Očakávaný výber dane z pridanej hodnoty v roku 20111 totiž predstavoval takmer 7,5 mld. eur, kým skutočný výber dosiahol iba 4,711 mld. eur. Oproti očakávanému výberu tak v štátnej kase v sledovanom období skončilo o 37 % menej peňazí.
V pomere k hrubému domácemu produktu dosiahli daňové úniky 4 %. V priemere za roky 2000 až 2011 pritom výška daňových únikov na Slovensku predstavovala 29 % odhadovaného celkového výberu alebo 2,9 % hrubého domáceho produktu.
Európska komisia však upozorňuje, že suma daňových únikov neznamená, že o toľko krajina prišla na dani z pridanej hodnoty kvôli podvodom. Do tejto sumy sa totiž započítavajú aj daňové úniky vyplývajúce z bankrotov či platobnej neschopnosti. Do úvahy treba tiež vziať štatistické chyby, oneskorené platby ako aj rôzne iné dôvody. „Preto musí byť efektívny boj proti daňovými únikom zameraný na rôzne oblasti,“ konštatuje v správe Európska komisia.
Podiel daňových únikov začal výraznejšie stúpať v roku 2006
Na Slovensku sa podarilo výraznejšie znížiť daňové úniky v roku 2003, kedy klesla vrchná sadzba dane z pridanej hodnoty o 4 percentuálne body na 20 % a nižšia sadzba naopak išla nahor z 10 % na 14 %. Už o rok neskôr nadobudla účinnosť daňová reforma, ktorá obe sadzby zjednotila na úrovni 19 %. V rokoch 2003 až 2005 sa pritom podiel daňových únikov na celkových očakávaných príjmoch z tejto dane pohyboval na úrovni 20 až 24 %.
Podiel daňových únikov začal výraznejšie stúpať v roku 2006 z 20 % na 27 % celkového predpokladaného výberu dane z pridanej hodnoty. O rok stúpol nad 30 % a na týchto úrovniach už zostal. Vôbec najvyšší podiel daňových únikov nám komisia namerala v roku 2010, kedy dosiahli 38 %. Európska komisia tento vývoj čiastočne pripisuje aj kríze, kedy sa zhoršovala platobná schopnosť daňových subjektov a pribúdali takisto bankroty.
Daňové úniky však nie sú iba problémom Slovenska
Potykajú sa s nimi viac menej vo všetkých krajinách Európskej únie, kde v roku 2011 dosiahli podľa odhadov komisie daňové úniky až 193 mld. eur. To zodpovedá 1,5 % hrubého domáceho produktu únie. „Suma dane z pridanej hodnoty, ktorá nám uniká, je neakceptovateľná. Obzvlášť, ak vezmeme do úvahy, ako by vedela pomôcť verejným financiám,“ uviedol komisár pre zdaňovanie Algirdas Šemeta.
Komisia však vo svojom úsilí v boji proti daňovým únikom ide podľa neho správnym smerom. „Poznáme problém, identifikovali sme riešenia a teraz je čas pre členské štáty, aby konali. Dnešné čísla budú slúžiť ako základňa pre vyhodnocovanie ich progresu v zlepšovaní efektívnosti výberu dane z pridanej hodnoty v nasledujúcich rokoch,“ dodal.
Vôbec najhoršou krajinou v efektívnosti výberu dane z pridanej hodnoty v rámci únie je podľa Európskej komisie Rumunsko. Kým v roku 2011 malo predpokladaný výber dane na úrovni takmer 21,8 mld. eur, v skutočnosti vybralo iba 11,4 mld. eur. Daňové úniky tak predstavovali až takmer polovicu očakávaných príjmov z dane z pridanej hodnoty. Horší výber dane z pridanej hodnoty majú v porovnaní so Slovenskom ešte Lotyši s pomerom únikov 41 % k celkovému očakávanému výberu a Gréci s 39 %. Najlepšie sú na tom naopak Švédi, ktorí oproti predpokladaným príjmom v roku 2011 vybrali na dani z pridanej hodnoty iba o 2 % menej.