Práca „na čierno“ sa nevypláca: Riziká a pokuty v roku 2026

Predstavte si situáciu: nastúpite do práce, všetko funguje „na dobré slovo“, mzda prichádza v hotovosti a zmluva sa odkladá „na neskôr“. Na prvý pohľad jednoduché riešenie. No v momente kontroly alebo pracovného úrazu sa ukáže, že istoty, na ktoré sa spoliehate, v skutočnosti neexistujú. Práve takto často vyzerá realita nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.

Nejde pritom len o úmyselné obchádzanie zákona. Niekedy stačí podceniť administratívnu povinnosť, nesprávne nastaviť typ zmluvy alebo odložiť prihlásenie zamestnanca do registra poistencov „na zajtra“. Hranica medzi legálnym a nelegálnym výkonom práce môže byť v praxi oveľa tenšia, než sa zdá.

V tomto článku si objasníme základný rozdiel medzi nelegálnou prácou a nelegálnym zamestnávaním a zároveň poukážeme na výšku sankcií, ktoré môžu byť v roku 2026 uložené za porušenie týchto povinností.

Definícia nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania

V zákone č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní  a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nájdeme nielen definíciu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ale aj úpravu sankcií, ktoré hrozia v prípade ich porušenia.

Za nelegálnu prácu sa považuje taký výkon závislej práce, ktorý prebieha mimo zákonného pracovnoprávneho rámca. Ide teda o situáciu, keď fyzická osoba vykonáva závislú prácu pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom, avšak bez toho, aby medzi nimi existoval riadne založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitných predpisov.

O nelegálnu prácu ide aj vtedy, ak prácu vykonáva štátny príslušník tretej krajiny, osoba, ktorá nie je občanom členského štátu Európskej únie,  iného zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo Švajčiarskej konfederácie, alebo ide o osobu bez štátnej príslušnosti a nie sú splnené zákonné podmienky na jeho zamestnávanie podľa osobitných predpisov.

Nelegálna práca tak vzniká vždy, keď je závislá práca vykonávaná bez právneho titulu alebo v rozpore s podmienkami, ktoré zákon na jej výkon vyžaduje.

Nelegálne zamestnávanie predstavuje konanie zamestnávateľa – právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu v rozpore so zákonom.

Ide najmä o tieto situácie:

• ak zamestnávateľ využíva prácu fyzickej osoby bez toho, aby s ňou mal riadne uzatvorený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer,
• ak síce pracovnoprávny vzťah formálne existuje, no zamestnávateľ si nesplní registračnú povinnosť a neprihlási zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia v zákonom stanovenej lehote,
• ak zamestnávateľ zamestnáva štátneho príslušníka tretej krajiny bez splnenia zákonných podmienok na jeho zamestnávanie.

Za nelegálne zamestnávanie sa považuje aj situácia, keď zamestnávateľ využíva závislú prácu štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý sa na území Slovenskej republiky zdržiava v rozpore s osobitnými predpismi, a ktorý vykonáva závislú prácu.

Zjednodušene povedané, nelegálne zamestnávanie vzniká vždy, keď zamestnávateľ využíva závislú prácu bez splnenia základných zákonných podmienok, či už ide o absenciu pracovnoprávneho vzťahu, nesplnenie registračných povinností alebo porušenie pravidiel zamestnávania cudzincov.

Čo sa však považuje za výkon závislej práce?

Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, s účinnosťou od 1. januára 2026 mení definíciu závislej práce tak, že ide o prácu vykonávanú vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, ktorá je vykonávaná osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa jeho pokynov a v jeho mene.

Kontrola a sankcie pri nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní

Každý, kto vykonáva nelegálnu prácu, sa dopúšťa priestupku. Za tento priestupok môže byť uložená pokuta až do výšky 331,-EUR, pričom presná výška sankcie závisí od závažnosti porušenia a okolností konkrétneho prípadu. Prejednávanie týchto priestupkov má na starosti inšpektorát práce, ktorý vykonáva kontrolu dodržiavania pracovnoprávnych predpisov, odhaľuje porušenia a zabezpečuje uloženie príslušných sankcií.

Novelou zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorá nadobudla účinnosť 1. januára 2026, došlo k výraznému sprísneniu pravidiel správneho trestania za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania. Cieľom tejto zmeny je posilniť ochranu pracovníkov a súčasne zvýšiť finančnú zodpovednosť zamestnávateľov a osôb, ktoré využívajú nelegálnu prácu.

Podľa aktuálneho znenia zákona, tak inšpektorát práce môže uložiť pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe  za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 4.000,- EUR do 200.000,- EUR. Ak sa porušenie týka dvoch a viac nelegálne zamestnaných osôb súčasne, zákon stanovuje minimálnu pokutu 8.000,- EUR.

Pri rozhodovaní o výške pokuty inšpektorát práce prihliada predovšetkým na jej preventívny účinok, pričom zohľadňuje:

• závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov,
• počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa,
• počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb,
• skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku vrátane ojedinelého výskytu nedostatku, ktorý je dôsledkom porušenia právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zamestnancom,
• opakované zistenie toho istého nedostatku.

Zákon zároveň zavádza jednoduchší mechanizmus úhrady pokút a to tak, že pokuta sa považuje za uhradenú v plnej výške, ak zamestnávateľ alebo fyzická osoba do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty pripíše na bankový účet uvedený v rozhodnutí dve tretiny z uloženej výšky pokuty. Tento postup motivuje k včasnému splneniu povinnosti a súčasne znižuje administratívnu záťaž spojenú s prípadnou exekúciou.

Konanie o uloženie pokuty možno začať do šiestich mesiacov odo dňa ukončenia výkonu inšpekcie práce, pričom maximálna lehota na začatie konania je tri roky od porušenia povinnosti.

Ak vám bola uložená pokuta alebo si nie ste istí, či vaše pracovnoprávne postupy zodpovedajú zákonu, je dôležité konzultovať situáciu s advokátom alebo skúseným pracovnoprávnym poradcom. Odborná pomoc vám umožní správne posúdiť právne riziká a predísť ďalším finančným alebo právnym dôsledkom.

Odporúčané ebooky

K téme