Náhrada ušlého zisku: Kedy si podnikateľ môže nárokovať to, čo mohol zarobiť?

Pri podnikateľskej činnosti sú zmluvné vzťahy medzi podnikateľmi spravidla uzatvárané s cieľom dosiahnuť určitý hospodársky výsledok, najčastejšie zisk. Ak však jedna zo zmluvných strán poruší svoju povinnosť, následkom nemusí byť iba vznik bezprostrednej majetkovej škody, ale aj strata príležitosti dosiahnuť príjem, s ktorým podnikateľ pri riadnom splnení zmluvy reálne dosiahol. Právny poriadok preto za určitých podmienok umožňuje požadovať náhradu aj za takýto nedosiahnutý majetkový prospech. Táto strata majetkového prospechu môže byť zapríčinená napríklad tým, že podnikateľ nezrealizuje obchod, nemôže určitý čas prevádzkovať svoju podnikateľskú činnosť alebo príde o výnos, ktorý by za bežných okolností dosiahol. Aj takáto ujma môže predstavovať škodu, konkrétne ušlý zisk.

Podľa § 379 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“) sa pri náhrade škody nahrádza skutočná škoda a ušlý zisk. Kým pri skutočnej škode dochádza k reálnemu zmenšeniu existujúceho majetku poškodeného, pri ušlom zisku spočíva ujma v tom, že sa majetok podnikateľa nezväčšil tak, ako by sa pri pravidelnom priebehu udalostí odôvodnene zväčšil. Nárok na ušlý zisk však nevzniká už samotným tvrdením podnikateľa, že v budúcnosti mohol zarobiť určitú sumu.

Kedy vzniká podnikateľovi nárok na náhradu ušlého zisku?

Základným ustanovením upravujúcim zodpovednosť za škodu v obchodnoprávnych vzťahoch je § 373 Obchodného zákonníka. Na úspešné uplatnenie nároku musí podnikateľ preukázať predovšetkým porušenie právnej povinnosti druhou stranou, vznik škody a existenciu príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodou.

V praxi preto nestačí preukázať napríklad iba to, že obchodný partner nedodal objednaný tovar včas. Podnikateľ musí zároveň preukázať, že práve v dôsledku tohto porušenia prišiel o konkrétny zisk, ktorý by inak dosiahol. Ak by k strate zákazky alebo k poklesu príjmov došlo aj bez porušenia povinnosti obchodného partnera, príčinná súvislosť medzi jeho konaním a ušlým ziskom nebude daná.

Rozsah náhrady škody je navyše obmedzený aj jej predvídateľnosťou. Podľa § 379 Obchodného zákonníka sa nenahrádza škoda presahujúca rozsah, ktorý povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu predvídala alebo pri obvyklej starostlivosti mohla predvídať ako možný následok porušenia svojej povinnosti.

V tejto súvislosti je potrebné dodať, že ustanovenie § 379 Obchodného zákonníka má dispozitívny charakter, a preto sa od neho zmluvné strany môžu dohodou odchýliť. V zmluve si tak môžu rozsah náhrady škody oproti zákonnej úprave rozšíriť alebo naopak obmedziť.

Ako sa určuje výška ušlého zisku?

Pokiaľ ide o určenie výšky ušlého zisku, určité východisko pre jeho výpočet poskytuje rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 28.08.2008, sp. zn. 25 Cdo 1233/2006. Podľa tohto rozhodnutia sa pri stanovení výšky ušlého zisku vychádza z celkových predpokladaných výnosov z podnikania, od ktorých sa odpočítajú predpokladané náklady potrebné na ich dosiahnutie. Ušlý zisk tak predstavuje hypotetickú kategóriu, ktorej výška zodpovedá rozdielu medzi celkovým príjmom, ktorý by poškodený z podnikania dosiahol, a nákladmi potrebnými na dosiahnutie tohto príjmu, a to bez ohľadu na to, či poškodený tieto náklady v skutočnosti vynaložil.

Keďže presné určenie toho, koľko by podnikateľ zarobil, ak by škoda nevznikla, môže byť v niektorých prípadoch komplikované, Obchodný zákonník v § 381 pozná aj osobitný spôsob určenia jeho výšky. Namiesto skutočne ušlého zisku môže poškodený požadovať tzv. abstraktný ušlý zisk, ktorý sa spravidla dosahuje v poctivom obchodnom styku za podmienok obdobných podmienkam porušenej zmluvy v podnikateľovom okruhu podnikania.

Táto možnosť však podnikateľa nezbavuje povinnosti preukázať, že mu ušlý zisk vôbec vznikol a že bol spôsobený porušením povinnosti druhej strany. § 381 Obchodného zákonníka predovšetkým uľahčuje určenie výšky ušlého zisku, nemožno ho však chápať tak, že každé porušenie obchodnej zmluvy automaticky zakladá nárok na obvyklý zisk v danom odvetví.

Prevenčná povinnosť

Podľa § 384 ods. 1 Obchodného zákonníka vzniká osobe, ktorej hrozí vznik škody, prevenčná povinnosť spočívajúca v povinnosti vykonať primerané opatrenia smerujúce k odvráteniu hroziacej škody alebo k zmierneniu jej rozsahu. Táto osoba teda nemôže zostať pasívna a iba sa prizerať vzniku alebo zväčšovaniu škody, ale je povinná aktívne konať tak, aby jej vzniku zabránila, prípadne aby minimalizovala jej následky.

V súvislosti s vykonaním takýchto opatrení patrí podľa § 384 ods. 2 Obchodného zákonníka dotknutej osobe voči povinnej osobe nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov. Povinnou osobou je pritom zmluvná strana, ktorej konanie alebo opomenutie vyvolalo hrozbu vzniku škody. Tieto náklady je povinná nahradiť bez ohľadu na to, či opatrenia prijaté osobou, ktorej škoda hrozila alebo už vznikla, napokon viedli k úplnému odvráteniu alebo zmierneniu škody.

Záver

Možnosť požadovať náhradu ušlého zisku chráni podnikateľa aj v prípadoch, keď porušenie povinnosti obchodným partnerom priamo nezmenší jeho existujúci majetok, ale pripraví ho o príjem, ktorý by inak reálne dosiahol. Náhrada ušlého zisku však neslúži na kompenzáciu každého neuskutočneného podnikateľského plánu alebo očakávania budúceho zárobku.

Pre úspešné uplatnenie nároku je preto rozhodujúce vedieť preukázať, že očakávaný zisk nebol iba hypotetický, ale vychádzal z konkrétnych a reálne existujúcich okolností, a zároveň určiť jeho výšku a obdobie, za ktoré vznikol. Podnikateľ musí tiež preukázať priamu súvislosť medzi porušením povinnosti obchodného partnera a stratou očakávaného príjmu a zároveň podniknúť primerané kroky na to, aby ďalšiemu narastaniu škody zabránil. V praxi preto o úspechu nároku na náhradu ušlého zisku často nerozhoduje samotné porušenie zmluvy, ale najmä kvalita dôkazov o tom, čo by podnikateľ nebyť tohto porušenia skutočne zarobil.

K téme