Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Na druhom mieste s podielom 86 % skončila vymožiteľnosť práva a na treťom mieste s podielom 76 % klientelizmus a korupcia vo verejnom obstarávaní.
Štát podľa podnikateľov toleruje porušovanie zákonov
Za najväčšie riziko pri podnikaní na Slovensku považujú podnikatelia vysokú daňovú a odvodovú zaťaženosť. V prieskume Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK) o faktoroch, ktoré degradujú podnikateľské prostredie, sa tak vyjadrilo 92 % respondentov spomedzi 212 firiem, z čoho 96 tvorili výrobné podniky. Informoval o tom predseda SOPK Peter Mihók.
Na druhom mieste s podielom 86 % skončila vymožiteľnosť práva a na treťom mieste s podielom 76 % klientelizmus a korupcia vo verejnom obstarávaní. „Vymáhateľnosť práva je nočnou morou pre podnikateľov, ale aj občanov. Neprimeraná byrokracia, odkladanie rozhodnutí, či vytýčenie konaní. Právny systém je u nás postavený na obštrukciách a spochybnených výrokoch súdu,“ povedal Mihók.
Problémom je aj pokles dopytu
Za ďalšie dôležité prekážky v podnikateľskom prostredí respondenti v prieskume označili toleranciu štátnej moci pri porušovaní zákonov, pokles domáceho dopytu aj pokles zahraničného dopytu. Ďalej označili podnikatelia za problémy nedostatočnú ochranu domáceho trhu, rast cien vstupov, najmä energií, nepružný a byrokratický postup európskych inštitúcií a nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily.
Nezamestnanosť má podľa Mihóka systémový a nie cyklický charakter. „Vysoký stupeň nezamestnanosti je systémový problém. Ten sa musí riešiť systémovými krokmi a nie jednorazovými opatreniami,“ uviedol predseda SOPK. Základom podľa neho je, aby sme mali výrobky a služby, ktoré by firmy dokázali predať. Podporu podnikateľských subjektov vidí Mihók v podpore inovácií. „Tam sa vytvára prvý predpoklad konkurenčnej schopnosti ekonomiky a jej exportných aktivít. Slovenský trh je malý, preto je potrebná inovačná politika ako základ exportu,“ pripomenul predseda obchodnej a priemyselnej komory.
Brzdou ďalšieho rozvoja sú slabé vzdelanie aj legislatíva
„Väčšina súčasnej kvalifikovanej sily nebude pracovať v odbore, ktorý vyštudovala. Školstvo je dnes najväčším producentom nezamestnaných. Práve to nám generuje nezamestnaných ľudí. Tí nie sú odborne kvalifikovaní v oblastiach, ktoré ekonomika potrebuje,“ podotkol Mihók. Ak podľa neho príde ekonomické oživenie, v konečnom dôsledku nastane problém, pretože nebudeme mať pracovnú silu, ktorú by firmy mohli pri raste využiť.
Predseda komory vyjadril obavy z toho, že parlament nepodporil prezidentom vrátený návrh o vyšších kolektívnych zmluvách. „Rozsah je v pôvodnom znení zbytočne široký a zasahuje subjekty, hlavne malé, ktoré by zasahovať nemal. My sme sa snažili chrániť nie len zamestnávateľa, ale aj zamestnancov,“ uviedol Mihók. Niektoré opatrenia podľa neho nie sú v zložitom období možné, ale kolektívna zmluva im to nariaďuje. V oblasti pracovného práva to následne vytvára nestabilitu, čo v konečnom dôsledku podľa predsedu komory škodí trhu práce, ktorý by mal byť flexibilný.
„Firmám, ktoré prišli s ťažkým priemyslom a boli poberateľmi štátnych podpôr, sa možno ľahšie začínalo, ale ťažšie odchádza. Dlhodobo voláme po práci s vyššou pridanou hodnotou a intelektuálnou prácou,“ uviedol podpredseda SOPK Vladimír Slezák. Pre Európu sme sa podľa neho stali dielňou na výrobu automobilov. „Musíme byť pripravení na to, že ak chceme byť atraktívni, musíme vytvoriť aj atraktívne prostredie. Štát by mal používať rovnaký meter na všetkých, napríklad kontrolami či výberom daní. Výsledkom legislatívnych zmien je však trestanie tých poctivých, pretože nepoctiví si stále spôsob nájdu. Úlohou štátu je zdroje prerozdeľovať a nie neefektívne mrhať,“ podotkol Slezák.
