Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Transferové oceňovanie má obchodné transakcie medzi závislými osobami oceniť na princípe nezávislého vzťahu.
Transferové oceňovanie je čoraz diskutovanejšou témou. Dôvodom je zmena v zákone o dani z príjmov (595/2003 Z.z.), ktorá nadobudla účinnosť 1.januára minulého roka. Od tohto dátumu bola zavedená povinnosť používať pravidlá transferového oceňovania aj v prípade obchodných transakcií medzi tuzemskými spoločnosťami. Ako sa ďalej dozviete, ide o zásadnú zmenu, ktorá sa môže týkať prakticky akejkoľvek zdaniteľnej osoby na Slovensku.
Transferové oceňovanie (transfer pricing) znamená, že obchodné transakcie (dodania tovarov, služieb, poskytovanie úverov a pod.) medzi závislými osobami je potrebné oceniť na princípe nezávislého vzťahu.
To znamená, že akékoľvek plnenie medzi závislými osobami by malo byť ocenené cenou, ktorá by za porovnateľných podmienok bola uplatnená na nezávislom trhu. Ak takáto cena nie je použitá, vystavuje sa daňový subjekt riziku odhalenia zo strany daňovej správy a následného dodanenia a pokute.
Za touto podstatnou zmenou je logický záujem štátu na dostatočný výber dane. Zo strany daňových subjektov totiž často dochádza k presunu ziskov v rámci skupiny tak, aby v rámci celej skupiny bol vykázaný nižší základ dane a tým aj nižšia povinnosť zaplatiť daň z príjmov. Práve použitím netrhových cien sa dá znížiť daňový základ v rámci skupiny.
Príklad:
Dodávateľ (dcérska spoločnosť) v rámci skupiny dodá tovar materskej spoločnosti. Dcérska spoločnosť je v strate a materská spoločnosť je v zisku. Dodávateľ v tomto prípade vyfakturuje dodanie tovaru s vyššou cenou, ako je obvyklá cena na trhu. Touto transakciou sa priebežný vykázaný zisk materskej spoločnosti zníži, čím sa v podstate dosiahne, že v rámci skupiny bude vykázaný nižší základ dane (za predpokladu, že dcérska spoločnosť ostane stále v strate).
Čo je však ešte dôležitejšie, k pravidlám transferového oceňovania patrí aj povinnosť viesť dokumentáciu k transferovému oceňovaniu. Táto povinnosť vyplýva z usmernenia ministerstva financií (č. MF/011491/2015-724). Povinnosť viesť jeden z troch typov dokumentácie platí pre akúkoľvek osobu, ktorá je závislou osobou podľa zákona o dani z príjmov a vykonáva obchodné transakcie. Závislou osobou sa rozumie blízka osoba, alebo ekonomicky, personálne alebo inak prepojená osoba. Pri bližšom skúmaní zistíme, že táto definícia sa vzťahuje prakticky na každého.
Dokumentácia o transferovom oceňovaní
Povinnosťou daňovníka, ktorý je závislou osobou, je predovšetkým vedenie dokumentácie o metóde, ktorou sa dosiahla cena konkrétnej obchodnej transakcie. V dokumentácii je potrebné preukázať, že použitá cena je v súlade s princípom nezávislého vzťahu. Jej účelom je zdokumentovať proces ocenenia vzájomných obchodných vzťahov daňovníka, vrátane cien za poskytnuté služby, pôžičky a úvery (kontrolované transakcie) a iné skutočnosti, ktoré majú na oceňovanie týchto transakcií vplyv.
V dokumentácii by mali byť vysvetlené ocenenia pri transakciách, ktoré vznikajú medzi závislými osobami a ktoré prekračujú prah významnosti. To znamená, že majú byť zdokumentované transakcie, ktoré z hľadiska svojej výšky sú pre účtovnú jednotku významné. Hladinu významnosti si určuje každá účtovná jednotka v internej smernici.
Príklad:
Účtovná jednotka má aktíva v celkovej výške 100 000 eur. V internej smernici má určené, že hladina významnosti je stanovená ako 1 % z celkovej výšky aktív. To znamená, že v dokumentácii o metóde transferového oceňovania by mali byť popísané všetky transakcie medzi závislými osobami, ktoré prevyšujú sumu 1 000 eur.
Podľa usmernenia ministerstva financií existujú tri typy dokumentácií, ktoré sa od seba odlišujú rozsahom a hlavne požadovanými informáciami, ktoré je v nich potrebné uviesť. V zásade platí, že ak daňovník uskutočňuje len tuzemské kontrolované transakcie alebo sa jedná o fyzickú osobu, prípadne mikro účtovnú jednotku, tak v takom prípade je daňovník povinný viesť skrátenú dokumentáciu o metódach transferového oceňovania.
V prípade, že takýto daňovník uskutočňuje aj transakcie so zahraničnými závislými osobami, má možnosť sa rozhodnúť, či bude viesť základný typ dokumentácie pre všetky transakcie, ktoré uskutoční, alebo pre transakcie so zahraničnými závislými osobami bude viesť základný typ dokumentácie a pre zvyšné transakcie iba skrátenú verziu.
Základná dokumentácia sa skladá z dvoch na seba nadväzujúcich častí. Prvou časťou je všeobecná časť, v ktorej daňovník poskytuje informácie o celej skupine závislých osôb. V tejto časti je potrebné zhromaždiť informácie o type prepojenia medzi jednotlivými členmi skupiny a takisto funkcie, ktoré vykonávajú a predpokladané riziká, ktoré vyplývajú z ich činnosti.
Na základe informácie vo všeobecnej časti sa následne opisujú konkrétne transakcie v špecifickej časti. Popis jednotlivých transakcií a takisto metód ocenenia, ktoré boli použité pri tvorbe ich ceny sú najdôležitejšou súčasťou celej dokumentácie. Okrem toho sa v špecifickej časti uvádzajú informácie o samotnom daňovníkovi, popis podnikateľskej činnosti a takisto popis funkcií, ktoré vykonáva samotný daňovník.
Najobsiahlejším typom dokumentácie k transferovému oceňovaniu je úplná dokumentácia. Opatrenie ministerstva financií presne vymedzuje, ktoré podnikateľské subjekty budú povinné predkladať tento zložitý typ dokumentácie.
Ide o daňovníkov, ktorí majú povinnosť vykazovať výsledok hospodárenia v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov, daňovníkov, ktorí uskutočňujú obchody so spoločnosťami s nezmluvných štátov (s ktorými SR nemá uzatvorené zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia), daňovníkov, ktorí žiadajú o odsúhlasenie metódy ocenenia, daňovníkov, ktorí žiadajú o úpravu základu dane ( z dôvodu, že daňová správa upravila základ dane druhej závislej osoby) a daňovníkov, ktorí uplatňujú úľavy na dani. Takisto aj v prípade, ak spoločnosť vykáže stratu viac ako 300 000 eur, prípadne už odpočítava stratu viac ako 400 000 eur. Ak spoločnosť spĺňa jednu z týchto podmienok, musí vypracovať úplnú dokumentáciu.
Pri skúmaní podmienok, ktoré ukladajú povinnosť daňovému subjektu viesť úplnú dokumentáciu je jasné, že tento typ dokumentácie nebude príliš častý. Väčšine podnikateľov tak bude stačiť viesť základnú, prípadne len skrátenú dokumentáciu.
Najdôležitejší je opis metódy stanovenia ceny
Jednoznačne najdôležitejšou súčasťou každej z vyššie spomenutých troch typov dokumentácie je opis metódy stanovenia ceny podľa princípu nezávislého vzťahu. V zákone o dani z príjmov je uvedených päť konkrétnych metód, ktoré môže daňovník použiť.
Ani o jednej z nich sa nedá povedať, že by boli využiteľné všeobecne. Pre jeden typ spoločnosti môže byť vhodná jedna metóda, pre inú druhá. Všetko závisí od typu transakcií, ktoré spoločnosť uskutočňuje. Pre všetky však musí platiť, že je pri nich dodržaný princíp nezávislého vzťahu. To znamená, že určená cena by bola dosiahnutá aj na nezávislom trhu medzi dvoma nezávislými subjektmi.
Najväčším problémom pri určení metódy ocenenia je zabezpečiť, aby kontrolovanú transakciu bolo možné porovnať s inou, nekontrolovanou. To znamená nájsť transakciu, ktorá sa uskutočňuje medzi dvoma nezávislými osobami, pričom tieto osoby spĺňajú podmienku porovnateľnosti. Inými slovami, porovnávané spoločnosti by mali mať približne rovnaké podnikateľské funkcie a mali takisto znášať podobné podnikateľské riziká. Tieto informácie sú v dokumentácii obsiahnuté vo funkčnej a rizikovej analýze.
