Na aké dávky zo Sociálnej poisťovne má nárok živnostník a zamestnanec v roku 2020?

Štyria z piatich živnostníkov platia do Sociálnej poisťovne najnižšie možné sociálne odvody. Keďže sociálne poistenie je (s výnimkou dôchodkového poistenia) absolútne zásluhové, nízke platby na sociálne poistenie znamenajú aj nízke dávky. Oproti zamestnancom preto živnostníci dostávajú zo sociálneho poistenia oveľa nižšie dávky.

Najprv si pripomeňme, aké sociálne odvody platí zamestnanec a aké samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO).

Samotný zamestnanec zo svojej hrubej mzdy do Sociálnej poisťovne platí:

• poistné na dôchodkové poistenie so sadzbou 7 % (4 % z hrubej mzdy na starobné poistenie a 3 % z hrubej mzdy na invalidné poistenie),
• poistné na nemocenské poistenie v sume 1,4 % z hrubej mzdy,
• poistné na poistenie v nezamestnanosti vo výške 1 % z hrubej mzdy.

Spolu je to 9,4 % z hrubej mzdy, ktoré smerujú do Sociálnej poisťovne priamo zo zárobku zamestnanca.

Ďalšie sociálne odvody za zamestnanca platí jeho zamestnávateľ, tieto odvody mu však nestŕha z jeho hrubého zárobku, ale platí ich nad rámec hrubej mzdy. Ide o :

• 1,4 % z hrubej mzdy na nemocenské poistenie,
• 14 % z hrubej mzdy na starobné poistenie,
• 3 % z hrubej mzdy na invalidné poistenie a
• 1 % z hrubej mzdy zamestnanca na poistenie v nezamestnanosti.
• poistné do rezervného fondu solidarity so sadzbou 4,75 % (je to súčasť dôchodkového poistenia),
• poistné na garančné poistenie vo výške 0,25 % z hrubej mzdy
• poistné na úrazové poistenie zamestnanca v sume 0,8 % z hrubého zárobku zamestnanca.

Spolu tak sadzba sociálnych odvodov zamestnávateľa za zamestnanca predstavuje 25,2 %. Tieto odvody sú súčasťou tzv. superhrubej mzdy, resp. súčasťou celkovej ceny práce.

V prémiovej časti obsahu nájdete:

• SZČO do Sociálnej poisťovne povinne platí
• Nemocenská dávka
• Materská dávka
• Ošetrovné (OČR)
• Vyrovnávacia dávka
• Starobný dôchodok
• Predčasný starobný dôchodok
• Praktické príklady

SZČO do Sociálnej poisťovne povinne platí len :

• poistné na dôchodkové poistenie so sadzbou 28,75 % z vymeriavacieho základu ( 18 % na starobné poistenie, 6 % na invalidné poistenie a 4,75 % do rezervného fondu solidarity)
• poistné na nemocenské poistenie so sadzbou 4,4 % z vymeriavacieho základu.

Jediné dva druhy poistenia, ktoré platia zamestnanec aj SZČO, sú teda dôchodkové poistenie a nemocenské poistenie. Kým úhrnná sadzba na dôchodkové poistenie je pre zamestnanca (spolu so zamestnávateľom) a SZČO rovnaká (28,75 %), pri nemocenskom poistení platia zamestnanec aj zamestnávateľ spoločne 2,8 % z hrubej mzdy a SZČO 4,4 % zo svojho vymeriavacieho základu. To, prečo je tomu tak, si vysvetlíme v ďalšej časti o nemocenskej dávke.

Z nemocenského poistenia sa vyplácajú nasledovné štyri dávky.

1. Nemocenská dávka

Ide o dávku pre poistenca, ktorý bol pre chorobu alebo úraz uznaný dočasne práceneschopným na výkon zárobkovej činnosti alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie.

Dočasná pracovná neschopnosť zamestnanca alebo SZČO musí vzniknúť počas trvania nemocenského poistenia alebo v ochrannej lehote, ktorá trvá sedem dní po skončení nemocenského poistenia.

Dávka dosahuje od 1. do 3. dňa trvania práceneschopnosti (počítajú sa všetky kalendárne dni, teda aj soboty a nedele) 25 % z denného vymeriavacieho základu a od 4. dňa „péenky“ je to 55 % z denného vymeriavacieho základu. Pri výpočte výšky dávky sa v zásade vychádza z prechádzajúceho roku.

Živnostník dostáva nemocenskú dávku od 1. dňa zo Sociálnej poisťovne, zamestnanci najprv poberajú počas prvých desiatich dní PN náhradu príjmu od zamestnávateľa a od 11. dňa im začína vyplácať nemocenskú dávku Sociálna poisťovňa. Práve toto je dôvodom, prečo sadzba na nemocenské poistenie je pre SZČO 4,4 % a pre zamestnanca spolu so zamestnávateľom „len“ 2,8 %.

Zamestnanec nesmie mať počas trvania PN príjem za vykonanú prácu, ktorý sa považuje za vymeriavací základ, vyplatený za obdobie dočasnej PN (rozhoduje, za aké obdobie je príjem vyplatený, nie v akom období a či ide o príjem za vykonanú prácu). U živnostníka sa nesleduje, či dosahuje príjem počas dočasnej pracovnej neschopnosti (neznamená to však, že môže osobne vykonávať zárobkovú činnosť).

Živnostník musí mať zaplatené poistné na nemocenské poistenie v správnej sume do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť. Poisťovňa pritom sleduje obdobie posledných piatich rokov, pričom toleruje sumu dlžného poistného na nemocenské poistenie nižšiu ako 5 eur.

Príklad

Živnostník platil celý rok 2019 odvody z minimálneho mesačného vymeriavacieho základu (VZ) v sume 477 eur.

Jeho denný vymeriavací základ na výpočet dávky sa v roku 2020 určí tak, že sa spočítajú všetky mesačné vymeriavacie základy v danom roku a výsledok sa vydelí počtom dní v roku.

Denný VZ sa teda určí takto:

477×12/365 = 15,70 eura

Za prvý až tretí deň trvania PN dostane živnostník 25 % z denného VZ, čo predstavuje 3,93 eura na deň (0,25×15,70). Za tri dni to bude 11,79 eura.

Od štvrtého dňa nemocenská dávka dosiahne 55 % z denného VZ, čo je 8,64 eura denne. Ak by bol živnostník na PN desať dní, dostal by zo Sociálnej poisťovne v tomto roku 72,27 eur (11,79+7×8,64).

Pri „péenke“ v trvaní 30 dní by mu poisťovňa poslala 245,07 eura (11,79+27×8,64).

Okrem toho, živnostník počas trvania PN nie je povinný platiť poistné na sociálne poistenie. Ak by teda bol na „péenke“ napríklad polovicu mesiaca, tak za daný mesiac platí sociálne odvody v polovičnej sume. Ak by zaplatil odvody (napr. trvalým príkazom v banke) v plnej výške, môže Sociálnu poisťovňu požiadať o vrátenie odvodov za obdobie trvania PN.

Príklad

Zamestnanec vlani zarábal v hrubom celý rok 1 092 eur (priemerná mzda zamestnanca za rok 2019).

Jeho denný vymeriavací základ (VZ) na výpočet dávky na rok 2020 sa určí tak, že sa spočítajú všetky vymeriavacie základy v danom roku a výsledok sa vydelí počtom dní v roku.

Denný VZ sa určí takto: 1 092×12/365 =  35,90 eura

Za prvé tri dni „péenky“ dostane od zamestnávateľa náhradu príjmu vo výške 25 % z denného VZ. Predstavuje to 8,98 eura na deň (0,25×35,90), teda za tri dni dávka dosiahne 26,94 eura.

Od štvrtého dňa sa výška náhrady príjmu upravuje na 55 % z denného VZ. Pôjde o 19,75 eura na deň (0,55×35,90).

Za štvrtý až desiaty deň tak bude náhrada príjmu od zamestnávateľa predstavovať 138,22 eura.

Od jedenásteho dňa trvania PN začne zamestnancovi nemocenskú dávku vyplácať Sociálna poisťovňa, a to vo výške 19,75 eura na deň. Za 20 dní by nemocenská dávka zamestnanca z poisťovne predstavovala 395 eur.

Za mesiac, ktorý trval 30 dní, by tak zamestnanec s priemernou mzdou na Slovensku počas „péenky“ dostal 560,16 eura (26,94+138,22+395).

2. Materská dávka

Ide o dávku nemocenského poistenia, ktorú vypláca Sociálna poisťovňa z dôvodu tehotenstva alebo starostlivosti o narodené dieťa.

Dávka od 1. mája 2017 dosahuje 75 % z denného vymeriavacieho základu a Sociálna poisťovňa ju vypláca spravidla 34 týždňov od vzniku nároku na ňu. Pri výpočte výšky dávky sa rovnako ako pri iných dávkach nemocenského poistenia v zásade vychádza z prechádzajúceho roka.

Podmienkou pre vznik nároku na dávku je získanie najmenej 270 dní nemocenského poistenia v posledných 2 rokoch pred pôrodom (započítava sa predchádzajúce obdobie akéhokoľvek ukončeného nemocenského poistenia, ako aj obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky a obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby z dôvodu nároku na rodičovský príspevok).

Zamestnanec nesmie mať počas poberania materskej dávky príjem za vykonanú prácu, ktorý sa považuje za vymeriavací základ, vyplatený za obdobie poberania dávky (rozhoduje, za aké obdobie je príjem vyplatený, nie v akom období a či ide o príjem za vykonanú prácu).

U živnostníka sa nesleduje, či dosahuje príjem počas poberania materskej dávky.

Príklad

Živnostníčka platila celý minulý rok odvody z minimálneho vymeriavacieho základu (VZ) 477 eur. Jej denný vymeriavací základ na výpočet dávky sa určí tak, že sa spočítajú všetky vymeriavacie základy v danom roku a výsledok sa vydelí počtom dní v roku.

Denný VZ sa teda určí takto: 477×12/365 = 15,70 eura

Výška materskej dávky bude za jeden deň tehotenstva, resp. starostlivosti o narodené dieťa predstavovať 75 % z denného VZ, čo je 11,78 eura (0,75×15,70). Pri 30-dňovom mesiaci bude materská dávka 353,40 eura a pri 31-dňovom mesiaci dosiahne 365,18 eura.

Príklad

Zamestnankyňa vlani zarábala v hrubom celý minulý rok priemernú mzdu, teda 1 092 eur. Jej denný vymeriavací základ (VZ) na výpočet dávky sa určí tak, že sa spočítajú všetky vymeriavacie základy v danom roku a výsledok sa vydelí počtom dní v roku.

Denný VZ sa určí takto: 1 092×12/365 = 35,90 eura

Výška materskej dávky bude pre ženu za jeden deň tehotenstva, resp. starostlivosti o narodené dieťa predstavovať 75 % z denného VZ, čo je 26,93 eur (0,75×35,90).

Pri 30-dňovom mesiaci bude materská dávka 807,90 eura a pri 31-dňovom mesiaci dosiahne 834,83 eura.

3. Ošetrovné (OČR)

Je to nemocenská dávka poskytovaná spravidla z dôvodu osobného a celodenného ošetrovania chorej osoby, ktorou môže byť dieťa, manžel, manželka, rodič alebo rodič manžela (manželky).

Druhým dôvodom pre poskytnutie OČR môže byť osobná a celodenná starostlivosť o zdravé dieťa do desiatich rokov veku. Ide o prípady, keď dieťaťu bolo nariadené karanténne opatrenie, či škôlka alebo škola dieťaťa bola uzavretá pre karanténne opatrenia.

Suma ošetrovného tvorí 55 % z denného vymeriavacieho základu (VZ) a poskytuje sa za kalendárne dni (teda aj za soboty a nedele), najviac však 10 dní. Výnimkou je novozavedené tzv. pandemické ošetrovné, ktorého poberanie môže presiahnuť 10 dní a ktoré Sociálna poisťovňa poskytuje z dôvodu karantény pri uzatvorení škôl počas pandémie koronavírusu.

Pri výpočte výšky dávky sa rovnako ako pri iných dávkach nemocenského poistenia v zásade vychádza z prechádzajúceho roku. Zamestnanec nesmie mať počas poberania ošetrovného príjem za vykonanú prácu, ktorý sa považuje za vymeriavací základ, vyplatený za obdobie ošetrovania (rozhoduje, za aké obdobie je príjem vyplatený, nie v akom období a či ide o príjem za vykonanú prácu).

U živnostníka sa nesleduje, či dosahuje príjem počas vyplácania ošetrovného.

Príklad

Živnostník platil celý rok 2019 odvody z minimálneho vymeriavacieho základu (VZ) 477 eur. Jeho denný vymeriavací základ na výpočet dávky sa určí tak, že sa spočítajú všetky vymeriavacie základy v danom roku a výsledok sa vydelí počtom dní v roku.

Denný VZ sa určí nasledovne: 477×12/365 = 15,70 eura

Denná suma ošetrovného bude predstavovať 55 % z denného VZ, teda 8,64 eura (0,55×15,70). Za desať dní trvania „óčeerky“ tak živnostník dostane 86,40 eura.

Príklad

Zamestnanec zarábal v minulom roku v hrubom celý rok 1 092 eur.

Jeho denný vymeriavací základ (VZ) na výpočet dávky sa určí tak, že sa spočítajú všetky vymeriavacie základy v danom roku a výsledok sa vydelí počtom dní v roku.

Denný VZ sa určí takto: 1 092×12/365 = 35,90 eura

Denná suma ošetrovného bude predstavovať 55 % z denného VZ, teda 19,75 eura (0,55×35,90). Za desať dní trvania „óčeerky“ zamestnanec dostane 197,50 eura

4. Vyrovnávacia dávka

Ide o dávku nemocenského poistenia, ktorú za zákonom stanovených podmienok môže dostávať len zamestnankyňa, nie však žena ako SZČO. Ide o tie zamestnankyne, ktoré po materskej dovolenke nastúpili do práce a z dôvodu materstva sú preradené na horšie platenú prácu.

Preradenie na inú prácu pritom zamestnávateľovi prikazuje zákon, keďže vykonávanie pôvodnej práce je ženám do konca deviateho mesiaca po pôrode zakázané. Takisto môže ísť o tehotné ženy, ktoré boli zo zákona pred pôrodom preradené na horšie platenú prácu.

Ak takáto zamestnankyňa dosahuje kvôli preradeniu na inú prácu nižší príjem ako predtým, má nárok na vyrovnávaciu dávku. Táto dávka pritom dosahuje 55 % z rozdielu medzi pôvodnou hrubou mzdou a novou, nižšou hrubou mzdou na novom pracovisku.

Teraz si na konkrétnych prípadoch názorne ukážme, na aký starobný a predčasný starobný dôchodok by mal nárok živnostník a zamestnanec.

Starobný dôchodok

Suma starobného dôchodku závisí od tzv. priemerného osobného mzdového bodu (od bývalých zárobkov penzistu), počtu odpracovaných rokov a od tzv. aktuálnej dôchodkovej hodnoty (rovnakej pre všetky osoby). Táto hodnota na rok 2020 predstavuje 13,6361 eura.

Priemerný osobný mzdový bod tvorí priemer vypočítaný z osobných mzdových bodov za jednotlivé odpracované roky. Samotné osobné mzdové body sú podielom hrubých zárobkov zamestnanca (v prípade živnostníka ide o vymeriavacie základy, z ktorých platil odvody) v danom roku a priemernou mzdou na Slovensku v tom istom roku.

Pri výpočte výšky starobného dôchodku sa uplatňuje princíp solidarity. Ten spočíva v tom, že ľuďom, ktorých priemerný zárobok bol počas ich aktívneho života nižší ako priemerná mzda, štát priemerný osobný mzdový bod zvyšuje. Platí, že čím viac boli zárobky penzistu pod priemernou mzdou, tým výraznejšie štát penzistovi pridá.

Naopak, ľudia, ktorí počas života zarábali viac ako 1,25-násobok priemernej mzdy, majú svoje dôchodkové nároky znížené. Ich dôchodok tak nezodpovedá presne tomu, koľko kedysi zarábali. Dôchodky lepšie zarábajúcich sa pritom znižujú tým viac, čím výraznejšie bol ich príjem nad 1,25-násobkom priemernej mzdy na Slovensku.

Príklad

O dôchodok v tomto roku požiadal zamestnanec, ktorý odpracoval 42 rokov a počas života mal hrubý príjem na úrovni 1,4-násobku priemernej mzdy na Slovensku. Jeho priemerný osobný mzdový (POMB) bod preto predstavuje koeficient 1,4.

V celej výške sa mu však pri výpočte dôchodku zohľadní len POMB v hodnote 1,25. Zo zvyšnej hodnoty 0,15 sa mu v roku 2020 zohľadní len 68 %. Ide o hodnotu 0,102 (0,15×0,68). Jeho výsledný POMB po úprave dosiahne 1,352 (1,25+0,102).

Starobný dôchodok vypočítame tak, že výsledný POMB vynásobíme počtom odpracovaných rokov a aktuálnou dôchodkovou hodnotou, ktorá na rok 2020 predstavuje 13,6361 eura.

Postup je takýto: 1,352x42x13,6361= 774,40 eura

Starobný dôchodok tejto osoby predstavuje 774,40 eura.

Príklad

Teraz si predstavme, že o starobný dôchodok v tomto roku požiada živnostník, ktorý odpracoval 42 rokov. Celý život by platil odvody do Sociálnej poisťovne z minimálneho vymeriavacieho základu, ktorý tvorí polovicu z priemernej mzdy na Slovensku. Jeho priemerný osobný mzdový (POMB) bod preto dosahuje 0,5.

POMB sa mu upraví tak, že k jeho hodnote 0,5 sa v tomto roku pripočíta 20 % z hodnoty, ktorá chýba do hodnoty 1. Ide teda o hodnotu 0,5 (1-0,5), z ktorej 20 % tvorí 0,10.

Jeho výsledný POMB po úprave dosiahne 0,60 (0,5+0,10)

Starobný dôchodok vypočítame tak, že výsledný POMB vynásobíme počtom odpracovaných rokov a aktuálnou dôchodkovou hodnotou, ktorá na rok 2020 predstavuje 13,6361 eura.

Postup je takýto: 0,60x42x13,6361 = 343,63 eura

Starobný dôchodok tejto osoby predstavuje 343,63 eura.

Od 1. júla 2015 sa však na Slovensku zaviedol minimálny dôchodok. Ten pri 42 rokoch poistenia v tomto roku dosahuje 391,10 eura.

Tomuto živnostníkovi preto bude Sociálna poisťovňa tento rok vyplácať starobný dôchodok v mesačnej výške 391,10 eura. Ministerstvo práce a sociálnych vecí pritom navrhlo, aby sa minimálne dôchodky v najbližších rokoch nezvyšovali. Aj v roku 2021 by tak mal živnostník dostávať starobnú penziu v sume 391,10 eura.

Predčasný starobný dôchodok

Pri predčasnej starobnej penzii je výpočet dôchodku v zásade rovnaký, ako je tomu pri starobnom dôchodku. Rozdiel je v tom, že pri predčasnom odchode do dôchodku (najskôr dva roky pred dosiahnutím dôchodkového veku) sa plná suma starobného dôchodok penzistu znižuje o 0,5 % za každých začatých 30 dní, ktoré mu chýbajú do dovŕšenia penzijného veku.

Okrem toho musí žiadateľ o predčasný dôchodok spĺňať ďalšie podmienky:

-získať aspoň 15 rokov dôchodkového poistenia

– suma predčasného starobného dôchodku musí byť vyššia ako 1,2-násobok sumy životného minima pre plnoletú osobu. Od 1. júla tohto roka do 30. júna budúceho roka ide o sumu 257,80 eura.

Ak by teda zamestnancovi vyšiel starobný dôchodok v sume 774,40 eura a chcel by odísť do predčasnej penzie rok predtým, ako dosiahne dôchodkový vek, jeho starobná penzia by sa krátila o 6 % (0,5 % x 12 mesiacov).

Dosiahla by tak 727,94 eura (774,40 x 0,94).

Živnostník z predchádzajúceho príkladu, ktorý by išiel do predčasnej penzie rok pred dosiahnutím dôchodkového veku, by mal starobný dôchodok takisto krátený o 6 %.

Zo sumy 343,63 eura by sa mu tak znížil na 323,01 eura (343,63 x 0,94).

Pozor!

Predčasný starobný dôchodok sa na minimálny dôchodok nezvyšuje! Minimálny dôchodok sa totiž vzťahuje len na starobné dôchodky a invalidné dôchodky poberané po dovŕšení dôchodkového veku.

Spomínaný živnostník s minimálnymi odvodmi by tak dostával minimálny riadny starobný dôchodok v sume 391,10 eura, avšak jeho predčasný starobný dôchodok pri odchode do dôchodku o rok skôr by predstavoval 323,01 eura.

Ak by však tento živnostník dosiahol dôchodkový vek, jeho predčasný starobný dôchodok  by sa od dovŕšenia penzijného veku zvýšil na minimálny starobný dôchodok vo výške 391,10 eura (suma platná na rok 2020).

Živnostníkovi by sa tak jednoznačne oplatilo ísť do predčasnej penzie, keďže by rok dostával predčasný dôchodok a po dovŕšení dôchodkového veku by jeho minimálna penzia bola v rovnakej výške, ako keby do predčasnej penzie nešiel.

Odporúčané ebooky

K téme