Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Poslanec Jozef Mihál (SaS) navrhuje, aby poistenci štátu, ktorí nie sú zamestnanci ani samostatne zárobkovo činnými osobami, nemuseli platiť poistné ako tzv. samoplatitelia.
Ide napríklad o pracujúce matky na rodičovskej dovolenke, či pracujúcich dôchodcov, ktorých vymeriavací základ za rok 2013 bude vyšší ako 15-násobok životného minima, teda sumu 2 918,7 eura.
Zákon o zdravotnom poistení je podľa Mihála demotivujúci
Ak by napríklad za osem mesiacov ich zárobok presiahol túto sumu, tak štát za nich už nebude platiť zdravotné poistenie ani zvyšné štyri mesiace v roku 2013, a preto si za tieto štyri mesiace budú musieť doplatiť poistné ako samoplatitelia. „Preto sa navrhuje, aby osoby v postavení tzv. poistenca štátu v prípade, ak ich príjem presiahne zákonom stanovenú hranicu, nemuseli doplácať poistné ako tzv. samoplatitelia,“ uviedol Mihál v návrhu novely zákona o zdravotnom poistení, ktorý predložil do parlamentu.
Ako príklad exminister práce uvádza poberateľku starobného dôchodku, ktorá popri dôchodku pracuje ako učiteľka. Ak bude pracovať do 30. júna 2013 a jej príjem za január až jún presiahne 2 918,7 eura, tak od 1. júla 2013 do konca roku 2013 za ňu štát nebude platiť poistné na zdravotné poistenie. „Za tieto mesiace si bude musieť doplatiť poistné sama ako tzv. „samoplatiteľ“ vo výške približne 330 eur,“ upozorňuje Mihál. Týka sa to podľa neho aj matiek na rodičovskej dovolenke alebo študentov starších ako 26 rokov. „Ak budú pracovať počas roka 2013 časť roka napríklad na dohodu a zarobia viac ako 2 918,7 eura, budú platiť zdravotné poistenie nielen z príjmu na dohodu v čase, kedy budú pracovať na dohodu, ale aj ako „samoplatitelia“ vo výške ďalších 55,02 eura za každý mesiac v druhej časti roka,“ tvrdí opozičný poslanec.
Legislatíva je proti SZČO
Poslanec Mihál okrem toho navrhuje, aby poistenci štátu v prípade, ak vykonávajú činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby, vždy platili poistné zo skutočne dosiahnutého vymeriavacieho základu. Podľa zákona o zdravotnom poistení totiž musia platiť poistné na zdravotné poistenie najmenej z minimálneho základu v prípade, ak ich vymeriavací základ presiahne 15-násobok životného minima, a tak za nich štát prestane platiť poistné. „Zákon o zdravotnom poistení od 1. januára 2013 diskriminuje a demotivuje poistencov štátu vykonávajúcich súčasne činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby a „núti“ ich mať vymeriavací základ do uvedenej hranice,“ uviedol Mihál.
Zjednodušenie byrokracie pri dohodároch
Navrhovaná novela zákona má tiež znížiť administratívnu záťaž zamestnávateľov pri prihlasovaní a odhlasovaní zamestnancov pracujúcich na dohody do zdravotnej poisťovne. Mihál navrhuje, aby sa zamestnanci (zamestnanci v pracovnom pomere aj zamestnanci na dohody) nemuseli odhlasovať zo zdravotnej poisťovne počas dní odpočinku, ani počas dní pracovného pokoja. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou totiž podľa Mihála svojim metodickým usmernením stanovil, že zamestnávateľ prihlasuje zamestnancov pracujúcich na dohody do zdravotnej poisťovne len na dni, v ktorých vykonáva prácu. „Podľa usmernenia by tak zamestnávateľ mal odhlasovať zamestnancov pracujúcich na dohody na dni nepretržitého odpočinku v týždni (v praxi najmä soboty a nedele) a na dni pracovného pokoja (štátne sviatky),“ upozorňuje poslanec za SaS.
