Čo urobiť, ak odberateľ odmietne zaplatiť faktúru?
V praxi sa môže podnikateľovi stať, že mu odberateľ mešká so zaplatením faktúry. Sú aj prípady, že dlžník jednoducho neuzná svoj záväzok za dodaný tovar či službu a popiera pohľadávku vedenú voči nemu vyplývajúcu zo zaslanej faktúry. Preto treba veľmi dbať na kontrolu riadneho vyplnenia a podpísania objednávky zákazníkom pri objednávaní tovaru (v prípade telefonického objednávania sa doporučuje zaslať objednávku na podpis odberateľovi aj poštou), podpisovanie príslušných dokumentov pri preberaní tovaru odberateľom (dodací list) a prípadne aj vystavenej faktúry za tovar. Bez týchto dokladov je totižto veľmi ťažké odberateľovi dokázať, že si daný tovar objednal za dohodnutých podmienok a náležite aj v lehote dodania prevzal. Pri neúplných a nepodpísaných príslušných dokladoch môžu nastať komplikácie.Kedy je dlžník v omeškaní záväzku?Podľa § 365 a § 366 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.Pokiaľ zákon neustanovuje pre jednotlivé druhy zmlúv niečo iné, môže veriteľ pri omeškaní dlžníka trvať na riadnom plnení záväzku. Veriteľ je oprávnený pri omeškaní dlžníka požadovať od neho náhradu škody. Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve.Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (veriteľ má právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania). Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje od 1. januára 2009 (pred 1. januárom 2009 bola výška úrokov z omeškania určená ako dvojnásobok diskontnej sadzby určenej NBS) nariadenie vlády č. 586/2008 v § 3 a § 4 – výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ďalej len ECB) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba ECB a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie – táto základná úroková sadzba ECB sa použije počas celého tohto polroka. Poplatok z omeškania je za každý deň omeškania 1 promile dlžnej sumy, najmenej však 0,83 eur za každý i začatý mesiac z omeškania. Aký je postup pri neuhradení záväzku?Ak odberateľ z určitých dôvodov nechce uhradiť faktúru treba klientovi zastaviť všetky dodávky tovaru, aby nevznikali ďalšie pohľadávky a odporúča sa pristúpiť na:
- mimosúdne vymáhanie pohľadávky, ktoré spočíva na zaslaní upomienky dlžníkovi na zaplatenie dlhu. Niekedy sa doporučuje aj vyzvanie k úhrade telefonickou, či osobnou formou (osobná návšteva dlžníka), prípadne dohodnutie splátkového kalendára. Po prípadnom neuhradení dlhu ani po upomienke sa osvedčilo zasielanie doporučene do vlastných rúk tzv. pokusu o zmier, kde sa dlžník vyzve k uhradeniu do určitej lehoty s upozornením, že v prípade neuhradenia daného dlhu, sa bude čiastka vymáhať súdom, čím vzniknú dlžníkovi ďalšie náklady. Ak zlyhá aj táto forma vymáhania pohľadávky a odberateľ napriek upomienkam a pokusu o zmier (či už osobným, telefonickým alebo písomným) spochybňuje uhradenie dlhu, tak sa doporučuje riešiť túto náležitosť súdnou cestou:
- súdnym vymáhaním pohľadávky,pričom súd rozhodne o obchodnom spore a zaviaže dlžníka, aby dlh zaplatil aj so všetkými dôsledkami, ktoré z toho pre neho vyplývajú. Pri súdnom vymáhaní treba požiadať v zmysle § 172 zákona č. 99/1963 Občianskeho súdneho poriadku o vydanie platobného rozkazu s odôvodnením požiadavky. Je potrebné súdu doložiť všetky relevantné doklady k danému prípadu (objednávky, dodacie listy, faktúry, upomienky). Platobný rozkaz sa vydáva do 10 dní a po nadobudnutí právoplatnosti je exekučným titulom. Pokiaľ dlžník proti platobnému rozkazu podá do 15 dní odpor alebo sa súdu dlžníkovi nepodarí platobný rozkaz doručiť, súd nariadi vo veci pojednávanie. Po vykonaní dokazovania na pojednávaní vynesie súd rozsudok. Súdne vymáhanie pohľadávok sa končí zabezpečením právoplatného platobného rozkazu alebo právoplatného rozsudku.V prípade, ak aj napriek vydaniu právoplatného rozhodnutia súdu nedôjde k úhrade pohľadávky zo strany dlžníka nasleduje:
- exekučné vymáhanie pohľadávok, ktoré je realizované prostredníctvom Exekútorského úradu a riadi sa Exekučným poriadkom č. 233/2995 Z. z.. Právoplatný a vykonateľný rozsudok, prípadne platobný rozkaz sa považuje za exekučný titul a na ich základe je možné domáhať sa zaplatenia dlžnej sumy cestou exekúcie. Exekútor vykoná na základe exekučného titulu exekúciu a to spôsobom:
- zrážky zo mzdy a z iných príjmov,
- prikázaním pohľadávky,
- predajom hnuteľných vecí,
- predajom cenných papierov,
- predajom nehnuteľností,
- predajom podniku
> Vzor Objednávky > Vzor Dodacieho listu
vš