Aké novinky nás čakajú v zákone o DPH od 1. 1. 2021?

Parlament schválil novelu zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Jej cieľom je najmä prebratie smerníc EÚ do našej legislatívy. Novela zákona tak prináša zásadné zmeny pri uplatňovaní DPH pri elektronickom obchodovaní s tovarom. V súčasnosti platné pravidlá upravujúce tzv. zásielkový predaj tovaru v rámci EÚ do značnej miery nenapĺňajú zásadu zdanenia v mieste spotreby, keďže miesto dodania tovaru formou zásielkového predaja je v členskom štáte, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru skončí, len ak hodnota dodávok do tohto členského štátu presiahne hodnotu stanovenú smernicou EÚ (35 000 eur alebo 100 000 eur, pričom smernica stanovenie tohto limitu ponecháva na členské štáty), alebo si tento členský štát dodávateľ zvolí predtým, ako hodnota jeho dodávok dosiahne stanovenú hodnotu.

Zmenami a doplnením zákona o DPH dôjde k zadefinovaniu predaja tovaru na diaľku, a to predaja tovaru v rámci EÚ, ako aj predaja tovaru dovážaného z tretích území alebo tretích krajín, a k zmene pravidiel pre určenie miesta dodania takého tovaru. Miestom dodania tovaru predávaného na diaľku bude v súlade s navrhovanými pravidlami ten členský štát, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru pre zákazníka skončí.

Novela taktiež upravuje vecné rozšírenie dobrovoľných osobitných úprav uplatňovania dane uvedených v § 68a a 68b zákona o DPH. Pokiaľ ide o prvú zo spomínaných osobitných úprav, tá sa bude, okrem telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového vysielania a televízneho vysielania a elektronických služieb (digitálne služby), ktoré poskytuje zdaniteľná osoba neusadená v EÚ konečným spotrebiteľom, vzťahovať aj na iné služby poskytnuté touto osobou iným ako zdaniteľným osobám usadeným v niektorom z členských štátov EÚ, ktorých miesto dodania sa nachádza v dotknutom členskom štáte spotreby.

Druhá zo spomínaných úprav sa okrem digitálnych služieb bude uplatňovať aj na iné služby poskytované nezdaniteľným osobám, ktorých miesto dodania je v členskom štáte spotreby, ako aj na predaj tovaru na diaľku v rámci EÚ a určité tuzemské dodania tovaru. Taktiež sa zruší oslobodenie od dane pri dovoze zásielok, ktorých hodnota nepresahuje 22 eur, nakoľko bolo identifikované, že toto oslobodenie narúša hospodársku súťaž medzi dodávateľmi usadenými v EÚ a mimo EÚ.

Za účelom zvýšenia dobrovoľnosti plnenia daňových povinností, pokiaľ ide o predaj tovaru na diaľku dovážaného z tretích území alebo tretích krajín nepodliehajúceho spotrebnej dani, vlastná hodnota ktorého nepresahuje sumu 150 eur (teda v prípadoch, kedy sú zásielky oslobodené od dovozného cla), sa zavádza nová dobrovoľná osobitná úprava, prostredníctvom ktorej si budú môcť zdaniteľné osoby plniť povinnosti týkajúce sa podávania daňového priznania a platenia dane len v jednom členskom štáte, tzv. členskom štáte identifikácie.

V prípade dovozu tovaru nepodliehajúceho spotrebnej dani s vlastnou hodnotou nepresahujúcou 150 eur z tretích území alebo tretích krajín, ktorého preprava sa skončí v tuzemsku a pri ktorom sa nová osobitná úprava nevyužije, sa zavádz možnosť, aby osoba, ktorá na účet osoby, pre ktorú je tovar určený, predkladá tento tovar colným orgánom, mohla využiť osobitnú úpravu pre priznávanie a platbu DPH pri dovoze.

Zavádza sa tiež možnosť opravy základu dane pri dodaní tovaru alebo služby, ak platiteľ dane, dodávateľ, nedostal zaplatené a jeho pohľadávka sa stala nevymožiteľnou. Ak sa pohľadávka platiteľa dane za dodanie tovaru alebo služby stane nevymožiteľnou a platiteľ dane uplatní právo na zníženie základu dane, uloží sa odberateľovi, ktorý za toto dodanie nezaplatil a uplatnil si právo na odpočítanie dane, povinnosť opraviť odpočítanú daň.

Zákon nadobudne účinnosť 1.1.2021, okrem niektorých ustanovení, najmä v súvislosti s predajom tovaru na diaľku, ktoré nadobudnú účinnosť 1. 7. 2021.

V prémiovej časti obsahu nájdete:

• Registračná povinnosť
• Predaj tovaru na diaľku
• Dodanie tovaru
• Miesto dodania tovaru pri predaji tovaru na diaľku
• Miesto dodania služby
• Osobitné miesto dodania tovaru pri predaji tovaru na diaľku na území Európskej únie a osobitné miesto dodania určitých služieb dodaných osobe inej ako zdaniteľnej osobe
• Daňová povinnosť pri dodaní tovaru a služby
• Oprava základu dane pri úplnom alebo čiastočnom nezaplatení protihodnoty za dodanie tovaru alebo služby
• Sadzby dane
• Oslobodenie od dane pri dodaní tovaru zdaniteľnej osobe, ktorá uľahčuje dodanie tovaru
• Oslobodenie od dane pri vývoze tovaru a služieb
• Oslobodenie od dane pri dovoze tovaru
• Odpočítanie dane
• Osobitná úprava uplatňovania dane pre cestovné kancelárie a cestovné agentúry
• Osobitná úprava uplatňovania dane pre telekomunikačné služby, služby rozhlasového vysielania a televízneho vysielania a elektronické služby
• Správa daní pri uplatňovaní osobitných úprav
• Osobitná úprava na priznávanie a platbu dane pri dovoze tovaru
• Vedenie záznamov
• Osoby povinné vyhotoviť faktúru
• Zrušenie registrácie
• Prechodné a záverečné ustanovenia

Registračná povinnosť

Ak právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá podala žiadosť o registráciu pre daň, je zdaniteľnou osobou podľa § 3, daňový úrad ju zaregistruje, vydá jej osvedčenie o registrácii pre daň a pridelí jej identifikačné číslo pre daň; ak zdaniteľná osoba má identifikačné číslo pre daň na účely uplatňovania osobitnej úpravy podľa § 68b ods. 2, daňový úrad jej pridelí to isté identifikačné číslo pre daň. Daňový úrad vykoná registráciu najneskôr do 21 dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu pre daň. Dňom uvedeným v osvedčení o registrácii pre daň sa zdaniteľná osoba stáva platiteľom dane.

Doplnenie ustanovenia v § 4 ods. 3 súvisí s osobitnou úpravou, ktorú uplatňuje zdaniteľná osoba so sídlom alebo prevádzkarňou v tuzemsku. Podľa nového ustanovenia § 68b ods. 2 zákona daňový úrad pridelí zdaniteľnej osobe usadenej v tuzemsku identifikačné číslo pre DPH na účely uplatňovania osobitnej úpravy, ak táto osoba zatiaľ nie je registrovaná podľa § 4 zákona ako platiteľ dane. Ak táto zdaniteľná osoba (ktorá nemá zatiaľ postavenie platiteľa dane) dosiahne obrat pre registráciu podľa § 4 zákona príp. požiada o dobrovoľnú registráciu pre DPH, daňový úrad rozhodne o registrácii, avšak nepridelí jej nové IČ DPH, ale ako platiteľovi dane bude pridelené to isté IČ DPH ako jej bolo pridelené na účely uplatňovania osobitnej úpravy.
Doplnenie ustanovenia § 7 tiež súvisí s osobitnou úpravou, ktorú uplatňuje zdaniteľná osoba so sídlom alebo prevádzkarňou v tuzemsku. Podľa nového ustanovenia § 68b ods. 2 zákona daňový úrad pridelí zdaniteľnej osobe usadenej v tuzemsku IČ DPH na účely uplatňovania osobitnej úpravy, ak táto osoba zatiaľ nie je registrovaná pre DPH podľa § 4, 4b, 7 alebo § 7a zákona. Ak táto zdaniteľná osoba dosiahne resp. má dosiahnuť obrat z nadobudnutia tovaru z iného členského štátu 14 000 eur, musí táto zdaniteľná osoba podať žiadosť o registráciu podľa § 7 zákona. Daňový úrad rozhodne o registrácii, avšak nepridelí jej nové IČ DPH, ale pridelí na účely § 7 ods. 3 zákona to isté IČ DPH ako jej bolo pridelené na účely uplatňovania osobitnej úpravy.
Rovnako daňový úrad pridelí rovnaké IČ DPH aj v prípade, ak sa zdaniteľná osoba, ktorej bolo pridelené IČ DPH podľa § 68b ods. 2 zákona, musí zaregistrovať pre DPH z dôvodov uvedených v § 7a zákona.

Platiteľom sa stáva aj
a) právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nadobudne v tuzemsku hmotný majetok a nehmotný majetok v rámci nadobudnutého podniku platiteľa alebo časti podniku platiteľa, ktorá tvorí samostatnú organizačnú zložku, a to odo dňa nadobudnutia podniku alebo jeho časti,
b) zdaniteľná osoba, ak je právnym nástupcom platiteľa, ktorý zanikol bez likvidácie, a to odo dňa, keď sa stala právnym nástupcom platiteľa,
c) zdaniteľná osoba, ktorá dodá stavbu, časť stavby alebo stavebný pozemok alebo prijme platbu pred ich dodaním, a to tým dňom, ktorý nastane skôr, ak sa z dodania má dosiahnuť obrat podľa odseku 1, okrem dodania stavby, časti stavby alebo stavebného pozemku, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 38 ods. 1 alebo ods. 7,
d) zdaniteľná osoba podľa § 8 ods. 7 prvej vety, ktorá neuplatňuje osobitnú úpravu podľa § 68b, a to dňom dodania tovaru s miestom dodania v tuzemsku.

Platiteľ uvedený v odseku 4 je povinný oznámiť daňovému úradu skutočnosť, na základe ktorej sa stal platiteľom, do desiatich dní odo dňa vzniku tejto skutočnosti a v tej istej lehote predložiť doklady osvedčujúce túto skutočnosť. Daňový úrad preverí a porovná skutkový stav s údajmi v oznámení a dokladoch a ak sú údaje v oznámení a dokladoch pravdivé a správne, zaregistruje platiteľa, vydá mu osvedčenie o registrácii pre daň a pridelí mu identifikačné číslo pre daň do desiatich dní odo dňa doručenia oznámenia skutočnosti a dokladov osvedčujúcich túto skutočnosť. Ak daňový úrad osobu nezaregistruje, vydá o tom rozhodnutie; proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.

Ide o legislatívno-technickú zmenu odseku 4 a doplnenie § 4 o nový odsek 8, kde sa presúvajú už v súčasnosti vyžadované povinnosti zdaniteľných osôb v súvislosti s registráciou za platiteľa dane zo zákona, ako aj postup daňového úradu pri tejto registrácii. Súčasne sa dopĺňajú ďalšej situácie, kedy zdaniteľná osoba usadená v tuzemsku nadobudne postavenie platiteľa dane zo zákona. Ide o situáciu, keď táto zdaniteľná osoba uľahčuje dodanie tovaru na území Európskej únie (platforma) uskutočnené zdaniteľnou osobou neusadenou na území Európskej únie a súčasne táto platforma neuplatňuje osobitnú úpravu podľa § 68b. Týmto doplnením sa zabráni nezdaneniu tovaru dodaného prostredníctvom tejto platformy zahraničnou osobou neusadenou v Európskej únii. Dani bude totiž podliehať už prvá takto uskutočnená dodávka tovaru prostredníctvom platformy, ktorá sa na účely zákona považuje za osobu, ktorá tovar prijala a dodala.

Zahraničná osoba tiež nebude povinná podať žiadosť o registráciu pre daň, ak dodáva tovar alebo služby v rámci osobitnej úpravy (režimu OSS) s miestom dodania v tuzemsku. Tieto dodávky zahrnie zahraničná osoba do osobitného daňového priznania, ktoré podáva v členskom štáte identifikácie.
V súvislosti s osobitnou úpravou, ktorú uplatňuje zdaniteľná osoba neusadená v tuzemsku a ktorá má podľa nového ustanovenia § 68b ods. 2 zákona pridelené v tuzemsku ako členskom štáte identifikácie IČ DPH na účely uplatňovania osobitnej úpravy, ak táto zdaniteľná osoba začne vykonávať činnosť, ktorá je predmetom dane a ktorá nespadá pod osobitnú úpravu, požiada o registráciu podľa § 5 zákona. Daňový úrad rozhodne o registrácii, avšak nepridelí jej nové IČ DPH, ale ako platiteľovi dane registrovanému podľa § 5 jej bude pridelené to isté IČ DPH ako jej bolo pridelené na účely uplatňovania osobitnej úpravy podľa § 68b zákona.

V nadväznosti na zmenu určenia miesta dodania pri zásielkovom predaji tovaru sa vypúšťa zo zákona ustanovenie § 6.

Predaj tovaru na diaľku

Pojem „zásielkový predaj“ sa nahrádza pojmom „predaj tovaru na diaľku na území Európskej únie“.

Dodanie tovaru

Do zákona sa dopĺňa nové ustanovenie, zmyslom ktorého je zabezpečiť za určitých zákonom ustanovených podmienok výber a platenie dane z dodania tovaru uskutočneného zdaniteľnou osobou neusadenou v EÚ a z dodania tovaru dovážaného z územia tretích štátov s hodnotou nepresahujúcou 150 eur online platformou, prostredníctvom ktorej sa uskutočnil proces objednávania a platenia za tovar zákazníkom. Pre tieto prípady predaja tovaru na diaľku sa zavádza zákonná fikcia, podľa ktorej zdaniteľná osoba, ktorá uľahčuje dodanie tovaru, sa považuje za zdaniteľnú osobu, ktorej bol tovar dodaný predávajúcim a súčasne sa považuje za dodávateľa tohto tovaru pre zákazníka. Zavedením zákonnej fikcie pri predaji tovaru konečnému zákazníkovi prostredníctvom online platformy bude táto z pohľadu ekonomického jedna transakcia považovaná na účely DPH za dve transakcie, pričom osobitne sa určí miesto dodania pre dodanie tovaru dodávateľom platforme a osobitne pre dodanie tovaru platformou zákazníkovi.

Miesto dodania tovaru pri predaji tovaru na diaľku

Ustanovuje sa definícia pojmov „predaj tovaru na diaľku na území Európskej únie“ a „predaj tovaru na diaľku dovážaného z územia tretích štátov“. Oba tieto spôsoby dodaní tovarov iných, ako sú nové dopravné prostriedky alebo tovar dodaný s inštaláciou alebo montážou, uskutočnených pre nezdaniteľné osoby, respektíve zdaniteľné osoby alebo nezdaniteľné právnické osoby, ktorých nadobudnutia tovaru z iného členského štátu nepredstavujú predmet dane, sa vyznačujú tou skutočnosťou, že odoslanie alebo preprava dodávaných tovarov začína v inom členskom štáte, ako je členský štát usadenia kupujúceho (predaj tovaru na diaľku na území EÚ) alebo v treťom štáte (predaj tovaru na diaľku dovážaného z územia tretích štátov) a že do tohto odoslania alebo prepravy tohto tovaru priamo alebo nepriamo zasahuje zdaniteľná osoba, ktorá je dodávateľom tovaru.
S cieľom zachytiť logiku DPH, ako všeobecnej dane zo spotreby tovarov a služieb, z ktorej vyplýva, že nárok na daňový príjem by mal vznikať v členskom štáte, kde dochádza k spotrebe tovaru (v danom prípade sa predpokladá, že ide o členský štát skončenia odoslania alebo prepravy tovaru), je pre tieto spôsoby dodaní tovaru osobitne určené miesto dodania, ktoré sa odchyľuje od základného pravidla miesta dodania tovaru spojeného s jeho prepravou.
V prípade predaja tovaru na diaľku na území EÚ bude miestom dodania tovaru členský štát skončenia odoslania alebo prepravy tovaru, okrem prípadov, kedy je miesto dodania tovaru v členskom štáte, v ktorom sa začína odoslanie alebo preprava tovaru. Dochádza tak k podstatne väčšej alokácii daňových príjmov do členských štátov, v ktorých dochádza k spotrebe dodávaných tovarov, než tomu bolo v prípade pravidiel pre zásielkový predaj tovaru platných a účinných do 30. júna 2021.
Pri predaji tovaru na diaľku, ktorý je dovážaný z územia tretích štátov, ktorého zdaňovanie vyplynulo z požiadavky rovnakého zaobchádzania tovarov dodávaných v rámci EÚ s dodávkami tovarov, preprava ktorých sa začala mimo EÚ (predovšetkým pokiaľ ide o zrušenie oslobodenia od dane pri dovoze zásielok s hodnotou nepresahujúcou 22 eur), sa miesto dodania určuje v závislosti od skutočnosti, či je členský štát dovozu zhodný s členským štátom skončenia odoslania alebo prepravy. Ak tomu tak nie je, je miestom dodania tovaru členský štát, v ktorom sa odoslanie alebo preprava ku kupujúcemu skončí.
V prípade, že sa tovar predáva na diaľku a dováža sa do toho istého členského štátu, ako je členský štát skončenia odoslania alebo prepravy, miesto dodania tovaru je v tomto členskom štáte len v prípade, že dodávateľ uplatňuje na takéto predaje tovaru osobitnú úpravu podľa § 68c. Ak dodávateľ na takéto dodania osobitnú úpravu nepoužije, miesto dodania sa určí podľa základného pravidla upraveného v § 13 ods. 1 písm. a) zákona a daň sa vyberie výlučne pri dovoze tovaru.
Z uplatňovania osobitného miesta dodania tovaru sú vylúčené tie tovary, na ktoré sa uplatňuje osobitná úprava podľa § 66 zákona, keďže v tomto prípade je mechanizmus uplatňovania DPH úplne odlišný.
Predaje tovaru na diaľku sú v značnom rozsahu uskutočňované využitím elektronických rozhraní, ktoré tieto dodania uľahčujú, pričom zdaniteľná osoba, ktorá prevádzkuje uvedené rozhrania, sa v niektorých prípadoch môže považovať za osobu, ktorá tieto tovary od dodávateľa prijala a sama ich kupujúcemu dodala. Práve pre tieto prípady sa na účely jednoznačného určenia ustanovuje pravidlo, ktoré z týchto dvoch po sebe idúcich dodaní toho istého tovaru, ktorý je ale predmetom len jediného odoslania alebo prepravy z iného štátu, ako je členský štát kupujúceho, je dodaním tovaru spojeným s odoslaním alebo prepravou ustanovenému kupujúcemu. Toto dodanie, ktorému sa odoslanie alebo preprava tovaru priradí, tak bude spĺňať podmienku pre predaj tovaru na diaľku.

Miesto dodania služby

Základným pravidlom určenia miesta dodania telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového vysielania a televízneho vysielania a elektronických služieb v prípade, ak sú dodané inej ako zdaniteľnej osobe, je miesto, kde má táto nezdaniteľná osoba svoje sídlo (v prípade, ak ide o nezdaniteľnú právnickú osobu, napr. charitatívnu organizáciu), bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava (v prípade, ak ide o fyzickú osobu). Keďže pri poskytovaní týchto služieb nezdaniteľnej osobe môže poskytovateľ, po splnení presne ustanovených podmienok, uplatniť aj osobitné miesto dodania podľa § 16a, je potrebné pri určení miesta dodania týchto služieb prihliadať na obidve  pravidlá určenia miesta dodania vo vzájomných súvislostiach.

Osobitné miesto dodania tovaru pri predaji tovaru na diaľku na území Európskej únie a osobitné miesto dodania určitých služieb dodaných osobe inej ako zdaniteľnej osobe

V súvislosti so snahou Európskej únie odstrániť bariéry cezhraničného obchodu bolo potrebné prehodnotiť súčasné pravidlá zásielkového predaja tovaru. Podnikateľ, ktorý uskutočňoval zásielkový predaj tovaru zákazníkom usadeným v inom členskom štáte a celková hodnota takto dodávaného tovaru presiahla 35 000 eur (v niektorých členských štátoch bola prahová hodnota tovaru bez dane určená na 100 000 eur), bol povinný sa v členskom štáte usadenia zákazníka registrovať pre daň a následne plniť všetky daňové a administratívne povinnosti v danom členskom štáte. V prípade podnikateľov, ktorí obchodujú v niekoľkých členských štátoch, toto pravidlo predstavovalo obrovskú administratívnu záťaž a bránilo rozvoju cezhraničného obchodu.
Základným pravidlom pre určenie miesta dodania telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového vysielania a televízneho vysielania a elektronických služieb v prípade, ak sú dodané inej ako zdaniteľnej osobe, je miesto, kde má táto nezdaniteľná osoba svoje sídlo, bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava.
Základným pravidlom pre určenia miesta dodania predaja tovaru na diaľku na území Európskej únie je miesto, kde sa preprava tovaru k zákazníkovi skončí.
S cieľom odstrániť administratívnu záťaž spojenú s registráciou pre daň vo všetkých členských štátoch, kde sa preprava tovaru skončí, došlo k zrušeniu existujúcich prahových hodnôt pre zásielkový predaj tovaru, po novom označovaný ako predaj tovaru na diaľku.

Ako podpora mikropodnikov, ktoré obchodujú na území Európskej únie, bola pre všetky členské štáty ustanovená jednotná prahová hodnota 10 000 eur, pričom sa okrem predaja tovaru na diaľku bude táto prahová hodnota uplatňovať aj na dodávky telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového vysielania a televízneho vysielania a elektronických služieb, ak sú poskytnuté nezdaniteľnej osobe. V prípade, ak podnikateľ bude mať sídlo, miesto podnikania alebo bydlisko iba v jednom členskom štáte a celková hodnota tovarov predávaných na diaľku a zároveň služieb poskytnutých do iného členského štátu, ako je ten, v ktorom je podnikateľ usadený, nepresiahne v prebiehajúcom kalendárnom roku a ani v predchádzajúcom kalendárnom roku hodnotu 10 000 eur bez dane, je podnikateľ oprávnený zdaňovať poskytovanie takýchto služieb daňou členského štátu, v ktorom má sídlo a pri predaji tovaru na diaľku do iného členského štátu daňou členského štátu, v ktorom sa preprava tovaru začína (zväčša pôjde o dodania tovaru z členského štátu, kde má dodávateľ sídlo). To znamená, že od 1. júla 2021 platiteľ dane so sídlom v tuzemsku, ktorý v roku 2020 a v roku 2021 uskutočnil predaj tovaru na diaľku do Českej republiky v hodnote 5 000 eur a poskytol elektronické služby nezdaniteľným osobám usadeným v Českej republike v hodnote 3 000 eur, môže uplatňovať na tieto dodania daň v tuzemsku (miesto, kde sa preprava tovaru začína, a zároveň, kde má sídlo poskytovateľ služieb).
Aj v prípade, ak podnikateľ spĺňa všetky podmienky pre zdaňovanie predaja tovaru na diaľku v členskom štáte, kde sa začína preprava tovaru, a zdaňuje služby v členskom štáte, kde je usadený, sa však môže rozhodnúť pre administratívne náročnejšie zdaňovanie tovaru v členskom štáte skončenia prepravy tovaru k zákazníkovi a zdaňovanie služieb v členskom štáte usadenia zákazníka. Je nevyhnutné, aby však takto postupoval najmenej po dobu dvoch kalendárnych rokov.
Ak podnikateľ zdaňuje predaj tovaru na diaľku v členskom štáte, kde sa preprava tovaru začína, a pre služby určuje miesto dodania v členskom štáte, kde je usadený, po prekročení prahovej hodnoty dodaných tovarov a/alebo poskytnutých služieb 10 000 eur musí nevyhnutne prejsť na určenie miesta dodania podľa základných pravidiel; pri predaji tovaru na diaľku je to miesto, kde sa preprava tovaru k zákazníkovi skončí, a pri poskytnutí služieb, ide o miesto usadenia zákazníka. V danom prípade je možné uplatniť osobitnú úpravu podľa § 68b zákona.

Daňová povinnosť pri dodaní tovaru a služby

V prípade, ak výber a platenie dane z dodania tovaru uskutočneného zdaniteľnou osobou neusadenou v EÚ a z dodania tovaru dovážaného z územia tretích štátov s hodnotou nepresahujúcou 150 eur zabezpečuje online platforma, daňová povinnosť z dodania tovaru vzniká dňom, kedy platforma prijala platbu od zákazníka.

Oprava základu dane pri úplnom alebo čiastočnom nezaplatení protihodnoty za dodanie tovaru alebo služby

Zavádza sa možnosť opravy základu dane pri dodaní tovaru alebo služby, ak platiteľ dane, ktorý uskutočňuje tieto dodania, nedostal zaplatené celkom alebo sčasti a jeho pohľadávka sa stala nevymožiteľnou. Tento inštitút sa  bude môcť uplatniť len pri dodaniach tovaru a služby v tuzemsku, v cene ktorých bola platiteľom dane uplatnená daň.
Kedy a v akom rozsahu sa na účely zákona pohľadávka stáva nevymožiteľnou, ustanovuje odsek 2 § 25a. Nie je vylúčený súbeh skutočností, ktoré smerujú k vzniku nevymožiteľnej pohľadávky, avšak pohľadávka sa stáva nevymožiteľnou na základe skutočnosti, ktorá nastane skôr, napr. ak počas exekučného konania dôjde k smrti dlžníka, pohľadávka sa môže stať nevymožiteľnou aj skôr ako uplynie 12 mesiacov od začiatku exekučného konania.
Ak je pohľadávka vymáhaná v exekučnom konaní, nevymožiteľnou sa stáva po uplynutí 12 mesiacov od začatia exekučného konania na majetok odberateľa, a to v rozsahu, v akom nebola ku poslednému dňu tejto doby uspokojená.
Ak sa odberateľ, ktorý nezaplatil protihodnotu za dodanie tovaru alebo služby, nachádza v konkurznom konaní, pričom súd rozhodol o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku, potom sa na účely zákona pohľadávka stala nevymožiteľnou dňom zverejnenia oznámenia o nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku v Obchodnom vestníku. Aj po vyhlásení konkurzu môže nastať situácia, že reálna trhová situácia majetku odberateľa je odlišná od tej, z ktorej sa pôvodne vychádzalo pri skúmaní podmienok na vyhlásenie konkurzu. Ak sa po vyhlásení konkurzu zistí, že majetok odberateľa nepostačuje napr. ani na úhradu pohľadávok proti podstate alebo časť z majetku je zo súpisu vylúčená kvôli nepredajnosti, súd konkurz zruší a pohľadávka dodávateľa sa stáva nevymožiteľnou dňom zverejnenia oznámenia o nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o zrušení konkurzu pre nedostatok majetku v Obchodnom vestníku. Ak však bol na majetok odberateľa vyhlásený konkurz, pohľadávka sa stáva na účely zákona nevymožiteľnou až v momente, v akom je v konkurznom konaní zistená (napr. tento moment nastane márnym uplynutím lehoty na popretie pohľadávky). V tomto prípade je nevyhnutným predpokladom pre to, aby sa pohľadávka platiteľa dane stala nevymožiteľnou, jej uplatnenie prihláškou v konkurze.

O oddlžení fyzickej osoby môže súd rozhodnúť v konkurze alebo splátkovým kalendárom. Ak sa po vyhlásení konkurzu zistí, že dlžník má len malý majetok, ktorý nepostačuje ani na náhradu nákladov konkurzu, pohľadávka sa stáva nevymožiteľnou dňom, kedy bolo v Obchodnom vestníku zverejnené uznesenie o zrušení konkurzu z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu. K vzniku nevymožiteľnej pohľadávky dochádza dňom, kedy bola zistená, a v rozsahu, v akom bola zistená v konkurznom konaní. V tomto prípade musí platiteľ dane v konkurze uplatniť svoju pohľadávku voči odberateľovi prihláškou. Neprihlásená pohľadávka veriteľa sa stáva  nevymožiteľnou v okamihu, kedy sa konkurz u odberateľa skončí, a to okamihom zverejnenia uznesenia o zrušení konkurzu po splnení konečného rozvrhu výťažku v Obchodnom vestníku.

Opravu základu dane vykoná veriteľ len v rozsahu, v akom by jeho pohľadávka bola neuspokojená po skončení konkurzu berúc do úvahy rozvrh výťažku a pomer uspokojenia podobných pohľadávok. Premlčanie pohľadávky neprihlásenej v konkurze voči odberateľovi je právnou vadou pre vznik nevymožiteľnej pohľadávky. V prípade, že súd rozhodol o oddlžení odberateľa splátkovým kalendárom, pohľadávka sa stáva nevymožiteľnou dňom určenia splátkového kalendára a v rozsahu, v akom bola pohľadávka do tohto splátkového kalendára zahrnutá. Pohľadávka sa pritom považuje za nevymožiteľnú v celej výške, ktorá zodpovedá rozsahu zahrnutia pohľadávky do splátkového kalendára, a nielen v rozsahu, v akom z určeného splátkového kalendára vyplýva, že nebude uspokojená.

Ustanovujú sa aj podmienky a moment vzniku nevymožiteľnosti pohľadávky z dodania tovaru alebo služby v prípade, ak dôjde k zániku alebo k úmrtiu odberateľa. Ak bol odberateľ právnickou osobou a zanikol, pohľadávka sa stane nevymožiteľnou dňom, kedy odberateľ zanikol. Ak bol odberateľ fyzickou osobou a zomrel, pohľadávka sa stane nevymožiteľnou dňom, kedy nadobudlo právoplatnosť uznesenie o zastavení konania o dedičstve, ak táto osoba nezanechala žiadny majetok alebo zanechala majetok nepatrnej hodnoty. Ak je dedičstvo predĺžené a súd nariadil likvidáciu dedičstva, pohľadávka platiteľa dane sa stáva nevymožiteľnou, v rozsahu, v akom bola v tomto konaní prihlásená, a to dňom, ktorý nasleduje po uplynutí lehoty na prihlasovanie pohľadávok v tomto konaní. Podobne ako pri konkurze právnickej alebo fyzickej osoby aj pri likvidácii dedičstva, sa poskytuje dodávateľovi, ktorý z rôznych dôvodov neprihlásil pohľadávku v konaní o likvidácii dedičstva, možnosť uskutočniť opravu základu dane. Neprihlásená, nepremlčaná pohľadávka sa stáva nevymožiteľnou na účely zákona dňom právoplatného skončenia konania likvidácie dedičstva.
Keďže uplatniť pohľadávky v rôznych vykonávacích konaniach je pre mnohých platiteľov dane finančne aj administratívne náročné, ustanovuje sa osobitný dôvod vzniku nevymožiteľnej pohľadávky, ak ide o pohľadávky malej hodnoty. Pohľadávka, alebo jej časť s hodnotou nepresahujúcou 300 eur vrátane dane sa stáva nevymožiteľnou po uplynutí 12 mesiacov od lehoty splatnosti pohľadávky, ak platiteľ dane preukáže, že v rámci svojej bežnej obchodnej činnosti uskutočnil kroky, ktoré smerujú k vymoženiu pohľadávky. Z pohľadu navrhovateľa pôjde o upomienky, prípadne oznámenia zaslané odberateľovi, ktoré vyzývajú k úhrade splatnej pohľadávky.
Dodávateľ nie je zbavený možnosti opravy základu dane ani v prípade, že svoju pohľadávku voči odberateľovi neprihlási do reštrukturalizácie, ktorá u odberateľa prebieha. Pohľadávka, okrem pohľadávky, ktorá je už premlčaná, sa stáva nevymožiteľnou v deň zverejnenia uznesenia o skončení reštrukturalizácie v rozsahu, v akom by nebola uspokojená, aj keby ju dodávateľ do reštrukturalizácie prihlásil. Pri určení rozsahu opravy základu dane pri tomto type nevymožiteľnej pohľadávky je potrebné prihliadnuť na schválený plán. Pokiaľ sa začne reštrukturalizačné konanie a dodávateľ prihlási svoju pohľadávku do konania, na základe schváleného plánu má dodávateľ nárok na opravu základu dane.

Rozsah opravy základu dane

Keďže pohľadávka prihlásená napr. do konkurzu môže byť navýšená o príslušenstvo (napr. dohodnutú zmluvnú pokutu, úroky z omeškania), ustanovuje sa, že výška opravy základu dane nemôže presiahnuť výšku protihodnoty, ktorú mal platiteľ dane prijať za dodanie tovaru alebo služby. Pri prijatej protihodnote za dodanie tovaru alebo služby sa zohľadní aj prijatie nepeňažného plnenia, ktoré je možné ohodnotiť peniazmi. Taktiež v zmysle zákona a ustálenej judikatúry je možné považovať za protihodnotu aj plnenie od tretej strany. V prípade, ak po dodaní tovaru alebo služby dôjde k oprave základu dane podľa § 25 zákona, platiteľ dane prihliada pri oprave základu dane podľa § 25a na základ dane po korekcii podľa § 25 zákona. Ak platiteľ dane po vzniku nevymožiteľnej pohľadávky prijme v súvislosti s dodaním tovaru alebo služby akúkoľvek platbu od dlžníka alebo inej osoby, musí túto platbu zohľadniť pri oprave základu dane. Pri prijatí platby na účely opravy základu dane platiteľ dane zohľadní z nej vyplývajúci základ dane a daň. Ak sa pohľadávka stala nevymožiteľnou napr. dňa 15. septembra 2021, platiteľ dane s mesačným zdaňovacím obdobím opravu základu dane zahrnie do daňového priznania najskôr za mesiac september 2021, podaného do 25. októbra 2021.

Kedy nie je možné vykonať opravu základu dane

Platiteľ nemôže vykonať opravu základu dane pri nevymožiteľnej pohľadávke, ak
a) odberateľ (dlžník) je alebo v deň dodania tovaru alebo služby bol vo vzťahu k platiteľovi osobou uvedenou v § 22 ods. 9,
b) tovar alebo služba bola dodaná odberateľovi (dlžníkovi) po vyhlásení konkurzu na majetok odberateľa (dlžníka) alebo
c) najneskôr ku dňu dodania tovaru alebo služby vedel, vedieť mal alebo vedieť mohol, že odberateľ (dlžník) úplne alebo čiastočne nezaplatí za dodanie tovaru alebo služby, a to s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho obchodného vzťahu.

Zánik práva na opravu základu dane

Obdobie, v rámci ktorého platiteľ dane môže opraviť základ dane pri úplnom alebo čiastočnom nezaplatení protihodnoty, začne plynúť posledným dňom lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom bol tovar alebo služba dodaná a skončí uplynutím troch rokov od tohto dňa.
Ustanovujú sa prípady prerušenia plynutia uvedenej lehoty, aby oprava základu dane nebola znemožnená kvôli jej márnemu uplynutiu ešte predtým, ako sa pohľadávka platiteľa dane stane nevymožiteľnou, keďže vznik nevymožiteľnosti pohľadávky je podmienený tým, že nastanú presne vymedzené skutočnosti, ktorým predchádzajú neraz časovo náročné konania alebo iné okolnosti.
Plynutie lehoty na opravu základu dane je prerušené počas akéhokoľvek konania (súdneho, rozhodcovského), ktoré sa týka pohľadávky, ktorú následne dodávateľ uplatnil v exekučnom konaní vedenom voči odberateľovi alebo ktorú prihlásil alebo mohol prihlásiť, ale tak neurobil, v konkurznom konaní vedenom voči odberateľovi. Rovnako lehota na výkon opravy základu dane neplynie od začatia exekučného konania do uplynutia 12 mesačnej doby po začatí exekučného konania, ktorého predmetom je vymoženie pohľadávky dodávateľa. Lehota neplynie ani počas reštrukturalizačného konania, ak mohla byť pohľadávka do tohto konania prihlásená, ale dodávateľ tak neurobil. V prípade konkurzného konania voči právnickej osobe dochádza k prerušeniu plynutia lehoty od začiatku konkurzného konania do okamihu jeho zastavenia pre nedostatok majetku, v prípade, že je konkurz vyhlásený, do jeho zrušenia, prípadne zistenia pohľadávky v prípade prihlásenej pohľadávky. V prípade oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom spočíva lehota od začiatku týchto konaní do dňa zistenia pohľadávky, prípadne do jej zahrnutia do splátkového kalendára. V prípade, ak nastane situácia, že pohľadávka bude predmetom exekúcie alebo konkurzu a dlžník (právnická osoba) zanikne alebo dlžník (fyzická osoba) zomrie predtým ako sa pohľadávka stane nevymožiteľnou v danom konaní, sa do prerušenia trojročnej doby započíta aj obdobie od začiatku predmetných konaní do vzniku nevymožiteľnej pohľadávky z dôvodu zániku dlžníka alebo smrti dlžníka.

Ak dôjde po vykonaní opravy základu dane k prijatiu akejkoľvek platby v súvislosti s nevymožiteľnou pohľadávkou, bez ohľadu na to, či ide o platbu vymoženú v exekučnom konaní, konkurze, pri plnení podľa splátkového kalendára alebo platby prijatej od ručiteľa alebo inej tretej strany, je platiteľ dane povinný vykonať opravu zníženého základu dane, a to vo výške, ktorá zodpovedá základu dane a dani vypočítanej z prijatej platby. To znamená, že ak napr. došlo po vzniku nevymožiteľnej pohľadávky, ktorej základ dane je 100 a výška dane 20, k oprave základu dane podľa odseku 3 (základ dane je -100, výška dane -20) a následne k prijatiu platby za postúpenú nevymožiteľnú pohľadávku tretej osobe vo výške napr. 27, platiteľ dane je povinný vykonať opravu zníženého základu dane vo výške základu dane +100, výške dane +20. Ak platiteľ dane s mesačným zdaňovacím obdobím prijme po vykonaní opravy základu dane podľa odseku 3 platbu súvisiacu s nevymožiteľnou pohľadávkou napr. dňa 15. apríla 2021, opravu zníženého základu dane vykoná v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie apríl 2021.

Opravný doklad

Platiteľ dane, ktorému vzniklo právo na opravu základu dane a uplatnil si opravu základu dane prostredníctvom daňového priznania, je súčasne v zákonom ustanovenej lehote povinný vyhotoviť opravný doklad. Opravný doklad musí vyhotoviť najneskôr do 25. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom vykonal opravu základu dane.

Opravný doklad podľa musí obsahovať
a) číselnú identifikáciu opravného dokladu,
b) dátum vyhotovenia opravného dokladu,
c) sumu, o ktorú platiteľ opravil základ dane a daň,
d) slovnú informáciu „oprava základu dane podľa § 25a“,
e) údaje podľa § 74 ods. 1 písm. a) až c) týkajúce sa faktúry o dodaní tovaru alebo služby, ktorého sa oprava základu dane týka.

Platiteľ dane vyhotoví opravný doklad len vtedy, ak sa dodanie tovaru alebo služby uskutočnilo voči zdaniteľnej osobe. Na základe tohto dokladu vykoná odberateľ, ktorý si uplatnil odpočítanie dane, opravu odpočítanej dane.
Ak odberateľ neuplatňoval odpočítanie dane napr. z dôvodu, že nemal postavenie platiteľa dane, nebudú mu v súvislosti s opravným dokladom vznikať žiadne povinnosti.

Z dôvodu, že vyhotovenie opravného dokladu má mať dopad na odberateľa, ktorý si v pozícii platiteľa dane uplatnil odpočítanie dane pri prijatí tovaru alebo služby a ktorý na základe doručeného opravného dokladu musí vykonať opravu odpočítanej dane, podmieňuje sa uznanie opravy základu dane u dodávateľa vyhotovením a odoslaním opravného dokladu, a to najneskôr do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom platiteľ dane vykonal opravu základu dane. Opravu základu dane správca dane u dodávateľa neuzná, ak si dodávateľ za dané zdaňovacie obdobie tieto povinnosti neplnil.
Ak platiteľ dane po vykonaní opravy základu dane získa platbu, ktorou sa celkom alebo čiastočne zníži jeho peňažná pohľadávka voči odberateľovi, musí vyhotoviť ďalší opravný doklad.
Platiteľ dane je povinný viesť záznamy o oprave základu dane. Do záznamov musí zahrnúť aj tie opravy základu dane, pri ktorých nebol povinný vyhotoviť opravný doklad.

Sadzby dane

Základná sadzba dane na tovary a služby je 20 % zo základu dane.
Znížená sadzba dane 10 % zo základu dane sa uplatňuje na
a) tovary uvedené v prílohe č. 7 a služby uvedené v prílohe č. 7a okrem dovážaného tovaru, pri ktorom sa daň priznáva a platí podľa § 68cb,

b)tovary a služby, ktoré v rámci aktivít sociálnej ekonomiky6ad) registrovaný sociálny podnik,6ae) ktorý 100 % svojho zisku po zdanení používa na dosiahnutie svojho hlavného cieľa, dodáva oprávnenému zákazníkovi, ak tým nedochádza k narušeniu hospodárskej súťaže nezlučiteľnému s vnútorným trhom, pričom oprávneným zákazníkom je osoba iná ako zdaniteľná osoba, ak je fyzickou osobou, subjektom sociálnej ekonomiky6af) alebo subjektom verejnej správy.

Na dovážaný tovar sa uplatňuje vždy základná sadzba dane, t. j. 20 % zo základu dane.

Oslobodenie od dane pri dodaní tovaru zdaniteľnej osobe, ktorá uľahčuje dodanie tovaru

Ak sa tovar dodá zdaniteľnej osobe, ktorá uľahčuje dodanie tohto tovaru na území Európskej únie podľa § 8 ods. 7 prvej vety, dodanie tovaru pre túto zdaniteľnú osobu je oslobodené od dane. Podľa § 8 ods. 7 prvej vety sa zdaniteľná osoba, ktorá prostredníctvom platformy (elektronického rozhrania) uľahčuje predaj tovaru na diaľku na území Európskej únie, ktorý patrí dodávateľovi neusadenému na území Európskej únie, považuje za osobu, ktorá tovar prijala a dodala. Ide o tovar, ktorý sa už nachádza na území Európskej únie, je vo vlastníctve zdaniteľnej osoby z tretieho štátu a prostredníctvom zdaniteľnej osoby, ktorá využíva platformu (elektronické rozhranie), sa ďalej predáva nezdaniteľným osobám. Fikcia zdaniteľnej osoby, ktorá využíva platformu, pomocou ktorej sa uľahčuje predaj tovaru na diaľku, ako osoby, ktorá tovar prijala a dodala, v podstate rozdeľuje jedno dodanie tovaru od vlastníka tovaru (zdaniteľnej osoby z tretieho štátu) nezdaniteľnej osobe na dve dodávky, a to na dodanie od vlastníka tovaru (zdaniteľnej osoby z tretieho štátu) zdaniteľnej osobe, ktorá využíva platformu, a na dodanie tovaru zdaniteľnou osobou, ktorá využíva platformu, pre nezdaniteľnú osobu. Prvá dodávka, teda dodávka vlastníka tovaru (zdaniteľnej osoby z tretieho štátu) pre zdaniteľnú osobu, ktorá využíva platformu (elektronické rozhranie), je B2B dodávka bez prepravy, teda miesto dodania tovaru je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, kedy sa jeho dodanie uskutočňuje. Táto dodávka je oslobodená od dane s povinnosťou vyhotoviť faktúru podľa § 72 ods. 3 zákona.

Oslobodenie od dane pri vývoze tovaru a služieb

Ustanovuje sa možnosť platiteľa dane preukázať odoslanie alebo prepravu tovaru, ktorý dodáva, do miesta určenia na území tretích štátov, v prípadoch kedy podľa colných predpisov môže platiteľ dane podať ústne colné vyhlásenie na colný režim vývoz alebo v prípade vykonania úkonu považovaného podľa colných predpisov za colné vyhlásenie na colný režim vývoz, aj inými dôkazmi. Podľa colných predpisov dôkazom môže byť napríklad doklad o zaplatení, exemplár príjemcom potvrdeného dodacieho listu a iné.

Oslobodenie od dane pri dovoze tovaru

Vypúšťa sa ustanovenie § 48 ods. 2 písm. b) zákona, podľa ktorého je od dane oslobodený dovoz zásielok s hodnotou nepresahujúcou sumu 22 eur. Cieľom vypustenia oslobodenia od dane je eliminácia narúšania hospodárskej súťaže medzi dodávateľmi tovarov z EÚ a dodávateľmi z tretích štátov.
Keďže vyrubenie dane pri dovoze tovaru, pri dodaní ktorého sa daň vyberie v súvislosti s uplatnením osobitnej úpravy podľa § 68c, by znamenalo dvojité zdanenie, zavádza sa v týchto prípadoch oslobodenie od dane pri dovoze takéhoto tovaru pri splnení podmienky, že najneskôr v čase podania colného vyhlásenia bude colnému orgánu predložené IČ DPH pridelené zdaniteľnej osobe, resp. jej sprostredkovateľovi, na uplatňovanie osobitnej úpravy podľa navrhovaného § 68c (ide o IČ DPH s predponou IM).

Odpočítanie dane

Zdaniteľné osoby, ktoré sú registrované pre uplatňovanie osobitných úprav v iných členských štátoch, si nemôžu uplatniť odpočítanie dane prostredníctvom osobitného daňového priznania, ktoré podávajú v členskom štáte identifikácie. Systém DPH však musí zabezpečiť, aby tieto osoby mali právo na vrátenie dane z nákupov tovarov a služieb, ktoré súvisia s dodaniami tovarov a služieb, ktoré spadajú pod osobitnú úpravu. Nárok na vrátenie dane pre zdaniteľné osoby neusadené v tuzemsku sa uplatňuje podľa pravidiel na vrátenie dane, ktoré sú uvedené v § 55a až 55e a v § 56 až 58 zákona. Podľa nového ustanovenia, ak je zahraničná zdaniteľná osoba, ktorá uplatňuje osobitnú úpravu registrovaná v tuzemsku za platiteľa dane, t. j. v tuzemsku vykonáva aj iné činnosti ako je dodanie tovarov alebo služieb, ktoré spadajú pod osobitnú úpravu, nebude uplatňovať nárok na vrátenie dane z nákupov tovarov a služieb, ale uplatní odpočítanie dane z nákupov tovarov a služieb, ktoré súvisia s ich dodaniami, prostredníctvom riadneho daňového priznania podávaného podľa § 78 zákona.

Ak sa pohľadávka platiteľa dane za dodanie tovaru alebo služby stane nevymožiteľnou podľa § 25a ods. 2 a platiteľ dane (dodávateľ) uplatní z tohto dôvodu právo na zníženie základu dane, uloží sa odberateľovi, ktorý za toto dodanie nezaplatil protihodnotu, avšak si uplatnil právo na odpočítanie dane, povinnosť opraviť odpočítanú daň. Táto povinnosť je plne v súlade so zásadou neutrality dane, nakoľko odberateľ nie je zaťažený DPH, keďže ju nezaplatil v protihodnote požadovanej dodávateľom. Keďže skutočnosť, že dodávateľ vykonal opravu základu dane, sa odberateľ dozvie až na základe opravného dokladu, ktorý je dodávateľ povinný vyhotoviť a doručiť odberateľovi, bude povinný vykonať opravu odpočítanej dane až v zdaňovacom období, v ktorom tento opravný doklad dostal. Ak odberateľ pôvodné odpočítanie dane vykonal v pomernej výške, respektíve vykonal opravu, či úpravy odpočítanej dane, tieto skutočnosti zohľadní pri oprave odpočítanej dane pri nevymožiteľnej pohľadávke.

Na druhej strane, ak po oprave odpočítanej dane podľa dôjde čo i len k čiastočnému uspokojeniu pohľadávky platiteľa dane (dodávateľa), ktorý opravil základ dane (napríklad na základe plnenia z čiastkového, či konečného rozvrhu výťažku, úhrady splátky, vymoženia sumy v exekúcii a pod.), na základe čoho je tento platiteľ dane povinný vykonať opravu zníženého základu dane, vzniká odberateľovi, ktorý vykonal opravu odpočítanej dane, právo opraviť opravenú odpočítanú daň. Právo na opravu vzniká v rozsahu sumy, ktorá zodpovedá uspokojeniu pohľadávky. Platiteľ dane toto právo uplatní v tom zdaňovacom období, v ktorom mu bol doručený doklad, ktorý bol povinný vyhotoviť a doručiť dodávateľ.
Súčasne sa na účely správy dane ustanovuje povinnosť uvádzať opravy odpočítanej dane v záznamoch a v kontrolnom výkaze.

Osobitná úprava uplatňovania dane pre cestovné kancelárie a cestovné agentúry

Platiteľ dane bude povinný viesť záznamy o oprave základu dane nielen podľa odsekov 10 a 11, ale aj o oprave základu dane podľa § 25a, nakoľko cestovné kancelárie nebudú povinné vyhotoviť opravný doklad v prípade opravy základu dane z dôvodu nevymožiteľnej pohľadávky.

Osobitná úprava uplatňovania dane pre telekomunikačné služby, služby rozhlasového vysielania a televízneho vysielania a elektronické služby

Povinnosť zaplatiť DPH z dodania tovaru alebo služby uskutočneného zdaniteľnou osobou je v členskom štáte, kde je miesto dodania tovaru alebo miesto dodania služby a v prípade dovozu tovaru v členskom štáte, kde je miesto dovozu tovaru. Podľa bežných pravidiel sa zdaniteľná osoba v prípade, ak dodáva tovar alebo službu nezdaniteľným osobám s miestom dodania v inom členskom štáte ako je členský štát jej usadenia, musí v tomto členskom štáte registrovať pre DPH a musí tam podávať daňové priznanie a platiť DPH. Aby sa zdaniteľné osoby nemuseli registrovať pre DPH v každom členskom štáte, v ktorom im vzniká daňová povinnosť z dodania tovaru alebo služby nezdaniteľným osobám, môžu si zvoliť uplatňovanie osobitných úprav jedného kontaktného miesta podľa § 68a až § 68c, ktoré znamenajú výrazné zníženie ich administratívnej záťaže. Podľa súčasnej právnej úpravy osobitnú úpravu jedného kontaktného miesta si môžu zvoliť zdaniteľné osoby usadené v EÚ ako aj zdaniteľné osoby neusadené v EÚ, ktoré poskytujú nezdaniteľným osobám telekomunikačné služby, služby rozhlasového a televízneho vysielania a elektronické služby.

Nové ustanovenie § 68 vymenúva osobitné úpravy, ktoré sa týkajú cezhraničných dodávok služieb a tovarov pre konečných zákazníkov. Ich podrobná právna úprava je obsiahnutá v § 68a až § 68c zákona. Osobitné úpravy sú dobrovoľné a sú uplatniteľné na

1. poskytovanie služieb zdaniteľnými osobami neusadenými v EÚ nezdaniteľným osobám usadeným v EÚ – § 68a,
2. predaj tovaru na diaľku v rámci územia EÚ a poskytovanie služieb zdaniteľnými osobami usadenými v EÚ, ale nie v členskom štáte spotreby, nezdaniteľným osobám a určité tzv. domáce predaje tovaru – § 68b,
3. predaj tovaru na diaľku dovážaného z tretích krajín – § 68c.

Osobitná úprava uplatňovania dane pre telekomunikačné služby, služby rozhlasového vysielania a televízneho vysielania a elektronické služby, ktoré dodávajú zdaniteľné osoby neusadené na území Európskej únie

Ustanovenia § 68a sa týkajú uplatňovania osobitnej úpravy, ktorú si môže zvoliť zdaniteľná osoba, ktorá nie je usadená na území Európskej únie, t. j., ktorá nemá sídlo, príp. bydlisko na území EÚ a ani prevádzkareň na území EÚ a ktorá poskytuje služby s miestom dodania určeným podľa § 16 zákona nezdaniteľným osobám usadeným v EÚ (okrem telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového vysielania a televízneho vysielania a elektronických služieb pôjde aj napr. o poskytovanie krátkodobého nájmu dopravného prostriedku, prepravných služieb, pomocných služieb k preprave tovaru, vstupné na podujatia, …).
Zdaniteľná osoba, ktorá si zvolí za členský štát identifikácie pre uplatňovanie osobitnej úpravy (OSS) Slovenskú republiku, musí oznámiť prostredníctvom daňového portálu začatie činnosti a musí uviesť povinné údaje.
V konaní o registrácii správca dane zisťuje, či zdaniteľná osoba spĺňa podmienky na registráciu pre osobitnú úpravu. Ak zdaniteľná osoba spĺňa podmienky, Daňový úrad Bratislava jej vydá individuálne identifikačné číslo pre DPH s predponou EÚ, ktoré môže zdaniteľná osoba použiť len v súvislosti s uplatňovaním osobitnej úpravy. Informácie o pridelení individuálneho IČ DPH v SR posiela daňová správa ostatným členským štátom. Ak zdaniteľná osoba nespĺňa podmienky, Daňový úrad Bratislava, ktorý je príslušný pre konanie, vydá rozhodnutie o nepovolení uplatňovania osobitnej úpravy prostredníctvom Slovenskej republiky ako členského štátu identifikácie. Vydanie rozhodnutia, odvolanie ako aj ostatné procesné postupy, ktoré súvisia s odvolaním sa proti rozhodnutiu, sa riadia daňovým poriadkom s výnimkou odkladného účinku odvolania, ktorý je v tomto prípade vylúčený. Registrácia pre osobitnú úpravu môže byť zamietnutá napr. z dôvodu, že zdaniteľná osoba je pre osobitnú úpravu už registrovaná v inom členskom štáte, príp. je vylúčená z uplatňovania osobitnej úpravy, príp. má prevádzkareň v inom členskom štáte.
Ak zdaniteľná osoba identifikovaná pre osobitnú úpravu s EÚ IČ DPH bude vykonávať v SR aj inú činnosť, ktorá je predmetom DPH, daňový úrad jej na základe žiadosti pridelí IČ DPH podľa § 5 zákona. Na účely osobitnej úpravy však bude naďalej používať EÚ IČ DPH.
Pokiaľ dodávateľ, ktorý poskytuje služby nezdaniteľným osobám a ktorý nie je usadený v EÚ, bude používať osobitnú úpravu podľa § 68a a súčasne bude uskutočňovať predaj tovaru na diaľku v rámci EÚ konečným zákazníkom (tovar sa bude nachádzať na území jedného členského štátu, z ktorého bude dodávaný do iného/iných členských štátov), musí byť osobitne registrovaný pre obidva systémy (§ 68a a § 68b), ak chce uplatňovať zjednodušenie pre obidve kategórie dodávok. Nie je vylúčené, že registrácia pre dodanie služieb bude v inom členskom štáte ako registrácia pre predaj tovaru na diaľku v rámci EÚ.
Daňový úrad zruší zdaniteľnej osobe registráciu pre osobitnú úpravu na základe jej oznámenia, že už prestala poskytovať služby. V prípade, ak zdaniteľná osoba podáva nulové daňové priznania za viacero kalendárnych štvrťrokov, predpokladá sa, že služby už neposkytuje, a daňový úrad jej môže z tohto dôvodu zrušiť registráciu pre uplatňovanie osobitnej úpravy. Daňový úrad zruší registráciu aj vtedy, ak zdaniteľná osoba opakovane porušuje pravidlá, ktoré sa týkajú osobitnej úpravy.

Osobitná úprava uplatňovania dane pre telekomunikačné služby, služby rozhlasového vysielania a televízneho vysielania a elektronické služby, ktoré dodávajú zdaniteľné osoby usadené na území Európskej únie, ale neusadené v členskom štáte spotreby

S ohľadom na úspešné fungovanie tzv. Mini One Stop Shop (MOSS), ktorý umožnil podnikateľom usadeným v jednom členskom štáte, ktorí poskytujú telekomunikačné služby, služby rozhlasového vysielania a televízneho vysielania a elektronické služby nezdaniteľným osobám v inom členskom štáte, registrovať sa pre uplatnenie osobitnej úpravy v členskom štáte usadenia a podávať pre všetky členské štáty spotreby jedno daňové priznanie, dochádza k rozšíreniu tejto úpravy aj pre iné služby, na predaj tovaru na diaľku na území Európskej únie a na niektoré domáce dodania tovarov.
Nový § 68b môžu  využiť zdaniteľné osoby usadené v Európskej únii poskytujúce nielen telekomunikačné služby, služby rozhlasového vysielania a televízneho vysielania a elektronické služby nezdaniteľným osobám, ale všetky služby podľa § 68 ods. 1 písm. b) druhého bodu, ak sú poskytované nezdaniteľným osobám (napr. prenájom dopravného prostriedku). Okrem služieb možno osobitnú úpravu podľa § 68b využiť aj pre predaj tovaru na diaľku na území Európskej únie osobami usadenými, ale aj neusadenými v Európskej únii. V neposlednom rade môže osobitnú úpravu využiť aj zdaniteľná osoba (usadená v Európskej únii alebo v treťom štáte), ktorá prostredníctvom platformy (elektronického rozhrania) uľahčuje buď predaj tovaru na diaľku alebo uskutočňuje domáce dodanie tovaru. V takomto prípade sa platforma považuje za osobu, ktorá prijala a dodala tovar.
V § 68b ods. 1 sú určené personálne a materiálne podmienky pre uplatnenie tejto dobrovoľnej osobitnej úpravy. V prípade poskytnutia služieb, okrem rozšírenia vecnej pôsobnosti, nedochádza k zmene spôsobu určenia členského štátu identifikácie a členského štátu spotreby. Do osobitnej úpravy však zdaniteľná osoba nesmie zahrnúť poskytnutia služieb v členskom štáte svojho usadenia.
Čo sa týka predaja tovaru na diaľku, členským štátom identifikácie pre zdaniteľnú osobu usadenú na území Európskej únie je členský štát, v ktorom má sídlo alebo prevádzkareň, ak nemá na území EÚ sídlo. Ak má viacero prevádzkarní, bude členským štátom identifikácie ten členský štát, v ktorom má prevádzkareň a ktorý si zdaniteľná osoba zvolí. Ak ide o zdaniteľnú osobu, ktorá nemá na území Európskej únie sídlo ani prevádzkareň, je členským štátom identifikácie ten členský štát, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru začína, a v prípade, že sa tovar začína pohybovať z viacerých členských štátov, bude členským štátom identifikácie ten členský štát začatia prepravy tovaru, ktorý si zdaniteľná osoba zvolí.
Ak sa zdaniteľné osoby rozhodnú uplatňovať v tuzemsku túto osobitnú úpravu, oznámia túto skutočnosť daňovému úradu. V prípade, že daňový úrad povolí zdaniteľnej osobe uplatňovanie osobitnej úpravy, pridelí jej zároveň IČ DPH na účely uplatňovania tejto osobitnej úpravy.

Správa dane pri osobitnej úprave uplatňovania dane pre telekomunikačné služby, služby rozhlasového vysielania a televízneho vysielania a elektronické služby

Ustanovením § 68c sa zavádza osobitná úprava uplatňovania dane na predaj tovaru na diaľku, ktorý je dovážaný z územia tretích štátov (ďalej len “osobitná úprava pri dovoze“). Nová osobitná úprava priamo súvisí s vecným rozšírením predmetu predaja tovaru na diaľku, ako aj so zrušením oslobodenia od dane na dovoz zásielok s hodnotou nepresahujúcou 22 eur. Uplatnenie tejto osobitnej úpravy však bude mať limitujúci vecný rozsah, nakoľko sa bude môcť uplatniť len na zásielky s vlastnou hodnotou maximálne 150 eur, a to za predpokladu, že dovážaný tovar nie je predmetom spotrebnej dane.
Tak ako osobitné úpravy podľa § 68a a § 68b, aj uplatňovanie osobitnej úpravy pri dovoze je založené na využívaní OSS v členskom štáte identifikácie. Teda aj v prípade predaja tovaru na diaľku dovážaného z tretích štátov sa podľa § 68c bude môcť daň z tovarov, ktorých miesto dodania je v niektorom z členských štátov EÚ, priznať a zaplatiť správcovi dane v členskom štáte identifikácie a ten bude zodpovedný za jej následnú distribúciu do členských štátov, v ktorých sa odoslanie alebo preprava tovaru skončí (tzv. členský štát spotreby).
Ak zdaniteľná osoba nemusí byť na účely uplatňovania tejto úpravy zastúpená sprostredkovateľom, bude Slovenská republika členským štátom identifikácie vtedy, ak tu má dotknutá osoba zriadené sídlo, resp., ak v tuzemsku nemá sídlo, má tu zriadenú prevádzkareň. Ak ide o zdaniteľnú osobu so sídlom v treťom štáte, ktorá má na území EÚ zriadené prevádzkarne vo viacerých členských štátoch vrátane tuzemska, respektíve ide o zdaniteľnú osobu, ktorá nie usadená v EÚ a má sídlo v treťom štáte, s ktorým EÚ uzavrela dohodu o administratívnej spolupráci, boji proti podvodom a vymáhaní pohľadávok v oblasti DPH (toho času iba Nórsko), bude Slovenská republika členským štátom identifikácie vtedy, keď si ju zdaniteľná osoba na tento účel zvolí.
Na účely uplatňovania osobitnej úpravy pri dovoze si môžu zvoliť sprostredkovateľa aj zdaniteľné osoby, ktoré nemusia byť zastúpené sprostredkovateľom. Preto sa môže napr. stať, že členským štátom identifikácie pre uplatňovanie osobitnej úpravy pri dovoze bude pre zdaniteľnú osobu so sídlom v Českej republike Slovenská republika, ak sa takáto zdaniteľná osoba rozhodne byť pre uplatňovanie osobitnej úpravy pri dovoze zastúpená sprostredkovateľom, ktorý má sídlo v tuzemsku. Každá zdaniteľná osoba, ktorá musí, resp. si sprostredkovateľa pre uplatňovanie osobitnej úpravy pri dovoze dobrovoľne zvolí, môže mať len jedného sprostredkovateľa. Účelom ustanovenia funkcie sprostredkovateľa pri uplatňovaní tejto osobitnej úpravy je predovšetkým ochrana daňových príjmov členských štátov.

Ak sa teda zdaniteľné osoby rozhodnú uplatňovať v tuzemsku osobitnú úpravu pri dovoze, oznámia túto skutočnosť daňovému úradu buď ony samy alebo nimi určený sprostredkovateľ, ak musia alebo sa rozhodnú byť na účely tejto osobitnej úpravy zastúpené sprostredkovateľom. V druhom z uvedených prípadov tejto skutočnosti ešte predchádza samotná identifikácia sprostredkovateľa, ktorému bude na účely plnenia povinností za zdaniteľnú osobu, ktorá uplatňuje túto osobitnú úpravu, pridelené špeciálne evidenčné identifikačné číslo (s predponou IN). Aj zdaniteľným osobám bude na uplatňovanie osobitnej úpravy v prípade, že to daňový úrad povolí, pridelené osobitné identifikačné číslo pre daň (s predponou IM), použiteľné výlučne pre tieto účely. V prípade, že je zdaniteľná osoba zastúpená sprostredkovateľom, bude toto identifikačné číslo pre daň s predponou IM pridelené sprostredkovateľovi za každú zdaniteľnú osobu, ktorú zastupuje. Ak daňový úrad uplatňovanie osobitnej úpravy povolí, je zdaniteľná osoba povinná uplatňovať osobitnú úpravu na všetky dodania tovaru predávaného na diaľku dovážaného z tretích štátov, ku ktorým došlo odo dňa pridelenia osobitného identifikačného čísla tejto zdaniteľnej osobe, resp. jej sprostredkovateľovi.
Na účely uplatňovania osobitnej úpravy pri dovoze bola do zákona zavedená nevyvrátiteľná domnienka, na základe ktorej sa tovar predávaný na diaľku, ktorý je dovážaný z tretích štátov, považuje za dodaný v deň prijatia platby, čo predstavuje okamih prijatia potvrdenia o platbe, správy o povolení platby alebo záväzku k platbe na účet zdaniteľnej osoby, ktorá uplatňuje túto osobitnú úpravu, bez ohľadu na dátum uskutočnenia skutočnej platby, podľa toho, ktorý z týchto okamihov nastane skôr.
V prípade, že zdaniteľná osoba nespĺňa podmienky pre uplatňovanie osobitnej úpravy pri dovoze, alebo podmienky na uplatňovanie osobitnej úpravy na účet zastúpenej osoby nespĺňa osoba určená ako sprostredkovateľ, o nepovolení uplatňovania osobitnej úpravy vydá daňový úrad rozhodnutie.

Správa daní pri uplatňovaní osobitných úprav

Ak sa uplatňuje osobitná úprava podľa § 68a až § 68c a členským štátom identifikácie je Slovenská republika a členský štát spotreby je iný členský štát, na správu dane sa prednostne uplatnia ustanovenia zákona a vykonávacieho nariadenia (EÚ) 282/2011 v konsolidovanom znení. Ak tieto právne predpisy neobsahujú právnu úpravu, subsidiárne sa použije daňový poriadok.
Ak sa uplatňuje osobitná úprava a Slovenská republika je členským štátom spotreby, práva a povinnosti, ktoré súvisia so správou daní upravuje prioritne vykonávacie nariadenie (EÚ) 282/2011 v konsolidovanom znení. Ak procesné postupy v danom právnom predpise upravené nie sú, použije sa daňový poriadok okrem doručovania písomností zahraničnými osobami identifikovanými pre niektorú z osobitných úprav v inom členskom štáte daňovému úradu a naopak. V týchto prípadoch je doručovanie písomností možné len formou elektronickej komunikácie, bez toho, aby sa vyžadoval spôsob doručovania ustanovený podľa daňového poriadku (kvalifikovaný elektronický podpis alebo dohoda so správcom dane).
Zdaniteľná osoba, ktorá je zastúpená na účely uplatňovania osobitnej úpravy pri predaji tovaru na diaľku dovážaného z územia tretích štátov sprostredkovateľom, a aj sprostredkovateľ, sú spoločne a nerozdielne zodpovední za daň nezaplatenú z dodaní tovarov, na ktoré sa dotknutá osobitná úprava vzťahuje, a aj za sankcie, pričom cieľom je ochrana daňových príjmov Slovenskej republiky.
Pri uplatňovaní osobitných úprav zahraničnou osobou, kedy je členským štátom spotreby Slovenská republika, sa pre zabezpečenia efektívneho postupu správcu dane pri vyrubení dodatočnej dane z dodaných tovarov a služieb navrhuje ustanoviť, aby daňový úrad použil inštitút skráteného vyrubovacieho konania podľa daňového poriadku.
Ak je zahraničná osoba identifikovaná pre uplatnenie osobitnej úpravy a Slovenská republika je členským štátom spotreby, ustanovuje sa trojročná prekluzívna lehota na vyrubenie dane a rozdielu dane, ktorá začína plynúť od uplynutia lehoty na podanie pôvodného daňového priznania. V prípadoch, kedy bude Slovenská republika členským štátom identifikácie a zároveň aj členským štátom spotreby a osobou identifikovanou pre uplatňovanie niektorej z osobitných úprav je tuzemská zdaniteľná osoba, sa uplatní štandardná lehota pre zánik práva vyrubiť daň ustanovená daňovým poriadkom.

Osobitná úprava na priznávanie a platbu dane pri dovoze tovaru

Toto ustanovenie je zjednodušením pre zdanenie tovaru, ktorý je dovezený pre konečného zákazníka, ak sa pri dovoze nepoužije osobitná úprava podľa § 68c (IOSS). Aj pre toto zjednodušenie platí, že hodnota zásielky nemôže byť viac ako 150 eur a tovar nemôže byť predmetom spotrebnej dane.
Toto ustanovenie môže využiť napr. pošta alebo dopravcovia, ktorí zvyčajne deklarujú dovoz tovaru nízkej hodnoty. Zjednodušenie bude spočívať v tom, že DPH z dovozu nebude vybraná colným orgánom od zákazníka, ktorému je tovar z tretej krajiny dodaný, ale priznanie a zaplatenie DPH za zákazníka urobí pošta alebo dopravca tovaru.
Osoba, ktorej je povolené uplatňovanie osobitnej úpravy podľa tohto ustanovenia, je povinná podať mesačné hlásenie, v ktorom uvedie len tú daň, ktorú vybrala od osôb, pre ktoré bol dovezený tovar určený. V mesačnom hlásení sa uvádza daň vzťahujúca sa k tovaru, ktorý bol dovezený v predchádzajúcom kalendárnom mesiaci. Osoba s povolením, ktorá vybrala daň od osôb, pre ktoré bol dovezený tovar určený, je povinná túto daň zaplatiť colnému úradu najneskôr do 16. dňa kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po dovoze tovaru.

Vedenie záznamov

Zdaniteľná osoba, ktorá uľahčuje dodanie tovaru alebo poskytnutie služby nezdaniteľnej osobe na území Európskej únie s využitím platformy (elektronické rozhranie), ktorá sa ale nepovažuje sa zdaniteľnú osobu, ktorá prijala a dodala tovar podľa § 8 ods. 7, bude povinná viesť, uchovávať a na požiadanie sprístupniť daňovému úradu záznamy, ktoré súvisia s dodaním tovaru alebo poskytnutím služby, ak je miesto dodania tovaru v tuzemsku.
Ak napr. zdaniteľná osoba registrovaná pre daň v Českej republike uplatňuje osobitnú úpravu podobnú § 68b zákona podľa zákona o DPH platného v Českej republike a uskutočňuje predaj tovaru na diaľku cez zdaniteľnú osobu, ktorá uľahčuje predaj tovaru na diaľku prostredníctvom využitia platformy s miestom dodania tohto tovaru v tuzemsku, zdaniteľná osoba, ktorá uľahčuje predaj tovaru na diaľku prostredníctvom využitia platformy, je povinná viesť záznamy potrebné na preverenie výšky dane ohľadne tohto dodania.

Osoby povinné vyhotoviť faktúru

Pri predaji tovaru na diaľku na území EÚ s miestom dodania v Slovenskej republike sa ustanovuje povinnosť vyhotoviť faktúru o dodaní podľa fakturačných pravidiel ustanovených zákonom. V prípade, že dodávateľ uplatňuje pri takomto predaji tovaru na diaľku osobitnú úpravu podľa § 68b, túto povinnosť nebude mať.

Zrušenie registrácie

Ak je zdaniteľná osoba registrovaná ako platiteľ dane podľa § 4 príp. § 4b zákona a súčasne je osobou, ktorá je identifikovaná pre osobitnú úpravu podľa § 68b, v prípade zrušenia registrácie za platiteľa dane z dôvodov uvedených v § 81 ods. 4 pridelené IČ DPH podľa § 4 alebo § 4b ostáva zachované na účely uplatňovania osobitnej úpravy. V prípade zrušenia registrácie pre DPH podľa § 7 alebo § 7a zákona ostáva na účely uplatňovania osobitnej úpravy (§ 68b) zachované už pridelené IČ DPH.
Osoba, ktorá prestala byť platiteľom dane, bude povinná vrátiť odpočítanú daň z dôvodu, že dodávateľ neskôr vykonal opravu základu dane podľa § 25a ods. 3, a to do desiatich dní odo dňa prijatia opravného dokladu, ktorý dodávateľ vyhotovil.
V prípade úmrtia platiteľa dane sa predĺži lehota na požiadanie o vyznačenie dodatku v osvedčení o registrácii pre daň z 15 na 30 dní.

Prechodné a záverečné ustanovenia

Z dôvodu, že od 1. januára 2021 má platiť nový vzor daňového priznania k DPH, ruší sa opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 28. októbra 2019 č. MF/014640/2019-731, ktorým sa ustanovuje vzor daňového priznania k dani z pridanej hodnoty (§ 87a). Vzor daňového priznania k DPH podľa uvedeného opatrenia sa použije pri podávaní daňových priznaní za obdobia, ktoré končia najneskôr 31. decembra 2020.

Odporúčané ebooky

K téme