Čo nás motivuje? Motívy, ktoré nás ženú vpred

Podľa Iva Tomana vnútornú motiváciu ovplyvňuje viacero motívov. Aj vy ste zvedaví na to, aké motívy popisuje najvyhľadávanejší motivátor v Česku i na Slovensku? Motívy rozdeľuje do dvoch skupín. Najskôr si ich vymenujeme a neskôr i podrobnejšie rozpíšeme.

Vývojovo nižšie motívy1. Základné životné potreby.2. Vyhľadávanie slasti a vyhýbanie sa starostiam.3. Bezpečie a istota.

Vývojovo vyššie motívy – sociálne motívy

4. Snaha získať a udržať si teritórium.5. Nájsť zmysel života.6. Činnosť samotná a uspokojenie z danej činnosti.

Jednotlivé motívy sa navzájom ovplyvňujú, vývojovo nižšie sú spojené s vývojovo vyššími a naopak. 

Základné životné potreby

Medzi základné životné potreby by sme mohli zaradiť hlad, smäd, ktoré zaženieme jedlom a pitím. Potrebujeme tiež odpočinok a spánok. Musíme prijímať kyslík, vylučovať telesné exkrementy a udržiavať si svoju telesnú teplotu. Všetky tieto potreby sa môžu stať pre nás motívmi nášho konania resp. nekonania.

Vyhľadávanie slasti a vyhýbanie sa starostiam

Čo je to za silu, ktorá riadi celý náš život? Slasť a bolesť… Všetko čo robíme, robíme buď preto, aby sme sa vyhli bolesti, alebo preto, aby sme mali radosť. Vždy, keď sa v našom živote niečo stane, náš mozog zaujímajú dve otázky:

1. Prinesie  mi to bolesť alebo radosť?
2. Čo musím urobiť preto, aby som sa vyhol bolesti a dosiahol radosť?

Ľudia vždy tvorili svoj osud podľa toho, čo spájali s bolesťou a čo s radosťou. Zamyslite sa, prečo niektoré veci skrátka nerobíte, aj keď viete, že by ste ich mali robiť? Odpoveď je v tom, že strach z neznáma alebo z možnej straty prináša ľuďom oveľa väčšiu duševnú bolesť než túžba niečo dosiahnuť.

Bezpečie a istota

Oboje súvisí s predošlými motívmi. Potreba istoty je každému vlastná. Neistota demotivuje. Napríklad strata zamestnania je pre väčšinu najťažší stres po strate životného partnera práve kvôli vysokej miere neistoty. Absolútnu istotu nemá nikdy nikto. Z hľadiska istoty ide u ľudí vo vyspelom svete o nájdenie rovnováhy medzi istotou a slobodou. Ide o určitý kompromis medzi istotou a slobodou jednotlivca, podobne ako medzi pokojom a nepokojom.

Snaha získať a udržať si teritórium

Niektorí vedci tvrdia, že najsilnejšou hnacou silou nášho správania nie je hlad, sexuálne pudy či túžba prežiť, ale snaha získať teritórium. Každý človek potrebuje vlastný priestor. Je veľkým omylom si myslieť, že ostatní budú vaše teritórium dobrovoľne uznávať. Naopak – mnohí sa ho snažia získať.

Niektorí ľudia sa vyznačujú vrodenou nadradenosťou. Je to záhadné, ale niektorí „úplne samozrejme“ zaujmú vedúce postavenie. Následne utvárajú správanie ostatných. Nepáči sa vám to? Môžete nadávať alebo rezignovať, alebo sa sami stať takými ľuďmi. Ľudská história je o boji o teritórium a o tom, že len niekto ten boj vyhrá. Vždy sa niekto presadí až nahor. Vždy sa niekto stane vodcom. Ako sa môžeme inak presadiť než na úkor ostatných? Inak to nejde… Vždy je to na úkor niekoho. Ak chcete byť v niečom prvý, musíte niekoho odsunúť na druhé, tretie a ďalšie miesta.

Nájsť zmysel života

Sociológovia z Univerzity JohnaHopkinsa uskutočnili koncom 60. rokov výskum na 7948 amerických študentoch. 78% z nich považovalo za najdôležitejšie nájsť vo svojom živote zmysel. Iba 16% malo za cieľ zarobiť čo najviac peňazí.

Viktor Frankl vo svojej knihe Vôľa k zmyslu napísal: „Existujú tri hlavné spôsoby ako môžeme dosiahnuť v živote zmysel: nájdeme ho v tvorbe a práci, nájdeme ho v láske alebo obrátime aj zlé veci v triumf.“

Vo svojej ďalšej knihe Lekárska starostlivosť o dušu uvádza, že rozhodujúce pre zvládnutie stresu je životná perspektíva, tj. nádej na zmysluplnú budúcnosť.

Z hľadiska motivácie k činnosti môžeme vieru chápať viacerými smermi:

• viera vo svoje schopnosti,
• náboženská viera,
• presvedčenie a morálka.

Činnosť samotná a uspokojenie z danej činnosti

Všetci normálni ľudia túžia po úspechu, no líšia sa svojou motiváciou k výkonu. To, ako sme výkonní, ovplyvňuje niekoľko faktorov:

• motív,
• veľkosť odmeny,
• osobnosť jednotlivca,
• vonkajšie podmienky,
• pomer túžby po úspechu a strachu z neúspechu,
• pravdepodobnosť úspechu.

Z tohto hľadiska rozlišujeme tri typy ľudí: 

• človek zameraný na dosahovanie úspechu,
• človek zameraný na vyhýbanie sa neúspechu,
• človek zameraný na neúspech.

Podľa Iva Tomana, len priemerní ľudia dosahujú všetky svoje ciele. Ako je to možné? Z hľadiska motivácie k výkonu majú ľudia u stredne náročných úloh dve spätné väzby. Ľudia zameraní na úspech majú túto spätnú väzbu: 

1. Pokiaľ neuspejú: „Musím sa viac alebo lepšie snažiť.“
2. Pokiaľ uspejú: „Som skvelý. A teraz hurá na nový cieľ.“

Naopak ľudia zameraný na neúspech alebo vyhýbajúci sa neúspechu, pokiaľ musia splniť stredne náročné ciele, majú túto spätnú väzbu:

1. Pokiaľ neuspejú: „Ja som to vedel, že to nevyjde.“
2. Pokiaľ uspejú: „To bola asi náhoda.“

Osoby zamerané na úspech si svoju motiváciu k výkonu pri ďalšom úspechu i neúspechu posilnia. Naopak, osoby zamerané na neúspech sa po ďalšom neúspechu vo svojom výkone viac zhoršujú.Ivo Toman vo svojej knihe Motivacezvenčí je jako smrad… za pár hodin se vyvětrá v podstate nepopisuje nič nové čo sa týka motívov, len danú problematiku obohacuje o mnoho zaujímavých príkladov a postrehov. Tým sa stáva táto téma pútavou aj pre bežného čitateľa a pomáha mu hlbšie sa zamyslieť nad tým, kde drieme naša motivácia a ako ju rozvinúť.lm 

K téme