Pracujúci dôchodca a nemocenské dávky v roku 2020
Ak dôchodca pracuje a je z tohto dôvodu nemocensky poistený, môže počas dočasnej práceneschopnosti (PN) dostávať zo Sociálnej poisťovne súčasne starobný dôchodok aj nemocenské dávky pracujúceho dôchodcu. Naopak, poberateľ starobného dôchodku nemá nárok na dávku v nezamestnanosti.
Penzista ako zamestnanec
Ak začne zamestnanec dostávať zo Sociálnej poisťovne starobný dôchodok, spolu so svojim zamestnávateľom prestáva platiť invalidné poistenie a poistenie v nezamestnanosti. Priznaním starobného dôchodku mu tak zaniká nárok na poberanie invalidného dôchodku a dávky v nezamestnanosti.
Pracujúci penzista je však naďalej nemocensky poistený, a preto môže v prípade dočasnej práceneschopnosti dostávať zo Sociálnej poisťovne popri starobnom dôchodku aj nemocenskú dávku!
Nárok na nemocenskú dávku má starobný dôchodca rovnako ako ostatní zamestnanci aj vtedy, ak mu po zániku pracovného pomeru v ochrannej sedemdňovej lehote vznikne dočasná PN. Musí však ísť o poistenca, ktorý v čase ukončenia pracovného pomeru už bol poberateľom starobného dôchodku.
Ak nárok na výplatu starobného dôchodku vznikne osobe bezprostredne po skončení pracovného pomeru, ochranná lehota mu podľa zákona o sociálnom poistení plynúť nezačne, a preto mu nárok na výplatu nemocenskej dávky nevznikne.
Jednou z podmienok čerpania nemocenskej dávky je pri zamestnancoch absencia príjmu za vykonanú prácu, ktorý sa považuje za vymeriavací základ, vyplateného za obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti. Rozhoduje pritom to, za aké obdobie je príjem vyplatený, nie v akom období a či ide o príjem za vykonanú prácu
V prémiovej časti obsahu nájdete:
- Praktické príklady
- Penzista ako dohodár
- Penzista ako SZČO
Penzista ako dohodár
Poberateľ starobného dôchodku, ktorý pracuje na základe dohody o pracovnej činnosti alebo dohody o vykonaní práce, platí zo svojho príjmu z dohody presahujúceho 200 eur mesačne len starobné dôchodkové poistenie. Nie je teda nemocensky poistený, a preto nemá nárok na nemocenskú dávku v prípade „péenky“.
Penzista ako SZČO
Povinne dôchodkovo a nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá začne zo Sociálnej poisťovne dostávať starobný dôchodok, už nemusí platiť invalidné poistenie. Sadzba na dôchodkové a nemocenské poistenie tak klesne z 33,15 % na 27,15 % (zostane 18 % – starobné poistenie, 4,75 % – poistenie do rezervného fondu solidarity a 4,4 % – nemocenské poistenie a ubudne 6 % – invalidné poistenie).
Priznaním starobného dôchodku zaniká nárok na poberanie invalidného dôchodku. SZČO a súčasne starobný penzista je však naďalej nemocensky poistený, a preto môže v prípade dočasnej práceneschopnosti dostávať zo Sociálnej poisťovne popri starobnom dôchodku aj nemocenskú dávku.
Nárok na nemocenskú dávku má starobný dôchodca ako SZČO aj vtedy, ak mu po skončení nemocenského poistenia v ochrannej sedemdňovej lehote vznikne dočasná PN. Musí však ísť o poistenca, ktorý v čase skončenia nemocenského poistenia už bol poberateľom starobného dôchodku. Ak nárok na výplatu starobného dôchodku vznikne osobe bezprostredne po skončení nemocenského poistenia, ochranná lehota mu plynúť nezačne, a preto mu nárok na výplatu nemocenskej dávky nevznikne.
Výhodnejšie postavenie SZČO
Starobný dôchodca a súčasne SZČO má voči zamestnancovi pri čerpaní nemocenskej dávky výhodnejšie postavenie v tom, že Sociálna poisťovňa nesleduje, či SZČO dosahuje príjem počas dočasnej „péenky“. Neznamená to však, že môže osobne vykonávať zárobkovú činnosť. Rovnako ako ostatní totiž musí dodržiavať liečebný režim stanovený ošetrujúcim lekárom.
SZČO ako penzista tak môže mať počas dočasnej práceneschopnosti tieto tri druhy príjmu:
- starobný dôchodok
- nemocenská dávka a
- príjem z podnikania pod podmienkou, že zárobkovú činnosť nevykonáva SZČO osobne.
Príklad č.1
Zamestnanec pracuje od marca 2018 za hrubú mzdu 950 eur a súčasne od septembra 2019 dostáva zo Sociálnej poisťovne starobný dôchodok v sume 525,50 eura.
Z hrubej mzdy zamestnávateľ penzistovi zráža len poistné na starobné postenie v sume 38 eur (4 % z 950 eur), 13,30-eurové poistné na nemocenské poistenie (1,4 %) a poistné na zdravotné poistenie vo výške 38 eur (4 %).
Po odpočítaní dane z príjmu (penzista dostáva 525,50-eurový dôchodok od septembra 2019, a preto od roku 2020 nemá nárok na nezdaniteľnú časť základu dane) v sume 163,53 eura (860,70x 0,19) bude za jún 2020 čistá mzda penzistu vo výške 700,17 eura (950 – odvody 86,30 eura – daň 163,53 eura).
Penzista sa stane 1. júla 2020 dočasne práceneschopným, a preto požiada zamestnávateľa o vyplácanie náhrady príjmu počas PN za prvých 10 dní trvania PN a Sociálnu poisťovňu o vyplácanie nemocenskej dávky od 11. dňa trvania PN.
Denný vymeriavací základ pre výpočet dávky sa dôchodcovi určí z hrubých príjmov za rok 2019.
Pôjde o podiel úhrnu hrubých príjmov za rok 2019 (12×950) a počtu dní v roku (365).
Ide o tento výpočet:
12×950/365 = 31,23 eura
Počas prvých troch dní „péenky“ bude náhrada príjmu dosahovať 25 % z denného vymeriavacieho základu, teda 7,81 eura na deň a od štvrtého dňa PN pôjde o 55 % z denného vymeriavacieho základu, čo je 17,18 eura na deň.
Ak by teda zamestnanec a súčasne starobný penzista bol dočasne PN od 1. júla 2020 do 31. júla 2020, tak by za júl dostal od zamestnávateľa náhradu príjmu za prvých desať dní trvania „péenky“ v sume 143,69 eura (3×7,81 + 7×17,18) a od jedenásteho dňa PN zo Sociálnej poisťovne nemocenskú dávku vo výške 360,78 eura (21×17,18).
Okrem toho za júl 2020 dostane zo Sociálnej poisťovne starobný dôchodok vo výške 525,50 eura. Spolu tak bude mať práceneschopný penzista príjem za júl 2020 v sume 1 029,97 eura (143,69 + 360,78+525,50)
Príklad č.2
Starobný dôchodca poberá od decembra 2019 dôchodok v sume 502,30 eura a od 1. januára 2020 pracuje na základe dohody o pracovnej činnosti so zárobkom 580 eur mesačne.
Z hrubého príjmu zamestnávateľ penzistovi zráža len poistné na starobné poistenie vo výške 15,20 eura (4 % zo sumy 380 eur, teda z čiastky presahujúcej 200 eur).
Po odpočítaní dane z príjmu (penzista dostáva 502,30-eurový dôchodok od októbra 2019, a preto od roku 2020 nemá nárok na nezdaniteľnú časť základu dane) v sume 107,31 eura (564,80 x 0,19) bude čistá mzda penzistu vo výške 457,49 eura (580 – odvody 15,20 eura – daň 107,31 eura).
Penzista sa stane 20. júla 2020 dočasne práceneschopným. Keďže však nie je ako dohodár nemocensky poistený, nevznikne mu nárok na náhradu príjmu počas PN, resp. nárok na nemocenskú dávku zo Sociálnej poisťovne.
Príklad č.3
Samostatne zárobkovo činný muž je od 1. júla 2010 povinne dôchodkovo a nemocensky poistený, pričom v roku 2020 platí minimálne sociálne odvody v sume 167,89 eura mesačne.
Sociálna poisťovňa mu k 1. marcu 2020 priznala starobný dôchodok vo výške 402,50 eura.
Od 1. marca 2020 tak penzista ako podnikateľ nemusí platiť poistné na invalidné poistenie vo výške 30,39 eura (6 % z minimálneho základu 506,50 eura).
Poistné na sociálne poistenie tak SZČO po priznaní starobného dôchodku klesne na 137,50 eura mesačne (167,89-30,39)
Penzista ako podnikateľ sa stane od 11. júla 2020 dočasne práceneschopným. Požiada preto Sociálnu poisťovňu o vyplácanie nemocenskej dávky.
Výška dávky sa mu určí z denného vymeriavacieho základu. Ten vypočítame tak, že sčítame vymeriavacie základy za rok 2019 a výslednú sumu vydelíme počtom dní v roku.
V roku 2019 platil podnikateľ sociálne odvody z minimálneho vymeriavacieho základu 477 eur.
Ide teda o nasledovný výpočet:
12×477/365 = 15,68 eura
Denný vymeriavací základ na výpočet nemocenskej dávky tak dosahuje 15,68 eura.
Za prvé tri dni PN bude dávka dosahovať 25 % z tejto sumy, teda 3,92 eura na deň a od štvrtého dňa pôjde o 55 % z denného vymeriavacieho základu, čo je 8,62 eura na deň.
Za obdobie od 11. júla 2020 do 31. júla 2020 tak nemocenská dávka zo Sociálnej poisťovne dosiahne 166,92 eura (3×3,92 + 18×8,62).
Okrem toho dostane za júl 2020 zo Sociálnej poisťovne starobný dôchodok vo výške 402,50 eura.
Podnikateľ-penzista pritom môže mať počas „péenky“ aj príjem z podnikania, a to za podmienky, že dodržiava liečebný režim stanovený lekárom, teda zárobkovú činnosť nevykonáva osobne.