Buďte správne informovaný! Získajte prémiový účet TU
Prihlásenie
Zakúpiť členstvo
Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
FOAF.sk - Aký má firma zisk? Kto ju vlastní? Kto má dlhy? Zistite TU

Aké zmeny prináša novela zákona o DPH od 1. 1. 2023?

novela zákona o DPH
novela zákona o DPH Foto: Getty Images
28. decembra 2022 Autor Ing. Lenka PajtinkováZdroj Podnikam.sk Tlačiť

Parlament schválil novelu zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.

Daň z pridanej hodnoty (DPH) na prepravu lyžiarskymi vlekmi a lanovkami, na akvaparky, na vstupné do športovísk a reštauračné a stravovacie služby sa natrvalo zníži zo súčasných 20 percent na 10 percent. Pôvodne sa mala DPH na tieto služby znížiť len v prvých 3 mesiacoch budúceho roka, nakoniec však poslanci pri hlasovaní o novele zákona č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov odhlasovali trvalé zníženie DPH.

Primárnym cieľom novely je transpozícia smernice Rady (EÚ) 2020/284 z 18. februára 2020, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o zavedenie určitých požiadaviek na poskytovateľov platobných služieb. Hlavným dôvodom prijatia tejto smernice bola zmena nákupného správania zákazníkov a masívny rozmach elektronického obchodu. Zákazníci čoraz častejšie využívajú možnosť nákupov prostredníctvom webových sídiel zahraničných dodávateľov alebo prostredníctvom rôznych platforiem, ktoré im umožňujú na jednom mieste nakupovať tovary alebo služby od rôznych dodávateľov.
Často teda dochádza k situácii, kedy dodávateľ tovaru alebo služby je usadený v jednom členskom štáte, prípadne v tretej krajine, a jeho zákazník v inom členskom štáte, kde podľa súčasných pravidiel je aj miesto dodania tovaru alebo služby. Keďže zákazník nemá vo vzťahu k uskutočnenému nákupu voči finančnej správe žiadne evidenčné, prípadne záznamové povinnosti, je zjavné, že daňové orgány jednotlivých členských štátov pri kontrole plnenia daňových povinností nútené spoliehať sa na informácie o dodávkach tovarov a služieb od ich dodávateľov podľa toho, ako ich priznajú, pretože reálna kontrola týchto obchodov je prakticky nemožná.
Platby za uvedené cezhraničné dodania tovarov alebo služieb sa realizujú prevažne využitím služieb, ktoré poskytujú jednotliví poskytovatelia platobných služieb. Na nepriznávanie daňovej povinnosti, prípadne podhodnocovanie výšky daňovej povinnosti u týchto dodávateľov, reaguje smernica Rady (EÚ) 2020/284 zavedením osobitnej záznamovej povinnosti pre poskytovateľov platobných služieb, cez ktorých sa realizujú platby za dodané tovary alebo služby. V súlade s uplatnením tzv. follow-the-money princípu to znamená, že pri dosiahnutí určitého počtu platobných služieb poskytnutých tomu istému príjemcovi cezhraničných platieb za stanovené obdobie, budú poskytovatelia platobných služieb, ktorí v súvislosti s týmito cezhraničnými platbami týmto osobám poskytujú platobné služby, povinní viesť osobitné záznamy a údaje z nich oznámiť Finančnému riaditeľstvu SR. Tieto záznamy sa následne každým členským štátom budú zasielať do centrálneho európskeho systému o platbách (tzv. CESOP), kde sa potom podrobia krížovej kontrole a vyhodnotia.
Popri transpozícii uvedenej smernice je predmetom novely zákona aj úprava rôznych ustanovení zákona o DPH, ktorých cieľom je zníženie administratívnej záťaže. Patrí sem napríklad upustenie od povinnosti registrovať sa za platiteľa dane pre zdaniteľné osoby, ktoré poskytujú výlučne finančné alebo poisťovacie služby alebo oslobodený prenájom nehnuteľnosti, s možnosťou zdaniteľných osôb, ktoré z titulu uskutočňovania uvedených transakcií v súčasnosti registrovanými platiteľmi dane, požiadať o zrušenie registrácie.

Okrem toho je cieľom novely aj odstránenie niektorých nedostatkov zákona, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe. Ide napríklad o určenie spôsobu stanovenia výšky opravy odpočítanej dane pri krádeži zákonom presne vymedzeného tovaru, pri ktorom sa uplatní zákonná fikcia posudzovania ako povinne odpisovaného majetku rovnomerne po dobu štyroch rokov.

Novela nadobúda účinnosť od 1. 1. 2023, okrem čl. I bodov 22 a 34, ktoré nadobudnú účinnosť 1. 1. 2024.

Registrácia za platiteľa dane

S cieľom znížiť administratívnu náročnosť spojenú s registráciou za platiteľa dane vybrané skupiny zdaniteľných osôb budú mať možnosť rozhodnúť sa, či sa po presiahnutí obratu 49 790 eur zaregistrujú pre daň, alebo nie. Ide o zdaniteľné osoby, ktoré uskutočňujú výhradne činnosti oslobodené od dane podľa § 37 39 zákona o DPH, keďže hodnota týchto služieb vstupuje do obratu na účely povinnej registrácie zdaniteľnej osoby za platiteľa dane. Ak však takéto osoby dosiahnu obrat aj z iných činností, ako činnosti oslobodené od DPH podľa § 37 39 zákona o DPH, budú naďalej povinné, bez ohľadu na výšku dosiahnutého obratu z týchto iných činností, podať žiadosť o registráciu pre daň.
Ak sa zdaniteľná osoba stala v minulosti platiteľom dane a za 12 predchádzajúcich, po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov dosiahne obrat 49 790 eur výlučne z dodaní tovarov a služieb, ktoré oslobodené od dane podľa § 37 39, takáto zdaniteľná osoba možnosť požiadať o zrušenie registrácie pre daň. Zároveň sa z dôvodu rovnakého zaobchádzania s platiteľmi dane umožní zahraničným osobám podať žiadosť o zrušenie registrácie pre daň, ak zahraničná osoba odôvodnene predpokladá, že bude na území Slovenskej republiky výlučne dodávať tovary a služby vymedzené v ustanovení § 5 ods. 1 písm. a) h).
V § 85km ods. 1 zákona o DPH sa upravujú prípady, kedy zdaniteľná osoba riadne podala žiadosť o registráciu pre daň ešte v priebehu roka 2022, avšak registrácia pre daň takejto zdaniteľnej osoby byť vykonaná daňovým úradom po 31. decembri 2022. V tomto prípade je na zvážení zdaniteľnej osoby, či jej záujem o registráciu pre daň pretrváva. Ak takáto zdaniteľná osoba vezme žiadosť o registráciu späť, daňový úrad zastaví daňové konanie podľa § 62 ods. 1 písm. h) daňového poriadku.
Zdaniteľná osoba, ktorej vznikla registračná povinnosť v roku 2022 a skôr, výlučne z dôvodu dosiahnutia obratu z činností oslobodených od dane podľa § 37 39, a ktorá okrem týchto činností vykonáva výlučne ekonomickú činnosť oslobodenú od dane podľa § 28 42, nebude povinná podať osobitné daňové priznanie ustanovené v § 78 ods. 9 z dôvodu nesplnenia, respektíve oneskoreného splnenia si tejto registračnej povinnosti, keďže sa v § 4 ods. 1 upúšťa od registračnej povinnosti v takýchto prípadoch. Zároveň v prípade, ak bola žiadosť o registráciu pre daň podaná s oneskorením viac ako 30 dní, a daňový úrad o tejto žiadosti do konca roka 2022 ešte nerozhodol, daňový úrad zastaví registračné konanie, ak táto zdaniteľná osoba vezme žiadosť o registráciu späť.

Daňová povinnosť pri dovoze tovaru

Zosúladiť prípady vymerania úroku z omeškania týkajúceho sa sumy dane pri dovoze tovaru, s prípadmi vymerania úroku z omeškania týkajúceho sa colného dlhu. Úrok z omeškania sa vymeria podľa príslušných ustanovení colných predpisov.
Úrok z omeškania sa vymeria, ak
  • vznikla daňová povinnosť podľa odseku 1 písm. c),
  • daň pri dovoze tovaru bola zaplatená oneskorene alebo
  • bola v dôsledku kontroly po prepustení tovaru do voľného obehu vrátane konečného použitia alebo do colného režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od dovozného cla dodatočne vymeraná vyššia daň pri dovoze tovaru.

Oprava základu dane pri úplnom alebo čiastočnom nezaplatení protihodnoty za dodanie tovaru alebo služby

V súvislosti s úpravou ustanovenia § 53b, ktorou sa zavádza povinnosť odberateľa opraviť odpočítanú daň z kúpených tovarov a služieb, v cene ktorých bola daň uplatnená, ak úplne alebo sčasti neuhradí záväzok do 100 dní po jeho splatnosti, sa upravuje § 25a, podľa ktorého dodávateľ môže opraviť základ dane, ak mu odberateľ úplne alebo sčasti nezaplatí za dodanie tovaru alebo služby, a jeho pohľadávka sa na účely zákona o DPH stane nevymožiteľnou.

V § 25a ods. 2 sa vypúšťa skutočnosť, že nevymožiteľnou pohľadávkou sa stáva taká pohľadávka, ktorá je vymáhaná v exekučnom konaní. Nevymožiteľnou pohľadávkou sa stane taká, od splatnosti ktorej uplynulo 150 dní, pričom podľa prechodného ustanovenia je zrejmé, že moment uplynutia 150 dní od splatnosti musí nastať po 31. 12. 2022. Splatnosť záväzku je lehota určená zmluvnými stranami na splnenie peňažného záväzku dlžníka. Zákon o DPH nevymedzuje splatnosť faktúry, ako jej obligatórnu náležitosť. Zmluvné strany však v prípade uplatňovania ustanovenia § 25a ods. 2 budú musieť relevantne preukázať lehotu splatnosti pohľadávky, vrátane jej dodatočných zmien (napríklad v uzatvorenej zmluve). Ak sa zmluvné strany dohodnú na dodatočnej úprave dĺžky lehoty splatnosti pohľadávky, dodávateľ zohľadní upravenú dĺžku lehoty splatnosti pri oprave základu dane a rovnako aj odberateľ ju zohľadní pri oprave odpočítanej dane, ak úplne alebo čiastočne nezaplatil. Ak bol však medzi dodávateľom a odberateľom dohodnutý splátkový kalendár za poskytnutie služby alebo dodanie tovaru, pri splatnosti pohľadávky je nevyhnutné vychádzať z dohody zmluvných strán a príslušných ustanovení osobitných predpisov (napr. § 565 Občianskeho zákonníka). Po splnení podmienky, podľa ktorej uplynie 150 dní od lehoty splatnosti, nasleduje podmienka závisiaca od sumy pohľadávky.
Ak je suma pohľadávky vo výške najviac tisíc eur vrátane dane, bude pre splnenie zákonných podmienok nevymožiteľnosti, ustanovených v prvom bode § 25a ods. 2 písm. a), postačovať, aby dodávateľ (platiteľ dane) preukázal, že vykonal akýkoľvek úkon, ktorý smeroval k získaniu úhrady pohľadávky (napr. výzva na úhradu odoslaná odberateľovi elektronicky).

Ak je suma pohľadávky viac ako tisíc eur vrátane dane, bude v súlade s druhým bodom § 25a ods. 2 písm. a) pre posúdenie pohľadávky ako nevymožiteľnej na účely zákona o DPH taktiež potrebné, aby dodávateľ (platiteľ dane) preukázal, že sa domáha zaplatenia pohľadávky žalobou na súde s výnimkou rozhodcovského súdu. Ak dodávateľ (platiteľ dane) disponuje exekučným titulom, ktorým je napríklad vykonateľné rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní alebo notárska zápisnica spĺňajúca podmienky ustanovené § 45 ods. 2 písm. c) exekučného poriadku, bude pre vznik nevymožiteľnej pohľadávky potrebné, aby preukázal, že je pohľadávka vymáhaná v exekučnom konaní podľa posledného citovaného zákona 25a ods. 2 písm. a) tretí bod).

Pohľadávky, ktoré vznikli v súvislosti s opakovaným alebo čiastkovým dodaním tovarov alebo služieb, sa považujú za samostatné pohľadávky, od ktorých sa osobitne odvíja dĺžka splatnosti a v prípade ich nezaplatenia aj vznik nároku na opravu základu dane podľa navrhovaného nového znenia ustanovenia § 25a ods. 2 písm. a).
V ustanovení § 25a ods. 5 sa v nadväznosti na vyššie uvedené úpravy ďalej upravujú podmienky neplynutia prekluzívnej lehoty, a to počas súdneho konania alebo rozhodcovského konania, a vzhľadom na vypustenie pôvodného ustanovenia § 25a ods. 2 písm. a) v znení účinnom do 31. 12. 2022, sa vypúšťa neplynutie doby počas exekučného konania vedeného za účelom vymoženia pohľadávky platiteľa dane do uplynutia 12 mesiacov odo dňa jeho začatia.
Do § 25a sa dopĺňajú nové odseky 15 a 16, ktorými sa zavádza povinnosť pre dodávateľa (platiteľa dane), ktorého pohľadávka sa stala nevymožiteľnou podľa odseku 2 písm. a) druhého bodu, vykonať opravu zníženého základu dane, ak po znížení základu dane podľa odseku 3 nastane niektorá z taxatívne uvedených skutočností v tomto ustanovení. Opravu zníženého základu dane platiteľ povinnosť vykonať v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom došlo ku skutočnostiam ustanoveným zákonom, a to vo výške, ktorá zodpovedá sume, v akej sa platiteľ nemôže domáhať zaplatenia pohľadávky v príslušnom konaní (napríklad z dôvodu, že na jeho podnet došlo k úplnému alebo čiastočnému zastaveniu konania pred súdom alebo z dôvodu, že súd právoplatne rozhodol o úplnom alebo čiastočnom nepriznaní uplatňovaného nároku).
Cieľom prechodných ustanovení je, aby sa ustanovenia § 25a ods. 2 písm. a) a ods. 5 písm. a) a b) a § 25a ods. 2 písm. f) v znení účinnom do 31. 12. 2022 uplatnili na pohľadávky za dodanie tovaru alebo služby, ktoré sa nestanú nevymožiteľnými pohľadávkami podľa ustanovenia § 25a ods. 2 písm. a) v znení účinnom od 1. 1. 2023. Inými slovami, dôležitou skutočnosťou je moment uplynutia 150 dní od splatnosti pohľadávky, ktorý musí nastať 1. 1. 2023 a neskôr. Ak 150 dní od splatnosti pohľadávky uplynie do konca roka 2022, budú sa na danú pohľadávku vzťahovať ustanovenia § 25a ods. 2 písm. a) alebo písm. f) v znení účinnom do 31. 12. 2022.

Oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu

V súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19 sa oslobodzuje od dane dodanie tovaru alebo služby Európskej komisii, agentúre alebo inému orgánu zriadenému podľa práva Európskej únie na plnenie úloh im zvereným právom Európskej únie v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19, ktoré nie určené na ďalšie dodanie za protihodnotu v tuzemsku, ale budú prepravené do iného členského štátu na účely bezodplatného poskytnutia oprávneným subjektom.

Oslobodenie od dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu

V súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19 sa oslobodzuje od dane nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu Európskou komisiou, agentúrou alebo iným orgánom zriadeným podľa práva Európskej únie, na plnenie úloh im zvereným právom Európskej únie v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19, ak tento tovar nie je určený na ďalšie dodanie za protihodnotu v tuzemsku, ale bude bezodplatne poskytnutý oprávneným subjektom.

Oslobodenie od dane pri dovoze tovaru

Z dôvodu aplikačných problémov a nejasného vzťahu medzi colnými predpismi a predpismi upravujúcimi daň z pridanej hodnoty sa precizuje, čo sa na účely zákona o DPH považuje za malú zásielku tovaru neobchodného charakteru, ktorej dovoz je oslobodený od DPH.
Malou zásielkou tovaru neobchodného charakteru sa na účely odseku 2 písm. a) rozumie zásielka tovaru zasielaná bezodplatne z tretieho štátu fyzickou osobou inej fyzickej osobe do tuzemska, ak
  • je zasielaná príležitostne,
  • obsahuje tovar určený výlučne na osobnú spotrebu príjemcu alebo členov jeho domácnosti24a) a povaha a množstvo tovaru nevzbudzuje podozrenie, že príjemca tovaru alebo členovia jeho domácnosti použijú tento tovar na obchodné účely, a
  • hodnota zásielky nepresahuje 45 eur.

Oprava odpočítanej dane

Ustanovuje sa spôsob stanovenia výšky opravy odpočítanej dane pri krádeži zákonom presne vymedzeného majetku (majetok v obstarávacej cene nižšej ako 1700 eur, s dobou použiteľnosti dlhšou ako jeden rok, kúpený na iný účel ako ďalší predaj), pričom sa uplatní zákonná fikcia posudzovania tohto majetku, akoby išlo o povinne odpisovaný majetok na účely zákona o dani z príjmov. Ide napr. o krádež počítača s obstarávacou cenou 1 000 eur, ktorý bol používaný platiteľom dane na podnikanie, ktorá nastala v treťom roku od jeho kúpy.

Oprava odpočítanej dane pri úplnom alebo čiastočnom nezaplatení protihodnoty za dodanie tovaru alebo služby

Platiteľ je povinný opraviť odpočítanú daň, ak
  • úplne alebo čiastočne nezaplatil za dodanie tovaru alebo služby, z ktorého je osobou povinnou platiť daň dodávateľ podľa § 69 ods. 1, v rozsahu, v akom za dodanie tohto tovaru alebo služby nezaplatil, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom uplynulo 100 dní odo dňa splatnosti záväzku, alebo
  • nebol povinný opraviť odpočítanú daň podľa písmena a) a po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom uplatnil odpočítanie dane, nastane skutočnosť podľa § 25a ods. 2 písm. b), c) alebo písm. f) a platiteľ dostal opravný doklad podľa § 25a ods. 7 písm. a), a to v tom zdaňovacom období, v ktorom dostal tento doklad, a to v rozsahu, v akom za dodanie tovaru alebo služby nezaplatil.
Ak platiteľ uplatňuje právo na odpočítanie dane z tovaru alebo služby, za ktoré úplne alebo čiastočne nezaplatil, po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom uplynulo 100 dní odo dňa splatnosti záväzku, je povinný súčasne vykonať opravu odpočítanej dane v rozsahu, v akom za dodanie tohto tovaru alebo služby nezaplatil.
Pri oprave odpočítanej dane platiteľ zohľadní pomerné odpočítanie dane a vykonané úpravy odpočítanej dane.
Platiteľ právo vykonať opravu opravenej odpočítanej dane podľa odseku 1 alebo odseku 2 v tom zdaňovacom období, v ktorom
  • došlo k úplnému alebo čiastočnému zaplateniu za dodanie tovaru alebo služby, a to vo výške zodpovedajúcej sume protihodnoty, ktorá bola zaplatená za dodanie tovaru alebo služby, ak platiteľ do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za toto zdaňovacie obdobie nedostal opravný doklad podľa § 25a ods. 7 písm. a), alebo
  • platiteľ dostal opravný doklad podľa § 25a ods. 7 písm. b) po tom, čo nastala akákoľvek skutočnosť, na základe ktorej bol dodávateľ povinný vykonať opravu zníženého základu dane podľa § 25a ods. 6, a to vo výške zodpovedajúcej sume protihodnoty, ktorá bola zaplatená za dodanie tovaru alebo služby.
Pri oprave opravenej odpočítanej dane platiteľ zohľadní pomerné odpočítanie dane a vykonané úpravy odpočítanej dane; ak platiteľ opravil odpočítanú daň podľa odseku 1 alebo odseku 2 z dôvodu, že za dodanie tovaru alebo služby úplne nezaplatil, zohľadní aj úpravy odpočítanej dane, ktoré by bol povinný vykonať, ak by neopravil odpočítanú daň podľa odseku 1 alebo odseku 2.
Ak platiteľ opravil odpočítanú daň alebo opravil opravenú odpočítanú daň, zohľadní tieto opravy pri úprave odpočítanej dane podľa § 54, § 54a alebo § 54d.
Platiteľ je povinný uviesť opravu odpočítanej dane a opravu opravenej odpočítanej dane v záznamoch podľa § 70 ods. 2 písm. j).
Ak platiteľ nedostal opravný doklad podľa § 25a ods. 7 písm. a) do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom mu bol odoslaný, sa za to, že tento doklad dostal v posledný deň tohto nasledujúceho kalendárneho mesiaca.

Úprava dane odpočítanej pri investičnom majetku

Z dôvodu nerovnakého zaobchádzania s majetkom, a to v závislosti od jeho druhu, sa pri prechode majetku na právneho nástupcu platiteľa dane, za ktorého sa na účely § 54b považuje aj platiteľ dane, ktorý nadobudol podnik alebo časť podniku bez dane podľa § 10 ods. 1 zákona o DPH sa zosúlaďuje prístup a zavádza povinnosť pre právneho nástupcu pokračovať v úprave odpočítanej dane aj pri hnuteľnom investičnom majetku podľa § 54 ods. 2 písm. a) zákona o DPH.

Odpočítanie dane pri registrácii platiteľa

Keďže v prípade podania žiadosti o registráciu zdaniteľnej osoby za platiteľa dane podľa § 4 ods. 1, je daňový úrad povinný rozhodnúť o registrácii do 21 dní, ustanovuje sa rovnaká logika (zohľadnenie predmetnej lehoty) aj pre určenie obdobia, v ktorom sa zdaniteľná osoba, ktorá si nesplnila povinnosť podať žiadosť o registráciu pre daň, resp. ju splnila oneskorene, považuje za platiteľa dane.

 

Poskytovatelia platobných služieb

S účinnosťou od 1.1.2024 smernica Rady (EÚ) 2020/284 zavádza určité požiadavky na poskytovateľov platobných služieb.
Cieľom tejto smernice je primárne boj proti daňovým únikom spojených s rozmachom cezhraničného elektronického obchodu, keď sa zákazník nachádza v jednom členskom štáte a dodávateľ tovarov alebo služieb sa nachádza v inom členskom štáte, prípadne v treťom štáte, pričom celý nákup sa realizuje v online priestore. Keďže zákazník nemá žiadnu informačnú povinnosť, a ani povinnosť viesť účtovníctvo vo vzťahu k uskutočnenému nákupu, finančné správy v jednotlivých členských štátoch odkázané na informácie od dodávateľov týchto nákupov, ktoré sú však nie vždy presné a úplné.
Aby finančné správy v rámci mali dostatočné nástroje na kontrolu a odhaľovanie takýchto obchodov, zavádza sa uvedenou smernicou povinnosť pre poskytovateľov platobných služieb (prevažne banky), prostredníctvom ktorých sa realizujú platby za takéto nákupy, viesť záznamy a informovať finančné správy v jednotlivých členských štátoch o platbách uskutočnených v prospech dodávateľov týchto cezhraničných nákupov, ktorí v postavení príjemcov takýchto platieb. Získané záznamy od poskytovateľov platobných služieb budú následne členské štáty zasielať do centrálneho európskeho systému o platbách (tzv. CESOP), kde sa získané údaje podrobia rizikovým analýzam, krížovej kontrole s následným vyhodnotením.
V odseku 1 sa definujú základné používané pojmy. Ide predovšetkým o pojmy ako poskytovateľ platobných služieb, príjemca platby, platobná služba, platba, cezhraničná platba a ďalšie pojmy.
V odseku 2 sa ustanovuje pre tuzemských poskytovateľov platobných služieb, ktorými sa na účely § 70a rozumie každý poskytovateľ platobných služieb, ktorého domovským alebo hostiteľským členským štátom je Slovenská republika, záznamová povinnosť o príjemcovi cezhraničnej platby, ako aj o cezhraničných platbách, ktoré súvisia s platobnou službou, ktorú poskytli. Predpokladom záznamovej povinnosti o platbe je, že miesto dodania tovaru alebo služby, za ktorú sa takáto platba uhrádza, je na území Európskej únie. Pôjde napríklad o cezhraničnú platbu z Českej republiky uskutočnenú českou nezdaniteľnou osobou (konečným spotrebiteľom) za tovar dodaný od slovenského dodávateľa, ktorý má svoj bankový účet v jednej z tuzemských bánk.
Ďalej sa v odseku 2 ustanovuje obdobie, počas ktorého je tuzemský poskytovateľ platobných služieb povinný sledovať a zaznamenávať cezhraničné platby uskutočnené pre jedného príjemcu platby. Zároveň sa taxatívne určuje počet platobných služieb zodpovedajúcich cezhraničným platbám rovnakému príjemcovi platby (25), po presiahnutí ktorého tuzemský poskytovateľ platobných služieb túto záznamovú povinnosť a aj povinnosť tieto záznamy sprístupniť v zmysle navrhovaného odseku 5. Na účely určenia počtu cezhraničných platieb sa použijú buď identifikátory určujúce miesto príjemcu platby, ustanovené v navrhovanom odseku 7, alebo ak poskytovateľ platobných služieb informáciu, že príjemca platby niekoľko identifikátorov (napríklad viacero bankových účtov), počet cezhraničných platieb sa určí podľa príjemcu platby.
Pri určení počtu cezhraničných platieb tuzemský poskytovateľ platobných služieb vychádza z celkového počtu uskutočnených cezhraničných platieb voči konkrétnemu príjemcovi platby, ktorého miesto sa nachádza mimo členských štátov EÚ, a to bez ohľadu na to, či tieto cezhraničné platby realizoval jeden alebo viacerí poskytovatelia platieb tuzemského poskytovateľa platobných služieb (napr. banky).

V jednoduchosti povedané, tuzemský poskytovateľ platobných služieb spočíta za príslušný kalendárny štvrťrok všetky cezhraničné platby smerované na konkrétneho príjemcu platby, a to aj v tom prípade, ak tieto cezhraničné platby uskutočnili viacerí klienti tohto poskytovateľa platobných služieb.

V odseku 3 sa určuje personálna pôsobnosť § 70a, z ktorej vyplýva, že záznamové povinnosti budú mať predovšetkým tuzemskí poskytovatelia platobných služieb príjemcu platby. Avšak v prípade, že ide o platobnú operáciu, na realizácii ktorej sa podieľa jeden alebo viacero poskytovateľov platobných služieb príjemcu platby, z ktorých sa ani jeden nenachádza na území Európskej únie, bude mať záznamovú povinnosť v tomto osobitnom prípade tuzemský poskytovateľ platobných služieb poskytovateľa platby, to znamená napríklad tuzemská banka klienta, ktorý platbu odoslal. Túto povinnosť bude mať tuzemský poskytovateľ platobných služieb poskytovateľa platby výlučne vo vzťahu k platobným službám vzťahujúcim sa k cezhraničným platbám smerujúcim do tretích štátov tomu istému príjemcovi platby, ak túto skutočnosť vie preukázateľne určiť a ak počet poskytnutých platobných služieb súvisiacich so všetkými cezhraničnými platbami (v a aj do tretích štátov) pre toho istého príjemcu v priebehu kalendárneho štvrťroka presiahol 25.
Ak sa záznamová povinnosť týka výnimočne tuzemského poskytovateľa platobných služieb poskytovateľa platby podľa navrhovaného odseku 3 písm. b), v takom prípade sa podľa odseku 4 určí počet cezhraničných platieb pre jedného príjemcu bez ohľadu na to, či ide o cezhraničné platby uskutočnené do iných členských štátov alebo tretích štátov, ak ide o totožného príjemcu platby.
 

Príklad

Poskytovateľ platby, ako aj príjemca platby usadení na území Českej republiky, pričom príjemca platby využíva služby tuzemského poskytovateľa platobných služieb, ktorý je usadený na území Slovenskej republiky. Keďže IBAN platobného účtu príjemcu platby je prepojený s miestom jeho poskytovateľa platobných služieb a nie s miestom samotného príjemcu platby, platba medzi poskytovateľom platby a príjemcom platby sa bude považovať za cezhraničnú platbu a bude vstupovať do určenia počtu cezhraničných platieb pre účely navrhovaného ustanovenia § 70a. V prípade, ak by sa poskytovateľ platby nachádzal na území Českej republiky a príjemca platby na území Slovenskej republiky, pričom obidve osoby využívajú pre platbu služby tuzemských bánk (tuzemských poskytovateľov platobných služieb), tuzemskej banke nevzniká záznamová povinnosť, nakoľko z identifikátora príjemcu platby sa javí, že ide o vnútroštátnu platbu.

Príklad

Klient banky (príjemca platby) prijal 26 platieb (z toho 1 platba bola tuzemská a 25 platieb bolo cezhraničných) počas jedného mesiaca. Vo zvyšnom období sledovaného štvrťroka neprijal žiadne platby. V tomto prípade tuzemskému poskytovateľovi platobných služieb príjemcu platby záznamová povinnosť vo vzťahu k tomuto príjemcovi nevznikne.

Príklad

Počas kalendárneho štvrťroka, klient banky (príjemca platby) prijal 20 cezhraničných platieb z iných členských štátov a z tretích krajín prijal 10 cezhraničných platieb. Tuzemskému poskytovateľovi platobných služieb príjemcu platby vznikla záznamová povinnosť vo vzťahu ku všetkým prijatým cezhraničným platbám.

Príklad

Každý z desiatich klientov banky (tuzemského poskytovateľa platobných služieb) realizoval 4 cezhraničné platby tomu istému príjemcovi, pričom poskytovateľ platobných služieb príjemcu platby sa nenachádza na území EÚ. Záznamová povinnosť vzniká tuzemskému poskytovateľovi platobných služieb poskytovateľa platby, nakoľko vykonal 40 cezhraničných platieb v prospech toho istého príjemcu platby, ktorého poskytovateľ platobných služieb sa nachádza mimo územia EÚ. Záznamová povinnosť tuzemskému poskytovateľovi platobných služieb poskytovateľa platby vzniká jedine v tom prípade, ak v čase realizácie platby k dispozícií dostatočné informácie, ktoré jednoznačne identifikujú, že ide o toho istého príjemcu platby. Tuzemský poskytovateľ platobných služieb nie je povinný dodatočne vyhľadávať a získavať informácie o príjemcovi platby.

Príklad

Počas kalendárneho štvrťroka tuzemský poskytovateľ platobných služieb realizoval pre svojho klienta (poskytovateľa platby) 52 cezhraničných platieb, z toho 26 cezhraničných platieb bolo uskutočnených voči príjemcovi platby nachádzajúceho na území Poľska a 26 cezhraničných platieb bolo uskutočnených voči príjemcovi platby, ktorý sa nachádza na území Číny. V tomto prípade vznikne záznamová povinnosť tuzemskému poskytovateľovi platobných služieb poskytovateľa platby vo vzťahu k 26 cezhraničným platbám zaslaným do Číny. Avšak pre účely určenia počtu realizovaných cezhraničných platieb sa zahŕňajú nielen cezhraničné platby realizované pre príjemcu platby v treťom štáte, ale aj cezhraničné platby, ktoré boli zasielané do iných členských štátov (t. j. všetkých 52 cezhraničných platieb).

Príklad

Niekoľko poskytovateľov platieb zriadené platobné účty u toho istého tuzemského poskytovateľa platobných služieb. Títo klienti iniciujú platby voči jedinému príjemcovi platby, ktorého poskytovateľ platobných služieb sa nachádza mimo územia EÚ. Príjemca platby ponúka rôzne spôsoby realizácie platby, napr. prevod, inkaso, platba kartou. Pre účely výpočtu by mal tuzemský poskytovateľ platobných služieb poskytovateľov platieb zvyčajne vypočítať prahovú hodnotu pomocou každého identifikátora samostatne (podľa spôsobu realizácie platby). Ak je však meno a adresu príjemcu platby pre všetky spôsoby platieb rovnaké, pre tuzemského poskytovateľa platobných služieb platiteľa by mali byť údaje dostatočne zrejmé na to, aby zlúčil všetky tieto cezhraničné platby pod jediného príjemcu platby a následne splnil záznamovú povinnosť, ak tento počet platieb presiahol hranicu 25 cezhraničných platieb.

V odseku 5 sa určuje vo vzťahu k záznamovej povinnosti spôsob a obdobie vedenia týchto záznamov, a zároveň povinnosť sprístupniť elektronickými prostriedkami tieto záznamy finančnej správe v určenej lehote prostredníctvom elektronického formulára, ktorého vzor ustanoví vykonávacie nariadenie Komisie, a to ak ide o tuzemského poskytovateľa platobných služieb.
V odsekoch 6 a 7 sa identifikuje, bez ohľadu na miesto dodania tovaru alebo služby, za ktoré sa poskytuje úhrada, miesto poskytovateľa cezhraničnej platby a miesto príjemcu cezhraničnej platby prostredníctvom stanovených identifikátorov.

Príklad

Príjemca platby usadený na Slovensku, ktorý poskytuje elektronické služby, prijíma od zákazníkov platby za tieto služby na svoj bankový účet zriadený u tuzemského poskytovateľa platobných služieb (slovenská banka) využitím online rozhrania (platobnej brány), ktorú prevádzkuje iný tuzemský poskytovateľ platobných služieb. Poskytovatelia platby, ktorí usadení v rôznych iných členských štátoch EÚ, uskutočňujú platby tomuto príjemcovi prostredníctvom platobných kariet vydaných poskytovateľmi platobných služieb v členských štátoch ich usadenia. Relevantným identifikátorom pri platbách kartou je pre určenie miesta poskytovateľa platby bankové identifikačné číslo (BIN) a miesta príjemcu platby jeho adresa alebo iný vhodný identifikátor obchodníka. V takýchto prípadoch ide o cezhraničné platby, ktoré podlieha záznamovej a oznamovacej povinnosti tuzemských poskytovateľov platobných služieb, v prípade, že títo poskytli príjemcovi platby platobné služby zodpovedajúce viac ako 25-tim cezhraničným platbám.

Príklad

Poskytovatelia platieb realizujú úhrady za elektronicky poskytované služby a za tovary predávané na diaľku príjemcom platieb prostredníctvom inštitúcie elektronických peňazí alebo e-trhoviska. Inštitúcie elektronických peňazí, ako aj e-trhoviská, disponujú z dôvodu uzatvorenia zmluvných vzťahov množstvom identifikátorov a údajov, ktorými môžu zistiť miesto usadenia poskytovateľa platby, ako aj miesto príjemcu platby (IBAN, BIN, adresa zadaná pri registrácii klienta a iné). Tuzemský poskytovateľ platobných služieb by mal tieto informácie použiť na určenie miesta príslušných klientov. Pomocou vybraného identifikátora bude následne tuzemský poskytovateľ platobných služieb určovať, či jednotlivé transakcie v zmysle navrhovaného ustanovenia považované za cezhraničnú platbu alebo pôjde o vnútroštátne platby, ktoré nepodliehajú záznamovej povinnosti.

V odsekoch 8 až 10 sa uvádza rozsah údajov, ktoré by mali byť obsahom záznamovej povinnosti.

Daňové priznanie a splatnosť vlastnej daňovej povinnosti

Keďže s účinnosťou od 1.1.2021 bola zo zákona o DPH vypustená povinnosť platiteľa dane vyplniť príslušný riadok v daňovom priznaní, ktorým sa deklarovala účasť na trojstrannom obchode v postavení prvého odberateľa, nebude platiteľ dane registrovaný podľa § 5, pokiaľ uskutočnil len trojstranný obchod pod identifikačným číslom pre daň prideleným v tuzemsku ako prvý odberateľ povinný takéto „prázdne“ daňové priznanie podať.
 
Z dôvodu aplikačných problémov v prípadoch, keď osoba v čase nadobudnutia nového dopravného prostriedku z iného členského štátu nedisponuje číslom účtu správcu dane, na ktorý uhradiť daň, sa stanovuje osobitná lehota na zaplatenie tejto dane, a to do siedmich dní odo dňa doručenia oznámenia o pridelení čísla účtu správcu dane vedeného pre túto osobu.
 
Osoba, ktorá nesplnila povinnosť podať žiadosť o registráciu pre daň alebo podala žiadosť o registráciu pre daň oneskorene, a ak ide o zdaniteľnú osobu, ktorá v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa v tuzemsku obvykle zdržiava, je toto oneskorenie viac ako 21 dní, je povinná podať jedno daňové priznanie za obdobie, v ktorom mala byť platiteľom, do 60 dní odo dňa zistenia daňovým úradom, že osoba nesplnila povinnosť podať žiadosť o registráciu pre daň, alebo do 60 dní od podania oneskorenej žiadosti o registráciu pre daň. V daňovom priznaní osoba prizná daň, ktorú je povinná platiť podľa § 69 ods. 13, a v lehote na podanie daňového priznania je povinná túto daň zaplatiť po odpočítaní dane podľa § 55 ods. 3 a 4. Ak odpočítanie dane podľa § 55 ods. 3 a 4 prevyšuje daň, ktorú je osoba povinná platiť podľa § 69 ods. 13, daňový úrad preverí údaje v podanom daňovom priznaní a vráti daň do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania podľa prvej vety; ak daňový úrad začne daňovú kontrolu v lehote na vrátenie dane, vráti daň v zistenej výške do desiatich dní od skončenia daňovej kontroly, inak do desiatich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Daňový úrad vráti daň podľa tretej vety na bankový účet oznámený podľa § 6 ods. 1 3 alebo podľa § 85kk spôsobom podľa § 6 ods. 5 a ak platiteľ nesplnil takúto povinnosť, daň vráti do desiatich dní odo dňa, keď platiteľ takúto povinnosť dodatočne splnil. Na postup pri vrátení dane sa použije osobitný predpis.

Zníženie sadzby dane

Zoznam služieb so zníženou sadzbou dane sa upravuje na tieto služby:

49.39.20 Preprava osôb visutými a pozemnými lanovkami, lyžiarskymi vlekmi
55 Ubytovacie služby
56 Služby spojené s podávaním jedál a nápojov len reštauračné a stravovacie služby
93.11.10 Prevádzka športových zariadení len sprístupnenie krytých a nekrytých športových zariadení, ako napríklad štadiónov, arén, klzísk, plavární, športových ihrísk, golfových ihrísk, kolkární, tenisových kurtov a jazdiarní, na účely vykonávania športu
93.13.10 Služby fitnescentier – len vstupné do fitnescentier
93.29.11 Služby súvisiace s prevádzkou rekreačných parkov a pláží len vstupné do umelých kúpalísk
1) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 451/2008 z 23. apríla 2008, ktorým sa zavádza nová štatistická klasifikácia produktov podľa činností (CPA)

Odporúčané ebooky

K téme

FOAF.sk firmy - Hosp. výsledky, súvahy, výkazy, DLHY, vlastníci - Zistite TU

Témy

dphnovela zákona o DPH

Najčítanejšie za 24 hodín

Z kategórie DPH

Poradca podnikateľa a živnostníka

Prémiový obsah pre členov klubu Podnikam.sk

Zobraziť ďalšie články

Seriály na Podnikam.sk

Školenia, semináre, kurzy

BOZP - Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci
BOZP vo výrobe
Cash flow
Clo
Clo a logistika
Controlling
Dane a účtovníctvo
Doprava
Dotácie
DPH - Daň z pridanej hodnoty
DzP - Dane z príjmu
Enviro
Environmentalistika
Eurofondy
Finančné riadenie
IAS/IFRS
Koronavírus
Legislatíva a zákony
Legislatíva, zákony
Logistika
Manažérske zručnosti
Manažment
Marketing
Marketing a predaj
Medzinárodné účtovné štandardy - IAS/IFRS, US GAAP
Medzinárodné účtovné štandardy (IAS/IFRS, US GAAP)
Medzinárodné zdaňovanie
Mzdy a odvody
Nehnuteľnosti
Osobný rozvoj
Ostatné dane
Personalistika
Pohľadávky
Pracovné právo
Právo
Právo a manažment
Právo, Pracovné právo
Predaj
Riadenie
Riadenie firmy
Riadenie ľudských zdrojov
Samospráva
Školstvo
Školy
Smernice
Stavebníctvo
Účtovníctvo
Účtovníctvo a dane
Účtovníctvo verejnej správy
Umelá inteligencia
Verejná správa
Verejné obstarávanie-obstarávateľ
Verejné obstarávanie-uchádzač
Výroba
žiadny
Živnosť

jún

11jún8:30Správne zverejňovanie zmlúv faktúr a objednávok v roku 2024 vo verejnej správe a samospráve8:30 Udalosť usporiadaná: Verlag Dashöfer, s.r.o. Typ Udalosti:ŠkolenieOblasť školenia:Samospráva

11jún8:30ESG agenda a dopady nemeckého zákona o náležitej starostlivosti v dodávateľských reťazcoch (LkSG) na slovenské obchodné spoločnosti8:30 Udalosť usporiadaná: Verlag Dashöfer, s.r.o. Typ Udalosti:ŠkolenieOblasť školenia:Legislatíva, zákony

11jún8:30ESG agenda a dopady nemeckého zákona o náležitej starostlivosti v dodávateľských reťazcoch (LkSG) na slovenské obchodné spoločnosti8:30 Udalosť usporiadaná: Verlag Dashöfer, s.r.o. Typ Udalosti:ŠkolenieOblasť školenia:Legislatíva, zákony

Zobraziť všetky školenia

Eshop Podnikam.sk

Prejsť do eshopu

Zoznam firiem B2B

Zobraziť všetky firmy
Copyright © iSicommerce s.r.o. Všetky práva vyhradené. Vyhradzujeme si právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos obsahu. Ochrana osobných údajov | Podmienky používania | Kontakt | GDPR - Nastavenie sukromia
X