohli tovar vystaviť pritom chcú predávať všetko. To nejde. Potom sa nevedia zamerať na konkrétneho zákazníka a logicky mu nemôžu poskytnúť dobrý servis. Klient je zmätený. S veľkými očakávaniami vstúpi do veľkej predajne a vychádza z nej rozčarovaný. Prešiel ju celú, no aj tak nenašiel čo hľadal.
Ako táto situácia ovplyvňuje vás ako výrobný podnik?
Za posledné štyri roky klesol obrat cez našich odberateľov na Slovensku o 44 percent na 5,2 milióna eur. Boli sme nútení vstúpiť do obchodu, pretože ak by sme neurobili nič, prišli by sme za ten čas o veľký podiel na trhu. Slovenské firmy podcenili aj nástup zahraničných obchodných sietí ako sú Ikea, Kika, Asko, Sconto a ďalší. Obrat veľkých zahraničných sietí s jasnými konceptmi od roku 2005 narástol viac ako trojnásobne. Vlani presiahli ich tržby 200 miliónov eur. Na slovenskom trhu sa ročne predá nábytok za 400 miliónov eur.
Aká časť z obchodnej siete stojí na partneroch?
Máme 14 vlastných predajní vrátane kuchynských štúdií a štyri predajne prevádzkujú naši partneri. Ideálne by bolo rozvíjať našu sieť cez obchodných partnerov, pretože si neviažeme kapitál a inak sa riadi predaj, ak sú v obchode zamestnanci a inak, keď je tam majiteľ. Ak je vlastník súčasťou biznisu, tak máte istotu, že to veľmi chce a netreba sa až tak starať o správny podnikateľský ťah.
Partnerské predajne fungujú na spôsobe frančízy?
Niečo v tom štýle. Ide o partnerský predaj, úzku spoluprácu dvoch firiem. Nemáme ju ošetrenú frančízovou zmluvou. Partner si prevádzku financuje sám pod našou značkou, v nami navrhnutej predajni, my ho marketingovo podporujeme a máme takisto lepšie odberateľské ceny ako iní naši klienti. Takisto má v danom regióne exkluzivitu a mnoho iných výhod.
Plánujete vašu obchodnú sieť ďalej rozširovať?
V roku 2012 prídeme do Košíc, už teraz tam staviame rovnako veľký obchodný dom s nábytkom ako máme v Topoľčanoch. Pribudnú aj kuchynské štúdiá a partnerské predajne. Našim cieľom je mať na slovenskom trhu 10% podiel a patriť k siedmim najväčším predajcom nábytku na Slovensku.
Predaj závisí aj od marketingovej podpory. O koľko viac do nej musíte investovať?
Na marketing dávame takmer dvakrát toľko ako v roku 2008. Niektoré firmy prestali vydávať katalógy alebo ich tlačenie obmedzili. My nie. Naopak, zvýšili sme náklady na reklamu, pravidelne sa pripomíname. Ono sa to môže niekomu zdať, že sú to vyhodené peniaze, ale začínajú sa nám vracať. Zákazníci začínajú chodiť do obchodov a tržby nám začínajú rásť.
Tým, že ste si začali budovať vlastnú obchodnú sieť, stávate sa konkurentom veľkých sietí, pre ktoré v Česku alebo na Slovensku dodávate tovar. Napríklad pre Asko. Nepokazili ste si biznis z tejto strany?
Dodávame takmer všetkým zahraničným nábytkárskym reťazcom. Musíme s nimi vychádzať vzhľadom na ich rastúci potenciál a váhu na trhu. Konkrétne Asko je náš zákazník na Slovensku aj v Česku, ale tak, že pre slovenské filiálky vyvíjame jeho vlastné, exkluzívne modely. V tomto sme korektní, tovary sa medzi sebou nepletú. To, čo zákazníci vidia v Decodome, nevidia v Asku a naopak.
Klesajúci trh s nábytkom, nižšie marže, rastúca konkurencia, to všetko tlačí na výrobné náklady. Ako ste sa s tým vyrovnali?
Takmer všetko je o produktivite alebo nákladoch, ale okrem toho aj o tom, ako rýchlo ste schopní reagovať na meniace sa požiadavky trhu. Ak ste dostatočne rýchli a pružní, viete tým vykompenzovať aj o niečo nižšiu výkonnosť. Zákazník vie oceniť, že trendové modely dostane ako prvý. Počet nových modelov, ktoré sa reálne dostanú za rok do výroby, stúpol od roku 2007 trojnásobne.
Tým, že sa zvyšuje počet nových modelov a vyrábajú sa menšie série, sa v nábytkárstve zrejme tvoria nové štandardy pre produktivitu.
Veď práve. Preto budeme musieť nevyhnutne investovať v najbližších rokoch celkom päť miliónov eur len do produktívnejších a flexibilnejších technológií – strojov s novšími funkciami. Budeme kupovať linky plošného opracovania, nárezové centrá, obrábacie centrá, iné technológie. Dva milióny eur ešte potrebujeme na priestorové rozšírenie výroby, aby sme zlepšili jej logiku a logistiku. No a ďalšia vec je, že potrebujeme vložiť peniaze do inovácií.
V čom spočívajú inovácie, najmä v dizajne nábytku?
Áno aj. Trendy určujú výstavy v Miláne, Kolíne nad Rýnom, Paríži, ale aj škandinávske veľtrhy. Inovácie spočívajú v pokiaľ možno okamžitej reakcii na predstavené trendy – do ponuky novej kolekcie hneď aplikujeme dizajn, tvary, farby, použité materiály, technické riešenia, rôzne „finesy“.
Z čoho vychádza vaša podniková kultúra?
Asi to bude mix viacerých vecí. Sme na mieste bývalého Mieru a predtým ďalších drevárskych fabrík, ktoré tu stále už pred viac ako 100 rokmi. Genius loci určite na ľudí pôsobí. Potom je to vedenie ľudí príkladom, pracovitosťou, profesionalitou a serióznosťou, potom akí ste vy, takí sú vaši zamestnanci, takých máte obchodných partnerov.
Spojenie výroby a predaja nábytku nie je vo vašej brandži obvyklé. Máte nejaký vzor, ktorý by vás inšpiroval?
Za pozitívny príklad považujem Ikeu, lebo to, čo dosiahol Ingvar Kamprad za 50 rokov, to sa vo svetovom meradle nepodarilo nikomu inému. Ak aj existujú konkurenčné siete predajcov nábytku, tak len lokálne. A už vôbec nedochádza k prepojeniu vývoja, výroby a predaja tak, ako to má zorganizované Ikea a o čo sa pokúšame aj my. Fascinuje ma, že centrála Ikea vymýšľa veci do absurdných detailov.
Dlhé roky upozorňujete na konkurenciu lacného nábytku z Číny, týka sa to aj vašich výrobkov?
Čínu, ale aj viaceré krajiny juhovýchodnej Ázie treba brať do úvahy ako fenomén už aj pri nábytku. Z tohto regiónu sa už pár rokov dovážajú kancelárske stoličky alebo komponenty na ne, vozí sa kovový nábytok, sklenený, plastový, jedálenské stoličky. Juhovýchodná Ázia však nie je pre nás len konkurenciou, aj my odtiaľ dovážame komponenty pre našu výrobu.
Vladimír Šrámek (49) nastúpil po skončení drevárskej fakulty Vysokej školy technickej vo Zvolene do závodu Mier Topoľčany. Začínal ako majster a koncom 90-tych rokov končil ako riaditeľ podniku. Odchádzal kvôli nezhodám s vlastníkom firmy, Mier neskôr skrachoval. Šrámek spolu s Romanom Gejdošom založili spoločnosť Decodom, ktorá areál Mieru prevzala a podniká v ňom dodnes. Firmu majú akoby rozdelenú na dve polovice, nielen v obchodných podieloch. Šrámek zodpovedá za stratégiu a obchod firmy, Gejdoš za každodennú prevádzku a výrobu.
Zdroj: Úryvok z rozhovoru Juraja Kantoríka pre časopis Forbes, december 2011, ISSN: 1338-2527, str. 20-28
lm