Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Podmienky odmeňovania zamestnancov rieši zamestnávateľ v kolektívnej zmluve s príslušným odborovým orgánom, alebo priamo so zamestnancom v pracovnej zmluve, ak zamestnávateľ nemá kolektívnu zmluvu . Pri stanovení mzdových nárokov vychádza zo Zákonníka práce, no v kolektívnej zmluve môže dohodnúť aj výhodnejšie podmienky pre zamestnancov, než sú zakotvené v Zákonníku práce.
Mzdové nároky zamestnancov
Mzda
peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Ako mzda sa posudzuje aj plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu pri príležitosti jeho pracovného výročia alebo životného výročia, ak sa neposkytuje zo zisku po zdanení alebo zo sociálneho fondu,
nesmie byť nižšia ako minimálna mzda ustanovená osobitným predpisom.
Za mzdu sa však nepovažuje plnenie poskytované v súvislosti so zamestnaním podľa iných ustanovení ZP, alebo podľa osobitných predpisov, najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady, príspevky zo sociálneho fondu, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, náhrada za pracovnú pohotovosť, plnenia poskytované zamestnancovi zo zisku po zdanení. Kedy je pracovné voľno s náhradou mzdy a kedy bez náhrady mzdy? A čo môže byť takouto náhradou?
Osobitné mzdové plnenia
1. Mzda za prácu nadčas
zamestnancovi patrí dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie vo výške najmenej 25 % jeho priemerného hodinového zárobku,
zamestnancovi, ktorý vykonáva rizikové práce, patrí mzda a mzdové zvýhodnenie vo výške najmenej 35 % jeho priemerného zárobku,
zamestnávateľ môže so zamestnancom dohodnúť za prácu nadčas čerpanie náhradného voľna (nemožno ho nariadiť ani dohodnúť v kolektívnej zmluve),
pri čerpaní náhradného voľna zamestnanec stráca nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas.
2. Mzda za sviatok
mzda a náhrada mzdy za sviatok – zamestnancovi patrí za prácu vo sviatok minimálne mzdové zvýhodnenie vo výške 50 % jeho priemerného zárobku,
zamestnanec, ktorý nepracoval, lebo sviatok pripadol na jeho obvyklý pracovný deň, patrí náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
3. Mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu (práca vykonávaná od 22. hodiny do 5. hodiny ráno)
zamestnancovi patrí dosiahnutá mzda a príplatok k mzde vo výške najmenej 20 % minimálnej hodinovej mzdy.
4. Mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce (pracovné činnosti zaradené do 3. a 4. kategórie – hluk, prach, karcinogénne faktory,chemické faktory, …)
zamestnancovi patrí dosiahnutá mzda a mzdová kompenzácia najmenej 20 % minimálnej hodinovej mzdy.
5. Mzda pri výkone inej práce
ak je zamestnanec preradený na inú prácu a dosiahne pri preradení nižšiu mzdu, patrí mu doplatok najmenej do sumy jeho priemerného zárobku,ktorý dosahoval pred preradením,
doplatok sa poskytuje najdlhšie počas 12 po sebe nasledujúcich mesiacov odo dňa preradenia.
6. Naturálna mzda
zamestnávateľ môže poskytnúť časť mzdy formou naturálnej mzdy, platia však nasledovné zásady:
minimálna mzda musí byť vyplatená v peniazoch,
zamestnanec musí súhlasiť s vyplatením naturálnej mzdy,
naturálna mzda nesmie mať formu liehovín, alebo iných návykových látok,
vyjadruje sa v peňažnej forme podľa cenníka tovarov alebo služieb.
7. Mzda v cudzej mene
zamestnancovi môže byť mzda, alebo jej časť vyplácaná v cudzej mene za podmienok:
miesto výkonu práce zamestanca je v zahraničí,
v pracovnej zmluve je uvedený druh cudzej meny, v ktorej bude mzda vyplácaná.
Ak je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve, stačí v pracovnej zmluve so zamestnancom uviesť iba odkazy na príslušné ustanovenia kolektívnej zmluvy, prípadne ustanovenia Zákonníka práce. V kolektívnej zmluve možno upraviť mzdové podmienky výhodnejšie, ako to upravuje ZP, ak to tento zákon výslovne nezakazuje, alebo ak z jeho ustanovenia nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť. Nároky, ktoré vzniknú jednotlivým zamestnancom z kolektívnej zmluvy, sa uspokojujú ako ostatné nároky zamestnancov z pracovného pomeru. Pracovná zmluva je neplatná v tej časti, v ktorej upravuje nároky zamestnanca v menšom rozsahu ako kolektívna zmluva.
Nároky dohodnuté v kolektívnej zmluve, alebo v iných interných predpisoch zamestnávateľa nad rámec zákona predstavujú ostatné pracovnoprávne nároky zamestnacov (napr.dovolenka nad rámec zákona, viacnásobné odstupné, atď).
Ak zamestnávateľ nemá kolektívnu zmluvu, môže upraviť podmienky odmeňovania jednotne pre všetkých zamestnancov vnútorným predpisom zamestnávateľa (internou smernicou) alebo ako časť pracovného poriadku, ktorý je zamestnávateľ oprávnený vydať podľa § 84 Zákonníka práce. Nároky zamestnancov upravené v internom predpise sa tak stanú podkladom pre dojednanie mzdových podmienok v pracovnej zmluve so zamestnancom.
Mzdy a náhrady mzdy poskytované v súlade s podmienkami príslušných ustanovení ZP sa považujú podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 6 ZDP za daňové výdavky. Daňovými výdavkami môžu byť aj výdavky dojednané v kolektívnej zmluve alebo pracovnej zmluve výhodnejšie, ako upravuje ZP, alebo iný pracovnoprávny predpis, ak to tieto zákony nezakazujú alebo z ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť.
