Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Vláda tento týždeň schválila Stratégiu financovania štrukturálnych fondov, Kohézneho fondu a Európskeho fondu pre námorné a rybné hospodárstvo (EFNRH) pre programové obdobie 2014 až 2020.
Materiál, ktorý predložil minister financií Peter Kažimír, upravuje jednotnú stratégiu financovania pre stanovenie účasti jednotlivých zdrojov na financovaní projektov prijímateľov v nasledujúcich siedmich rokoch využívania peňazí Európskej únie (EÚ).
Maximálna intenzita štátnej pomoci nesmie presiahnuť 85 %
V novom programovom období eurofondov v rokoch 2014 až 2020 bude z finančných zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR), Európskeho sociálneho fondu (ESF) a Kohézneho fondu možné čerpať 85 % celkových oprávnených nákladov na realizáciu projektov. Platí to pre menej rozvinuté regióny, kde HDP na obyvateľa je nižší ako 75 % priemeru EÚ 27, čo sa na Slovensku vzťahuje na západ, stred a východ krajiny.
V prípade Bratislavského samosprávneho kraja (BSK), ktorý patrí medzi viac rozvinuté regióny s HDP na obyvateľa nad 90 % priemeru EÚ, bude z uvedených troch eurofondov možné čerpať 50 % z celkových oprávnených nákladov projektov. V EÚ sú aj prechodné regióny, kde HDP na obyvateľa je medzi 75 % a 90 % priemeru únie.
Podiel štátneho rozpočtu na spolufinancovaní projektov dosiahne maximálne 15 % (pre BSK 50 %) v prípade, ak prijímateľmi pomoci budú ústredné orgány štátnej správy, ich rozpočtové a príspevkové organizácie. Do tejto skupiny patria aj spoločnosti v úplnom vlastníctve štátu – Železnice Slovenskej republiky, Železničná spoločnosť Slovensko, a.s. Národná diaľničná spoločnosť, a.s. Slovenská pošta, a.s. a Sociálna poisťovňa.
Štát poskytne na projekty najviac 10 % (pre BSK 45 %) nákladov, ak budú prijímateľmi ostatné subjekty verejnej správy, napríklad vysoké školy, združenia právnických osôb a zdravotné poisťovne, ako aj samosprávne kraje, obce a mestá, resp. ich rozpočtové a príspevkové organizácie a mimovládne neziskové organizácie. Podiel štátu v prípade prijímateľov v súkromnom sektore mimo schém štátnej pomoci bude 5 % (pre BSK 40 %). Zvyšných 5 %, resp. 10 % nákladov uhradia prijímatelia z vlastných zdrojov.
Pokiaľ budú prijímateľom subjekty vykonávajúce hospodársku činnosť, teda podniky, podľa Zmluvy o fungovaní EÚ podiel prijímateľa sa určí v súlade s aplikovanou výškou intenzity pomoci v príslušnej schéme štátnej pomoci. Maximálna intenzita štátnej pomoci nesmie presiahnuť maximálnu výšku finančnej pomoci EÚ, čiže pre menej rozvinuté regióny 85 % a pre viac rozvinuté regióny 50 %. Počas realizácie projektu sa bude uplatňovať jeden pomer financovania na základe zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku. Úrad vlády SR v spolupráci s ministerstvom financií vypracuje mechanizmus mier spolufinancovania zo zdrojov štátu a vlastných zdrojov prijímateľa.
Výška finančnej pomoci z EFNRH v budúcom období eurofondov bude na rozdiel od súčasného končiaceho sa obdobia rovnaká pre celé územie SR. V prípade prijímateľov spomedzi organizácií štátnej správy dosiahne podiel spomínaného fondu maximálne 75 % a štátneho rozpočtu maximálne 25 %. Pri prijímateľoch pomoci zo súkromného sektora podiel fondu bude 37,5 %, štátu 12,5 % a prijímateľa 50 %.
Minister financií má do konca októbra materiál rozšíriť o Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka s novým názvom Stratégia financovania európskych štrukturálnych a investičných fondov pre programové obdobie 2014 – 2020. Prípadné zmeny a doplnenia v prijatom dokumente môže schvaľovať po odsúhlasení podpredsedom vlády pre investície Ľubomírom Vážnym.
