Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Bratislava 10. jún (P/PR) Dieťa treba naučiť chodiť a rozprávať. Na ďalšej z konferencií o verejnom obstarávaní sa venovali najmä jeho pripravovanej povinnej elektronizácii
Elektronizácia verejného obstarávania bola témou druhého tohtoročného konferenčného fóra Verejné obstarávanie 2016, ktoré sa konalo dnes v Bratislave pod názvom „Elektronické nástroje – ktoré PREŽIJÚ?“.
Verejní obstarávatelia, obstarávatelia, dodávatelia, predstavitelia veľkých i malých firiem na ňom diskutovali o skúsenostiach s novým zákonom o verejnom obstarávaní, ktorý začal platiť v apríli. Sústredili sa na jeho elektronické nástroje. Najmä preto, že podľa nového zákona bude od apríla budúceho roku povinná plná elektronizácia všetkých postupov verejného obstarávania.
Na úvod konferencie prezentovala vedúca oddelenia certifikácie, akreditácie a elektronického verejného obstarávania Úradu pre verejné obstarávanie Martina Gromová stratégiu – návrh efektívneho fungovania tejto oblasti.
Zľava: Ing. Milan Muška, výkonný podpredseda ZMOS, Lucia Kleštincová, Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre vnútorný trh, priemysel, podnikanie a MSP, útvar G4 – Inovatívne a elektronické obstarávanie
Účastníci konferencie debatovali v dvoch paneloch. Prvý sa venoval slovenskej a európskej realite z pohľadu zodpovedných inštitúcií a používateľov.
Lucia Kleštincová z Generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre vnútorný trh, priemysel, podnikanie a malé a stredné podnikanie (útvar G4 – Inovatívne a elektronické obstarávanie) zdôraznila, že táto oblasť je súčasťou e-Governmentu a veľa závisí od toho, ako v ňom štáty postúpili. Preto aj v tejto oblasti sú najúspešnejší európski lídri – napríklad Estónsko či Fínsko. Pavel Kičin, konzultant a lektor pre verejné obstarávanie, pripomenul výrok, že elektronizácia verejnej správy je systém velebený aj zatracovaný, a vymenoval niekoľko argumentov za jedno i druhé. Milan Muška, výkonný podpredseda Združenia miest a obcí Slovenska, k tomu dodal, že všetky systémy elektronizácie, ktoré sa zavádzajú, narážajú na problémy. Pripomenul, že treba zabezpečiť, aby fungovali všetky prepojenia, aby verejná správa dostávala včas a správne dáta – a potom bude možné hovoriť o efektívnosti systému. „Je to ako dieťa, ktoré treba naučiť chodiť a rozprávať,“ povedal. Podľa neho samospráva zatiaľ nie je dostatočne pripravená na využívanie tohto systému.
Spomínalo sa aj to, že Slovensko je na čelných miestach medzi krajinami, ktoré obstarávajú na základne najnižšej ceny, čoraz viac by sa však malo využívať obstarávanie na základe ekonomicky najvýhodnejšej ponuky. Hovorilo sa aj o schopnosti využívať sociálne a environmentálne aspekty verejného obstarávania a potrebe venovať sa centrálnemu obstarávaniu vo verejnej správe.
Ing. Martina Gromová, vedúca oddelenia certifikácie, akreditácie a elektronického verejného obstarávania, ÚVO, Ing. Anna Juráková, PhD., riaditeľka odboru vestníka a zoznamov Úradu pre verejné obstarávanie
Druhý panel sa zameral na to, aká je budúcnosť elektronických nástrojov vo verejnom obstarávaní a aké je postavenie štátnych a súkromných prevádzkovateľov elektronických nástrojov vo verejnom obstarávaní.
Pri diskusii o úlohe týchto nástrojov pri dodržiavaní zákonnosti zdôraznil Peter Ágh, prezident Asociácie prednostov úradov miestnej samosprávy SR, že elektronické nástroje – napríklad elektronické trhovisko – nedokážu zaručiť dodržiavanie zákona, zdôraznil, že to závisí od ľudí. Pripomenul, že treba obmedziť vplyv na trh tých podnikateľov, ktorí porušujú zákony, morálku alebo zmluvy. Podľa neho treba dodávateľov hodnotiť a dbať na to, aby niesli za svoje praktiky následky.
Juraj Beňa z Protimonopolného úradu SR pripomenul, že elektronický kontraktačný systém zneužívajú prepojené firmy, využívajú sa ponuky v posledných momentoch súťaže a tým sa vyradia ostatní súťažiaci.
Diskutovalo sa aj o predražených zákazkách, nekvalitných tovaroch, cenových mapách, ale napríklad aj o obstarávaní stravných lístkov. Debatujúci sa vrátili k možnosti spoločného obstarávania. Podľa P. Ágha by bol tento postup veľkým prínosom najmä pre malé obce. Ako zdôraznil, mnohé z nich nemajú na verejné obstarávanie vyškolených ľudí.
Séria konferenciíbude v septembri pokračovať témou „Koniec rečí, ideme k veci“ – od TEÓRIE k PRAXI.
Organizátor konferencie, spoločnosť OTIDEA sa špecializuje na odborné vzdelávanie v oblasti verejného obstarávania.
