Buďte správne informovaný! Získajte prémiový účet TU
Prihlásenie
E-shop
Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.

Podnikanie popri práci – aké sú obmedzenia?

Start own business
Thinkstock
25. októbra 2016 Zdroj Podnikam.sk Tlačiť

Aj zamestnanec môže podnikať a týmto spôsobom vytvárať príjmy. To, že sa nachádza v zamestnaneckom vzťahu však prináša určité obmedzenia, ktoré sa týkajú napríklad predmetu činnosti. Podnikanie popri práci so sebou prináša aj špeciálny daňový režim.

Obmedzenia, ktoré sa týkajú predmetu podnikania ustanovuje Zákonník práce a taktiež zákon č. 400/2009 o štátnej službe.

Súhlas zamestnávateľa

Zákonník práce uvádza, že zamestnanec môže popri zamestnaní vykonávať inú zárobkovú činnosť. Tá môže zamestnávateľovi dokonca priamo konkurovať, v takom prípade však zamestnanec potrebuje písomný súhlas zamestnávateľa.

„Zamestnanec môže popri svojom zamestnaní vykonávanom v pracovnom pomere vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá má k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter, len s predchádzajúcim písomným súhlasom zamestnávateľa. Ak sa zamestnávateľ nevyjadrí do 15 dní od doručenia žiadosti zamestnanca, platí, že súhlas udelil,“ uvádza § 83 Zákonníka práce.

Udelený súhlas môže zamestnávateľ písomne odvolať, zo zákona však musí uviesť svoje dôvody. „Po odvolaní súhlasu zamestnávateľom podľa prvej vety je zamestnanec povinný bez zbytočného odkladu inú zárobkovú činnosť skončiť spôsobom vyplývajúcim z príslušných právnych predpisov,“ uvádza Zákonník práce.

Súhlas zamestnávateľa sa nevyžaduje, ak ide o výkon vedeckej, pedagogickej, publicistickej, lektorskej, prednášateľskej, literárnej a umeleckej činnosti.

V legislatíve sú aj obmedzenia, ktoré vyplývajú zo zákona č. 400/2009 o štátnej službe. Tento zákon ustanovuje mantinely v §  61, teda v rovnakom paragrafe, ktorý rieši zákaz prijímať a požadovať dary, či napríklad zvýhodňovať blízke osoby pri výkone štátnej služby.

Zároveň ustanovuje zákaz podnikať a vykonávať „ inú zárobkovú činnosť, ktorá je zhodná alebo obdobná s opisom činností jeho štátnozamestnaneckého miesta; inou zárobkovou činnosťou na účely tohto zákona sa rozumie činnosť, ktorá zakladá nárok na príjem zdaňovaný podľa osobitného predpisu.“ Štátny zamestnanec tiež nesmie „byť členom riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov právnických osôb.“

Kto všetko je štátny zamestnanec určuje zákon o štátnej službe v § 6:

  • štátny zamestnanec je podľa zákona fyzická osoba, ktorá v štátno-zamestnaneckom pomere vykonáva štátnu službu v služobnom úrade v príslušnom odbore štátnej služby,
  • ide tiež o fyzickú osobu, ktorá je odborníkom plniacim úlohy pre člena vlády, prezidenta, predsedu NR SR, podpredsedu NR SR alebo sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, odborník ústavného činiteľa vykonáva štátnu službu bez určenia odboru štátnej služby,
  • fyzická osoba, ktorá vykonáva štátnu službu v služobnom úrade na základe: zvolenia do funkcie NR SR,  vymenovania prezidentom, vládou, predsedom NR SR, predsedom Ústavného súdu Slovenskej republiky, prednostom obvodného úradu na návrh príslušného vedúceho ústredného orgánu štátnej správy,
  • štátny zamestnanec na účely tohto zákona je aj mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec.

Podnikanie vedúcich pracovníkov obmedzuje aj zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme. V rámci neho nesmú podnikať vedúci zamestnanci pôsobiaci v štátnych orgánoch, v právnických osobách zriadených štátom, taktiež v ďalších stanovených právnických osobách, ktoré sú spojené so štátom, obcou alebo vyšším územným celkom.

Zákaz podnikať plynie aj zo zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. Verejný funkcionár v duchu tohto zákona nesmie podnikať, výnimky z tohto pravidla však v zákone existujú. Tento zákon rovnako upravuje, kto všetko je verejný funkcionár.

Zamestnanec a živnosť

Častým modelom podnikania popri zamestnaní je živnosť. Pracujúci živnostník musí myslieť na svoje daňovo-odvodové povinnosti. Kým za zamestnanca komunikuje s finančnou správou a s poisťovňami výlučne zamestnávateľ, pri živnosti popri práci sa situácia mení.

Zamestnanec, ktorý je zároveň živnostník, si podáva daňové priznanie sám, zároveň tiež daň sám platí. Zamestnávateľ má povinnosť zamestnancovi do 10. marca vystaviť potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti. Zamestnávateľ za zamestnanca odvádzal preddavky na daň z príjmov znížené o daňový bonus, ak si ho zamestnanec uplatňuje. Práve v tomto potvrdení je bilancia za zamestnávateľa, ktorú je potrebné v daňovom priznaní uviesť.

Okrem toho je potrebné vysporiadať živnosť. Podnikateľ sa rozhodne, v akom režime si bude uplatňovať výdavky. Na základe toho zistí svoj čiastkový základ dane. Nezdaniteľné časti základu dane je možné uplatňovať iba raz. To znamená, že tieto nezdaniteľné časti dane sa budú odpočítavať z celkového základu dane, ktorý tvorí súčet čiastkového základu dane zo závislej činnosti a zo živnosti.

Následne sa určí daňová povinnosť. Netreba zabúdať na to, že daň zo závislej činnosti už zamestnávateľ odviedol vo forme preddavkov. Keďže sa pochopiteľne tieto príjmy nebudú zdaňovať dvakrát, treba daňovú povinnosť znížiť o zaplatené preddavky. Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti je zároveň súčasťou príloh daňového priznania.

Ako je to s odvodmi?

Zdravotné odvody majú v prípade zamestnanca, ktorý je živnostníkom, svoje špecifiká. Zamestnávateľ za svojho zamestnanca platí zdravotné odvody tak, ako mu to ukladá zákon.

Živnostníkovi, ktorý je aj zamestnanec, nevzniká povinnosť platiť minimálnu výšku preddavkov na zdravotné poistenie. Tieto preddavky môžu byť v nulovej výške. Do 30. septembra (prípadne do 30. októbra, pri odloženom daňovom priznaní) však zdravotná poisťovňa urobí ročné zúčtovanie poistného. Môže sa objaviť nedoplatok a v takom prípade poisťovňa môže určiť výšku preddavku, ktorý bude záväzný.

V prípade sociálnych odvodov sa pri súbehu zamestnaneckého pomeru a živnosti nemení nič, živnosť a zamestnanecký pomer na seba v tomto prípade nemajú vplyv. Samostatne zárobkovo činná osoba však nemusí platiť odvody do Sociálnej poisťovne v prípade, že jej príjem v roku 2015 neprekročil hranicu dvanásťnásobku minimálneho mesačného vymeriavacieho základu, teda 5 148 eur.  So zmenami platnými od 1. januára 2017 sa táto suma zvyšuje na 5 298 eur.

Živnosť sa teda v porovnaní napríklad s podnikaním vo forme vlastnej eseročky môže oplatiť v prípade, že príjmy nedosahujú hranicu, od ktorej vzniká povinnosť sociálne odvody platiť. Živnosť môže byť výhodou aj v prípade, že podnikateľ má výrazne nižšie reálne výdavky, oproti tým, ktoré si môže uplatniť vo forme paušálnych výdavkov. Aj paušálne výdavky čaká zmena, uplatňovať od roku 2017 bude možné 60 % príjmov do maximálnej výšky 20 tis. eur ročne. Doposiaľ bolo možné uplatniť 40 % do maximálnej výšky 5040 eur.

Odporúčané ebooky

K téme

Témy

podnikanie popri zamestnaníPrémiový obsah

Najčítanejšie za 24 hodín

Z kategórie Ako začať podnikať

Poradca podnikateľa a živnostníka

Prémiový obsah pre členov klubu Podnikam.sk

Zobraziť ďalšie články

Seriály na Podnikam.sk

Školenia, semináre, kurzy

BOZP - Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci
BOZP vo výrobe
Cash flow
Clo
Clo a logistika
Controlling
Dane a účtovníctvo
Doprava
Dotácie
DPH - Daň z pridanej hodnoty
DzP - Dane z príjmu
Enviro
Environmentalistika
Finančné riadenie
IAS/IFRS
Legislatíva a zákony
Legislatíva, zákony
Logistika
Manažérske zručnosti
Manažment
Marketing
Marketing a predaj
Medzinárodné účtovné štandardy (IAS/IFRS, US GAAP)
Medzinárodné zdaňovanie
Mzdy a odvody
Nehnuteľnosti
Osobný rozvoj
Ostatné dane
Personalistika
Pohľadávky
Pracovné právo
Právo
Riadenie
Riadenie firmy
Riadenie ľudských zdrojov
Samospráva
Školstvo
Školy
Stavebníctvo
Účtovníctvo
Účtovníctvo a dane
Verejná správa
Verejné obstarávanie-obstarávateľ
Verejné obstarávanie-uchádzač
Výroba
žiadny
Živnosť

september

24sep6:30Ochrana súkromia v digitálnom svete6:30 Udalosť usporiadaná: Verlag Dashöfer, s.r.o. Typ Udalosti:ŠkolenieOblasť školenia:Právo

30sep6:30Pracovný úraz a lekárske prehliadky vo vzťahu k práci – povinnosti zamestnávateľa6:30 Udalosť usporiadaná: Verlag Dashöfer, s.r.o. Typ Udalosti:ŠkolenieOblasť školenia:BOZP,BOZP vo výrobe

30sep6:30US GAAP komplexný kurz I.6:30 Udalosť usporiadaná: Verlag Dashöfer, s.r.o. Typ Udalosti:ŠkolenieOblasť školenia:Medzinárodné účtovné štandardy (IAS/IFRS, US GAAP),Účtovníctvo,žiadny

Zobraziť všetky školenia

Eshop Podnikam.sk

Prejsť do eshopu

Zoznam firiem B2B

Zobraziť všetky firmy
Copyright © iSicommerce s.r.o. Všetky práva vyhradené. Vyhradzujeme si právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos obsahu. Ochrana osobných údajov | Podmienky používania | Kontakt
OK

Web obsahuje cookies. Prevádzkovateľ webu nezbiera žiadne osobné údaje, ak nie ste registrovaný. Web obsahuje prvky tretích strán. Viac k: Ochrana osobných údajov a cookies

X