Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Tak ako sa odlišuje mentalita ľudí na jednotlivých kontinentoch, tak sa odlišuje aj myslenie v podnikaní, či v riadení alebo manažmente. V oblasti manažmentu môžeme rozlišovať americký, európsky a japonský manažment. Aj keď pochádzame z Európy, to neznamená, že v iných krajinách nemôžme nájsť niečo, čo by nám pomohlo zmeniť naše myslenie, inšpirovať nás, alebo priviesť k väčšiemu úspechu. Poďme sa pozrieť na to, aké sú znaky a zásady jednotlivých manažmentov.
Americký manažment a jeho rozvoj
Americký manažment sa začal rozvíjať po 2. svetovej vojne a vzniklo niekoľko smerov:
Prvým z nich sú kvantitatívne prístupy. Ekonomicko-matematické metódy sa začali uplatňovať hlavne z dôvodu, že boli úspešné počas riadenia vojny. To znamená, že manažéri sa rozhodovali najmä podľa výsledkov ekonomicko-matematických metód. Hlavní predstavitelia sú G.B. Dantzig, C.W. Churchman a S. J. Gass. Ich metódy sa využívali najmä pri optimalizácii sortimentu výroby, optimalizácii zásob, optimalizácii kooperačných vzťahov v rámci podniku, optimalizácii nákladov na dopravu, optimalizácii obnovy strojov a zariadení.
Ďalším smerom boli integračné prístupy. Tieto prístupy hovorili o tom, že manažment má fungovať ako celok a teda aj rozhodovanie má prebiehať ako rozhodovanie o celku, prípadne že rozhodovanie sa má prispôsobiť konkrétnym podmienkam ako sú veľkosť firmy, výsledky firmy, konkurencia, okolité prostredie a iné. Takže manažment sa musí prispôsobiť vonkajšiemu a vnútornému prostrediu.
Iní predstavitelia sa snažili integrovať výsledky najnovších prieskumov v oblastipsychológie a sociológie do manažmentu. Išlo najmä o výsledky výskumov v oblasti motivácie ľudí. Jedným z hlavných predstaviteľov bol Abraham Maslow, ktorý tvrdil, že človeka dokážu motivovať jeho neuspokojené potreby (základné potreby, potreby zabezpečenia, sociálne potreby, potreby osobnosti až po potreby sebarealizácie). Každá potreba vznikne až po uspokojení potreby na nižšom stupni. Druhým predstaviteľom bol Douglas McGregor. Vytvoril dve teórie motivácie pracovníkov. Teória X hovorí o tom, že ľudia sú leniví, neradi pracujú a preberajú zodpovednosť, prácu vykonávajú len pretože musia uspokojiť svoje základné potreby. Títo ľudia by sa mali riadiť priamymi príkazmi a kontrolou a motivovať ekonomicky (vyššie mzdy).Teória Y hovorí, že ľudia radi pracujú, prácu považujú za nevyhnutnú časť svojho života. Títo ľudia sa dokážu riadiť aj sami. Títo ľudia by mali byť riadení a motivovaní vhodnými podmienkami na prácu, príjemným prostredím, mať možnosť kariérneho postupu, mať možnosť sebarealizácie.
Pragmatické prístupy v manažmente vychádzajú z praktických skúseností manažérov. V týchto prístupoch sa manažment vníma ako intuícia a skúsenosti manažérov. Medzi predstaviteľov patria Peter Drucker, T.J. Peters, R.H. Waterman. Peter Drucker na základe analýzy praxe manažmentu skoncipoval myšlienku, že manažér sa má usilovať o zosúladenie troch funkcií manažérov medzi riadením podnikateľskej činnosti, riadením spolupracovníkov a riadením pracovných kolektívov.Podľa neho medzi 5 základných činností manažéra patria:- stanovenie cieľov,- organizovanie práce,- motivácia a komunikácia,- meranie a hodnotenie výsledkov,- kvalifikačný rozvoj pracovníkov.Peter Drucker rozvinul aj koncepciu riadenia podľa cieľov MBO -Management by Objectives. Podľa tejto teórie, na plnení cieľov, ktoré sa stanovujú na najvyššej úrovni sa podieľajú aj pracovníci nižších úrovní.
Podľa čoho sa majú stanovovať ciele?
podľa úrovne riadenia – celý podnik, závod, dielňa
podľa oblasti riadenia – výroba, zásobovanie
z časového hľadiska – krátkodobé, strednodobé, dlhodobé
Sledovanie splnenia úloh sa vykonáva priebežným sledovaním, pravidelným hodnotením, analýzou a odstraňovaním odchýlok. Je dôležité sledovať spätnú väzbu a to pravidelným hodnotením dosahovaných výsledkov, motiváciu a odmeňovaním.
Dnešná doba priniesla novú koncepciu tzv. koncepciu dokonalosti od T.J. Petra a R.H. Watermana. Napísali knihu V hľadaní dokonalosti – Lekcie z najlepších amerických spoločností.
Dokonalé podniky sa vyznačujú:
aktívnym konaním manažérov – majú vykonávať činnosti, ktoré vedú k plneniu cieľov
sú blízko k zákazníkovi – neustále sa sledujú potreby zákazníka a firmy sa snažia im prispôsobiť
autonómnosť a podnikavosť– teda jednotlivé oddelenia v podniku majú právomoc rozhodovať samostatne
snažia sa zvyšovať produktivitu prostredníctvom ľudí – motiváciu, lepšou organizáciou práce
robia to, čo firma vie robiť a túto oblasť zdokonaľujú
majú jednoduchú organizáciu
vyznačujú sa umením riadiť s priťahovaním a uvoľňovaním uzdy
vytvárajú si a snažia sa udržiavať si hodnoty – vo firme je požadované určité správanie, konanie, myslenie a postoje
Čím sa vyznačuje americký manažment?
ľudia sú zvyknutí pracovať v jednom zamestnaní krátkodobo a striedajú zamestnania
každý je odmeňovaní podľa toho aké má schopnosti a výkony
riadenie sa vykonáva zhora nadol
ľudia postúpia iba ak majú na to schopnosti
zamestnanci sa môžu rozhodovať samostatne
zamestnanci sú zodpovední za svoje rozhodnutia
je snaha o neustálu inováciu
Tieto znaky manažmentu súvisia s mentalitou americkej spoločnosti, s dejinami a rozvojom. Mnoho z týchto znakov môžeme nájsť aj v našich podnikoch pretože naše mentality sú v podstate veľmi podobné.
