- Podnikam.sk
- Články
- Odvody
- Odvody do sociálnej poisťovne
- Odvody podnikateľky počas poberania rodičovského príspevku
Odvody podnikateľky počas poberania rodičovského príspevku
Žena, ktorá dostáva z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny rodičovský príspevok (zvyčajne po ukončení poberania materskej dávky, teda od 28. týždňa po pôrode do 3 rokov veku dieťaťa), môže popri tom aj podnikať. Bude však za podnikajúcu matku naďalej platiť dôchodkové poistenie štát? Aké budú jej odvodové povinnosti voči Sociálnej poisťovni a zdravotnej poisťovni?
Nárok na rodičovský príspevok počas podnikania
Žena má od 1. januára 2011 nárok na poberanie rodičovského príspevku aj vtedy, ak má súčasne príjem z podnikania. Ak teda žena začne počas rodičovskej dovolenky podnikať, resp. počas rodičovskej dovolenky pokračuje v podnikaní, naďalej bude dostávať z úradu práce a sociálnych vecí rodičovský príspevok.
Platenie dôchodkového poistenia štátom počas podnikania
Štát platí dôchodkové poistenie len za tie matky na rodičovskej dovolenke, ktoré nie sú dôchodkovo poistené ako zamestnankyne, či samostatne zárobkovo činné osoby. Samotné podnikanie tak ešte nezabraňuje tomu, aby štát za matku platil dôchodkové odvody. Podstatné je to, aký hrubý príjem (tržby) matka z podnikania dosahuje a či na základe tohto príjmu vzniká povinnosť platiť dôchodkové poistenie.
Dôchodkové odvody totiž platí len tá podnikateľka, ktorej ročné hrubé príjmy presiahli 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu (za rok 2013 ide o sumu 4 830 eur). Ak by podnikateľka mala počas poberania rodičovského príspevku ročné hrubé príjmy nižšie ako 4 830 eur, štát za ňu bude naďalej platiť dôchodkové poistenie. Dôchodkové odvody pritom štát uhradí zo základu, ktorý tvorí 60 % z priemernej mzdy na Slovensku spred dvoch rokov. Aktuálne ide o sumu 483 eur.
Ak podnikateľka vykázala v daňovom priznaní za rok 2013 ročné hrubé príjmy (tržby) nad 4 830 eur, vzniká jej od 1. júla tohto roka (pri predĺženej lehote na podanie daňového priznania od 1. októbra tohto roka) povinnosť platiť dôchodkové a nemocenské odvody. Znamená to aj to, že v tom momente prestáva byť poistenkyňou štátu, teda štát za ňu prestáva platiť dôchodkové poistenie.
Pozor! Ak by podnikateľka začala platiť dôchodkové odvody z vymeriavacieho základu nižšieho ako 483 eur, bude mať nárok na nižší dôchodok, ako keby vôbec nepodnikala. Jej vymeriavací základ ako podnikateľky totiž bude nižší ako vymeriavací základ, z ktorého by za ňu platil dôchodkové odvody štát.
Odvodové povinnosti voči Sociálnej poisťovni
Ak je žena od 1. júla tohto roka povinne dôchodkovo a nemocensky poistenou SZČO (za rok 2013 presiahla hrubý príjem 4 830 eur) a v čase poberania rodičovského príspevku svoje podnikanie nepozastaví, resp. neukončí, musí platiť poistné na sociálne poistenie. Výška poistného sa pritom odvíja od toho, aký základ dane vykáže. Žena ako poberateľka rodičovského príspevku nemá pri platení sociálnych odvodov žiadne špeciálne úľavy. Platia preto pre ňu rovnaké pravidlá, ako keby rodičovský príspevok nepoberala. Ak začne podnikať počas rodičovskej dovolenky, sociálne poistenie neplatí dovtedy, kým nepresiahne hranicu hrubého príjmu, od ktorej vzniká povinnosť platiť sociálne odvody. Za rok 2013 ide o spomínanú hranicu 4 830 eur.
Ak boli za rok 2013 hrubé príjmy podnikateľky pod touto sumou, sociálne poistenie podnikateľka naďalej neplatí. V prípade, že túto hranicu presiahla, za obdobie od 1. júla 2014 jej vzniká povinnosť platiť sociálne odvody najmenej vo výške 133,42 eura mesačne (minimálna suma odvodov pre SZČO na rok 2014).
Ak podnikateľka už bola povinne dôchodkovo a nemocensky poistenou SZČO a za rok 2013 mala hrubé príjmy nižšie ako 4 830 eur, od 1. júla 2014 jej povinnosť platiť sociálne odvody zaniká.
Odvodové povinnosti voči zdravotnej poisťovni
Poberateľka rodičovského príspevku, rovnako ako poberateľka materskej dávky, je z hľadiska zdravotného poistenia poistenkyňou štátu. Ak z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny dostáva rodičovský príspevok a popri tom podniká, tak sa na ňu v tomto období nevzťahujú ustanovenia o minimálnom vymeriavacom základe SZČO. V čase poberania rodičovského príspevku preto nemusí do zdravotnej poisťovne ako SZČO platiť minimálny mesačný preddavok v sume 56,35 eura.
Ak by matka začala podnikať počas rodičovskej dovolenky, môže si určiť nulový preddavok na zdravotné poistenie a poistné za daný rok zdravotnej poisťovni doplatí až v rámci ročného zúčtovania poistného.
V prípade, že matka podnikala ešte pred nástupom na materskú dovolenku a ako SZČO platila minimálny preddavok 56,35 eura, tak od začiatku poberania materského príspevku, ako aj počas poberania rodičovského príspevku už platiť preddavky nemusí.
Ešte vlani platilo pravidlo, že ak by v ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia za rok 2013 (ktoré zdravotná poisťovňa vykoná v roku 2014) vykázala pracujúca poberateľka rodičovského príspevku vymeriavací základ vyšší ako 2 918,7 eura, tak by sa už na ňu ako SZČO spätne za rok 2013 vzťahoval vlaňajší minimálny vymeriavací základ 393 eur a k tomu prislúchajúce minimálne odvody 55,02 eura mesačne.
Ministerstvo zdravotníctva však nakoniec toto pravidlo s účinnosťou od 1. januára tohto roka zrušilo. To, že poberateľka rodičovského príspevku ako SZČO prestane byť poistencom štátu, tak nebude mať žiadny vplyv na výšku jej zdravotných odvodov. Poistné na zdravotné poistenie totiž tak ako doteraz odvedie zo svojho reálne dosiahnutého príjmu. Nebude sa teda na ňu vzťahovať minimálny vymeriavací základ ani v prípade, ak prestane byť poistencom štátu (ak vykáže za rok 2013 vymeriavací základ vyšší ako 2 918,7 eura).
Príklad č.1:
Žena podniká od júla 2010. Od 1. januára 2014 platí zdravotnej poisťovni preddavok v minimálnej sume 56,35 eura a do Sociálnej poisťovne platí poistné v najnižšej možnej sume 133,42 eura. Vzhľadom na očakávaný termín pôrodu požiadala Sociálnu poisťovňu o vyplácanie materskej dávky v období od 1. marca 2014 do 25. októbra 2014 (34 týždňov). Po skončení vyplácania materskej dávky, teda od 26. októbra 2014, jej začne úrad práce a sociálnych vecí vyplácať rodičovský príspevok.
Od 1. marca 2014 sa stala poistenkyňou štátu aj z hľadiska zdravotného, aj z hľadiska sociálneho poistenia. Rozhodla sa pokračovať v podnikaní počas poberania materskej dávky, aj počas poberania rodičovského príspevku.
Za obdobie od 1. marca 2014 do 25. októbra 2014 nemusí do Sociálnej poisťovne platiť poistné na dôchodkové a nemocenské poistenie, keďže dostáva dávku nemocenského poistenia.
Povinné platenie odvodov na sociálne poistenie sa jej obnoví po skončení poberania materskej dávky, teda od 26. októbra 2014, pričom výška odvodov sa nanovo vypočíta podľa základu dane za rok 2013.
Ak by podľa základu dane za rok 2013 mala platiť naďalej z minimálneho vymeriavacieho základu, opäť začne platiť sociálne odvody v sume 133,42 eura.
Okrem toho od 26. októbra 2014 prestane byť poistenkyňou štátu z hľadiska sociálneho poistenia, čo znamená, že štát za ňu prestane platiť dôchodkové poistenie. Poistenkyňou štátu prestane byť vzhľadom na to, že je povinne dôchodkovo poistenou SZČO a dôchodkové odvody si preto bude platiť sama.
Za obdobie od 1. marca 2014 už žena ako SZČO nemusí platiť preddavky na zdravotné poistenie v sume 56,35 eura. Svoje odvodové povinnosti si voči zdravotnej poisťovni vysporiada v rámci ročného zúčtovania poistného za rok 2014.
Za rok 2014 vykáže v daňovom priznaní základ dane (ako rozdiel medzi príjmami a výdavkami) 4 700 eur a zaplatené odvody na sociálne a zdravotné poistenie v sume 667,9 eura (555,2 eura na sociálne poistenie a 112,7 eura na zdravotné poistenie). V roku 2015 jej zdravotná poisťovňa vykoná ročné zúčtovanie zdravotných odvodov za rok 2014. K jej základu dane pripočíta zaplatené odvody na zdravotné a sociálne poistenie v roku 2014, súčet vydelí koeficientom 1,6 (platným na rok 2014) a výsledné číslo vynásobí koeficientom 0,14 (14-percentná sadzba).
Ide o tento výpočet:
4 700+667,9/1,6×0,14 = 469,69 eura
Za rok 2014 pritom zaplatila podnikateľka preddavky na zdravotné poistenie v sume 112,7 eura ( za január a február po 56,35 eura).
Za rok 2014 jej tak zdravotná poisťovňa vykáže nedoplatok vo výške 356,99 eura (469,69 – 112,7).
Súčasne jej zdravotná poisťovňa v rámci ročného zúčtovania za rok 2014 vypočíta a oznámi výšku mesačného preddavku na zdravotné poistenie na rok 2016. Výšku preddavku vypočíta tak, že súčet základu dane a zaplatených odvodov vydelí koeficientom 1,486 (koeficient platný od roku 2015) a počtom mesiacov podnikania v roku 2014 (12) a výslednú sumu vynásobí koeficientom 0,14 (14-percentná sadzba).
Ide o tento výpočet:
4 700+667,9/1,486/12×0,14 = 42,14 eura
V roku 2016 bude podnikateľka zrejme ešte stále poberateľkou rodičovského príspevku, a teda ešte stále poistenkyňou štátu, a preto sa na ňu nebude vzťahovať povinnosť platiť zdravotné odvody z minimálneho vymeriavacieho základu pre SZČO. Za obdobie od 1. januára 2016 do 31. decembra 2016 tak bude podnikateľka platiť preddavok na zdravotné poistenie v mesačnej výške 42,14 eura.
Príklad č.2:
Žena je zamestnankyňou. Vzhľadom na očakávaný termín pôrodu požiadala Sociálnu poisťovňu cez svojho zamestnávateľa o vyplácanie materskej dávky v období od 1. marca 2014 do 25. októbra 2014 (34 týždňov). Od 26. októbra 2014, teda po skončení poberania materskej dávky, požiada úrad práce a sociálnych vecí o vyplácanie rodičovského príspevku.
Od 1. marca 2014 sa stala poistenkyňou štátu aj z hľadiska zdravotného, aj z hľadiska sociálneho poistenia. Od 1. novembra 2014, počas poberania rodičovského príspevku, sa rozhodne podnikať.
Poistné na sociálne poistenie začne ako SZČO platiť najskôr od 1. júla 2015, a to v prípade, ak jej hrubý príjem (tržby) za rok 2014 presiahol 4 944 eur.
Jej hrubý príjem ako SZČO za rok 2014 dosiahol 8 500 eur, základ dane (ako rozdiel medzi príjmami výdavkami) 1 100 eur, odvody na sociálne a zdravotné poistenie neplatila.
Vzhľadom na výšku hrubého príjmu (presiahol 4 944 eur) začne od 1. júla 2015 povinne platiť poistné na dôchodkové a nemocenské poistenie.
Jej mesačný vymeriavací základ na platenie sociálnych odvodov vypočítame tak, že základ dane za rok 2014 vydelíme koeficientom 1,486 (platným v roku 2015) a číslom 12 (počet mesiacov v roku, bez ohľadu na reálny počet mesiacov podnikania).
Ide o tento výpočet:
1 100/1,486/12 = 61,68 eura
Vypočítaný vymeriací základ je nižší ako minimálny vymeriavací základ pre SZČO na rok 2015 v sume 412 eur. Podnikateľka tak musí za obdobie od 1. júla 2015 platiť sociálne odvody z vymeriavacieho základu 412 eur, čomu zodpovedajú mesačné odvody v sume 136,57 eura.
Preddavok na zdravotné poistenie matka ako SZČO od 1. novembra 2014 platiť nemusí, keďže je poistenkyňou štátu. Svoje odvodové povinnosti voči zdravotnej poisťovni si vysporiada v ročnom zúčtovaní poistného za rok 2014. V roku 2015 jej zdravotná poisťovňa vykoná ročné zúčtovanie zdravotných odvodov za rok 2014. Jej základ dane vydelí koeficientom 1,6 (platným na rok 2014) a výsledné číslo vynásobí koeficientom 0,14 (14-percentná sadzba).
Ide o tento výpočet:
1 100/1,6×0,14 = 96,25 eura
Žena v roku 2014 zdravotné odvody ako SZČO neplatila. Keďže v období od 1. novembra 2014 do 31. decembra 2014 bola ako poberateľka materskej dávky poistenkyňou štátu, nevzťahuje sa na ňu povinnosť doplatiť odvody z minimálneho vymeriavacieho základu pre SZČO.
Znamená to, že svojej zdravotnej poisťovni za rok 2014 doplatí poistné na zdravotné poistenie z reálne dosiahnutého základu dane, teda v sume 96,25 eura.
Súčasne jej zdravotná poisťovňa v rámci ročného zúčtovania za rok 2014 vypočíta a oznámi výšku mesačného preddavku na zdravotné poistenie na rok 2016.
Výšku preddavku vypočíta tak, že základ dane za rok 2014 vydelí koeficientom 1,486 (koeficient platný od roku 2015) a počtom mesiacov podnikania v roku 2014 (2) a výslednú sumu vynásobí koeficientom 0,14 (14-percentná sadzba).
Ide o tento výpočet:
1 100/1,486/2×0,14 = 51,81 eura
V roku 2016 bude podnikateľka zrejme ešte stále poberateľkou rodičovského príspevku, a teda ešte stále poistenkyňou štátu, a preto sa na ňu nebude vzťahovať povinnosť platiť zdravotné odvody z minimálneho vymeriavacieho základu pre SZČO.
Za obdobie od 1. januára 2016 do 31. decembra 2016 tak bude podnikateľka platiť preddavok na zdravotné poistenie v mesačnej výške 51,81 eura.