Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Nárok na stravné v práci majú rovnako ako zamestnanci aj tí, čo podnikajú – živnostníci a iné samostatne zárobkovo činné osoby. Aký je vzťah živnostník a stravné?
Maximálna výška stravného na deň je 4 eurá
Živnostník či iná samostatne zárobkovo činná osoba si môžu stravné uplatňovať nasledovne:
Nákupom teplého jedla v reštaurácii
Nákupom a použitím stravovacích kupónov
Ak sú na služobnej ceste, tak v rámci cestovných náhrad
Živnostníci si môžu dať do nákladov stravné maximálne šesť dní v týždni, pokiaľ sú schopní preukázať, že tieto dni naozaj odpracovali – napríklad nejakým výkazom práce, či záznamom o obchodnom stretnutí, prípadne nejakou mailovou komunikáciou s obchodným partnerom.
Pre každý zo spomínaných spôsobov uplatňovania si nároku na stravné platia určité pravidlá:
Nákup teplého jedla
pri využití tohto spôsobu je nutné odkladať si doklady z registračnej pokladnice z reštaurácie, alebo faktúru o nákupe teplého hlavného jedla. Spochybnené môžu byť doklady z nákupu z potravín – má ísť totiž o teplé jedlo
maximálna výška denného stravného je 4 eurá, ak je na doklade uvedená vyššia suma, zvyšok už predstavuje pre živnostníka nedaňový náklad
treba preukázať, že živnostník či iná samostatne zárobkovo činná osoba v ten deň pracovali
Nákup a použitie stravovacích kupónov
do nákladov možno dať hodnotu maximálne 4 eurá na deň, zároveň sa však do nákladovej položky zahŕňa aj províziu či poplatok spoločnosti, od ktorej sa stravné lístky zakúpia
treba preukázať, že živnostník či iná samostatne zárobkovo činná osoba v ten deň pracovali
doklad z registračnej pokladne o zakúpení jedla v daný deň už netreba odkladať
provízia či poplatky za obstaranie stravných kupónov sa zaúčtovávajú hneď s došlou faktúrou. Jednotlivé stravné lístky sa potom zaúčtovávajú postupne v účtovníctve, alebo evidujú v daňovej evidencii podľa skutočne odpracovaných dní.
Pozor na spätné nákupy
Na to, aby si živnostník, či iná samostatne zárobkovo činná osoba uplatnili vo výdavkoch stravné lístky, nesmú ich nakupovať spätne. V takomto prípade už nepredstavujú daňovo uznateľný výdavok. .
Cestovný príkaz pri služobnej ceste
Ak v rámci svojho podnikania absolvuje živnostník nejakú pracovnú cestu, na ktorú si vypisuje cestovný príkaz, stravné sa zahŕňa do cestovného príkazu. Výška stravného bude závisieť od toho, ako dlho pracovná cesta trvala.
Ak trvala od 5 do 12 hodín, výška stravného je 4 eurá, ak trvala od 12 do 18 hodín, výška stravného je 6 eur a ak pracovná cesta trvala nad 18 hodín, výška stravného je 9,30 eura.
V deň služobnej cesty už nemôže zvlášť účtovať stravný lístok či doklad o nákupe jedla v reštaurácii.
Kedy živnostník nemá nárok na stravné
Ak je živnostník súčasne aj zamestnancom v inej spoločnosti, nárok na stravné z titulu živnosti mu nevzniká. Nárok na stravné získa z pozície zamestnanca, zo živnosti už nie, stravné si nemôže nárokovať dvakrát.
Do nákladov nemôže osobitne zahrnúť stravné živnostník ani vtedy, ak si uplatňuje výdavky určené percentom, tzv. paušál. Paušálne výdavky totiž zahŕňajú všetky výdavky teda aj vrátane stravného (výnimkou sú len zaplatené odvody na zdravotné a sociálne poistenie).
V čase dovolenky, alebo osobného voľna živnostníka nárok na stravné nevzniká.
Ak by živnostník prijal zamestnancov, do nákladov zahŕňa aj výdavky na stravné, ktoré im poskytne. Nie však v plnej miere. Do nákladov môže zahrnúť len 55 % zo sumy stravného pri základnej náhrade za služobnú cestu v trvaní 5 až 12 hodín, čiže 55 % zo sumy 4 eurá, čo je 2,20 eura. Ak teda poskytne zamestnancovi napríklad stravné lístky v hodnote 3 eur, do nákladov môže dať len 2,20 eura. Zvyšnú sumu si hradia zamestnanci sami, prípadne môže zamestnávateľ – živnostník rozhodnúť, že sa uhradí z vytvoreného sociálneho fondu.
