Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Ak žena poberá materskú dávku zo Sociálnej poisťovne (spravidla ide o obdobie 34 týždňov-od 6. týždňa pred pôrodom do 28. týždňa po pôrode), môže popri tom aj podnikať.
Nárok na materskú dávku počas podnikania
Žena má nárok na poberanie materskej dávky aj vtedy, ak má súčasne príjem z podnikania. Absencia príjmu je totiž podmienkou vyplácania tejto dávky len v prípade zamestnankyne, ktorá si uplatnila nárok na materskú dávku z povinného nemocenského poistenia zamestnankyne. Ak by sa teda žena počas poberania materskej dávky vrátila do zamestnania, z ktorého odišla na materskú dovolenku, stráca nárok na materskú dávku. Ak však žena bude mať popri materskej dávke aj príjem z podnikania, nárok na materskú dávku nestráca.
Platenie dôchodkového poistenia štátom počas podnikania
Počas poberania materskej dávky štát platí dôchodkové poistenie automaticky za matky, ktoré dostávajú túto dávku ako zamestnankyne alebo samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO). Ak matka popri poberaní materskej dávky podniká, naďalej zostáva poistenkyňou štátu a štát za ňu platí dôchodkové odvody zo základu, ktorý tvorí 60 % z priemernej mzdy na Slovensku spred dvoch rokov. Aktuálne ide o sumu 483 eur.
Odvodové povinnosti voči Sociálnej poisťovni
Ak je žena po 1. júli tohto roka povinne dôchodkovo a nemocensky poistenou SZČO (za rok 2013 presiahla hrubý príjem 4 830 eura), tak v čase poberania materskej dávky poistné na sociálne nemusí platiť. Povinnosť platiť odvody do Sociálnej poisťovne sa tejto matke obnoví po skončení poberania materskej dávky.
Odvodové povinnosti voči zdravotnej poisťovni
Poberateľka materskej dávky je z hľadiska zdravotného poistenia poistenkyňou štátu. Ak zo Sociálnej poisťovne dostáva materskú dávku a popri tom podniká, tak sa na ňu v tomto období nevzťahujú ustanovenia o minimálnom vymeriavacom základe SZČO. V čase poberania materskej dávky preto nemusí do zdravotnej poisťovne ako SZČO platiť minimálny mesačný preddavok v sume 56,35 eura.
Ak by matka začala podnikať počas materskej dovolenky, môže si určiť nulový preddavok na zdravotné poistenie a poistné za daný rok zdravotnej poisťovni doplatí až v rámci ročného zúčtovania poistného. V prípade, že matka podnikala ešte pred nástupom na materskú dovolenku a ako SZČO platila minimálny preddavok 56,35 eura, tak od začiatku poberania materskej dávky už platiť preddavky nemusí.
POZOR: Ešte vlani platilo pravidlo, že ak by v ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia za rok 2013 (ktoré zdravotná poisťovňa vykoná v roku 2014) vykázala pracujúca poberateľka materskej dávky vymeriavací základ vyšší ako 2 918,7 eura, tak by sa už na ňu ako SZČO spätne za rok 2013 vzťahoval vlaňajší minimálny vymeriavací základ 393 eur a k tomu prislúchajúce minimálne odvody 55,02 eura mesačne.
Ministerstvo zdravotníctva však nakoniec toto pravidlo s účinnosťou od 1. januára tohto roka zrušilo. To, že poberateľka materskej dávky ako SZČO prestane byť poistencom štátu, tak nebude mať žiadny vplyv na výšku jej zdravotných odvodov. Poistné na zdravotné poistenie totiž tak ako doteraz odvedie zo svojho reálne dosiahnutého príjmu. Nebude sa teda na ňu vzťahovať minimálny vymeriavací základ ani v prípade, ak prestane byť poistencom štátu (ak vykáže za rok 2013 vymeriavací základ vyšší ako 2 918,7 eura).
Príklady
Príklad 1:
Žena podniká od marca 2010. Od 1. januára 2014 platí zdravotnej poisťovni preddavok v minimálnej sume 56,35 eura a do Sociálnej poisťovne platí poistné v najnižšej možnej sume 133,42 eura. Vzhľadom na očakávaný termín pôrodu požiada Sociálnu poisťovňu o vyplácanie materskej dávky v období od 1. júla 2014 do 24. februára 2015 (34 týždňov). Následkom toho sa od 1. júla 2014 stáva poistenkyňou štátu aj z hľadiska zdravotného, aj z hľadiska sociálneho poistenia. Rozhodne sa podnikať aj počas poberania materskej dávky.
Za obdobie od 1. júla 2014 do 24. februára 2015 nemusí do Sociálnej poisťovne platiť poistné na dôchodkové a nemocenské poistenie, keďže poberá dávku nemocenského poistenia. Ak mala za rok 2013 hrubý príjem vyšší ako 4 830 eur, tak sa jej povinné platenie odvodov na sociálne poistenie obnoví od 25. februára 2015 (ak dovtedy neukončí podnikateľskú činnosť), pričom výška odvodov sa vypočíta podľa základu dane za rok 2013.
Za obdobie od 1. júla 2014 už žena ako SZČO nemusí platiť preddavky na zdravotné poistenie v sume 56,35 eura. Svoje odvodové povinnosti si voči zdravotnej poisťovni vysporiada v rámci ročného zúčtovania poistného za rok 2014.
Za rok 2014 pritom vykáže v daňovom priznaní základ dane (ako rozdiel medzi príjmami a výdavkami) 6 500 eur a zaplatené odvody na sociálne a zdravotné poistenie v sume 1 138,62 eura (6×56,35 eura a 6×133,42 eura).
V roku 2015 jej zdravotná poisťovňa vykoná ročné zúčtovanie zdravotných odvodov za rok 2014. K jej základu dane pripočíta zaplatené odvody na zdravotné a sociálne poistenie v roku 2014, súčet vydelí koeficientom 1,6 (platným na rok 2014) a výsledné číslo vynásobí koeficientom 0,14 (14-percentná sadzba).
Ide o tento výpočet:6 500+1 138,62/1,6×0,14 = 668,37 eura.
Za rok 2014 pritom zaplatila podnikateľka preddavky na zdravotné poistenie v sume 338,1 eura (6×56,35 eura). Za rok 2014 jej tak zdravotná poisťovňa vykáže nedoplatok vo výške 330,27 eura.
Súčasne jej zdravotná poisťovňa v rámci ročného zúčtovania za rok 2014 vypočíta a oznámi výšku mesačného preddavku na zdravotné poistenie na rok 2016. Výšku preddavku vypočíta tak, že základ dane vydelí koeficientom 1,486 (koeficient platný od roku 2015) a počtom mesiacov podnikania v roku 2014 (12) a výslednú sumu vynásobí koeficientom 0,14 (14-percentná sadzba).
Ide o tento výpočet:
6 500+1 138,62/1,486/12×0,14 = 59,97 eura
Za obdobie od 1. januára 2016 do 31. decembra 2016 tak bude podnikateľka platiť preddavok na zdravotné poistenie v mesačnej výške 59,97 eura.
Príklad 2:
Žena je zamestnankyňou. Vzhľadom na očakávaný termín pôrodu požiada Sociálnu poisťovňu cez svojho zamestnávateľa o vyplácanie materskej dávky v období od 1. júla 2014 do 24. februára 2015 (34 týždňov).
Od 1. júla 2014 sa tak stáva poistenkyňou štátu aj z hľadiska zdravotného, aj z hľadiska sociálneho poistenia. Od 1. septembra 2014 sa rozhodne podnikať.
Poistné na sociálne poistenie začne ako SZČO platiť najskôr od 1. júla 2015, a to v prípade, ak jej hrubý príjem (pred odpočítaním výdavkov) za rok 2014 presiahol 4 944 eur.
Jej hrubý príjem ako SZČO za rok 2014 dosiahol 5 500 eur, základ dane (ako rozdiel medzi príjmami výdavkami) 850 eur, odvody na sociálne a zdravotné poistenie neplatila.
Vzhľadom na výšku hrubého príjmu (presiahol 4 944 eur) začne od 1. júla 2015 povinne platiť poistné na dôchodkové a nemocenské poistenie.
Jej mesačný vymeriavací základ na platenie sociálnych odvodov vypočítame tak, že základ dane za rok 2014 vydelíme koeficientom 1,486 (platným v roku 2015) a číslom 12 (počet mesiacov v roku, bez ohľadu na reálny počet mesiacov podnikania).
Ide o tento výpočet: 850/1,486/12 = 47,67 eura
Vypočítaný vymeriací základ je nižší ako minimálny vymeriavací základ pre SZČO na rok 2015 v sume 412 eur. Podnikateľka tak musí za obdobie od 1. júla 2015 platiť sociálne odvody z vymeriavacieho základu 412 eur, čomu zodpovedajú mesačné odvody v sume 136,57 eura.
Preddavok na zdravotné poistenie matka ako SZČO od 1. septembra 2014 platiť nemusí, keďže je poistenkyňou štátu. Svoje odvodové povinnosti voči zdravotnej poisťovni si vysporiada v ročnom zúčtovaní poistného za rok 2014.
V roku 2015 jej zdravotná poisťovňa vykoná ročné zúčtovanie zdravotných odvodov za rok 2014. Jej základ dane vydelí koeficientom 1,6 (platným na rok 2014) a výsledné číslo vynásobí koeficientom 0,14 (14-percentná sadzba).
Ide o tento výpočet:850/1,6×0,14 = 74,37 eura.
Žena v roku 2014 zdravotné odvody ako SZČO neplatila. Keďže v období od 1. septembra 2014 do 31. decembra 2014 bola ako poberateľka materskej dávky poistenkyňou štátu, nevzťahuje sa na ňu povinnosť doplatiť odvody z minimálneho vymeriavacieho základu pre SZČO. Znamená to, že svojej zdravotnej poisťovni za rok 2014 doplatí poistné na zdravotné poistenie z reálne dosiahnutého základu dane, teda v sume 74,37 eura.
Súčasne jej zdravotná poisťovňa v rámci ročného zúčtovania za rok 2014 vypočíta a oznámi výšku mesačného preddavku na zdravotné poistenie na rok 2016. Výšku preddavku vypočíta tak, že základ dane za rok 2014 vydelí koeficientom 1,486 (koeficient platný od roku 2015) a počtom mesiacov podnikania v roku 2014 (4) a výslednú sumu vynásobí koeficientom 0,14 (14-percentná sadzba).
Ide o tento výpočet:
850/1,486/4×0,14 = 20,02 eura
V roku 2016 bude podnikateľka zrejme poberateľkou rodičovského príspevku, a teda ešte stále poistenkyňou štátu, a preto bude ako poistenkyňa štátu za obdobie od 1. januára 2016 do 31. decembra 2016 platiť preddavok na zdravotné poistenie v mesačnej výške 20,02 eura.
