Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Ak dôchodca pracuje a je z tohto dôvodu nemocensky poistený, môže počas dočasnej práceneschopnosti (PN) dostávať zo Sociálnej poisťovne súčasne starobný dôchodok aj nemocenské dávky. Naopak, poberateľ starobného dôchodku nemá nárok na dávku v nezamestnanosti.
Penzista ako zamestnanec
Ak začne zamestnanec dostávať zo Sociálnej poisťovne starobný dôchodok, spolu so svojím zamestnávateľom prestáva platiť invalidné poistenie a poistenie v nezamestnanosti. Priznaním starobného dôchodku mu tak zaniká nárok na poberanie invalidného dôchodku a dávky v nezamestnanosti.
Pracujúci penzista je však naďalej nemocensky poistený, a preto môže v prípade dočasnej práceneschopnosti dostávať zo Sociálnej poisťovne popri starobnom dôchodku aj nemocenskú dávku!
Nárok na nemocenskú dávku má starobný dôchodca rovnako ako ostatní zamestnanci aj vtedy, ak mu po zániku pracovného pomeru v ochrannej sedemdňovej lehote vznikne dočasná PN. Musí však ísť o poistenca, ktorý v čase ukončenia pracovného pomeru už bol poberateľom starobného dôchodku.
Ak nárok na výplatu starobného dôchodku vznikne osobe bezprostredne po skončení pracovného pomeru, ochranná lehota mu podľa zákona o sociálnom poistení plynúť nezačne, a preto mu nárok na výplatu nemocenskej dávky nevznikne.
Jednou z podmienok čerpania nemocenskej dávky je pri zamestnancoch absencia príjmu za vykonanú prácu, ktorý sa považuje za vymeriavací základ, vyplateného za obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti. Rozhoduje pritom to, za aké obdobie je príjem vyplatený, nie v akom období a či ide o príjem za vykonanú prácu.
V prémiovej časti obsahu nájdete:
Penzista ako dohodár
Penzista ako SZČO
Praktické príklady
Penzista ako dohodár
Poberateľ starobného dôchodku, ktorý pracuje na základe dohody o pracovnej činnosti alebo dohody o vykonaní práce, platí zo svojho príjmu z dohody presahujúceho 200 eur mesačne len starobné dôchodkové poistenie. Nie je teda nemocensky poistený, a preto nemá nárok na nemocenskú dávku v prípade „péenky“.
Penzista ako SZČO
Povinne dôchodkovo a nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá začne zo Sociálnej poisťovne dostávať starobný dôchodok, už nemusí platiť invalidné poistenie. Sadzba na dôchodkové a nemocenské poistenie tak klesne z 33,15 % na 27,15 % (zostane 18 % – starobné poistenie, 4,75 % – poistenie do rezervného fondu solidarity a 4,4 % – nemocenské poistenie a ubudne 6 % – invalidné poistenie).
Priznaním starobného dôchodku zaniká nárok na poberanie invalidného dôchodku. SZČO a súčasne starobný penzista je však naďalej nemocensky poistený, a preto môže v prípade dočasnej práceneschopnosti dostávať zo Sociálnej poisťovne popri starobnom dôchodku aj nemocenskú dávku.
Nárok na nemocenskú dávku má starobný dôchodca ako SZČO aj vtedy, ak mu po skončení nemocenského poistenia v ochrannej sedemdňovej lehote vznikne dočasná PN. Musí však ísť o poistenca, ktorý v čase skončenia nemocenského poistenia už bol poberateľom starobného dôchodku. Ak nárok na výplatu starobného dôchodku vznikne osobe bezprostredne po skončení nemocenského poistenia, ochranná lehota mu plynúť nezačne, a preto mu nárok na výplatu nemocenskej dávky nevznikne.
Výhodnejšie postavenie SZČO
Starobný dôchodca a súčasne SZČO má voči zamestnancovi pri čerpaní nemocenskej dávky výhodnejšie postavenie v tom, že Sociálna poisťovňa nesleduje, či SZČO dosahuje príjem počas dočasnej „péenky“. Neznamená to však, že môže osobne vykonávať zárobkovú činnosť. Rovnako ako ostatní totiž musí dodržiavať liečebný režim stanovený ošetrujúcim lekárom.
SZČO ako penzista tak môže mať počas dočasnej práceneschopnosti tieto tri druhy príjmu:
starobný dôchodok
nemocenská dávka a
príjem z podnikania pod podmienkou, že zárobkovú činnosť nevykonáva SZČO osobne.
Príklad č. 1
Zamestnanec pracuje od júna 2022 za hrubú mzdu 1 450 eur a súčasne od septembra 2023 dostáva zo Sociálnej poisťovne starobný dôchodok v sume 610,50 eura.
Z hrubej mzdy zamestnávateľ penzistovi zráža len poistné na starobné postenie v sume 58 eur (4 % z 1 450 eur), 20,30-eurové poistné na nemocenské poistenie (1,4 %) a poistné na zdravotné poistenie vo výške 58 eur (4 %).
Po odpočítaní dane z príjmu (penzista dostáva 610,50-eurový dôchodok od septembra 2023, a preto od roku 2024 nemá nárok na nezdaniteľnú časť základu dane) v sume 249,60 eura (1 313,70x 0,19) bude za jún 2024 čistá mzda penzistu vo výške 1 064,10 eura (1 450– odvody 136,30 eura – daň 249,60 eura).
Penzista sa stane 1. mája 2024 dočasne práceneschopným, a preto požiadal zamestnávateľa o vyplácanie náhrady príjmu počas PN za prvých 10 dní trvania PN a Sociálnu poisťovňu o vyplácanie nemocenskej dávky od 11. dňa trvania PN.
Denný vymeriavací základ pre výpočet dávky sa dôchodcovi určí z hrubých príjmov za rok 2023.
Pôjde o podiel úhrnu hrubých príjmov za rok 2023 (12×1 450) a počtu dní v roku (365).
Ide o tento výpočet:
12×1 450/365 = 47,67 eura
Počas prvých troch dní „péenky“ bude náhrada príjmu dosahovať 25 % z denného vymeriavacieho základu, teda 11,92 eura na deň a od štvrtého dňa PN pôjde o 55 % z denného vymeriavacieho základu, čo je 26,22 eura na deň.
Ak by teda zamestnanec a súčasne starobný penzista bol dočasne PN od 1. mája 2024 do 31. mája 2024, tak by za máj dostal od zamestnávateľa náhradu príjmu za prvých desať dní trvania „péenky“ v sume 219,30 eura (3×11,92 + 7×26,22) a od jedenásteho dňa PN zo Sociálnej poisťovne nemocenskú dávku vo výške 550,62 eura (21×26,22).
Okrem toho za máj 2024 dostane zo Sociálnej poisťovne starobný dôchodok vo výške 610,50 eura. Spolu tak bude mať práceneschopný penzista príjem za máj 2024 v sume 1 380,42 eura (219,30 +550,62+610,50).
Príklad č. 2
Starobný dôchodca poberá od decembra 2023 dôchodok v sume 711,60 eura a od 1. januára 2024 pracuje na základe dohody o pracovnej činnosti so zárobkom 640 eur mesačne.
Z hrubého príjmu zamestnávateľ penzistovi zráža len poistné na starobné poistenie vo výške 17,60 eura (4 % zo sumy 440 eur, teda z čiastky presahujúcej 200 eur).
Po odpočítaní dane z príjmu (penzista dostáva 711,60-eurový dôchodok od decembra 2023, a preto od roku 2024 nemá nárok na nezdaniteľnú časť základu dane) v sume 118,25 eura (622,40 x 0,19) bude čistá mzda penzistu vo výške 504,15 eura (640 – odvody 17,60 eura – daň 118,25 eura).
Penzista sa stane 20. mája 2024 dočasne práceneschopným. Keďže však nie je ako dohodár nemocensky poistený, nevznikne mu nárok na náhradu príjmu počas PN, resp. nárok na nemocenskú dávku zo Sociálnej poisťovne.
Príklad č. 3
Samostatne zárobkovo činný muž je od 1. júla 2022 povinne dôchodkovo a nemocensky poistený, pričom od začiatku roka 2024 platí minimálne sociálne odvody v sume 216,13 eura mesačne.
Sociálna poisťovňa mu k 1. marcu 2024 priznala starobný dôchodok vo výške 740,60 eura.
Od 1. marca 2024 tak penzista ako podnikateľ nemusí platiť poistné na invalidné poistenie vo výške 39,12 eura (6 % z minimálneho základu 652 eur).
Poistné na sociálne poistenie tak mužovi po priznaní starobného dôchodku klesne na 177,01 eura mesačne (216,13-39,12).
Penzista ako podnikateľ sa stane od 11. mája 2024 dočasne práceneschopným. Požiada preto Sociálnu poisťovňu o vyplácanie nemocenskej dávky.
Výška dávky sa mu určí z denného vymeriavacieho základu. Ten vypočítame tak, že sčítame vymeriavacie základy za rok 2023 a výslednú sumu vydelíme počtom dní v roku.
V roku 2023 platil podnikateľ sociálne odvody z minimálneho vymeriavacieho základ 605,50 eura.
Ide teda o nasledovný výpočet:
12×605,50/365 = 19,90 eura
Denný vymeriavací základ na výpočet nemocenskej dávky tak dosahuje 19,90 eura.
Za prvé tri dni PN bude dávka dosahovať 25 % z tejto sumy, teda 4,98 eura na deň a od štvrtého dňa pôjde o 55 % z denného vymeriavacieho základu, čo je 10,95 eura na deň.
Za obdobie od 11. mája 2024 do 31. mája 2024 tak nemocenská dávka zo Sociálnej poisťovne dosiahne 212,04 eura (3×4,98 + 18×10,95).
Okrem toho dostane za máj 2024 zo Sociálnej poisťovne starobný dôchodok vo výške 740,60 eura.
Podnikateľ-penzista pritom môže mať počas „péenky“ aj príjem z podnikania, a to za podmienky, že dodržiava liečebný režim stanovený lekárom, teda zárobkovú činnosť nevykonáva osobne.
