Rovnaké odmeňovanie mužov a žien v roku 2026 : Od formálnej rovnosti k reálnej spravodlivosti

Rovnaká práca, rovnaká zodpovednosť, rovnaký výkon a predsa nie vždy rovnaká odmena. Hoci sa zásada rovnakého odmeňovania mužov a žien považuje za samozrejmý štandard moderného pracovného práva, realita pracovného trhu ukazuje, že medzi deklarovaným princípom a každodennou praxou stále existujú rozdiely. Rodový mzdový rozdiel tak nepredstavuje len štatistický údaj, ale odraz hlbších štrukturálnych nerovností, ktoré si vyžadujú systematickú právnu aj spoločenskú reakciu.

Významný krok týmto smerom predstavuje Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/970. Jej cieľom je posilniť presadzovanie zásady rovnakého odmeňovania prostredníctvom väčšej transparentnosti miezd, posilnenia procesných práv zamestnancov a zavedenia konkrétnych povinností pre zamestnávateľov. Otvára sa tak zásadná otázka, či práve transparentnosť a efektívnejšie vynucovanie práva dokážu priblížiť formálnu rovnosť k reálnej spravodlivosti v odmeňovaní.

Na vnútroštátnej úrovni sa tento impulz pretavil do konkrétneho legislatívneho kroku, keď vláda Slovenskej republiky v decembri 2025 schválila nový Zákon o rovnakom odmeňovaní mužov a žien za rovnakú prácu alebo za prácu rovnakej hodnoty a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rovnakom odmeňovaní mužov a žien“). Návrh zákona pripravilo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky ako reakciu na potrebu zosúladiť slovenskú právnu úpravu s aktuálnymi európskymi požiadavkami.

Na tomto mieste je potrebné upozorniť na skutočnosť, že tento návrh zákona, však zatiaľ nebol finálne schválený Národnou radou Slovenskej republiky ani podpísaný prezidentom. Z toho dôvodu ešte nenadobudol účinnosť, pričom jeho konečné znenie sa ešte môže v legislatívnom procese meniť.

Navrhovaná právna úprava tak nepredstavuje iba formálne prebratie európskych záväzkov, ale aj významnú výzvu pre aplikačnú prax, ktorá sa bude musieť vyrovnať s vyššími nárokmi na transparentnosť, dôslednejšie odôvodňovanie mzdových rozdielov a posilnenú ochranu práv zamestnancov.

Už nie iba sľub, ale záväzok

Aktuálna právna úprava rovnakého zaobchádzania je zakotvená najmä v zákone č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (antidiskriminačný zákon) a v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov. Tieto zákony výslovne zakazujú diskrimináciu v odmeňovaní z dôvodu pohlavia a zakotvujú zásadu rovnakého odmeňovania za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty. Napriek tomuto normatívnemu základu však právny rámec dlhodobo neobsahoval efektívne nástroje, ktoré by umožňovali dôsledné presadzovanie uvedeného princípu v aplikačnej praxi. Výsledkom je, že zásada rovnakého odmeňovania zostávala neraz skôr formálnym vyhlásením než reálne uplatniteľným právom.

Navrhované povinnosti zamestnávateľov

Návrh Zákona o rovnakom odmeňovaní mužov a žien počíta so zavedením viacerých povinností pre zamestnávateľov, ktorých cieľom je zabezpečiť transparentnejší a spravodlivejší systém odmeňovania. Jednou z kľúčových zmien má byť povinnosť zaviesť jasnú štruktúru odmeňovania.

Hodnotenie práce by sa malo vykonávať na základe štyroch základných kritérií – zložitosti, zodpovednosti, namáhavosti a pracovných podmienok. Okrem toho sa budú zohľadňovať aj tzv. mäkké zručnosti, napríklad sociálne a komunikačné schopnosti, pokiaľ sú relevantné pre danú pracovnú pozíciu. Zákon o rovnakom odmeňovaní mužov a žien zároveň zdôrazňuje, že rozdiely v odmeňovaní môžu existovať, pokiaľ vychádzajú z objektívnych a rodovo neutrálnych dôvodov, ako je pracovný výkon, kvalifikácia alebo odborná prax.

Navrhované zmeny by sa mali dotknúť aj samotného procesu prijímania zamestnancov. Nové pravidlá majú zabezpečiť rovnosť už pri nábore zamestnancov. Pracovné ponuky budú musieť byť formulované rodovo neutrálne a uchádzači budú mať právo na informácie od zamestnávateľa o nástupnej odmene alebo o rozpätí nástupnej odmeny na pracovnom mieste ešte pred pracovným pohovorom. Účelom je, aby sa rovnosť príležitostí a nediskriminácia začala uplatňovať už pri vstupe na pracovný trh.

Súčasťou návrhu je aj zavedenie povinnosti pravidelného poskytovania správ o odmeňovaní mužov a žien Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Zamestnávatelia s viac ako 100 zamestnancami budú povinní predkladať správy o odmeňovaní každé tri roky, zatiaľ čo zamestnávatelia, ktorí zamestnávajú viac ako 250 zamestnancov, tak budú musieť robiť každý rok.

Návrh zákona zároveň ustanovuje, že zamestnávateľ bude povinný vykonať spoločné posúdenie odmeňovania v spolupráci so zástupcami zamestnancov, ak správa o odmeňovaní odhalí rozdiel najmenej 5 % v priemernej úrovni odmeny mužov a žien v akejkoľvek kategórii zamestnancov. Ak zamestnávateľ tento rozdiel neodôvodnil objektívnymi kritériami a zároveň ho neodstránil do šiestich mesiacov od predloženia správy o odmeňovaní Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Nový systém tak vytvára nielen väčšiu transparentnosť, ale aj konkrétne mechanizmy na odhaľovanie a odstraňovanie neodôvodnených rozdielov v odmeňovaní.

Porušenie navrhovaných pravidiel by mohlo mať pre zamestnávateľov citeľné finančné dôsledky. Na základe toho, by dozor nad dodržiavaním Zákona o rovnakom odmeňovaní mužov a žien mal vykonávať aj príslušný inšpektorát práce, ktorý môže v prípade zistených porušení ukladať pokuty. Sankcie pritom hrozia aj za menej závažné porušenia, napríklad ak zamestnávateľ neposkytne správu o odmeňovaní mužov a žien, môže mu Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky uložiť pokutu až do výšky 4.000,- EUR.

Posilnenie práv zamestnancov

Výrazne sa môže posilniť aj postavenie zamestnancov a zvýšiť sa transparentnosť pri určovaní odmeny. Zamestnanci budú mať právo na informácie o odmenách. Na základe toho, tak môžu požiadať zamestnávateľa o písomnú informáciu týkajúcu sa úrovne ich odmeny, či o priemernej úrovni odmien mužov a žien v ich kategórii zamestnancov. Zároveň zamestnávateľ bude povinný zamestnancom sprístupniť kritériá, podľa ktorých sa zvyšuje odmena zamestnancov, určuje odmena a úroveň odmeny zamestnancov.

Cieľom tejto úpravy je prispieť k väčšej prehľadnosti systému odmeňovania a umožniť zamestnancom lepšie porozumieť tomu, na základe akých kritérií sa v organizácii určujú odmeny.

Návrh zákona priznáva aj právo na peňažnú náhradu ujmy, ktorú utrpel v súvislosti s porušením práva na rovnakú odmenu. Peňažná náhrada sa poskytuje v takej výške, aby sa takto dotknutá osoba nachádzala v rovnakom majetkovom postavení, ako keby k porušeniu práva na rovnakú odmenu nedošlo.

Peňažná náhrada ujmy môže pozostávať z:

• náhrady nevyplatenej odmeny,
• náhrady za stratené príležitosti,
• náhrady nemajetkovej ujmy,
• náhrady inej ujmy, ktorá mohla byť spôsobená aj prierezovou diskrimináciou,
• úroku z omeškania z nevyplatenej odmeny.

Zavedenie týchto pravidiel by predstavovalo viac než len legislatívnu novinku, ide o konkrétny krok k spravodlivejšiemu pracovisku, kde rovnaká práca bude skutočne odmeňovaná rovnakou odmenou. Transparentnosť, jasné kritériá hodnotenia a posilnené práva zamestnancov vytvárajú prostredie, v ktorom sa nerovnosti ťažko skryjú a kde každý má možnosť domáhať sa spravodlivosti.

Pre zamestnávateľov to znamená nielen nové povinnosti a zodpovednosť, ale aj príležitosť budovať dôveru a reputáciu férového pracovného prostredia. Pre zamestnancov to budú jasné pravidlá, väčšia istota a nástroje, ktoré im dávajú skutočnú kontrolu nad vlastnou odmenou.

Návrh Zákona o rovnakom odmeňovaní mužov a žien, tak symbolizuje potenciálny posun od formálnych deklarácií k reálnej spravodlivosti a môže predstavovať významný krok smerom k rovnakým príležitostiam a spravodlivému odmeňovaniu pre všetkých.

Odporúčané ebooky

K téme