Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Hoci ste povinne dôchodkovo a nemocensky poisteným živnostníkom, sú situácie, kedy sociálne odvody platiť nemusíte. Konkrétne obdobia si predstavíme v modelových príkladoch v článku.
Povinne dôchodkovo a nemocensky poistenému živnostníkovi sa automaticky prerušuje sociálne poistenie v období:
v ktorom má pozastavené prevádzkovanie živnosti,
v ktorom je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody.
Okrem toho sú však aj iné prípady, kedy sa povinnosť platiť sociálne poistenie živnostníkovi preruší, hoci ten o prerušení poistenia možno ani len netuší.
Zákon o sociálnom poistení rozoznáva dva typy životných situácií, kedy povinne poistený živnostník nemusí platiť sociálne odvody.
Živnostník čerpá dávku nemocenského poistenia
Prvá skupina prípadov nastáva pri čerpaní dávky nemocenského poistenia, teda týchto dávok:
materské,
ošetrovné (dávka vyplácaná pri ošetrovaní člena rodiny, tzv. „OČR“),
nemocenské.
Ak živnostník čerpá nemocenskú dávku, tak zákon o sociálnom poistení automaticky vylučuje jeho povinnosť platiť poistné. V tomto prípade teda nejde vyslovene o prerušenie sociálneho poistenia. Sociálne poistenie naďalej trvá, avšak bez povinnosti platiť sociálne odvody.
Živnostníkovi teda stačí, ak požiada o čerpanie jednej z nemocenských dávok. Sociálna poisťovňa túto dávku živnostníkovi prizná a živnostník nemusí platiť v tomto období poistné bez toho, aby mal voči poisťovni ďalšie povinnosti.
Ak by živnostník poistné počas čerpania nemocenskej dávky zaplatil (napríklad si nezruší trvalý príkaz v banke), tak môže Sociálnu poisťovňu požiadať o jeho vrátenie.
V prémiovej časti obsahu nájdete:
Živnostník nečerpá dávku zo Sociálnej poisťovne a nepracuje
Praktické príklady
Živnostník nečerpá dávku zo Sociálnej poisťovne a nepracuje
Druhý typ situácií nastáva v prípade, ak už síce živnostník nečerpá nemocenskú dávku, ale ani sa nevrátil k pracovnej činnosti.
Rozlišujeme štyri prípady, kedy takáto okolnosť môže nastať:
Živnostník viac ako 10 kalendárnych dní ošetruje osobne a celodenne choré dieťa, chorého manžela, chorú manželku, chorého rodiča alebo chorého rodiča manžela (manželky), ktorého zdravotný stav podľa potvrdenia príslušného lekára nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou fyzickou osobou. Keďže nárok na ošetrovné má osoba len za najviac 10 kalendárnych dní, od 11.dňa už ošetrovné nedostáva.
Živnostník dostáva rodičovský príspevok z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť povinne nemocensky a dôchodkovo poistenej SZČO.
Živnostník je dočasne pracovne neschopný viac ako 52 týždňov, a preto už nemá nárok na nemocenskú dávku.
Živnostník vykonáva dobrovoľnú vojenskú prípravu a podľa svojho vyhlásenia v tomto období nepodniká.
Na tieto štyri prípady sa už nevzťahuje automatické vylúčenie povinnosti platiť sociálne odvody. V týchto prípadoch ide totiž o prerušenie povinného dôchodkového a nemocenského poistenia.
Hlavný rozdiel je v tom, že prerušenie povinnosti platiť odvody musí živnostník Sociálnej poisťovni nahlásiť, kým vylúčenie povinnosti platiť poistné sa uplatňuje automaticky.
Prerušenie povinnosti platiť sociálne odvody živnostník oznámi Sociálnej poisťovni na základe registračného listu fyzickej osoby, v ktorom vyznačí, od akého obdobia sa mu prerušuje povinné poistenie.
Môže ísť buď o obdobie od 11. dňa ošetrovania blízkej osoby, obdobie od prvého dňa poberania rodičovského príspevku, o obdobie odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania dočasnej PN alebo o obdobie začiatku výkonu dobrovoľnej vojenskej prípravy.
Ak živnostník skončí po 11. dni ošetrovať blízku osobu, poberať rodičovský príspevok, po uplynutí 52 týždňov sa mu skončí dočasná „péenka“, alebo ukončí výkon dobrovoľnej vojenskej prípravy, musí Sociálnej poisťovni oznámiť ukončenie prerušenia povinného poistenia.
Opäť tak učiní na základe registračného listu fyzickej osoby, v ktorom vyznačí dátum, od ktorého sa mu končí prerušenie povinného dôchodkového a nemocenského poistenia.
POZOR!
V prípade, že živnostník svoje povinné dôchodkové a nemocenské poistenie nepreruší, Sociálna poisťovňa na neho hľadí, ako keby mal povinnosť platiť poistné.
Ak poistné do Sociálnej poisťovne nezaplatí bez toho, aby svoje poistenie formálne prerušil, objaví sa v zozname dlžníkov Sociálnej poisťovne.
Príklad
Povinne dôchodkovo a nemocensky poistená podnikateľka začne 15. októbra tohto roka, teda 6 týždňov pred očakávaným termínom pôrodu, poberať materskú dávku. Dieťa sa žene narodí 28. novembra tohto roka. Sociálna poisťovňa jej bude materskú dávku vyplácať 34 týždňov (nejde o osamelú matku, ktorá má nárok na 37-týždňové poberanie materskej dávky). Materskú dávku jej tak Sociálna poisťovňa prestane vyplácať 10. júna 2020.
Počas poberania materskej dávky, teda od 15. októbra 2019 do 10. júna 2020, podnikateľka automaticky nemusí platiť sociálne odvody.
Ak však začne od 11. júna 2020 dostávať z úradu práce a sociálnych vecí rodičovský príspevok a nechce ďalej platiť poistné na dôchodkové a nemocenské poistenie, musí do Sociálnej poisťovne predložiť vyhlásenie o tom, že nevykonáva činnosť povinne nemocensky a dôchodkovo poistenej SZČO.
Súčasne musí do poisťovne predložiť vyplnený Registračný list fyzickej osoby, na ktorom vyznačí, že sa jej od 11. júna 2020 prerušuje povinné dôchodkové a nemocenské poistenie.
Keď jej skončí nárok na rodičovský príspevok (k 15. októbru 2022, teda po troch rokoch od narodenia dieťaťa), musí opäť predložiť Sociálnej poisťovni vyplnený Registračný list fyzickej osoby s vyznačením dátumu, od ktorého sa jej končí prerušenie sociálneho poistenia (dátum ukončenia poberania rodičovského príspevku).
Po skončení prerušenia sociálneho poistenia by však sociálne odvody žena naďalej neplatila, keďže v rokoch 2020 až 2021 nepodnikala a nemala teda žiadny príjem z podnikania.
Od 1. júla 2022 do 30. júna 2023 by totiž sociálne odvody neplatili tí živnostníci, ktorých hrubý príjem za rok 2021 by bol nižší ako 12-násobok aktuálnej sumy minimálneho vymeriavacieho základu.
Príklad
Živnostník, ktorý povinne platí do Sociálnej poisťovne odvody, začal osobne a celodenne ošetrovať svoje choré dieťa. Prvých desať dní tzv. „OČR“ automaticky nemusí platiť do Sociálnej poisťovne odvody. Ak by však dieťa bolo choré viac ako 10 dní, živnostník musí Sociálnej poisťovni oznámiť prerušenie povinného dôchodkového a nemocenského poistenia.
Urobí tak na základe Registračného listu fyzickej osoby, na ktorom ako prvý deň prerušenia sociálneho poistenia vyznačí 11. deň ošetrovania chorého dieťaťa. Ak sa obdobie ošetrovania dieťaťa trvajúce viac ako 10 dní skončí, živnostník musí Sociálnej poisťovni nahlásiť na základe Registračného listu fyzickej osoby ukončenie prerušenia povinného poistenia. Živnostník začne opäť platiť odvody do Sociálnej poisťovne za obdobie odo dňa, ktorý nasleduje po skončení prerušenia povinného poistenia.
Príklad
Povinne dôchodkové a nemocensky poistený živnostník je dlhodobo dočasne práceneschopný. Ak jeho „péénka“ trvá menej ako 52 týždňov, tak automaticky nemusí platiť poistné do Sociálnej poisťovne.
Ak by však bol práceneschopný viac ako 52 týždňov (nepožiadal by Sociálnu poisťovňu o invalidný dôchodok, keďže nespĺňa podmienky na jeho výplatu), musí svoje povinné sociálne poistenie formálne prerušiť.
Do Sociálnej poisťovne musí podať Registračný list fyzickej osoby, na ktorom ako prvý deň prerušenia sociálneho poistenia uvedie deň nasledujúci po uplynutí 52 týždňov trvania dočasnej PN.
Ak sa jeho dlhodobá „péenka“ skončí, musí Sociálnej poisťovni oznámiť skončenie prerušenia povinného poistenia. Deň skončenia prerušenia povinného poistenia (totožný s dňom ukončenia dočasnej PN) vyznačí v Registračnom liste fyzickej osoby, ktorý odovzdá do Sociálnej poisťovne.
Od dňa nasledujúceho po skončení prerušenia sociálneho poistenia je živnostník opäť povinný platiť sociálne odvody za podmienky, že jeho hrubý príjem za sledované obdobie presiahol 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu.
Ak by bol živnostník na „péenke“ napríklad od 20. októbra 2019 do 12. februára 2021, tak by sa k 13. februáru 2021 jeho povinnosť platiť sociálne odvody posudzovala podľa výšky hrubého príjmu, ktorý živnostník dosiahol ešte v roku 2019. Išlo by o hranicu 6 078 eur.
V prípade, že by bol za rok 2019 jeho hrubý príjem vyšší ako 6 078 eur, bol by povinný platiť sociálne odvody za obdobie od 13. februára 2021 do 30. júna 2021.
Od 1. júla 2021 by živnostník povinne platil sociálne odvody v prípade, ak by jeho hrubý príjem za rok 2020 presiahol 12-násobok aktuálneho minimálneho vymeriavacieho základu.
Pôjde o sumu približne 6 500 eur (ide len o odhad, keďže minimálny vymeriavací základ na rok 2021 bude známy až v marci 2020).
Celý rok 2020 bol však tento živnostník PN, a preto mu povinnosť platiť sociálne odvody k 1. júlu 2021 zanikne.
