Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Prevažne ide o projekty z dopravnej infraštruktúry.
Z oblasti vedomostnej a digitálnej ekonomiky zásobník obsahuje 10 projektov
Slovensko sa bude v rámci tzv. Junckerovho balíčka, teda 315-miliardového Investičného plánu pre Európu, uchádzať o podporu pre 125 projektov v sume 29 mld. eur. Vyplýva to z Informácie o Investičnom pláne pre Európu a postupe pre realizáciu investičných projektov v Slovenskej republike, ktorú v stredu prerokuje vládny kabinet. Ide o projekty z vedomostnej a digitálnej ekonomiky, energetickej únie, dopravy, sociálnej infraštruktúry, zdrojov a životného prostredia a tiež viacsektorové projekty samospráv.
Vôbec najväčší podiel na celkovom zásobníku slovenských projektov, ktorý vláda poslala do Bruselu, majú projekty z dopravnej infraštruktúry. Ide o 37 projektov v celkovej sume 12,7 mld. eur, ktoré sú zamerané predovšetkým na cestnú sieť, ale aj na železničnú infraštruktúru.
Z oblasti vedomostnej a digitálnej ekonomiky zásobník obsahuje 10 projektov za 3,7 mld. eur, z energetiky 22 projektov za 3,2 mld. eur, z oblasti životného prostredia 17 projektov za 3,8 mld. eur. V prípade viacsektorových projektov samospráv zásobník obsahuje 38 návrhov v sume 5,4 mld. eur a v rámci sociálnej infraštruktúry jeden projekt za 150 mil. eur.
Projekty sa zatiaľ neschvaľovali
Predložené projekty zatiaľ neboli predmetom osobitného hodnotenia, výberu alebo schvaľovania. O tom, ktoré projekty sa z Junckerovho balíčka podporia, sa bude ešte rozhodovať v Bruseli. Zapadnúť prachom by však nemali ani tie, ktoré v rámci celoeurópskeho investičného plánu neuspejú.
„Projekty, ktoré nebudú v konečnom dôsledku zaradené do zásobníka projektov európskeho významu, budú posúdené pre ďalšie využitie na úrovni Slovenského investičného holdingu a podľa očakávaného návrhu Národného investičného plánu,“ píše sa vo vládnom materiáli.
Základom Investičného plánu pre Európu je Európsky fond pre strategické investície (EFSI), ktorého vytvorenie ohlásil po svojom nástupe do funkcie predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker.
Fond by mal v nasledujúcich rokoch zmobilizovať investície vo výške aspoň 315 mld. eur a naštartovať tak ekonomiku Európskej únie. Podporu plánu vyjadrili poslanci väčšiny politických skupín v Európskom parlamente, ktorí vyzvali na urýchlené prijatie prorastových opatrení.
So zriadením EFSI sa počíta k júnu 2015. Jeho základom má byť záruka vo výške 21 mld. eur z rozpočtu Európskej únie a Európskej investičnej banky. Cieľom fondu je zmobilizovať dodatočné investície vo výške najmenej 315 mld. eur do roku 2017.
Súčasťou plánu je vytvorenie „databázy projektov“ v kombinácii s programom pomoci na nasmerovanie investícií do infraštruktúry a budovania jednotného trhu. Plán má tiež zvýšiť atraktívnosť Európy pre súkromné investície a odstrániť regulačné nedostatky.
