V piatok 20. júna je v SR deň daňového oslobodenia
Metodika New Direction poukazuje na rastúce a vysoké základné daňovo-odvodové zaťaženie zamestnancov na Slovensku.
Nižšie základné daňovo-odvodové zaťaženie priemerných zamestnancov má až 16 krajín EÚ
Podľa tohtoročnej štúdie „New Direction – The Foundation for European Reform a Institut économique Molinari Tax Burden of Typical Workers in the EU 28“ pripadá deň daňového oslobodenia (Tax Liberation Day) na Slovensku na 20. júna. Je to rovnaký deň ako v minulom roku, aj keď základné daňovo-odvodové zaťaženie priemerného zamestnanca na Slovensku (podľa ktorého sa počíta tento deň) sa nepatrne zvýšilo zo 46,65 % v roku 2013 na aktuálnych 46,73% v pomere k celkovým nákladom práce.
Deň daňového oslobodenia je tým kalendárnym dňom, kedy pracujúci teoreticky prestáva pracovať na základné a univerzálne porovnateľné dane (daň z príjmu a DPH) a sociálne a zdravotné odvody platené štátu. Dátumy v tomto kalendári odrážajú vzájomne porovnateľnú realitu základnej daňovo-odvodovej záťaže reálnymi pracujúcimi v Európskej únii.
Takéto zaťaženie slovenských zamestnancov daňou z príjmu, DPH a odvodmi je takmer o 1,5 percentuálneho bodu vyššie ako je priemer v EÚ.
„Slovenskí zamestnanci sú na tom od začiatku vykazovania tohto ukazovateľa horšie: deň daňového oslobodenia sa posunul zo 16. júna v roku 2010 (resp. 15. júna v roku 2011) na 20. jún a základné daňovo-odvodové zaťaženie priemerného zamestnanca vzrástlo z úrovne 45,2 % v roku 2011 na 46,7 % v pomere k nákladom práce v roku 2014.
Výplatné pásky neukazujú všatko
“Mnohí nesprávne veria, že ich výplatné pásky ukazujú všetky dane strhnuté z ich miezd. V skutočnosti takmer polovicu z toho, čo európske vlády vyzbierajú – sociálne a zdravotné odvody zaplatené zamestnávateľmi nad rámec miezd – pracujúci nevidia,” vysvetľuje James Rogers, jeden z autorov štúdie.
Metodika New Direction poukazuje na rastúce a vysoké základné daňovo-odvodové zaťaženie zamestnancov na Slovensku. Až 46,7-percentná záťaž priemerného zamestnanca daňou z príjmu, DPH a odvodmi v pomere k nákladom práce patrí v daňovo a odvodovo preťaženej EÚ k viac daňami a odvodmi zaťaženým, pričom až 16 krajín EÚ má nižšie základné daňovo-odvodové zaťaženie priemerných zamestnancov,“ uvádza Peter Gonda, riaditeľ a ekonóm Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika, ktorý je partnerskou inštitúciou New Direction – The Foundation for European Reform na Slovensku.
- základné daňovo-odvodové zaťaženie typických zamestnancov v EÚ sa opäť zvýšilo, a to z priemernej úrovne 45,06 % v roku 2013 na 45,27 % z nákladov práce. Zvýšenie o 1,28 % od roku 2010 je najmä dôsledkom zvyšovania DPH v 19 z 28 členských štátov EÚ od roku 2009
- už štvrtý rok za sebou má Belgicko najvyššiu sadzbu zdanenia práce v EÚ. Zamestnávateľ v Belgicku minie 2,31 eura na to, aby dal 1 euro do vrecka priemerného zamestnanca. Belgický deň daňového oslobodenia tak je v tomto roku až 6. august
- 44,1 % zdanenia práce v krajinách EÚ odvádzajú zamestnávatelia ako odvody nad rámec hrubých miezd, ktoré tak nie sú pre väčšinu zamestnancov viditeľné
- viac než polovica občanov EÚ (54,6 %) netvorí pracovnú silu. Tento podiel sa zvyšuje tak, ako starne európska populácia. Od roku 2010 sa podiel týchto občanov v EÚ zvýšil o 0,3 %. Pracujúci preto nesú na svojich pleciach čoraz ťažšie daňové bremeno
- politika rovnej dane ponúkla pracujúcim výrazné daňové odľahčenie, a to najmä v Maďarsku, kde nová sadzba 16 % posunula deň daňového oslobodenia oproti roku 2011 o 21 dní na skorší dátum. Napriek tomu celkové zdanenie v krajinách s „rovnou daňou“ (46,34 %) zostáva vyššie ako v krajinách s „progresívnym zdanením“ (44,98 %), pričom sa tento rozdiel od roku 2010 zväčšuje.
„Celkové daňovo-odvodové zaťaženie zamestnancov na Slovensku je vyššie. Ak by sa zarátalo aj zaplatenie spotrebných daní, tak priemerný slovenský zamestnanec podľa výpočtu Nadácie F. A. Hayeka v roku 2014 odvedie na daniach a odvodoch až 51,4 % v pomere k nákladom práce. To by hypoteticky zodpovedalo oslobodeniu zamestnancov od daní a odvodov až 7. júla. A to nie je všetko. Povinné finančné zaťaženie zamestnancov dvíhajú aj viaceré miestne dane, koncesionárske poplatky a iné povinné finančné platby. Finančnou záťažou pre daňovníkov do budúcnosti sú tiež vzniknuté deficity verejných financií navýšené o úroky,“ pripomína Peter Gonda.
Zdroj: Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika