Buďte správne informovaný! Získajte prémiový účet TU
Prihlásenie
E-shop
Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.

Zamestnávatelia: Vláda viac vychádza v ústrety odborom

Manazment/ludske zdroje motivacia/zamestnavatelia vlada viac vychadza ustrety odborom
Prezident RÚZ SR Marián Jusko poèas rokovania Hospodárskej a sociálnej rady SR. Bratislava, 12. august 2013. Foto: SITA/Jozef Jakubčo Prezident Republikovej únie zamestnávateľov Marián Jusko. Foto: SITA
14. novembra 2013 Zdroj Podnikam.SK Tlačiť

Ak by sa rozšírenie záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa zaviedlo v KHL, Slovan v tejto lige skončí. Viac o pohľade zamestnávateľov na súčasné podnikateľské prostredie hovorí pre Podnikam.SK prezident Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) a exguvernér Národnej banky Slovenska Marián Jusko.

Kto nemá 5 tisíc eur, nech do podnikania ani nelezie

Ako sa vám spolupracuje s aktuálne vládnucou garnitúrou? Načúva táto vláda hlasu podnikateľov, alebo má skôr rezervovaný postoj?

Sociálny dialóg, napríklad na úrovni tripartity, beží. Táto vláda však podľa mňa viac vychádza v ústrety záujmom odborov.

 

Aké opatrenia zo strany legislatívcov privítala RÚZ?Je potrebné jednoznačne pridať v oblasti štrukturálnych reforiem. Je to široká oblasť zahrňujúca sociálny systém, školstvo, vedu, výskum, pracovný trh. Vážnym problémom je na Slovensku vymožiteľnosť práva. Dnes u nás stále viac rezonuje téza, že právny systém je prekážkou ďalšieho hospodárskeho rastu.

 

Ďalej sa musí reštrukturalizovať európsky priemysel. To je veľmi citlivá téma, pretože s tým súvisia mnohé otázky, napríklad školstvo či ekológia. Samozrejme, je potrebné znižovanie administratívy a byrokracie v Európe, vrátane Slovenska.

 

Reindustrializácia si vyžaduje aj veľké investície. Ako sa pozeráte na štátne zásahy, napríklad v podobe stimulov, ktoré by mohli priemyselné odvetvia podporiť? Kde je pri investíciách kľúčový problém?

Naše vstupy patria k najdrahším na svete. Iné časti sveta sú lákavejšie nízkymi cenami energie, nízkymi ekologickými nákladmi, kvalifikovanou a lacnou pracovnou silou. Ak chceme uspieť, musí tu byť vytvorené štandardné prostredie, ktoré je porovnateľné v tomto s iným svetom.

 

Tým samozrejme nevravím, že by sme mali zavrhnúť napríklad ekologické ciele. Problém je, kto ich má znášať. Ak budeme ďalej zaťažovať podnikateľský sektor a priemysel neúmernými nákladmi voči konkurentom či už z Ázie, z Južnej Ameriky či Severnej Ameriky, výsledok je jasný: ďalší útlm priemyslu v Európe vrátane Slovenska.

 

 

Ako je možné podľa vás tlak na podnikateľský sektor zmierniť?

Ja si myslím, že viacej toho musia znášať verejné financie. Dobré životné prostredie sa nerobí pre fabriku, pre firmu, ale robí sa pre ľudí, ktorí tu žijú a ľudia musia participovať či už priamo alebo cez spoločný zdroj, teda verejné financie.

 

Sprava: Viceprezident AZZZ SR Rastislav Machunka, predseda SOPK Peter Mihók, minister hospodárstva TomᚠMalatinský, prezident RÚZ SR Marián Jusko a výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor poèas TB MH SR na tému: Príprava programového vyhlásenia vlády SR v nadväznosti na spoloèné memorandum zamestnávateľov. Bratislava, 10. apríl 2012. Foto: SITA/Marián Peiger

Sprava: Viceprezident AZZZ SR Rastislav Machunka, predseda SOPK Peter Mihók, minister hospodárstva Tomáš Malatinský, prezident RÚZ SR Marián Jusko a výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor počas TB MH SR na tému: Príprava programového vyhlásenia vlády SR v nadväznosti na spoločné memorandum zamestnávateľov. 

 

Štát na jednej strane prijíma opatrenia na zlepšovanie podnikateľského prostredia, má sa znížiť korporátna daň. No na druhej strane potrebuje konsolidovať verejné financie aj cez príjmovú stránku a ďalšie opatrenia sa tak podnikateľov dotýkajú práve cez rôzne nové poplatky…

Ten pohľad môže byť v závislosti od toho, že ako sa to-ktoré opatrenie koho dotýka. Napríklad zavedenie daňových licencií. Keď som malý, chudobný podnik, mám problém byť v zisku, tak určite budem kritizovať, že sa ma jeho platenie negatívne dotkne, a zníženie dane má na mňa marginálny dopad. Keď som veľký podnik, spomínaný poplatok je pre mňa zanedbateľný, no zníženie dane sa prejaví omnoho pozitívnejšie.

 

Teda vidíme, že na tejto jednoduchej záležitosti aj medzi podnikateľmi môžu byť rozdielne stanoviská. Kľúčom ale je to, aký je súhrnný, sumárny dopad alebo súhrnný dopad na podnikateľský sektor ako taký.

 

Ako hodnotíte zvyšovanie minimálnej mzdy a na druhej strane zavedenie odvodovej úľavy pre dlhodobo nezamestnaných?

Zvyšovanie minimálnej mzdy hodnotím, samozrejme, z pohľadu ekonomiky negatívne. To druhé opatrenie chápem skôr ako doplnkové, pretože v skutočnosti treba riešiť celý systém.

 

 

A novela zákona o kolektívnom vyjednávaní?

Tá  zjednodušene vraví to, že vnútorné podmienky nadiktuje niekto tretí, nie zamestnávateľ, nie je ho zamestnanci, odbory príslušného podniku… Až sa toto oznámi investorovi, ktorý by sem chcel prísť podnikať, ktorý sa sťažuje, že má drahé energie, že má nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily a že má problém ju zohnať, tak to je preňho rovno čelom vzad. Takto k masívnejšej tvorbe pracovných miest nepríde.

 

Ale minister práce Ján Richter sa zaštíťoval tým, že podobná norma platí vo viacerých európskych krajinách…

Opatrenia vo vyšších kolektívnych zmluvách bez ohľadu na to, v akej konkrétnej právnej forme v iných krajinách sú, ja považujem v dnešnom svete z hľadiska konkurencie vo svete za zlé. Tým nevravím, že niektorá krajina si ho nemôže dovoliť. Krajiny, ktoré sú na tom dobre, nemajú problém s nezamestnanosťou, s tvorbou pracovných miest si ho môžu dovoliť, ale nie krajiny, ktoré majú kľúčový problém vo vytváraní pracovných miest.

 

Okrem toho, našej úprave chýbajú základné prvky, ktoré by dávali zamestnávateľovi isté garancie, že nebude voči nemu použitý neférový prístup. V mnohých krajinách, ktoré majú tento systém, je to zabezpečené tým, že je možné sa odvolať proti rozšíreniu kolektívnej zmluvy na súd. U nás to chýba.

 

Myslíte, že to nemôže mať ani prínos z pohľadu vyrovnávania regionálnych rozdielov?

V extrémnom prípade si viem predstaviť, že môže viesť k úpadku v tých rozvinutejších regiónoch a nepovedie to k rastu v tých zaostalejších regiónoch. Proste svet je rozmanitý a rozmanité je aj Slovensko a nemôžeme ušiť jeden vzor na diferencované regióny a diferencované firmy.

 

Prirovnajme to napríklad k hokejovej lige. Prestavme si, že by hokejový Slovan mal rovnaké mzdy ako SKA Petrohrad. Ich hráči, aj vnútri klubu, robia tú istú prácu, ale je absurdná predstava, že budú rovnako platení. Zároveň pre kluby platia platové stropy, ale na druhej strane je pre vstup do KHL potrebný aj nejaký minimálny rozpočet. Až to niekto zavedie, že majú byť rovnako platení, tak v Bratislave KHL skončí. Proste na to tu nie sú peniaze. A rovnako to platí pre malé podniky, ktoré musia vyrovnať platy napríklad s Bratislavou.

 

Veľké firmy zároveň protestovali proti príliš skorému zavedeniu kontrolných výkazov DPH. Dôvodom bolo, že nemusia stihnúť implementovať toto opatrenie do svojich IT systémov.

My ako zamestnávatelia sme vyjadrili ochotu znášať aj istý diskomfort s cieľom znížiť daňové úniky. Za tento diskomfort považujem aj výkaz o DPH s tým, že sa to zavádza na poslednú chvíľu v časovom strese. To nepovažujem za správne. Keby boli pripravené informačné systémy, podniky to nejako zvládnu, aj keď to možno bude nedokonalé.

 

Ale zmysel to bude mať len vtedy, keď bude mať pripravený systém aj finančná správa a dokáže cez počítače párovať odberateľov – dodávateľov a vystopovať, nazvem to tých, ktorí to zneužívajú. Inak môže vzniknúť dojem, že to je len ďalšia administratívna povinnosť. Kľúčom teda je, či to pomôže skutočne proti tým daňovým únikom.

 

Čo hovoríte na zmenu spôsobu zakladania eseročiek, podľa ktorého bude musieť byť viazané hneď na začiatku základné imanie v banke?

Splniť túto požiadavku nemôže byť pre nikoho problémom. Kto nemá 5 tisíc eur, nech do podnikania ani nelezie. Na druhý deň tie peniaze môže predsa použiť na akýkoľvek účel vo firme.

 

Zhováral sa Ivo Trávniček. Foto: SITA

 

K téme

Najčítanejšie za 24 hodín

Z kategórie Motivácia zamestnancov

Poradca podnikateľa a živnostníka

Prémiový obsah pre členov klubu Podnikam.sk

Zobraziť ďalšie články

Seriály na Podnikam.sk

Školenia, semináre, kurzy

BOZP - Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci
BOZP vo výrobe
Cash flow
Clo
Clo a logistika
Controlling
Dane a účtovníctvo
Doprava
Dotácie
DPH - Daň z pridanej hodnoty
DzP - Dane z príjmu
Enviro
Environmentalistika
Finančné riadenie
IAS/IFRS
Legislatíva a zákony
Legislatíva, zákony
Logistika
Manažérske zručnosti
Manažment
Marketing
Marketing a predaj
Medzinárodné účtovné štandardy (IAS/IFRS, US GAAP)
Medzinárodné zdaňovanie
Mzdy a odvody
Nehnuteľnosti
Osobný rozvoj
Ostatné dane
Personalistika
Pohľadávky
Pracovné právo
Právo
Riadenie
Riadenie firmy
Riadenie ľudských zdrojov
Samospráva
Školstvo
Školy
Stavebníctvo
Účtovníctvo
Účtovníctvo a dane
Verejná správa
Verejné obstarávanie-obstarávateľ
Verejné obstarávanie-uchádzač
Výroba
žiadny
Živnosť

november

12nov7:30Vymáhanie pohľadávok7:30 Udalosť usporiadaná: Verlag Dashöfer, s.r.o. Typ Udalosti:ŠkolenieOblasť školenia:Pohľadávky

12nov7:30Vymáhanie pohľadávok7:30 Udalosť usporiadaná: Verlag Dashöfer, s.r.o. Typ Udalosti:ŠkolenieOblasť školenia:Pohľadávky

13nov7:30FeaturedTrojdňové školenie pre personalistov a mzdárov7:30 Udalosť usporiadaná: s.r.o Typ Udalosti:ŠkolenieOblasť školenia:Mzdy a odvody,Personalistika

Zobraziť všetky školenia

Eshop Podnikam.sk

Prejsť do eshopu

Zoznam firiem B2B

Zobraziť všetky firmy
Copyright © iSicommerce s.r.o. Všetky práva vyhradené. Vyhradzujeme si právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos obsahu. Ochrana osobných údajov | Podmienky používania | Kontakt
OK

Web obsahuje cookies. Prevádzkovateľ webu nezbiera žiadne osobné údaje, ak nie ste registrovaný. Web obsahuje prvky tretích strán. Viac k: Ochrana osobných údajov a cookies

X