Buďte správne informovaný! Získajte prémiový účet TU
Prihlásenie
Zakúpiť členstvo
Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
FOAF.sk - Aký má firma zisk? Kto ju vlastní? Kto má dlhy? Zistite TU

Aké zmeny nastanú v zákone o dani z príjmov od 1. 1. 2023?

daňový bonus
daňový bonus Foto: Getty Images
12. decembra 2022 Autor Ing. Lenka PajtinkováZdroj Podnikam.sk Tlačiť
Parlament schválil novelu zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ZDP), ktorou sa zavádza viacero zmien. Od 1. 1. 2023 sa daňový bonus na dieťa vo veku do 18 rokov zvýši na 140 eur mesačne. Na dieťa nad 18 rokov daňový bonus stúpne na 50 eur mesačne. V súčasnosti je daňový bonus na dieťa do 15 rokov 70 eur a na dieťa nad 15 rokov 40 eur. Daňový bonus na dieťa vo výške 140 eur pritom bude platiť len na roky 2023 a 2024, od roku 2025 klesne na 100 eur.
Dočasné zvýšenie daňového bonusu o 40 eur súvisí so zrušením krúžkovného, ktoré malo byť v sume 60 eur mesačne. Z tejto čiastky pôjde 40 eur na zvýšenie daňového bonusu a o zvyšných 20 eur sa od budúceho roka zvýši prídavok na dieťa. Pri uplatňovaní daňového bonusu na nezaopatrené deti bude možné zohľadniť príjem oboch rodičov. Rodič, ktorý si vzhľadom na výšku svojho čiastkového základu dane nemohol počas roka uplatniť plnú sumu daňového bonusu, tak bude môcť urobiť pri podaní daňového priznania, v ktorom uvedie aj čiastkový základ dane druhého rodiča. Poslanci schválili aj pozmeňujúci návrh, ktorý bude vzhľadom na zvýšenie daňového bonusu samosprávam kompenzovať výpadok na dani z príjmov fyzických osôb. Štát tento výpadok samospráve v budúcom roku nahradí daňou z príjmov právnických osôb, a to v sume 100 miliónov eur.
 
Novela zákona obsahuje tiež viaceré opatrenia na ochranu proti daňovým podvodom, pričom predmetom návrhu zákona je aj zavedenie nového pravidla o obmedzení úrokových nákladov zacieleného proti praktikám, ktoré na umelé znižovanie základu dane z príjmov využívajú nadmerné dlhové financovanie.
Novela obsahuje tiež spresnenie a doplnenie pravidiel transferového oceňovania. Ide najmä o úpravu a spresnenie definície zahraničnej závislej osoby, spresnenie definície kontrolovanej transakcie a doplnenie významnej kontrolovanej transakcie (bezpečný prístav), doplnenie pravidiel pri určení základu dane stálej prevádzkarne daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou (nerezidenta) na území SR v súlade s aktuálnou metodikou Smernice OECD o transferovom oceňovaní, doplnenie pravidiel pri korešpondujúcej úprave základu dane v prípade stálej prevádzkarne daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou (nerezidenta) na území SR, ako aj doplnenie odkazu na Smernicu OECD o transferovom oceňovaní do zákona o dani z príjmov z dôvodu zabezpečenia právnej istoty pri uplatňovaní pravidiel transferového oceňovania.
V novele zákona sa dopĺňa postup daňovníka v prípade preventívnej reštrukturalizácie. Ide o legislatívnu úpravu tzv. zákonného a daňovo uznaného odpisu pohľadávok, podľa ktorej bude postupovať daňovník pri zániku pohľadávky alebo záväzku, vrátane odpustenia dlhu, ako aj pri tvorbe opravných položiek k pohľadávkam.
 
Novelou zákona sa od 1. januára 2023 mení spôsob registrácie k dani z príjmov u vybraných typov daňovníkov. Správca dane bude registrovať daňovníkov na daň z príjmov z úradnej moci na základe údajov z registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci zapísaných do obchodného registra a živnostenského registra a podľa oznámenia finančného riaditeľstva zverejneného na jeho webovom sídle.
 

Základné pojmy

Znenie § 2 písm. o) sa dopĺňa o spočítavanie podielov blízkych osôb na účely určenia ekonomického prepojenia. Ide o situácie, ak napríklad manžel podiel 100% v spoločnosti A, 15% v spoločnosti B a manželka podiel 15% v spoločnosti B. Podľa doterajšieho znenia ustanovenia spoločnosti A a B neboli prepojené, na základe nového ustanovenia sa považujú za prepojené spoločnosti.
 
Znenie § 2 písm. r) sa upravuje vzhľadom na definíciu zahraničnej závislej osoby. Ekonomickým prepojením je aj vzťah medzi daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou a jeho stálymi prevádzkarňami v zahraničí, vzťah medzi daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou a jeho stálymi prevádzkarňami na území Slovenskej republiky, vzťah medzi jednotlivými stálymi prevádzkarňami daňovníka, vzťah medzi stálymi prevádzkarňami daňovníkov, ktorí vzájomne prepojení podľa písmena n), ako aj vzájomný vzťah medzi týmito stálymi prevádzkarňami a týmito daňovníkmi
Dopĺňa sa negatívne vymedzenie kontrolovanej transakcie. Za kontrolovanú transakciu sa všeobecne nepovažuje závislá činnosť, z ktorej príjmy spadajú pod § 5 ZDP, a to bez ohľadu na to, či je vykonávaná zamestnancom závislej osoby, spoločníkom alebo konateľom. Zároveň sa ustanovenie technicky upravuje v nadväznosti na zmenu § 2 písm. r), pričom za kontrolovanú transakciu sa naďalej považuje aj vzťah medzi daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou a jeho stálymi prevádzkarňami v zahraničí, ako aj vzťah medzi daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou a jeho stálymi prevádzkarňami na území Slovenskej republiky a vzťah medzi stálymi prevádzkarňami daňovníkov, ktorí vzájomne prepojení podľa písmena n) a vzájomný vzťah medzi týmito stálymi prevádzkarňami a týmito daňovníkmi.

Zdroj príjmov daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou

Príjmom zo zdrojov na území Slovenskej republiky daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou je príjem z úhrad od daňovníkov s neobmedzenou daňovou povinnosťou a od stálych prevádzkarní daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorými sú úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek a z vkladov na vkladných knižkách, z vkladov peňažných prostriedkov na bežných účtoch a vkladových účtoch, z výnosov z majetku v podielovom fonde, z príjmov z podielových listov dosiahnutých z ich vyplatenia (vrátenia) z výnosov z dlhopisov okrem výnosov zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok, z výnosov z vkladových certifikátov, depozitných certifikátov, pokladničných poukážok, vkladových listov a z iných cenných papierov im na roveň postavených a z derivátov podľa osobitného predpisu.

Všeobecné ustanovenia o zisťovaní základu dane

Zmena ustanovenia § 17 ods. 1 písm. d) a e) umožňuje zahraničným daňovníkom, ktorí podnikajú na území SR prostredníctvom stálej prevádzkarne, aby pri určení základu dane tejto stálej prevádzkarne vychádzali z rozdielu medzi výnosmi a nákladmi priraditeľnými stálej prevádzkarni. Príslušné výnosy a náklady by boli zistené z účtovnej alebo inej obdobnej evidencie zahraničného daňovníka.
Uvedená zmena prispeje k zlepšeniu postavenia daňovníkov, ktorí majú na území SR stálu prevádzkareň, avšak nie povinní viesť účtovníctvo podľa slovenských účtovných predpisov. Ide o daňovníkov, ktorí nemajú povinnosť zaregistrovať organizačnú zložku v obchodnom registri, pretože napríklad podnikajú na území SR dočasne v súvislosti so stavebnými alebo montážnymi projektmi, alebo inými projektmi dočasného charakteru. Pre týchto daňovníkov existujú dve možnosti:
  • viesť účtovníctvo podľa slovenských predpisov dobrovoľne,
  • vykazovať základ dane na základe rozdielu medzi príjmami a výdavkami, pričom však účtovníctvo zahraničného daňovníka (u právnickej osoby) je spravidla nastavené na vykazovanie výnosov a nákladov.

Obe možnosti predstavujú pre takýchto daňovníkov dodatočnú administratívnu záťaž. Celkovo tak súčasná úprava komplikuje podnikanie na území v SR prostredníctvom stálej prevádzkarne a vytvára neopodstatnený rozdiel medzi tuzemskými daňovníkmi (napríklad dcérskymi spoločnosťami zahraničných spoločností) a stálymi prevádzkarňami zahraničných daňovníkov.

Pri zisťovaní základu dane u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý nemá povinnosť viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu sa postupovať podľa zahraničnej evidencie daňovníka. Vo väčšine prípadov sa predpokladá akruálny princíp, t. j. rozdiel medzi výnosmi a nákladmi. Na hotovostnom princípe budú základ dane vykazovať fyzické osoby a právnické osoby, ktoré nevedú účtovníctvo na akruálnom princípe.

Úpravou § 17 ods. 5 sa spresňujú pravidlá pri úprave základu dane v prípade nedodržania princípu nezávislého vzťahu a pravidlá pri úprave zahrnovania nákladov vynaložených inou závislou osobou do základu dane daňovníka. Rozdelením ustanovenia do dvoch samostatných bodov sa odstránia problémy pri daňových kontrolách, napríklad zámena významu týchto dvoch pravidiel, nejednoznačné označenie titulu dorubenia dodatočnej dane pri službách prijatých od závislých osôb a pod.
Uvedenou úpravou § 17 ods. 5 sa ďalej dopĺňa definícia významnej kontrolovanej transakcie (alebo skupiny kontrolovaných transakcií), za ktorú sa nepovažuje právny vzťah alebo iný obdobný vzťah, na základe ktorého ani jedna závislá osoba nedosiahne zdaniteľný príjem (výnos), ani daňový výdavok v príslušnom zdaňovacom období v hodnote prevyšujúcej 10 000 eur (to neplatí, ak ide o úver alebo pôžičku s istinou nad 50 000 eur). Pod skupinou kontrolovaných transakcií sa rozumie viacero kontrolovaných transakcií, ktoré rovnakého druhu a uzatvorené za porovnateľných podmienok, vzájomne úzko prepojené a vzájomne podmienené, alebo porovnateľné z hľadiska využívaného majetku, funkcií a rizík.
Účelom tejto úpravy je zníženie administratívnej záťaže malých podnikateľov pri transakciách s nízkou hodnotou.

Príklad 1:

Daňovník so závislou osobou uzatvorenú dohodu o poskytnutí poradenských služieb, v rámci ktorej mu závislá osoba poskytuje poradenské služby. V príslušnom zdaňovacom období daňovník zaúčtoval v nákladoch sumu 20 000 eur, avšak reálne uhradil len 5 000 eur. V zmysle § 19 ods. 19 zákona výdavky na poradenské služby sú súčasťou základu dane až po zaplatení.
Za významnú kontrolovanú transakciu sa nepovažuje právny vzťah alebo iný obdobný vzťah, na základe ktorého v príslušnom zdaňovacom období ani jedna zo závislých osôb nedosiahne zdaniteľný príjem (výnos), alebo daňový výdavok (náklad) v hodnote prevyšujúcej 10 000 eur. Táto dohoda o poskytnutí poradenských služieb bude významnou kontrolovanou transakciou, pretože poskytovateľ poradenských služieb dosiahne v zdaňovacom období zdaniteľný výnos v hodnote 20 000 eur.

Príklad 2:

Daňovník od závislej osoby kúpi montovanú budovu za 108 000 eur. Táto budova sa daňovo odpisuje v 4. odpisovej skupine počas 12 rokov. Ročný daňový odpis na strane daňovníka je 9 000 eur. Táto transakcia bude významnou kontrolovanou transakciou v roku nákupu/predaja budovy, pretože predávajúci dosiahne v zdaňovacom období zdaniteľný výnos z tejto transakcie v hodnote 108 000 eur. V nasledujúcich zdaňovacích obdobiach, keď daňovník uplatní ročný daňový odpis v hodnote 9 000 eur, sa táto transakcia nebude považovať za významnú kontrolovanú transakciu.
Do odseku 6 sa dopĺňa nárok na korešpondujúcu úpravu základu dane v prípadoch, keď primárna úprava je vykonaná v slovenskej právnickej osobe a protistranou transakcie je slovenská stála prevádzkareň nerezidenta.
 
Ustanovenie § 17 ods. 7 ZDP sa upravuje vzhľadom na potrebu zosúladenia znenia s aktuálnou metodikou Smernice OECD pri stanovení základu dane stálej prevádzkarne. Účelom zmien je spresnenie znenia zákona, zosúladenie zákona s metodikou OECD, a to vrátane posudzovania výdavkov (nákladov) preukázateľne vynaložených zriaďovateľom stálej prevádzkarne na účely tejto stálej prevádzkarne vrátane výdavkov (nákladov) na vedenie a všeobecných správnych výdavkov (nákladov). Okrem toho novela zabezpečuje používanie rovnakých pojmov a spresňuje dokumentačnú povinnosť týkajúcu sa určenia základu dane stálej prevádzkarne. Novela zákona upravuje postup zahrnutia príjmov (výnosov) a výdavkov (nákladov), ktoré sú vykázané po zániku stálej prevádzkarne, do základu dane.
Akákoľvek odchýlka od zaužívaného spôsobu vykazovania základu dane stálej prevádzkarne v iných štátoch vytvára priestor pre dvojité zdanenie a následné daňové spory so štátmi, v ktorých príslušní daňovníci rezidenti. Uvedená úprava prispieva aj k zlepšeniu efektivity riešenia cezhraničných daňových sporov.
 
Naďalej pre účely stanovenia základu dane stálej prevádzkarne v SR nie je možné zahrnúť ziskovú prirážku k vlastným nákladom na vedenie a všeobecným správnym výdavkom (nákladom), ani úroky alebo licenčné poplatky účtované zriaďovateľom voči stálej prevádzkarni s výnimkou priradenia príslušnej časti úrokov alebo licenčných poplatkov, ktoré zriaďovateľ uhrádza inej osobe.
O použitej metóde úpravy základu dane stálej prevádzkarne vo vzťahu k zriaďovateľovi a iným závislým osobám je daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou povinný viesť dokumentáciu. Nejde o novú dokumentačnú povinnosť, iba o špecifikáciu pre stálu prevádzkareň ako podmnožinu závislých osôb vzhľadom na osobitosti úpravy základu dane stálej prevádzkarne (napr. alokácia voľného kapitálu, vzťahy so zriaďovateľom atď.).

Pravidlo o obmedzení úrokových nákladov

Pravidlo o obmedzení zahrnovania čistých úrokových nákladov do základu dane v § 17k sa uplatňuje u právnických osôb so sídlom alebo miestom skutočného vedenia na území SR (daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou) alebo právnických osôb, ktorými daňovníci s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorí majú na území SR zriadenú stálu prevádzkareň 16 ods. 2 ZDP). Limitácia čistých úrokových nákladov sa neuplatní u daňovníkov, u ktorých suma čistých úrokových nákladov nepresiahne čiastku 3 000 000 eur vrátane (tzv. bezpečný prístav). Ak čisté úrokové náklady záporné, t. j. zdaniteľné úrokové výnosy vyššie ako daňovo uznateľné úrokové náklady, potom daňovník nepostupuje podľa § 17k a všetky úrokové náklady daňovými výdavkami, ak nepríde k ich obmedzeniu podľa § 21a.

 
Spôsob výpočtu sumy úrokových nákladov podliehajúcich limitácii je vymedzený v ods. 2. Ak suma čistých úrokových nákladov je vyššia ako 3 000 000 eur, základ dane sa zvýši o sumu, o ktorú čisté úrokové náklady presiahnu 30 % úhrnu základov dane zvýšeného o čisté úrokové náklady a o odpisy zahrnuté v zdaňovacom období do základu dane podľa § 19 ods. 3 písm. a) a § 22 ods. 12.
Čistými úrokovými nákladmi sa rozumie suma, o ktorú výdavky (náklady) na prijaté úvery a pôžičky, ktoré v príslušnom zdaňovacom období daňovými výdavkami, presahujú úrokové výnosy a iné príjmy ekonomicky rovnocenné úrokovým výnosom, ktoré sú v príslušnom zdaňovacom období zdaniteľným príjmom.
Za výdavky (náklady) na prijaté úvery a pôžičky sa považujú úrokové náklady spojené so všetkými druhmi dlhu, iné náklady ekonomicky rovnocenné úrokom, výdavky, ktoré vznikli v súvislosti so získavaním finančných prostriedkov u dlžníka, ktorými sú
  • úroky z úverov a pôžičiek,
  • úroky z dlhopisov, pokladničných poukážok a iných platieb z finančných nástrojov zodpovedajúce charakteru úrokov,
  • úrok z finančného prenájmu,
  • úrokové sumy v rámci derivátových operácií súvisiace s úvermi a pôžičkami daňovníka,
  • úroky, ktoré súčasťou obstarávacej ceny majetku alebo vlastných nákladov, a to v pomere v akom sa tieto úroky podieľajú na obstarávacej cene majetku alebo vlastných nákladoch majetku vrátane technického zhodnotenia alebo v pomere v akom sa tieto úroky podieľajú na zostatkovej cene (§ 25 ods. 3),
  • sumy vypočítané na základe výnosu z finančných prostriedkov určené v súlade s princípom nezávislého vzťahu podľa § 18 ods. 1,
  • kurzové rozdiely z úverov, pôžičiek a nástrojov spojené so získavaním finančných prostriedkov,
  • poplatky za záruky v súvislosti so schémami financovania,
  • zmluvné poplatky a náklady súvisiace s pôžičkami a úvermi a
  • iné obdobné platby, ktoré sú ekonomicky rovnocenné úrokom.
Na účely tohto ustanovenia sa za úrokové výnosy a iné príjmy ekonomicky rovnocenné úrokovým výnosom rozumejú príjmy (výnosy) zodpovedajúce výdavkom (nákladom) vznikajúce u veriteľa vrátane úrokových výnosov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou a jej vybratím sa považuje daňová povinnosť za splnenú.
Úhrnom základov dane sa rozumie úhrn
  • základu dane zisteného podľa § 17 29 zníženého o úhrn vyňatých príjmov (základov dane) podliehajúcich zdaneniu v zahraničí,
  • osobitného základu dane podľa § 17f,
  • osobitného základu dane podľa § 51e,
  • základov dane z príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou a jej vybratím sa považuje daňová povinnosť za splnenú.
Čisté úrokové náklady nezahrnuté do základu dane v príslušnom zdaňovacom období je možné odpočítať od základu dane v najviac piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích obdobiach počnúc zdaňovacím obdobím bezprostredne nasledujúcom po zdaňovacom období, v ktorom boli čisté úrokové náklady nezahrnuté do základu dane, pričom úhrn čistých úrokových nákladov z príslušného zdaňovacieho obdobia a čistých úrokových nákladov nezahrnutých do základu dane v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach nesmie presiahnuť sumu vypočítanú podľa odseku 2.
Právny nástupca daňovníka zrušeného bez likvidácie si môže odpočítať od základu dane časť sumy čistých úrokových nákladov nezahrnutých do základu dane podľa odseku 2 v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach, ak je zanikajúca právnická osoba a jej právny nástupca daňovníkom dane z príjmov právnickej osoby a súčasne ak účelom tohto zániku nie je len zníženie alebo vyhnutie sa daňovej povinnosti. Ak je právnych nástupcov daňovníka zrušeného bez likvidácie viac, suma čistých úrokových nákladov nezahrnutých do základu dane podľa druhej vety sa odpočítava u každého z nich pomerne, a to podľa výšky vlastného imania zaniknutého daňovníka, v akej prešlo na jednotlivých právnych nástupcov.
Odseky 1 a 2 sa neuplatnia u dlžníka,
  • ktorý je bankou alebo pobočkou zahraničnej banky, poisťovňou, pobočkou poisťovne z iného členského štátu alebo pobočkou zahraničnej poisťovne, zaisťovňou, pobočkou zaisťovne z iného členského štátu alebo pobočkou zahraničnej zaisťovne, subjektom podľa osobitného predpisu,
  • ktorého závislými osobami podľa § 2 písm. n) sú len fyzické osoby.
U daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu, ktorý je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, pri výpočte úhrnu základu dane podľa odseku 6 nie je súčasťou základu dane zisteného podľa § 17 29 časť základu dane verejnej obchodnej spoločnosti, ktorá je súčasťou jeho základu dane.
U daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu, ktorý je komplementárom komanditnej spoločnosti, pri výpočte úhrnu základu dane podľa odseku 6 nie je súčasťou základu dane zisteného podľa § 17 29 časť základu dane komanditnej spoločnosti, ktorá je súčasťou jeho základu dane.

Úprava základu dane závislých osôb

V záujme právnej istoty pri určovaní základu dane podľa § 17 ods. 5 sa do zákona dopĺňa použitie metodiky OECD o transferovom oceňovaní, t. j. Smernice o transferovom oceňovaní pre nadnárodné spoločnosti a správu daní, ktorá sa všeobecne využíva ako výkladová pomôcka v oblasti transferového oceňovania. Do ustanovenia sa zároveň z dôvodu právnej istoty dopĺňa postup správcu dane v situáciách, kedy ceny použité daňovým subjektom v transakcii so závislou osobou nezodpovedajú princípu nezávislého vzťahu podľa §17 ods. 5 písm. a), zvlášť keď ceny zodpovedajúce princípu nezávislého vzťahu sa zisťujú ako interval pozorovaných nezávislých hodnôt a hodnota použitá daňovým subjektom je mimo nezávislého intervalu. Pokiaľ daňovník preukáže, že vzhľadom na okolnosti prípadu je vhodnejšia úprava na inú hodnotu v rámci rozpätia nezávislých hodnôt, základ dane sa upraví podľa tejto hodnoty.
Za účelom odstránenia problémov pri vydávaní rozhodnutí o bilaterálnych a multilaterálnych odsúhlaseniach použitia metódy ocenenia, v prípade, ak sa príslušné orgány dohodli na použití metódy ocenenia aj za zdaňovacie obdobia pred podaním žiadosti (tzv. „rollback“) sa dopĺňa možnosť vydať rozhodnutie aj na viac ako päť zdaňovacích období.
 
Za účelom odstránenia pretrvávajúcich problémov, ktoré v praxi spôsobuje aktuálne znenie § 18 ods. 11 ZDP sa mení postup predkladania dokumentácie, a to tak, aby bolo možné dokumentáciu najprv predložiť v cudzom jazyku a následne, ak by správca dane požadoval dokumentáciu aj v štátnom jazyku, tak možnosť vyzvať daňovníka a ten by bol povinný v lehote do 15 dní odo dňa doručenia výzvy predložiť dokumentáciu v štátnom jazyku. Uvedenou zmenou sa vyrieši problém pri predkladaní dokumentácie ako na strane daňovníka tak aj na strane správcu dane, alebo finančného riaditeľstva.
Zároveň sa vypúšťa slovné spojenie „v odôvodnených prípadoch“. Správca dane alebo finančné riaditeľstvo vydáva výzvu na predloženie dokumentácie na základe vlastnej úvahy, spravidla po predbežnom vyhodnotení miery rizika nesprávneho nastavenia transferových cien u daňového subjektu.

Daňové výdavky

Do ustanovenia § 19 ods. 2 písm. h), ktorý upravuje situácie tzv. zákonného a daňovo uznaného odpisu pohľadávok, sa dopĺňa situácia zániku pohľadávky v dôsledku jej odpustenia pri tzv. preventívnej reštrukturalizácii. Jedným z reštrukturalizačných opatrení je aj odpustenie, resp. čiastočné odpustenie záväzku (pohľadávky). Preventívna reštrukturalizácia spočíva na aktívnom jednaní dlžníka, ktorý podáva návrh na jej začatie. Úlohou je vypracovať plán, ktorý obsahuje reštrukturalizačné opatrenia, a v rámci nich môže obsahovať aj odpustenie záväzku dlžníka. Takéto odpustenie záväzku v preventívnej reštrukturalizácii je u veriteľa porovnateľné s ostatnými situáciami odpisu pohľadávky uvedenými v ostatných bodoch v § 19 ods. 2 písm. h) zákona o dani z príjmov. Preto pohľadávka bude v rozsahu, v akom je záväzok (dlh) podľa potvrdeného plánu odpustený, u veriteľa daňovým výdavkom. Na strane dlžníka sa bude naďalej postupovať štandardne, ako zákon o dani z príjmov pri odpise záväzku predpokladá (buď ako súčasť výsledku hospodárenia alebo uplatnením § 17 ods. 32).

Rezervy a opravné položky

Do ustanovenia § 20 sa v ods. 2 písm. c) a ods. 24 dopĺňa možnosť zahrnovania tvorby opravných položiek k pohľadávkam voči dlžníkovi v preventívnom reštrukturalizačnom konaní do daňových výdavkov, a to obdobne, ako je tomu v prípade pohľadávok voči dlžníkovi v tzv. klasickej (úpadkovej) reštrukturalizácii.
 
V nadväznosti na prijatie nového medzinárodného štandardu finančného výkazníctva (IFRS 17) Poistné zmluvy sa upravuje znenie § 20 ods. 8 zákona o dani z príjmov, ktorý doteraz upravuje zahrnovanie technických rezerv vytváraných v poisťovníctve do daňových výdavkov. Doterajší daňový režim v § 20 ods. 8 nadväzoval aj na účtovnú tvorbu technických rezerv a ich zúčtovanie, t. j. rozpustenie alebo použitie s tým, že zákon o dani z príjmov limitoval iba výšku takto vykázaných technických rezerv a pri ich rozpustení alebo použití podľa toho, ako boli vykázané podľa IFRS v účtovníctve upravoval vplyv na základ dane. Zákon o dani z príjmov však neupravoval spôsob a výpočet ich tvorby uvedené vychádzalo zo zákona o poisťovníctve. IFRS 17 oproti IFRS 4 upravuje celkový prístup vykazovania poistných zmlúv. Vykazovanie spočíva predovšetkým v naviazaní vybraných položiek na diskontované cash-flow.
Menia sa zložky vstupujúce do výpočtu záväzkov, ak aj finančné a iné riziká brané do úvahy pri ich výpočte a mení sa ich celkové vykazovanie. Podľa IFRS 17 nevykazuje poisťovňa technické rezervy ako budúce očakávané odhadované záväzky. Poisťovňa bude vykazovať záväzky z poistných zmlúv priebežne počas trvania poistnej zmluvy diskontovaním cash-flow na súčasnú hodnotu. Vzhľadom k tomu, že poisťovne uplatnením IFRS 17 nebudú vykazovať technické rezervy, t. j. budúce odhadované záväzky, ale vykážu záväzky na základe diskontovaného cash-flow, takto vykázané náklady nespĺňajú definíciu rezervy, a tak ako iné záväzky, budú daňovým výdavkom v súlade s účtovníctvom.
Zároveň ide o zjednodušenie zisťovania základu prostredníctvom odstraňovania rozdielov medzi účtovným a daňovým posúdením nákladov a výnosov. Prijatím tejto úpravy v oblasti vykazovania záväzkov z poistných zmlúv, ostávajú ostatné ustanovenia zákona o dani z príjmov nedotknuté, napr. ustanovenia týkajúce sa opravných položiek k pohľadávkam, odpisu pohľadávok, úprav základu dane pri neuhradených záväzkoch a pod. Pri prvotnom uplatnení štandardov z dôvodu zmeny účtovnej metódy, ktorou je aj zmena vo vykazovaní poistných zmlúv, zmeny vykázané vo vlastnom imaní, ktoré by mali vplyv na zdaniteľné príjmy alebo daňové výdavky sa zahrnú do základu dane v súlade s navrhovaným prechodným ustanovením a zároveň sa pri prvotnom uplatnení štandardu z dôvodu zmeny účtovnej metódy neuplatní postup podľa prvej vety § 17 ods. 15 zákona o dani z príjmov.

Pravidlá nízkej kapitalizácie

V § 21a ods. 1 sa v nadväznosti na zavedenie § 17k v nadväznosti na aplikačnú prax spresňuje, že § 21a sa neaplikuje ani na úrokové náklady kapitalizované do majetku v ocenení vlastnými nákladmi. V novom odseku 4 sa odstraňuje kolízia uplatnenia § 17k a § 21a tak, že pri zisťovaní základu dane sa prednostne skúma aplikovateľnosť § 17k a ak daňovník zvýši základ dane podľa § 17k, následne sa už neuplatní § 21a.

Daňový bonus

Daňovník, ktorý v zdaňovacom období dosiahol zdaniteľné príjmy podľa § 5 alebo § 6 ods. 1 a 2, si môže uplatniť daňový bonus na každé vyživované dieťa žijúce v domácnosti s daňovníkom, pričom prechodný pobyt dieťaťa mimo domácnosti nemá vplyv na uplatnenie tohto daňového bonusu. Ak § 52zzp ods. 3 5 neustanovuje inak, suma daňového bonusu, o ktorú sa znižuje daň, je
  • 50 eur mesačne, ak vyživované dieťa dovŕšilo 15 rokov veku, alebo
  • 100 eur mesačne, ak vyživované dieťa nedovŕšilo 15 rokov veku, a to poslednýkrát za kalendárny mesiac, v ktorom dieťa dovŕši 15 rokov veku; to neplatí, ak sa na vyživované dieťa poskytuje dotácia na podporu výchovy k stravovacím návykom dieťaťa podľa osobitného predpisu.

Za vyživované dieťa daňovníka, a to vlastné, osvojené, dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu a dieťa druhého z manželov, sa považuje nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu. Za vyživované dieťa daňovníka sa považuje aj plnoleté nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu.

Daňovník, ktorý je rodič dieťaťa alebo u ktorého ide vo vzťahu k dieťaťu o starostlivosť nahrádzajúcu starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu, ak dieťa s ním žije v domácnosti, môže si uplatniť daňový bonus po uplynutí zdaňovacieho obdobia, ak manžel (manželka) tohto dieťaťa nemá za toto zdaňovacie obdobie zdaniteľné príjmy presahujúce sumu podľa § 11 ods. 2 písm. a).
Ak dieťa (deti) vyživujú v domácnosti viacerí daňovníci, môže si daňový bonus uplatniť len jeden z nich. Pri použití ustanovenia odseku 5 môže uplatniť pomernú časť daňového bonusu po časť zdaňovacieho obdobia jeden z daňovníkov na všetky vyživované deti a po zostávajúcu časť druhý z daňovníkov. Ak podmienky na uplatnenie daňového bonusu spĺňa viac daňovníkov a ak sa nedohodnú inak, daňový bonus na všetky vyživované deti sa uplatňuje alebo sa prizná v poradí matka, otec, iná oprávnená osoba.
Daňovníkovi, ktorý vyživuje dieťa len jeden alebo niekoľko kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období, možno znížiť daň alebo preddavky na daň z príjmov podľa § 5 len o sumu daňového bonusu podľa odsekov 1 a 6 za každý kalendárny mesiac, na začiatku ktorého boli splnené podmienky na jeho uplatnenie. Daňový bonus možno uplatniť v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa dieťa narodilo alebo v ktorom sa začína sústavná príprava dieťaťa na budúce povolanie, alebo v ktorom bolo osvojené alebo prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu.
Nárok na daňový bonus možno uplatniť najviac do výšky ustanoveného percenta základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 5 alebo do výšky ustanoveného percenta základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods.1 a 2, alebo ich úhrnu, takto:
Počet vyživovaných detí
Percentuálny limit základu dane (čiastkového základu dane)
1 20%
2 27%
3 34%
4 41%
5 48%
6 a viac 55%
Daňový bonus možno uplatniť najviac do výšky dane vypočítanej za príslušné zdaňovacie obdobie podľa zákona. Ak suma dane vypočítaná za príslušné zdaňovacie obdobie je nižšia ako suma uplatňovaného daňového bonusu, daňovník, ktorý podáva daňové priznanie, požiada miestne príslušného správcu dane o vyplatenie sumy vo výške rozdielu medzi sumou daňového bonusu a sumou dane vypočítanou za príslušné zdaňovacie obdobie, pričom pri vrátení tejto sumy správca dane postupuje ako pri vrátení daňového preplatku; ak ide o daňovníka, ktorý zdaniteľné príjmy podľa § 5 alebo ktorému sa vykonalo ročné zúčtovanie, uplatní sa postup podľa § 35 ods. 5 a 7 alebo § 36 ods. 5, alebo § 38.
Ak podmienky na uplatnenie daňového bonusu spĺňa viac daňovníkov a daňovník uplatňujúci si nárok na daňový bonus nemá základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 5 alebo základ dane (čiastkový základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 alebo ich úhrn na uplatnenie celého nároku daňového bonusu na vyživované dieťa (deti) podľa odseku 1, môže si pri podaní daňového priznania navýšiť základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 5 alebo základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 alebo ich úhrn na účely výpočtu výšky nároku na daňový bonus podľa odsekov 1 a 6 o základ dane z príjmov (čiastkový základ dane) podľa § 5 alebo základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 alebo ich úhrn druhej oprávnenej osoby vyživujúcej dieťa (deti) v domácnosti a z takto navýšeného základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 5 alebo základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 alebo ich úhrnu si uplatniť nárok na daňový bonus vo výške podľa odsekov 1 a 6.
Ak druhá oprávnená osoba splnila podmienky na uplatnenie daňového bonusu len časť roka, základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 5 alebo základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 alebo ich úhrn daňovníka uplatňujúceho si nárok na daňový bonus sa na účely výpočtu výšky nároku na daňový bonus podľa odsekov 1a 6 navýši len o pomernú časť základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 5 alebo pomernú časť základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 alebo pomernú časť ich úhrnu druhej oprávnenej osoby vyživujúcej dieťa (deti) v domácnosti podľa počtu mesiacov, na začiatku ktorých druhá oprávnená osoba splnila podmienky na uplatnenie daňového bonusu.
Daňový bonus si môže uplatniť aj daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky (§ 16) v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto daňovníka, ktoré mu plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí. Ak daňovník podľa prvej vety uplatňuje postup podľa odseku 8, musí aj druhá oprávnená osoba, ktorá je daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou a s daňovníkom vyživuje dieťa (deti) v domácnosti dosahovať v príslušnom zdaňovacom období úhrn zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky 16) vo výške najmenej 90 % zo všetkých jej príjmov, ktoré jej plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí.
Ak dôjde v priebehu zdaňovacieho obdobia k zmene počtu vyživovaných detí, na ktoré sa uplatňuje daňový bonus, výška nároku na daňový bonus sa uplatní ako úhrn nárokov na daňový bonus vypočítaných podľa odseku 6 v pomernej výške zodpovedajúcej počtu mesiacov, v ktorých daňovník vyživoval príslušný počet detí, na ktoré si uplatňuje daňový bonus.

Ak bol daňovníkovi v priebehu zdaňovacieho obdobia zamestnávateľom priznaný vyšší nárok na daňový bonus podľa tohto zákona ako mu vznikne pri prepočítaní po skončení zdaňovacieho obdobia, nestráca nárok na už priznaný daňový bonus.

Pozor!

Prvýkrát bude možné uplatniť sčítanie základov dane (čiastkových základov dane) z príjmov podľa § 5 alebo základov dane (čiastkových základov dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 alebo ich úhrnom na účely uplatnenia daňového bonusu pri podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2023.
Daňovník, ktorý v zdaňovacom období dosiahol zdaniteľné príjmy podľa § 5 alebo § 6 ods. 1 a 2, si môže uplatniť daňový bonus na každé vyživované dieťa žijúce v domácnosti s daňovníkom, pričom prechodný pobyt dieťaťa mimo domácnosti nemá vplyv na uplatnenie tohto daňového bonusu. Suma daňového bonusu, o ktorú sa znižuje daň, je
  • 50 eur mesačne, ak vyživované dieťa dovŕšilo 18 rokov veku, alebo
  • 140 eur mesačne, ak vyživované dieťa nedovŕšilo 18 rokov veku, a to poslednýkrát za kalendárny mesiac, v ktorom dieťa dovŕši 18 rokov veku; to neplatí, ak sa na vyživované dieťa poskytuje dotácia na podporu výchovy k stravovacím návykom dieťaťa podľa osobitného predpisu.

Registračná povinnosť a oznamovacia povinnosť

Upravuje sa spôsob registrácie daňovníkov na daň z príjmov. Od 1. 1. 2023 bude správca dane registrovať daňovníkov na daň z príjmov z úradnej moci na základe údajov z registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci a to tie, ktoré boli, resp. budú exportované do tohto registra zo zdrojových registrov, ktorými obchodný register a živnostenský register. Správca dane bude registrovať daňovníkov na daň z príjmov z úradnej moci na základe údajov zapísaných do registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci z iných registrov ako je obchodný register a živnostenský register na základe oznámenia, ktoré bude zverejnené na webovom sídle Finančného riaditeľstva SR.

Prechodné ustanovenia účinné od 1. júla 2022

Dochádza k spresneniu ustanovenia. Ide o legislatívno-technické spresnenie z dôvodu výpočtu daňového bonusu, ak sa v priebehu roka mení počet vyživovaných detí, na ktoré sa uplatňuje daňový bonus, ktoré sa bude vykonávať pri ročnom zúčtovaní v roku 2023 za zdaňovacie obdobie 2022 a pri daňovom priznaní podávanom v roku 2023 za zdaňovacie obdobie 2022.

Uvedenou úpravou dochádza k spresneniu schváleného výpočtu daňového bonusu pri ročnom zúčtovaní za rok 2022, ktoré sa bude vykonávať v roku 2023 alebo pri daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 2022, ktoré sa bude podávať v roku 2023.
Ak dôjde v priebehu zdaňovacieho obdobia k zmene počtu vyživovaných detí, na ktoré sa uplatňuje daňový bonus, výška nároku na daňový bonus sa uplatní ako úhrn nárokov na daňový bonus vypočítaných podľa odseku 8 stanovených v pomernej výške zodpovedajúcej počtu mesiacov, v ktorých daňovník vyživoval príslušný počet detí, na ktoré si uplatňuje daňový bonus.
Ak bol daňovníkovi v priebehu zdaňovacieho obdobia zamestnávateľom priznaný vyšší nárok na daňový bonus podľa tohto zákona ako mu vznikne pri prepočítaní po skončení zdaňovacieho obdobia, nestráca nárok na už priznaný daňový bonus.

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2023

V odseku 1 sa navrhuje zahrnúť úpravu základu dane vyplývajúcu z implementácie IFRS 9 a 17 poisťovňami počas troch zdaňovacích období a to počnúc zdaňovacím obdobím začínajúcim najskôr 1. 1. 2023.
 

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2024

Nové pravidlo pre obmedzenie čistých úrokových nákladov sa bude po prvýkrát aplikovať na čisté úrokové náklady plynúce na základe zmlúv uzatvorených po 31. decembri 2023, t. j. limitácii nebudú podliehať čisté úrokové náklady plynúce zo zmlúv uzatvorených najneskôr 31. decembra 2023, resp. dodatkov k týmto zmluvám uzatvorených najneskôr 31. decembra 2023.

Odporúčané ebooky

K téme

FOAF.sk firmy - Hosp. výsledky, súvahy, výkazy, DLHY, vlastníci - Zistite TU

Témy

daň z príjmovdaňový bonusrok 2023

Najčítanejšie za 24 hodín

Z kategórie Daň z príjmu

Poradca podnikateľa a živnostníka

Prémiový obsah pre členov klubu Podnikam.sk

Zobraziť ďalšie články

Seriály na Podnikam.sk

Školenia, semináre, kurzy

BOZP - Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci
BOZP vo výrobe
Cash flow
Clo
Clo a logistika
Controlling
Dane a účtovníctvo
Doprava
Dotácie
DPH - Daň z pridanej hodnoty
DzP - Dane z príjmu
Enviro
Environmentalistika
Eurofondy
Finančné riadenie
IAS/IFRS
Koronavírus
Legislatíva a zákony
Legislatíva, zákony
Logistika
Manažérske zručnosti
Manažment
Marketing
Marketing a predaj
Medzinárodné účtovné štandardy - IAS/IFRS, US GAAP
Medzinárodné účtovné štandardy (IAS/IFRS, US GAAP)
Medzinárodné zdaňovanie
Mzdy a odvody
Nehnuteľnosti
Osobný rozvoj
Ostatné dane
Personalistika
Pohľadávky
Pracovné právo
Právo
Právo a manažment
Právo, Pracovné právo
Predaj
Riadenie
Riadenie firmy
Riadenie ľudských zdrojov
Samospráva
Školstvo
Školy
Smernice
Stavebníctvo
Účtovníctvo
Účtovníctvo a dane
Účtovníctvo verejnej správy
Umelá inteligencia
Verejná správa
Verejné obstarávanie-obstarávateľ
Verejné obstarávanie-uchádzač
Výroba
žiadny
Živnosť

december

05dec8:30Biznis a spoločenská etiketa v praxi8:30 Udalosť usporiadaná: Verlag Dashöfer, s.r.o. Typ Udalosti:ŠkolenieOblasť školenia:Marketing

05dec8:30Biznis a spoločenská etiketa v praxi8:30 Udalosť usporiadaná: Verlag Dashöfer, s.r.o. Typ Udalosti:ŠkolenieOblasť školenia:Marketing

05dec8:30Zákon o dani z finančných transakcií8:30 Udalosť usporiadaná: Verlag Dashöfer, s.r.o. Typ Udalosti:ŠkolenieOblasť školenia:DzP

Zobraziť všetky školenia

Eshop Podnikam.sk

Prejsť do eshopu

Zoznam firiem B2B

Zobraziť všetky firmy
Copyright © iSicommerce s.r.o. Všetky práva vyhradené. Vyhradzujeme si právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos obsahu. Ochrana osobných údajov | Podmienky používania | Kontakt | GDPR - Nastavenie sukromia
X