Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Novela zákona o DPH priniesla zmeny, ktoré majú smerovať k obmedzeniu daňových podvodov. Poradenská spoločnosť Accace, ktorá na Slovensku pôsobí v oblasti daňového poradenstva a spracovania účtovníctva prináša svoj pohľad do diskusie o účinnosti opatrení v boji proti daňovej kriminalite a poukazuje na problémy vo finančnej správe.
Budú nové opatrenia fungovať v praxi?
Doposiaľ najvýznamnejšie zmeny v oblasti boja proti daňovým únikom sme postrehli v nedávno schválenej novele zákona o dani z pridanej hodnoty. Bol zavedený inštitút zábezpeky pri registrácii a pri dovoze tovaru, upresnený inštitút ručenia za daň, sprísnené podmienky preukazovania dodania tovaru do iného členského štátu a znížená hranica, pri ktorej je možné použiť doklad z registračnej pokladnice na uplatnenie odpočtu DPH.
Sprísnenie podmienok preukazovania dodania tovaru v podobe, ako bola schválená, považujem za neefektívne zvýšenie administratívnej záťaže.„Zábezpeku na daň, ako aj rozšírenie ručenia za daň považujeme za kroky, ktoré môžu pomôcť znížiť daňové úniky, avšak ich reálny prínos ukáže až prax. Predovšetkým v prípade ručenia za daň očakávame, že daňové subjekty, ktoré majú záujem robiť podvody, tento nástroj dokážu obísť,“ upozorňuje Miloslav Jošt.V prípade zábezpeky na daň, ktorú budú skladať noví žiadatelia o registráciu pre DPH ostáva otázkou, ako budú daňové (finančné) úrady postupovať pri jej vyčísľovaní. Keďže zábezpeka môže byť určená až do výšky 500 000 EUR, môže to značne skomplikovať situáciu začínajúcim podnikateľom.
Boj proti daňovej kriminalite vyžaduje dlhodobé riešenie
Správnym krokom k zamedzeniu podvodov bolo rozšírenie tuzemského samozdanenia, t.j. prenosu povinnosti platiť DPH z transakcie z dodávateľa na odberateľa. V minulosti sa často stávalo, že odberatelia žiadali a dostali vrátenú DPH aj v prípadoch, keď ju ich dodávateľ štátu neodviedol (tomuto sa o.i. snaží zabrániť aj systém ručenia za daň). Efekt pre štát bol, že musel platiť podnikateľom sumu DPH, hoci sám žiadne peniaze nedostal. Rozšírením inštitútu samozdanenia (tzv. reverse charge) na tuzemské transakcie sa tomu pri vybraných typoch transakcií zabráni. Daňová správa a ministerstvo financií by sa mali zaoberať otázkou, či tento inštitút nerozšíria ešte viac.Efektívnym nástrojom by mohlo byť predkladanie rozšírených daňových priznaní k DPH zahŕňajúcich informácie o jednotlivých dodávateľoch a odberateľoch. V tomto prípade sa však bije princíp efektívnejšieho výberu daní s neúmerným zaťažovaním podnikateľských subjektov, pričom je potrebné nájsť rozumnú hranicu.Ďalším možným riešením je obmedzenie hotovostných transakcií (mimo elektronickej registračnej pokladnice). Keďže ich uskutočňovanie sa nedá dokázať, umožňujú realizáciu fiktívnych operácií, príp. presun niektorých operácií do iných zdaňovacích období.„Daňovým úradom chýba efektívny systém, ktorý by dokázal vytypovať rizikové subjekty či transakcie a určiť, kam má ísť daňový úrad na kontrolu,“ poukazuje na problém Jošt.
Ktorá zmena bude mať najširší dopad na obmedzenie daňových únikov?
Za najvýraznejšiu zmenu považujeme precíznejšiu úpravu inštitútu ručenia za daň. V súlade s novou úpravou §69 ods. 14 a novými ustanoveniami §69 ods. 15 a §69a Zákona o DPH bude od 1.10.2012 platiteľ, ktorému bude alebo má byť dodaný tovar alebo služba s miestom dodania v SR ručiť za daň uvedenú na faktúre dodávateľa – platiteľa, ak dodávateľ daň uvedenú na faktúre nezaplatil alebo sa stal neschopným zaplatiť a platiteľ – odberateľ v čase vzniku daňovej povinnosti vedel alebo na základe dostatočných dôvodov vedieť mal alebo vedieť mohol, že celá daň alebo časť dane nebude zaplatená.Takýmto dôvodom sa okrem iných bude považovať aj moment zverejnenia dodávateľa v zozname vedenom Finančným riaditeľstvom SR ako platiteľa, ktorý si opakovane v kalendárnom roku nesplnil povinnosť podať daňové priznanie, opakovane v kalendárnom roku nezaplatil vlastnú daňovú povinnosť, opakovane sa stal nezastihnuteľným na adrese sídla, v mieste podnikania a ani na adrese prevádzkarne alebo opakovane porušoval povinnosti pri daňovej kontrole, pričom odberateľ – platiteľ po dni zverejnenia dodávateľa – platiteľa v tomto zozname pokračoval s ním v uskutočňovaní zdaniteľných obchodov.„Snahou daného ustanovenia je obmedzenie obchodných aktivít tých platiteľov, ktorí opakovanie porušujú Zákon o DPH a mal by slúžiť ako významný nástroj boja proti daňovým podvodom,“ hovorí Peter Pašek.Inými dôvodmi pre ručenie za daň bude aj skutočnosť, ak sa protihodnota za plnenie uvedená na faktúre bez ekonomického opodstatnenia bude neprimerane odlišovať od „bežných“ cien, resp. ak v čase vzniku daňovej povinnosti štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu alebo spoločníkom odberateľa – platiteľa bude štatutárny orgán, člen štatutárneho orgánu alebo spoločník platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo službu.
Ako bude v praxi fungovať povinnosť zloženia zábezpeky pri dobrovoľnej registrácii na DPH?
V súčasnosti Zákon o DPH neupravuje inštitút „zábezpeky na daň“. Predmetný inštitút sa zavedie od 01.10.2012 schválenou novelou Zákona o DPH. Zábezpeka na daň sa však bude týkať v prípade dobrovoľnej registrácie len tých zdaniteľných osôb, ktoré sa považujú za tzv. „rizikové“ (napr. z dôvodu, že konateľ žiadateľa o dobrovoľnú registráciu je alebo bol konateľom spoločnosti, ktorá má alebo mala ku dňu zániku nedoplatky na dani 1 000 eur a viac, a ktoré ku dňu podania žiadosti o registráciu pre daň neboli zaplatené), resp. ak sa jedná zdaniteľné osoby, ktoré neuskutočňujú v čase podania žiadosti o registráciu pre daň dodanie tovarov alebo služieb, ale vykonávajú len prípravnú činnosť na podnikanie.Výška zábezpeky sa bude na základe rozhodnutia daňového úradu pohybovať v rozmedzí od 1000 do 500 000 EUR.„Nezloženie zábezpeky v lehote, resp. jej zloženie v nižšej čiastke bude mať za následok automatické zamietnutie žiadosti o dobrovoľnú registráciu platiteľa,“ upozorňuje Pašek.
