Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Asi rok pracovali sestry v domove dôchodcov Svartedalens šesť hodín denne za osemhodinový plat. Sú súčasťou experimentu, ktorý financuje švédska vláda, aby zistila, či kratší pracovný čas môže zvýšiť produktivitu. Záver? Áno.
Po roku sa totiž porovnaním pracovného výkonu sestier v Svartedalens so sestrami v podobnom zariadení zistilo, že 68 sestrám, ktoré pracovali šesť hodín denne, trvali pracovné úkony len polovicu času. Zvýšila sa kvalita starostlivosti, sestry boli o 20 % šťastnejšie a mali viac energie v práci i počas voľna. To im umožnilo robiť o 64 % viac aktivít s obyvateľmi domova.
Thinkstock
Kľúčovým výsledkom švédskej štúdie je to, že produktivita sa s menším počtom odpracovaných hodín môže zvýšiť. Mnoho organizácií takýto pracovný čas odmieta práve kvôli obave z menšej produktivity. Pritom je dokázané, že ľudia, ktorí majú pocit prepracovanosti, robia pri práci viac chýb.
Zamestnávatelia sa ďalej obávajú toho, že skrátenie pracovného času ich bude stáť peniaze, ak zvýšením produktivity ušetria menej ako budú náklady na najímanie zamestnancov. V Svartedalens síce museli najať ďalších 15 zdravotných sestier, čo ich stálo 735 000 dolárov (6 000 000 švédskych korún), ale asi polovica týchto výdavkov sa vrátila vďaka poklesu dní nemocenskej a voľna.
Výhod má kratší pracovný čas zatiaľ viac ako nevýhod. Produktivita, kreativita i šťastie zamestnancov sa zvýšili, odrobili toľko, koľko za osem hodín, ak nie viac, a pritom reálne pracovali menej. Prečo to teda nevyskúšať?
