Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Príjem z predaja nehnuteľnosti je v súlade s §9 ods. 1 písm. a) ZDP v aktuálnom znení oslobodený od dane v prípade, ak uplynulo najmenej 5 rokov od nadobudnutia nehnuteľnosti alebo od jej vyradenia z obchodného majetku, ak bola táto nehnuteľnosť zahrnutá do obchodného majetku.
Pri predaji nehnuteľnosti je potrebné zvážiť, či sa daňovník stal vlastníkom predávanej nehnuteľnosti do 31.12.2010 alebo až po tomto dátume, uvádza poradenská spoločnosť Accace.
Daň z predaja nehnuteľností
V prípade, že daňovník nehnuteľnosť nadobudol do konca roka 2010, môže ešte stále pri jej predaji uplatniť oslobodenie aj v prípade, že mal v danej nehnuteľnosti trvalý pobyt počas najmenej 2 rokov bezprostredne predchádzajúcich predaju tejto nehnuteľnosti. Toto oslobodenie bolo síce zo zákona, resp. jeho všeobecných ustanovení vypustené, avšak v zmysle prechodných ustanovení § 52j ods. 2 Zákona č. 595/2003 Z.z, o dani z príjmov (ďalej len „ZDP“), naďalej platí pre nehnuteľnosti obstarané do 31.12.2010.
Príjem z predaja nehnuteľnosti je oslobodený taktiež v prípade, ak sa jedná o predaj nehnuteľnosti nadobudnutej dedením v priamom rade alebo niektorým z manželov, a to v prípade, ak uplynie aspoň päť rokov odo dňa jej nadobudnutia do vlastníctva alebo spoluvlastníctva poručiteľa. Aj v tomto prípade je potrebné, aby táto nehnuteľnosť nebola zahrnutá v obchodnom majetku najmenej 5 rokov predchádzajúcich predaju.
Vo všeobecnosti sa dňom nadobudnutia nehnuteľnosti rozumie deň vkladu do katastra nehnuteľností. Výnimky z tohto pravidla stanovujú osobitné predpisy, napr. katastrálny zákon.
Na vybrané príklady z praxe odpovedal Miloslav Jošt, Senior Tax Consultant Accace k.s. .
Príklad 1:
Predaj nehnuteľnosti nadobudnutej darom
Darovaním som nadobudol dom od rodičov, pričom zmluva bola podpísaná dňa 30.12.2010 a návrh do katastra podaný 30.12.2010. Kataster urobil vklad a uviedol ma ako vlastníka až 1.3.2011. V zmluve nemám uvedený znalecky posudok, akú mala nehnuteľnosť hodnotu v čase darovania. V dome mám trvalý pobyt viac ako 5 rokov a teraz ho chcem predať. Dom nebol zahrnutý do obchodného majetku.
Musím zaplatiť daň z predaja nehnuteľnosti?
Musím zaplatiť daň z celej sumy predaja?
Je možné urobiť spätne posudok do darovacej zmluvy za rok 2011?
Dňom nadobudnutia darovanej nehnuteľnosti sa v danom prípade rozumie deň vkladu do katastra nehnuteľností, takže v tomto prípade nastal vklad do katastra nehnuteľností až v roku 2011. Z dôvodu nadobudnutia nehnuteľnosti po 31.12.2010 nie je možné použiť prechodné ustanovenie § 52j ods. 2 ZDP, t.j. nie je možné aplikovať oslobodenie na príjem predaja nehnuteľností z dôvodu prípadného trvalého pobytu v tejto nehnuteľnosti.
Rovnako nie je splnená podmienka na uplatnenie oslobodenia od dane, a to podmienka uplynutia piatich rokov odo dňa nadobudnutia nehnuteľnosti. Vyššie uvedené znamená, že predmetný príjem bude zdaniteľným príjmom.
Keďže vychádzame z predpokladu, že príjem z predaja nehnuteľnosti u darcu by bol v čase darovania od dane oslobodený podľa §9 ZDP, máme zato, že sa za výdavok môže použiť reprodukčná obstarávacia cena nehnuteľnosti v čase darovania. Za týmto účelom je vhodné si nechať spracovať znalecký posudok.
Príklad 2:
Predaj nehnuteľnosti zdedenej v priamom rade po častiach
V roku 2011 som po otcovi zdedil byt, ktorého 1/4 vlastnil dlhšie ako 20 rokov a zvyšné 3/4 zdedil až v roku 2008, t.j. celú nehnuteľnosť vlastnil menej ako 4 roky. Byt nebol zahrnutý do obchodného majetku.
Budem platiť daň z predaja tohto bytu?
Vychádzajúc z predpokladu, že v prípade 3/4 domu ešte neuplynula doba 5 rokov od jeho nadobudnutia poručiteľom práve príjem z predaja predmetného bytu vo výške 3/4 bude predmetom zdanenia.
Príklad 3:
Predaj nehnuteľnosti zdedenej v nepriamom rade a uplatnenie preukázateľných výdavkov
V roku 2012 som zdedil 1/2 bytu po zosnulej sestre. Jediným dedičom bola mama, ktorá sa v rámci dedičského konania zriekla dedičstva v prospech svojich zvyšných dvoch detí – mňa a môjho brata. My s bratom sme byt predali. Byt nebol zahrnutý do obchodného majetku.
Budem platiť daň z predaja tohto bytu?
Ak áno, dajú sa do zníženia základu dane započítať preukázateľné náklady ako napríklad poplatky za byt od doby úmrtia sestry, poplatok realitnej kancelárii, dedičské poplatky a iné?
Predmetný príjem z predaja danej nehnuteľnosti je zdaniteľným príjmom. Keďže sa v danom prípade nejedná o dedenie v priamom rade, nie je možné uplatniť oslobodenie od dane podľa § 9 ods. 1 písm. b) ZDP.
Ako výdavok je v prípade získania nehnuteľnosti dedením možné v súlade s §8 ods. 5 písm. b) a §25 ods. 1 písm. c) ZDP použiť reprodukčnú obstarávaciu cenu zistenú v súlade so Zákonom o účtovníctve.
Reprodukčnou obstarávacou cenou sa pritom rozumie cena, za ktorú by sa majetok obstaral v čase, keď sa o ňom účtuje.
Zákon o účtovníctve presne nešpecifikuje, akým spôsobom sa určí reprodukčná obstarávacia cena, za najlepší spôsob pre účely uplatnenia §8 ods. 5 písm. b) ZDP považujeme stanovenie ceny znaleckým posudkom alebo použitie ceny uvedenej v rozhodnutí o dedičstve. Ako daňový výdavok je okrem vyššie uvedeného v súlade s §8 ods. 5 možné považovať aj výdavky preukázateľne vynaložené na obstaranie majetku ako i výdavky súvisiace s predajom okrem výdavkov na osobné účely.
Príklad 4:
Predaj nehnuteľnosti s pozemkom
Vlastním pozemok, ktorý som nadobudol v roku 2003, a dom na tomto pozemku, ktorý bol skolaudovaný až v roku 2009. Predmetný dom nemám zaradený v obchodnom majetku. Plánujem predať túto nehnuteľnosť.
Je potrebné posudzovať zvlášť predaj domu a zvlášť predaj pozemku?
Z čoho sa vyráta daň a odvod do zdravotnej poisťovne?
Ak daňovník predáva dom spolu s pozemkom, pričom v kúpnej zmluve je kúpna cena dohodnutá úhrnnou sumou a nie je stanovená jednotlivo pre každú z predávaných nehnuteľností, je potrebné aj v takomto prípade posudzovať splnenie podmienok na oslobodenie príjmov z predaja predmetných nehnuteľností od dane samostatne za každú z predávaných nehnuteľností, t.j. samostatne za pozemok a samostatne za dom.
Ak je príjem z predaja pozemku oslobodený od dane a príjem z predaja domu je zdaniteľným príjmom, potom musí daňovník, kúpnu cenu rozčleniť a určiť, aký príjem z celkového dosiahnutého príjmu dosiahol z predaja rodinného domu (zdaniteľný príjem) a aký príjem za predaj pozemku (príjem oslobodený od dane).
Vzhľadom k tomu, že v danom prípade od obstarania pozemku uplynulo viac než 5 rokov, je príjem z predaja pozemku oslobodený od dane. Pri dome nadobudnutom vlastnou výstavbou alebo dodávateľským spôsobom je potrebné pri posudzovaní momentu nadobudnutia nehnuteľnosti vychádzať z kolaudačného rozhodnutia. Nakoľko zo zadania vyplýva, že k predaju domu došlo, resp. dôjde v lehote kratšej ako 5 rokov od nadobudnutia (kolaudácie), príjem z jeho predaja sa považuje za zdaniteľný príjem z predaja nehnuteľností.
Do základu dane sa zahŕňa zdaniteľný príjem znížený o výdavky preukázateľne vynaložené na jeho dosiahnutie. Výdavkami pritom môže byť kúpna cena nehnuteľnosti, ako aj výdavky spojené s výstavbou nehnuteľnosti. Za výdavok však nie je možné považovať hodnotu vlastnej práce na nehnuteľnosti.
Príjmy z predaja nehnuteľnosti budú podliehať taktiež odvodom na zdravotné poistenie, pričom vymeriavací základ pre platenie odvodov bude zhodný so základom dane pre účely dane z príjmov (§ 13 ods. 7 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení).
Príklad 5:
Príjem z prenájmu nehnuteľnosti pri manželoch v bezpodielovom spoluvlastníctve
S manželom prenajímame nehnuteľnosť v osobnom vlastníctve, ktorá patrí do BSM. Ja som bola zamestnaná celý rok 2012, manžel len 4 mesiace. Manžel je zároveň celý rok konateľom spoločnosti s ručením obmedzeným, kde nepoberá žiadny príjem.
Môže si zahrnúť celý príjem z prenájmu do daňového priznania B len jeden z manželov?
Príjmy z prenájmu, ktoré plynú manželom z ich bezpodielového spoluvlastníctva, sa zahŕňajú do základu dane v rovnakom pomere u každého z nich, ak sa nedohodnú inak; v tom istom pomere sa zahŕňajú do základu dane výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie alebo udržanie týchto príjmov. To znamená, že je možné zahrnúť všetky príjmy z prenájmu v danom období do daňového priznania iba u jedného z manželov, ak sa manželia tak dohodnú.
V súlade s §9 ods. 1 písm. g) ZDP sú príjmy z prenájmu do 500 eur od dane oslobodené, pričom ak takto vymedzené príjmy presiahnu 500 eur, do základu dane sa zahrnú len príjmy nad takto ustanovenú sumu. Výdavky k príjmov zahrnovaných do základu dane sa zistia rovnakým pomerom, ako je pomer príjmov zahrnovaných do základu dane k celkovým príjmom. V prípade aplikácie paušálnych výdavkov pri príjmoch z prenájmu nad 500 eur sa výdavky vo výške 40% vypočítajú zo sumy zdaniteľného príjmu, t.j. zo sumy príjmu nad sumu 500 eur. Upozorňujeme, že paušálne výdavky v súvislosti s príjmami z prenájmu bolo možné naposledy uplatniť v daňovom priznaní za rok 2012.
Príklad 6:
Prevod nehnuteľností a zdravotné poistenie
Základ dane z prevodu nehnuteľností mám vo výške 25 000 EUR. Z tohto zisku odvediem daň z príjmu 19%, čo je 4750 EUR a do zdravotnej poisťovne odvediem 14 %, ale zo sumy 25 000 € – 4 750 € = 20 250 €. Druhá možnosť je, že sa do zdravotnej poisťovne odvádza 14 % zo zisku, t.j. odvod do zdravotnej poisťovne by mal byť 14% zo sumy 25 000 €.
Ktorý postup je správny?
Z čoho sa rátajú odvody do zdravotnej poisťovne zo zisku z prevodu nehnuteľnosti?
V súlade s §10b ods. 1 písm. d) Zákona o zdravotnom poistení (ďalej len „Zákon“) sa za zárobkovú činnosť na účely zdravotného poistenia rozumie aj dosahovanie tzv. ostatných príjmov podľa §8 Zákona o dani z príjmov, t.j. aj príjmov z prevodu vlastníctva nehnuteľností.
V súlade s §13 ods. 7 Zákona sa vymeriavacím základom pre odvod zdravotného poistenia z príjmov z prevodu nehnuteľností považuje výška základu dane z príjmov fyzických osôb dosiahnutá v rozhodujúcom období. Vyššie uvedené znamená, že vymeriavacím základom na účely výpočtu zdravotného poistenia je suma 25 000 EUR, t.j. suma, ktorá nie je ponížená o sumu dane z príjmov fyzických osôb.
