Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Platiteľ dane z pridanej hodnoty má povinnosť pri svojich predajoch uplatňovať DPH. Zároveň mu vzniká nárok na odpočet z nákupov, ktoré použije pri svojom podnikaní. Nie vždy však platí, že platiteľ má nárok na celý odpočet dane z pridanej hodnoty zo svojich vstupov. Zákon o dani z pridanej hodnoty vymedzuje situácie, kedy je platiteľ povinný krátiť vstupnú DPH.
Povinnosť použitia koeficientu
Pomerné krátenie DPH koeficientom vzniká tým platiteľom, ktorí dodávajú tovary a služby pri ktorých uplatňujú DPH a zároveň tovary a služby, ktoré sú od dane oslobodené. Na výstupe tak niekedy uplatnia daň a niekedy nie. Týka sa to najmä podnikateľov, ktorých hlavnou činnosťou je niektorá z oslobodených činností podľa zákona o dani z pridanej hodnoty. Medzi najčastejšie patria:
dodanie a nájom nehnuteľností,
poisťovacie služby,
finančné služby,
vzdelávacie služby,
služby zdravotnej starostlivosti a ďalšie.
Takýto podnikatelia často okrem svojej hlavne činnosti vykonávajú aj ďalšie činnosti, pri ktorých majú povinnosť DPH uplatniť. Takíto podnikatelia musia daň na vstupe krátiť koeficientom podľa toho, v akom pomere vykonávajú oslobodené činnosti na výstupe.
Pomerné odpočítanie dane z pridanej hodnoty
Podľa zákona, ak platiteľ použije tovary a služby pre dodávky tovarov a služieb, pri ktorých môže odpočítať daň, a súčasne pre dodávky tovarov a služieb, pri ktorých nemôže odpočítať daň, je povinný postupovať pri výpočte pomernej výšky dane, ktorú môže odpočítať, podľa § 50 zákona o dani z pridanej hodnoty.
Koeficient sa vypočíta ako podiel, v ktorého čitateli je hodnota bez dane dodaných tovarov a služieb za kalendárny rok, pri ktorých je daň odpočítateľná, a v ktorého menovateli je hodnota bez dane zo všetkých dodaných tovarov a služieb za kalendárny rok.
Pri výpočte koeficientu sa do čitateľa ani do menovateľa koeficientu neuvádza hodnota z
predaja podniku alebo časti podniku tvoriacej samostatnú organizačnú zložku,
predaja majetku, ktorý platiteľ používal na účely svojho podnikania, okrem zásob,
finančných služieb oslobodených od dane podľa § 39, ak ich platiteľ poskytol príležitostne,
príležitostného prevodu nehnuteľnosti a príležitostného nájmu nehnuteľnosti
hodnota nadobudnutých tovarov z iného členského štátu,
hodnota služieb prijatých od zahraničnej osoby z iného členského štátu alebo tretieho štátu.
V jednotlivých zdaňovacích obdobiach v priebehu kalendárneho roka platiteľ použije koeficient z predchádzajúceho kalendárneho roka. Ak nemožno použiť koeficient z predchádzajúceho kalendárneho roka, určí platiteľ koeficient na príslušný kalendárny rok odhadom podľa charakteru svojej činnosti so súhlasom správcu dane.
Po skončení kalendárneho roka vypočíta platiteľ koeficient z údajov z tohto skončeného kalendárneho roka a vypočíta odpočítateľnú daň za tento kalendárny rok. Rozdiel medzi odpočítanou daňou v jednotlivých zdaňovacích obdobiach a daňou vypočítanou podľa prvej vety vysporiada platiteľ v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka na ťarchu alebo v prospech štátneho rozpočtu. Tým istým spôsobom postupuje aj platiteľ, ktorý sa v priebehu kalendárneho roka stal platiteľom alebo v priebehu kalendárneho roka prestal byť platiteľom, a to za obdobie kalendárneho roka, v ktorom mal postavenie platiteľa.
Často dochádza k nejasnostiam, čo sa rozumie pod pojmom príležitostný pri príležitostnom prevode nehnuteľnosti a príležitostnom nájme nehnuteľnosti. Finančná správa vysvetlila pojem príležitostný ako taký, ktorý nemá charakter hlavnej činnosti a ktorý najmä netvorí hlavnú časť obratu spoločnosti. Takisto platí, že takýto príjem nemôže vznikať opakovane a platiteľ by nemal mať opakujúce sa náklady.
Vzorec na výpočet koeficientu je nasledovný:
výnosy (príjmy) bez dane z tovarov a služieb, pri ktorých je daň odpočítateľná
k = —————————————————————————————-
výnosy (príjmy) bez dane zo všetkých tovarov a služieb
Vypočítaný koeficient sa zaokrúhľuje na dve desatinné miesta nahor, napr. 0,3411 sa zaokrúhli na 0,35 alebo 0,0001 sa zaokrúhli na 0,01.
Použitie koeficientu DPH
Platiteľ vedie záznamy o tovaroch a službách, pri ktorých daň uplatnil a pri ktorých mal nárok na oslobodenie. Vedenie týchto záznamov je veľmi dôležité pre správny výpočet koeficientu. Na základe vypočítaného koeficientu platiteľ na konci roka upraví odpočítanú daň. Rovnako vypočítaný koeficient slúži na správne odpočítavanie vstupnej DPH v ďalšom roku. Výška odpočítateľnej dane sa vypočíta ako súčin dane a koeficientu, t. j. daň x koeficient.
Ak koeficient nie je známy, použije platiteľ odhad po dohode so správcom dane. Tieto prípady sú najčastejšie pri podnikateľoch, ktorí podnikajú prvý rok, prípadne začali vykonávať činnosť, ktorá je od dane oslobodená.
Príklad
Platiteľ dane na konci roka prepočítal koeficient pomerného odpočítania dane ako 25 000 / 125 000 = 0,2. Koeficient je teda rovný 0,2, čo znamená, že platiteľ dane má nárok na odpočítanie vstupnej DPH vo výške 20 %. Po zistení koeficientu upravila spoločnosť odpočítanú DPH za rok 2022 a podľa tohto koeficientu bude postupovať pri odpočítavaní dane v roku 2023.
Vyrovnanie dane na konci roku
Ako sme už spomenuli vyššie, na konci roka sa vyrovnáva daň, ktorá bola v priebehu roka krátená koeficientom. Ročné vyrovnanie dane sa vykoná v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka (pri mesačných platiteľoch v decembri, pri kvartálnych platiteľoch vo 4. kvartáli). Ak má účtovná jednotka hospodársky rok, vykonáva sa úprava odpočítanej dane ku koncu hospodárskeho roka.
Vyrovnanie DPH na konci roku môže skončiť dvoma spôsobmi:
kladný – v prospech štátneho rozpočtu (platiteľ musí vrátiť neoprávnene odpočítanú DPH)
záporný – v prospech platiteľa (platiteľ má nárok na vyšší odpočet DPH, aký si uplatnil v priebehu roka).
