Žena, ktorá dostáva z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny rodičovský príspevok (zvyčajne po ukončení poberania materskej dávky, teda od 28. týždňa po pôrode do 3 rokov veku dieťaťa), môže popri tom aj podnikať.
Bude však za podnikajúcu matku naďalej platiť dôchodkové poistenie štát? Aké budú jej odvodové povinnosti voči Sociálnej poisťovni a zdravotnej poisťovni?
Nárok na rodičovský príspevok počas podnikania
Žena má od 1. januára 2011 nárok na poberanie rodičovského príspevku aj vtedy, ak má súčasne príjem z podnikania. Ak teda žena začne počas rodičovskej dovolenky podnikať, resp. počas rodičovskej dovolenky pokračuje v podnikaní, naďalej bude dostávať z úradu práce a sociálnych vecí rodičovský príspevok a živnosť môže pokračovať.
Platenie dôchodkového poistenia štátom počas podnikania
Štát platí dôchodkové poistenie len za tie matky na rodičovskej dovolenke, ktoré nie sú dôchodkovo poistené ako zamestnankyne, či samostatne zárobkovo činné osoby. Samotné podnikanie tak ešte nezabraňuje tomu, aby štát za matku platil dôchodkové odvody. Podstatné je to, aký hrubý príjem (tržby) matka z podnikania dosahuje a či na základe tohto príjmu vzniká povinnosť platiť dôchodkové poistenie.
Dôchodkové odvody totiž platí len tá podnikateľka, ktorej ročné hrubé príjmy presiahli 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu (za rok 2012 ide o sumu 4 716 eur). Ak by podnikateľka mala počas poberania rodičovského príspevku ročné hrubé príjmy nižšie ako 4 716 eur, štát za ňu bude naďalej platiť dôchodkové poistenie. Dôchodkové odvody pritom štát uhradí zo základu, ktorý tvorí 60 % z priemernej mzdy na Slovensku spred dvoch rokov. Aktuálne ide o sumu 471,6 eura.
Ak podnikateľka vykáže v daňovom priznaní ročné hrubé príjmy (tržby) nad 4 716 eur, vzniká jej od 1. júla nasledujúceho roka (pri predĺženej lehote na podanie daňového priznania od 1. októbra nasledujúceho roka) povinnosť platiť dôchodkové a nemocenské odvody. Znamená to aj to, že v tom momente prestáva byť poistenkyňou štátu, teda štát za ňu prestáva platiť dôchodkové poistenie.
POZOR dôležitá informácia!
Ak by podnikateľka začala platiť dôchodkové odvody z vymeriavacieho základu nižšieho ako 471,6 eura, bude mať nárok na nižší dôchodok, ako keby vôbec nepodnikala. Jej vymeriavací základ ako podnikateľky totiž bude nižší ako vymeriavací základ, z ktorého by za ňu platil dôchodkové odvody štát.
Odvodové povinnosti voči Sociálnej poisťovni
Ako to je, ak je živnosť a rodičovský príspevok naraz z pohľadu sociálneho poistenia? Ak je žena povinne dôchodkovo a nemocensky poistenou SZČO (za rok 2011 presiahla hrubý príjem 4 078,7 eura) a v čase poberania rodičovského príspevku svoje podnikanie nepozastaví, resp. neukončí, musí platiť poistné na sociálne poistenie. Výška poistného sa pritom odvíja od toho, aký základ dane vykáže. Žena ako poberateľka rodičovského príspevku nemá pri platení sociálnych odvodov žiadne špeciálne úľavy. Platia preto pre ňu rovnaké pravidlá, ako keby rodičovský príspevok nepoberala.
Ak začne podnikať počas rodičovskej dovolenky, sociálne poistenie neplatí dovtedy, kým nepresiahne hranicu hrubého príjmu, od ktorej vzniká povinnosť platiť sociálne odvody. Za rok 2012 ide o spomínanú hranicu 4 716 eur. Ak boli za rok 2012 hrubé príjmy podnikateľky pod touto sumou, sociálne poistenie podnikateľka naďalej neplatí. V prípade, že túto hranicu presiahla, od 1. júla 2013 jej vznikne povinnosť platiť sociálne odvody najmenej vo výške 130,27 eura mesačne (minimálna suma odvodov pre SZČO).
Ak podnikateľka už bola povinne dôchodkovo a nemocensky poistenou SZČO a za rok 2012 mala hrubé príjmy nižšie ako 4 716 eur, od 1. júla 2013 jej povinnosť platiť sociálne odvody zaniká. Najneskôr do 8. júla 2013 sa preto musí na pobočke Sociálnej poisťovne odhlásiť z povinného platenia sociálneho poistenia.
Odvodové povinnosti voči zdravotnej poisťovni
Poberateľka rodičovského príspevku, rovnako ako poberateľka materskej dávky, je z hľadiska zdravotného poistenia poistenkyňou štátu. Ak z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny dostáva rodičovský príspevok a popri tom podniká, tak sa na ňu v tomto období v zásade nevzťahujú ustanovenia o minimálnom vymeriavacom základe SZČO. V čase poberania rodičovského príspevku preto nemusí do zdravotnej poisťovne ako SZČO platiť minimálny mesačný preddavok v sume 55,02 eura. Ak by matka začala podnikať počas rodičovskej dovolenky, môže si určiť nulový preddavok na zdravotné poistenie a poistné za daný rok zdravotnej poisťovni doplatí až v rámci ročného zúčtovania poistného.
V prípade, že matka podnikala ešte pred nástupom na materskú dovolenku a ako SZČO platila minimálny preddavok 55,02 eura, tak od začiatku poberania materského príspevku, ako aj počas poberania rodičovského príspevku už platiť preddavky nemusí.
POZOR! Od 1. januára tohto roka platí novinka, podľa ktorej štát nie je platiteľom poistného za mamičky na rodičovskej dovolenke (ani za ostatných poistencov štátu), ak ich ročný vymeriavací základ presiahne 15-násobok životného minima (aktuálne ide o sumu 2 918,7 eura). Pri vymeriavacom základe vyššom ako 2 918,7 eura sa už na matku ako SZČO vzťahuje minimálny vymeriavací základ 393 eur a k tomu prislúchajúce minimálne odvody 55,02 eura mesačne.
Suma 2 918,7 eura pritom platí pre tie mamičky, ktoré boli poistenkyňami štátu celý rok. Ak by žena dostávala rodičovský príspevok v roku 2013 napríklad pol roka, tak stanovená hranica klesá na polovicu, teda na 1 459,35 eura.
Vymeriavaciemu základu v tejto sume za rok 2013 zodpovedá základ dane SZČO na úrovni 2 772,8 eura (za rok 2013 sa základ dane bez odpočítania zaplatených odvodov delí koeficientom 1,9). Ak by teda matka v roku 2013 vykázala ako SZČO základ dane pred odrátaním odvodov vyšší ako 2 772,8 eura, tak sa nebude považovať za poistenkyňu štátu. Znamená to, že za obdobie polročného poberania rodičovského príspevku by musela v ročnom zúčtovaní doplatiť zdravotnej poisťovni 330,12 eura (6×55,02 eura).
Ak by rovnaká žena mala základ dane nižší ako 2 772,8 eura, napríklad 2 000 eur, tak by sa za poistenkyňu štátu považovala. Nevzťahoval by sa tak na ňu minimálny vymeriavací základ SZČO a najnižšie možné odvody v sume 55,02 eura. Zdravotné odvody by v rámci ročného zúčtovania doplatila podľa výšky svojho skutočného zárobku. Zo základu dane na úrovni 2 000 eur by doplatila poistné na zdravotné poistenie v sume 147,37 eura. (Základ dane vydelíme koeficientom 1,9 a vynásobíme číslom 0,14, teda 14-percentnou sadzbou na zdravotné poistenie).
Príklad 1:
Žena podniká od júla 2010. Od 1. januára 2013 platí zdravotnej poisťovni preddavok v minimálnej sume 55,02 eura a do Sociálnej poisťovne platí poistné v najnižšej možnej sume 130,27 eura. Vzhľadom na očakávaný termín pôrodu požiada Sociálnu poisťovňu o vyplácanie materskej dávky v období od 1. marca 2013 do 25. októbra 2013 (34 týždňov). Po skončení vyplácania materskej dávky, teda od 26. októbra 2013, jej začne úrad práce a sociálnych vecí vyplácať rodičovský príspevok.
Od 1. marca 2013 sa stáva poistenkyňou štátu aj z hľadiska zdravotného, aj z hľadiska sociálneho poistenia. Rozhodne sa pokračovať v podnikaní aj počas poberania materskej dávky, aj počas poberania rodičovského príspevku.
Za obdobie od 1. marca 2013 do 25. októbra 2013 nemusí do Sociálnej poisťovne platiť poistné na dôchodkové a nemocenské poistenie, keďže poberá materskú dávku. Povinné platenie odvodov na sociálne poistenie sa jej obnoví po skončení poberania materskej dávky, teda od 26. októbra 2013, pričom výška odvodov sa nanovo vypočíta podľa základu dane za rok 2012. Ak by podľa základu dane za rok 2012 mala platiť naďalej z minimálneho vymeriavacieho základu, opäť začne platiť sociálne odvody v sume 130,27 eura. Okrem toho od 26. októbra 2013 prestane byť poistenkyňou štátu z hľadiska sociálneho poistenia, čo znamená, že štát za ňu prestane platiť dôchodkové poistenie. Poistenkyňou štátu prestane byť vzhľadom na to, že je povinne dôchodkovo poistenou SZČO a dôchodkové odvody si preto bude platiť sama.
Za obdobie od 1. marca 2013 už žena ako SZČO nemusí platiť preddavky na zdravotné poistenie v sume 55,02 eura. Svoje odvodové povinnosti si voči zdravotnej poisťovni vysporiada v rámci ročného zúčtovania poistného za rok 2013.
Keďže bola v roku 2013 desať mesiacov poistenkyňou štátu (najskôr ako poberateľka materskej dávky a potom ako poberateľka rodičovského príspevku) a zároveň by jej vymeriavací základ za rok 2013 presiahol 2 432,25 eura, (alikvotna časť, teda 10/12 z ročného základu 2 918,7 eura), štátnou poistenkyňou už spätne nebude.
Za rok 2013 vykáže v daňovom priznaní základ dane pred odpočítaním zaplatených odvodov v sume napríklad 3 500 eur. Tomuto základu dane zodpovedá vymeriavací základ 1 842,10 eura (sumu 3 500 eur vydelíme koeficientom 1,9, ktorý je platný pre rok 2013). Vymeriavací základ matky za rok 2013 je tak nižší ako 2 432,25 eura a preto táto matka ako SZČO zostáva poistenkyňou štátu.
Počas poberania materskej dávky a rodičovského príspevku (marec až december 2013) sa tak na túto matku nebude vzťahovať minimálny vymeriavací základ, ani minimálne zdravotné odvody v sume 55,02 eura.
V januári a februári 2013 však bola SZČO bez súbehu s poistením od štátu a preto sa za toto obdobie na ňu vzťahuje minimálny vymeriavací základ a minimálne mesačné odvody vo výške 55,02 eura. Za rok 2013 je tak povinná zaplatiť zdravotné poistenie najmenej v sume 110,04 eura. Keďže však vykázala vymeriavací základ 1 842,1 eura, zaplatí 14-percentné zdravotné odvody v sume 257,90 eura.
Príklad 2:
Žena je zamestnankyňou. Vzhľadom na očakávaný termín pôrodu požiada Sociálnu poisťovňu cez svojho zamestnávateľa o vyplácanie materskej dávky v období od 1. marca 2013 do 25. októbra 2013 (34 týždňov). Od 26. októbra, teda po skončení poberania materskej dávky, požiada úrad práce a sociálnych vecí o vyplácanie rodičovského príspevku.
Od 1. marca 2013 sa stáva poistenkyňou štátu aj z hľadiska zdravotného, aj z hľadiska sociálneho poistenia. Od 1. novembra 2013, počas poberania rodičovského príspevku, sa rozhodne podnikať.
Poistné na sociálne poistenie začne ako SZČO platiť najskôr od 1. júla 2014, a to v prípade, ak jej hrubý príjem (tržby) za rok 2013 presiahol cca. 4 800 eur (presná suma bude známa po tom, ako Štatistický úrad SR zverejní výšku priemernej mzdy na Slovensku v roku 2012).
Jej hrubý príjem ako SZČO za rok 2013 dosiahol 8 500 eur a základ dane napríklad 4 900 eur. Vzhľadom na to začne od 1. júla 2014 povinne platiť poistné na dôchodkové a nemocenské poistenie najmenej v sume vyše 130,27 eura (minimálna suma odvodov platná na rok 2013, od roku 2014 sa táto čiastka zvýši vzhľadom na rast priemernej mzdy za rok 2012).
Preddavok na zdravotné poistenie matka ako SZČO od 1. novembra 2013 platiť nemusí, keďže je poistenkyňou štátu. Svoje odvodové povinnosti voči zdravotnej poisťovni si vysporiada v ročnom zúčtovaní poistného za rok 2013.
Jej základu dane vo výške 4 900 eur zodpovedá vymeriavací základ na platenie poistného v sume 2 578,94 eura. (sumu 4 900 eur vydelíme koeficientom 1,9, ktorý je platný pre rok 2013).
Keďže bola v roku 2013 desať mesiacov (od 1. marca 2013) poistenkyňou štátu a jej vymeriavací základ presiahol štátom stanovenú hranicu 2 432,25 eura (alikvótna časť, teda 10/12 z ročného základu 2 918,7 eura), štátnou poistenkyňou už nebude.
Znamená to, že za 10-mesačné obdobie poberania materskej dávky a rodičovského príspevku (marec až december 2013) musí zdravotnej poisťovni doplatiť odvody najmenej v sume 550,2 eura, teda 10-násobok minimálneho poistného 55,02 eura. Za marec až október 2013 doplatí 440,16 eura ako samoplatkyňa a za november až december 110,1 eura ako SZČO. Táto žena podnikala v roku 2013 dva mesiace a na zdravotných odvodoch za rok 2013 zaplatí 550,2 eura.