Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Jednou z najvýznamnejších zmien v zákone o dani z pridanej hodnoty bolo zavedenie tuzemského prenesenia daňovej povinnosti pri dodaní stavebných prác.
Zmena bola motivovaná dvoma hlavnými dôvodmi. Prvým bola pomoc najmä malým podnikateľom a živnostníkom, ktorí pri vykonaní stavebných prác museli odviesť do rozpočtu DPH, avšak istotu v tom, že im odberateľ za dodané služby zaplatí, nemali žiadnu.
Po zavedení opatrenia sa aspoň eliminovali straty takýchto podnikateľov vo výške odvodenej DPH. Druhým dôvodom bol už klasicky, boj s daňovými podvodmi, keďže fiktívne nadmerné odpočty pri tomto druhu služieb boli častým javom.
Zavedením opatrenia sa odvedenie DPH do štátneho rozpočtu posúva až na posledný článok v reťazci dodaní.
V prémiovej časti obsahu nájdete:
Nie všetky stavebné práce podliehajú prenosu daňovej povinnosti
Na uplatnenie musia byť splnené tri podmienky
Najdôležitejší je dátum dodania služby
Aké sú povinnosti pri vystavovaní faktúr
Nárok na odpočet dane ostáva
Nie všetky stavebné práce podliehajú prenosu daňovej povinnosti
Prenos daňovej povinnosti pri stavebných prácach je legislatívne upravený v § 69 ods. 12 písm. j) zákona o DPH:
„Platiteľ, ktorý je príjemcom plnenia od iného platiteľa, je povinný platiť daň vzťahujúcu sa na dodanie stavebných prác vrátane dodania stavby alebo jej časti podľa § 8 ods. 1 písm. b), ktoré patria do sekcie F osobitného predpisu, a dodanie tovaru s inštaláciou alebo montážou, ak inštalácia alebo montáž patrí do sekcie F osobitného predpisu.
Osobitným predpisom je v tomto prípade štatistická klasifikácia produktov podľa činností (CPA), ktorou EÚ presnejšie zatriedila jednotlivé druhy hospodárskych činností. V prípade, že sa služba alebo tovar nachádza v sekcii F tejto klasifikácie, fakturuje sa dodanie bez dane s poznámkou o prenesení daňovej povinnosti a osobou povinnou platiť daň je odberateľ. Ak sa tam služba alebo tovar nenachádza, uplatní sa klasický postup a DPH vyčísli a odvedie dodávateľ.
Na uplatnenie musia byť splnené tri podmienky
Tuzemský prenos daňovej povinnosti z poskytovateľa zdaniteľného plnenia na príjemcu sa pri dodaní stavebných prác uplatní v zmysle § 69 ods. 12 písm. j) zákona o DPH v prípade, ak sú splnené súčasne nasledovné podmienky:
predmetom dodania sú stavebné práce patriace do sekcie F klasifikácie CPA,
miesto dodania tovaru alebo služby je na území SR,
dodávateľ a odberateľ sú platitelia dane v tuzemsku, t.j. sú registrovaní pre daň podľa § 4, 4b, 5 zákona o DPH.
Všetky tri podmienky pomerne jasne vymedzujú, čo bude spadať pod kategóriu prenosu daňovej povinnosti. Najdôležitejšie je povedať, že prenos daňovej povinnosti sa môže uplatniť len medzi dvoma platiteľmi. V prípade, že odberateľom je osoba, ktorá nemá status platiteľa DPH, dodávateľ bude klasicky fakturovať s uplatnenou DPH v cene tovaru alebo služby.
Analogicky platí, že prenos daňovej povinnosti sa neuplatní, ak odberateľovi – platiteľovi dane, dodá tovar alebo službu zdaniteľná osoba – podnikateľ, ktorý však nie je platiteľom.
Príklad: Slovenská firma sa zaoberá opravou striech. Firma je platiteľom DPH. Opravu strechy vykonala pre slovenského platiteľa DPH. Oprava prebehla na nehnuteľnosti v Českej republike. Služba patrí do sekcie F klasifikácie CPA. Nakoľko v danom prípade nejde o dodanie služby s miestom dodania na Slovensku (nehnuteľnosť sa nachádza v Českej republike), nie je možné uplatniť prenos daňovej povinnosti na odberateľa.
Najdôležitejší je dátum dodania služby
Deň vzniku daňovej povinnosti upravuje § 19 zákona o DPH. Daňová povinnosť vzniká vo všeobecnosti dňom dodania tovaru a pri poskytnutí služby dňom dodania služby. Dátum dodania služby sa teda pri stavebných prácach uvádza do všetkých povinných priznaní a dokumentov.
Osobitne sa vznik daňovej povinnosti určuje pri prijatí platby vopred – preddavku. Vtedy je dňom vzniku daňovej povinnosti práve deň pripísania prostriedkov na účet dodávateľa. Tieto ustanovenia sa vzťahujú aj na prenos daňovej povinnosti pri stavebných prácach.
Aké sú povinnosti pri vystavovaní faktúr
Platiteľ dane, ktorý dodáva stavebné práce inému platiteľovi sa pri vystavovaní faktúr riadi takisto zákonom o DPH. Zákon vymedzuje 15-dňovú lehotu na vystavenie od dátumu dodania stavebných prác, alebo od dodania tovaru s inštaláciou a montážou. Rovnaká lehota plynie takisto od dátumu prijatia platby vopred za tieto typy služieb. V prípade prijatia preddavku na službu, ktorá svojim charakterom zodpovedá stavebným prácam podľa klasifikácia CPU, je platiteľ povinný vystaviť faktúru k prijatej platbe.
Faktúra musí samozrejme obsahovať všetky povinné náležitosti, pričom na faktúre nesmie byť uvedená DPH (ak DPH na akejkoľvek faktúre uvediete, ste vždy povinní túto daň odviesť do štátneho rozpočtu). Faktúra musí takisto obsahovať poznámku „prenesenie daňovej povinnosti“, ideálne aj s odkazom na príslušný paragraf v zákone o DPH, ktorý prenos daňovej povinnosti upravuje.
Platiteľ údaje z faktúr neuvádza do daňového priznania. Všetky dodania by však mal mať uvedené v záznamoch pre účely DPH. Do kontrolného výkazu však údaje z vystavených faktúr vstupujú. Daňovník uvedie údaje z takýchto faktúr v časti A2 kontrolného výkazu.
Nárok na odpočet dane ostáva
Základným pravidlom, ktorým sa musí riadiť každý platiteľ DPH je, že nárok na odpočet DPH vzniká, ak prijaté tovary a služby použije na podnikateľské účely. Výnimku netvoria ani stavebné práce. Platiteľ dane, ktorý dodáva stavebné práce, má nárok na odpočet DPH z prijatých tovarov a služieb. Môže tak vzniknúť situácia, že platiteľ, ktorý dodáva iba takéto druhy služieb, bude každý mesiac dosahovať nadmerné odpočty. Je to samozrejme v poriadku a vyplýva to zo samotnej podstaty a mechanizmu DPH.
V prípade, že sa jedná o prijímateľa stavebných služieb, nárok na odpočet vzniká podobne ako je to v prípade napríklad prijatia služieb z iného členského štátu EÚ. Prijímateľ služby je povinný k cene služby uplatniť DPH a odviesť ju do štátneho rozpočtu. Za predpokladu, že je splnená základná podmienka nároku na odpočet DPH (služba súvisí s podnikaním), vzniká prijímateľovi služby nárok na odpočet DPH. Výsledný daňový dopad je tak neutrálny. Samozrejme platí, že ak platiteľ podlieha povinnosti krátiť daň na vstupe koeficientom, tak sa takáto povinnosť vzťahuje aj na prípad samozdanenia a odvod DPH do štátneho rozpočtu je tak vyšší, ako nárok na odpočet.
Prijímateľ služieb uvádza údaje z faktúry do daňového priznania, ako aj do kontrolného výkazu. V kontrolnom výkaze vypĺňa časť B1.
Zavedenie prenosu daňovej povinnosti pri stavebných prácach sa dá hodnotiť ako správne rozhodnutie. V budúcnosti sa dá takisto očakávať, že aj ďalšie, konkrétne vymedzené, druhy tovarov a služieb, budú tejto povinnosti podliehať. Predíde sa tým daňovým únikom, ktoré sa dejú najmä prostredníctvom postupného uplatňovania DPH medzi dodávateľmi a odberateľmi.
