Úvery a pôžičky v jednoduchom účtovníctve

Účtovanie u veriteľa

Poskytnuté pôžičky u veriteľa účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva je nevyhnutné štruktúrovať z aspektu ich doby splatnosti – t.z. podľa toho, či ide o poskytnutie dlhodobej pôžičky, resp. úveru (s dobou splatnosti viac, ako jeden rok) alebo o poskytnutie krátkodobej pôžičky, resp. úveru (s dobou splatnosti najviac jeden rok).

Poskytnutie úverov a pôžičiek s dobou splatnosti dlhšou ako jeden rok

Vychádzajúc z ustanovení § 9 ods.1 písm. a) a § 9 ods.3 písm. e) Opatrenia MF SR č. 27076/2007-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek účtovnej závierky pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatne zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov v z.n.p. (ďalej iba „postupy účtovania v JÚ“) sa totiž pôžičky poskytnuté účtovnou jednotkou s dobou splatnosti dlhšou, ako jeden rok, účtujú v rámci dlhodobého finančného majetku. Ak teda účtovná jednotka poskytne pôžičku s parametrami doby splatnosti dlhšej ako jeden rok, potom ju nebude evidovať v Knihe pohľadávok, ale v Knihe dlhodobého finančného majetku.

Účtovanie v Peňažnom denníku musí v takýchto prípadoch z dôvodu svojej tzv. daňovej orientácie plne rešpektovať prislúchajúce ustanovenia zákona č.595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p. (ďalej iba „zákon o dani z príjmov“). V prípade poskytnutia dlhodobého úveru, resp. pôžičky, poskytovateľ účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva v rámci Peňažného denníka teda účtovne zaeviduje úbytok finančných prostriedkov – a to buď z bankového účtu alebo v hotovosti (podľa spôsobu poskytnutia pôžičky) a zároveň medzi výdavkami, ktoré nesmú ovplyvniť základ dane účtovnej jednotky v druhovom členení ako „Obstaranie dlhodobého majetku“. Poskytnutie dlhodobého úveru, resp. pôžičky, teda v žiadnom prípade nebude znamenať výdavok na dosahovanie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov.

Na druhej strane rovnako prijatá splátka dlhodobého úveru, resp. pôžičky od dlžníka, nebude pre poskytovateľa zdaniteľným príjmom a v rámci Peňažného denníka ju zaeviduje ako príjem peňažných prostriedkov (v hotovosti alebo na bankovom účte) a zároveň medzi príjmy, ktoré nesmú ovplyvniť základ dane z príjmov v druhovom členení „Ostatné príjmy“. Základ dane tak bude ovplyvnený z titulu poskytnutého dlhodobého úveru, resp. pôžičky, len prípadnými skutočne prijatými úrokmi, ktoré predstavujú vo svojej podstate v takomto vzťahu odplatu za požičanie finančných prostriedkov (cena peňazí). Prijatý úrok v rámci Peňažného denníka tak poskytovateľ pôžičky (úveru) účtovne zaeviduje ako príjem peňažných prostriedkov (v hotovosti alebo na bankovom účte) a zároveň medzi príjmy ovplyvňujúce základ dane v druhovom členení „Ostatné príjmy“.

V prémiovej časti obsahu nájdete:

• Poskytnutie úverov a pôžičiek s dobou splatnosti najviac jeden rok
• Účtovanie u dlžníka
• Eskontné úvery v jednoduchom účtovníctve
• Kontokorentný úver v jednoduchom účtovníctve
• Praktické príklady

Poskytnutie úverov a pôžičiek s dobou splatnosti najviac jeden rok

V prípadoch, ak by účtovná jednotka účtujúca v sústave jednoduchého účtovníctva, poskytla pôžičku, resp. úver, s dobou splatnosti do jedného roka vrátane, potom ju bude potrebné účtovne zaevidovať v rámci Knihy pohľadávok, a to v zmysle § 15 ods.3 písm. d) zákona č.431/2002 Z.z. o účtovníctve v z.n.p. V danom prípade tak z titulu kratšej doby splatnosti úveru, resp. pôžičky, nepôjde o obstaranie dlhodobého finančného majetku.

Účtovanie v Peňažnom denníku bude však aj v takýchto prípadoch z dôvodu svojej tzv. daňovej orientácie vychádzať zo zákona o dani z príjmov. V prípade poskytnutia krátkodobého úveru, resp. pôžičky, poskytovateľ účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva v rámci Peňažného denníka teda účtovne zaeviduje úbytok finančných prostriedkov – a to buď z bankového účtu, alebo v hotovosti (podľa spôsobu poskytnutia pôžičky), a zároveň medzi výdavkami, ktoré nesmú ovplyvniť základ dane účtovnej jednotky v druhovom členení ako „Ostatné výdavky“.

Poskytnutie krátkodobého úveru, resp. pôžičky, teda v žiadnom prípade nebude znamenať výdavok na dosahovanie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov. Na druhej strane rovnako prijatá splátka krátkodobého úveru, resp. pôžičky, od dlžníka nebude pre jej poskytovateľa zdaniteľným príjmom a v rámci Peňažného denníka ju zaeviduje ako príjem peňažných prostriedkov (v hotovosti alebo na bankovom účte) a zároveň medzi príjmy, ktoré nesmú ovplyvniť základ dane z príjmov v druhovom členení „Ostatné príjmy“.

Základ dane tak bude ovplyvnený z titulu poskytnutého krátkodobého úveru, resp. pôžičky, len prípadnými skutočne prijatými úrokmi, ktoré predstavujú vo svojej podstate v takomto vzťahu odplatu za požičanie finančných prostriedkov (cenu peňazí). Prijatý úrok v rámci Peňažného denníka tak poskytovateľ krátkodobej pôžičky (úveru) účtovne zaeviduje ako príjem peňažných prostriedkov (v hotovosti alebo na bankovom účte) a zároveň medzi príjmy ovplyvňujúce základ dane v druhovom členení „Ostatné príjmy“.

Účtovanie u dlžníka

V rámci jednoduchého účtovníctva sa prijaté krátkodobé aj dlhodobé úvery a pôžičky u dlžníka účtovne evidujú v Knihe záväzkov, t.j. nie je dôležité, či ide o prijatie dlhodobej pôžičky, resp. úveru (s dobou splatnosti viac ako jeden rok), alebo o prijatie krátkodobej pôžičky, resp. úveru (s dobou splatnosti najviac jeden rok). Rovnako nie je dôležité, či poskytovateľom úveru, resp. pôžičky, je banková inštitúcia alebo iný subjekt.

Ak je teda účtovnej jednotke účtujúcej v sústave jednoduchého účtovníctva poskytnutá pôžička, resp. úver, bude potrebné ju účtovne zaevidovať v rámci Knihy záväzkov, a to v zmysle § 15 ods.4 písm. d) zákona o účtovníctve.

Účtovanie v Peňažnom denníku musí však aj z dôvodu svojej tzv. daňovej orientácie prísne rešpektovať zákon o dani z príjmov. V prípade prijatia úveru resp. pôžičky, dlžník účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva v rámci Peňažného denníka účtovne zaeviduje prírastok finančných prostriedkov – a to buď na bankovom účte alebo v hotovosti (podľa spôsobu poskytnutia pôžičky) a zároveň medzi príjmami, ktoré nesmú ovplyvniť základ dane účtovnej jednotky v druhovom členení ako „Ostatné príjmy“. Takýto postup je v súlade s ustanovením § 3 ods.2 písm. b) zákona o dani  z príjmov.

Prijatie úveru, resp. pôžičky, teda v žiadnom prípade nebude znamenať zdaniteľný príjem, a na druhej strane rovnako zaplatené splátky úveru, resp. pôžičky, poskytovateľovi nebudú pre dlžníka výdavkom, vynaloženým na dosahovanie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov a v rámci Peňažného denníka ich príjemca úveru (pôžičky) zaeviduje ako výdavok peňažných prostriedkov (v hotovosti alebo na bankovom účte) a zároveň medzi výdavky, ktoré nesmú ovplyvniť základ dane z príjmov v druhovom členení „Ostatné príjmy“ resp. „Splátky úverov a pôžičiek“.

Základ dane tak bude ovplyvnený z titulu prijatia úveru, resp. pôžičky, len prípadnými skutočne zaplatenými úrokmi, ktoré predstavujú vo svojej podstate v takomto vzťahu odplatu za požičanie finančných prostriedkov (cenu peňazí). Zaplatený úrok v rámci Peňažného denníka tak prijímateľ pôžičky (úveru) účtovne zaeviduje ako výdavok peňažných prostriedkov (v hotovosti alebo na bankovom účte) a zároveň medzi výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov v druhovom členení „Služby“.

Príklad:

Ako zaúčtuje podnikateľ XY účtujúci v sústave JÚ prijatý investičný úver na výstavbu nehnuteľnosti od banky?

Prijatie a splácanie úveru sa prejaví bez vplyvu na základ dane. Do daňových výdavkov sa premietnu len úroky (priamo alebo prostredníctvom odpisovania obstarávaného majetku) a neskôr postupne daňové odpisy obstarávaného dlhodobého majetku, samozrejme za predpokladu splnenia podmienok vyžadovaných pre odpisovanie zákonom o dani z príjmov.

Prijatý úver sa zaúčtuje v Knihe záväzkov a v Peňažnom denníku sa zaúčtuje ako príjem bez vplyvu na základ dane. Podobne splácanie úveru (jednotlivé splátky) bude výdavok bez vplyvu na základ dane a súčasne sa v Knihe záväzkov bude znižovať suma záväzku (úveru).

Podľa § 10 ods.27 písm. g) postupov účtovania v jednoduchom účtovníctve sa za výdavky súvisiace s obstaraním dlhodobého majetku nepovažujú, okrem iného, ani úroky z úverov, ak do času používania účtovná jednotka nerozhodne, že budú tvoriť súčasť obstarávacej ceny. Daňový režim uplatnenia úrokov z investičného úveru (a teda aj účtovný režim v sústave jednoduchého účtovníctva) záleží tak v ustanovenom rozsahu na rozhodnutí samotnej účtovnej jednotky.

Faktúry od dodávateľskej firmy sa zaúčtujú do knihy dlhodobého majetku a výdavkov bez vplyvu na základ dane. Po kolaudácii sa predmetná nehnuteľnosť zaradí do užívania a do daňových výdavkov sa premietne cez daňové odpisy.

 Príklad:

Podnikateľ účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva – platiteľ DPH, obstaral v roku 2020 na základe kúpnopredajnej zmluvy staršiu budovu skladu, ktorá nevyhnutne vyžaduje rekonštrukciu. Cena za sklad bola dohodnutá v sume 30 000 eur + 20% DPH. Na základe kalkulácií stavebnej spoločnosti budú náklady na následnú rekonštrukciu budovy skladu činiť 13 000 eur + 20% DPH, t.j. spolu 15 600 eur.

Podnikateľ plánuje rekonštrukciu predmetnej nehnuteľnosti realizovať v kompletnom prevedení už v roku 2020, a preto bol nútený vziať si od bankovej inštitúcie dlhodobý úver s dobou splatnosti 4 roky, ktorým by pokryl náklady na kúpu budovy skladu a náklady súvisiace s jej uvažovanou rekonštrukciou. Banka mu tak poskytla úver vo výške 51 600 eur. Jednotlivé splátky úveru banka rozvrhla rovnomerne – každý rok v sume 12 900 eur. Úroky boli dohodnuté nasledovne:

• v roku 2020 v sume 2 600 eur,
• v roku 2021 v sume 1 730 eur,
• v roku 2022 v sume 1 260 eur,
• v roku 2023 v sume 650 eur.

Čerpanie úveru sa dohodlo priamo pri úhrade prislúchajúcich dodávok. Splátky úveru ako aj úhrada dohodnutých úrokov sa bude poukazovať bankovej inštitúcii z bankového účtu podnikateľa.

Riešenie:

1. Dodávateľskú (prijatú) faktúru od predávajúceho na kúpu budovy skladu zaúčtuje podnikateľ v Knihe záväzkov v sume 36 000 eur, pričom sumu DPH (t.j. 6 000 eur) zaúčtuje v rámci Knihy pohľadávok ako pohľadávku voči správcovi dane z titulu odpočítania DPH.
2. Úhradu dodávateľskej (prijatej) faktúry od predávajúceho na kúpu budovy skladu hradenú z bankového úveru zaúčtuje na základe výpisu z úverového účtu podnikateľ nasledovne:
3. sumu 36 000 eur v Knihe záväzkov ako záväzok voči banke a zároveň v rámci Peňažného denníka medzi príjmy, ktoré nesmú ovplyvniť základ dane z príjmov v príslušnom druhovom členení (napr. „Úvery a pôžičky“)
4. sumu 30 000 eur v rámci Peňažného denníka medzi výdavky, ktoré nesmú ovplyvniť základ dane z príjmov v druhovom členení „Nákup dlhodobého majetku“ a zároveň v rámci Knihy záväzkov ako zniženie záväzku voči dodávateľovi o sumu 30 000 eur,
5. sumu DPH (t.j. 6 000 eur) v rámci Peňažného denníka medzi výdavky, ktoré nesmú ovplyvniť základ dane z príjmov v druhovom členení „Platba DPH“ a zároveň v rámci Knihy záväzkov ako zniženie záväzku voči dodávateľovi o sumu 6 000 eur.
6. Dodávateľskú (prijatú) faktúru od stavebnej spoločnosti (dodávateľa rekonštrukčných prác budovy skladu) zaúčtuje podnikateľ v Knihe záväzkov v sume 15 600 eur.
7. Úhradu dodávateľskej (prijatej) faktúry od stavebnej spoločnosti (dodávateľa rekonštrukčných prác budovy skladu) hradenú z bankového úveru zaúčtuje na základe výpisu s úverového účtu podnikateľ nasledovne:
   1. sumu 15 600 eur v Knihe záväzkov ako záväzok voči banke a zároveň v rámci Peňažného denníka medzi príjmy, ktoré nesmú ovplyvniť základ dane z príjmov v príslušnom druhovom členení (napr. „Úvery a pôžičky“)
   2. sumu 13 000 eur v rámci Peňažného denníka medzi výdavky, ktoré nesmú ovplyvniť základ dane z príjmov v druhovom členení „Nákup dlhodobého majetku“ a zároveň v rámci Knihy záväzkov ako zniženie záväzku voči stavebnej spoločnosti o sumu 13 000 eur,
   3. sumu DPH (t.j. 2 600 eur) v rámci Peňažného denníka medzi výdavky, ktoré nesmú ovplyvniť základ dane z príjmov v druhovom členení „Platba DPH“ a zároveň v rámci Knihy záväzkov ako zniženie záväzku voči dodávateľovi o sumu 2 600 eur.
8. Splátku úveru za prvý rok v sume 12 900 eur zaúčtuje podnikateľ na základe výpisu s bankového účtu podnikateľ v rámci Peňažného denníka medzi výdavkami peňažných prostriedkov z bankového účtu a zároveň ako príjem v rámci tzv. priebežných položiek.
9. Platbu úroku z úveru za rok 2020 v sume 2 600 eur podnikateľ zaúčtuje v rámci Peňažného denníka ako výdavok peňažných prostriedkov z bankového účtu a zároveň medzi výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov v druhovom členení „Služby“.
10. Na základe výpisu z úverového účtu zaúčtuje splátku úveru za rok 2020 v sume 12 900 eur podnikateľ v rámci Peňažného denníka ako výdavok v rámci tzv. priebežných položiek a zároveň medzi výdavky, ktoré nesmú ovplyvniť základ dane v druhovom členení „Splátky úverov a pôžičiek“. V Knihe záväzkov zároveň zaúčtuje zniženie záväzku voči bankovej inštitúcii o uvedenú sumu 12 900 eur.
11. Zaradenie budovy skladu do dlhodobého majetku podnikateľ účtovne zaeviduje na základe interného účtovného dokladu v Knihe dlhodobého hmotného majetku v hodnote 43 000 eur.
12. Platbu úroku z úveru za rok 2021 v sume 1 730 eur podnikateľ zaúčtuje v rámci Peňažného denníka ako výdavok peňažných prostriedkov z bankového účtu a zároveň medzi výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov v druhovom členení „Služby“.
13. Splátku úveru za rok 2021 v sume 12 900 eur zaúčtuje podnikateľ na základe výpisu s bankového účtu podnikateľ v rámci Peňažného denníka medzi výdavkami peňažných prostriedkov z bankového účtu a zároveň ako príjem v rámci tzv. priebežných položiek, a zároveň na základe výpisu z úverového účtu zaúčtuje splátku úveru za rok 2021 v sume 12 900 eur v rámci Peňažného denníka ako výdavok v rámci tzv. priebežných položiek a zároveň medzi výdavky, ktoré nesmú ovplyvniť základ dane v druhovom členení „Splátky úverov a pôžičiek“. V Knihe záväzkov zároveň zaúčtuje zniženie záväzku voči bankovej inštitúcii o  sumu 12 900 eur.
14. Platbu úroku z úveru za rok 2022 v sume 1 260 eur podnikateľ zaúčtuje v rámci Peňažného denníka ako výdavok peňažných prostriedkov z bankového účtu a zároveň medzi výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov v druhovom členení „Služby“.
15. Splátku úveru za rok 2022 v sume 12 900 eur zaúčtuje podnikateľ na základe výpisu s bankového účtu podnikateľ v rámci Peňažného denníka medzi výdavkami peňažných prostriedkov z bankového účtu a zároveň ako príjem v rámci tzv. priebežných položiek, a zároveň na základe výpisu z úverového účtu zaúčtuje splátku úveru za rok 2022 v sume 12 900 eur v rámci Peňažného denníka ako výdavok v rámci tzv. priebežných položiek a zároveň medzi výdavky, ktoré nesmú ovplyvniť základ dane v druhovom členení „Splátky úverov a pôžičiek“. V Knihe záväzkov zároveň zaúčtuje zniženie záväzku voči bankovej inštitúcii o  sumu 12 900 eur.
16. Platbu úroku z úveru za rok 2023 v sume 650 eur podnikateľ zaúčtuje v rámci Peňažného denníka ako výdavok peňažných prostriedkov z bankového účtu a zároveň medzi výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov v druhovom členení „Služby“.
17. Splátku úveru za rok 2023 v sume 12 900 eur zaúčtuje podnikateľ na základe výpisu s bankového účtu podnikateľ v rámci Peňažného denníka medzi výdavkami peňažných prostriedkov z bankového účtu a zároveň ako príjem v rámci tzv. priebežných položiek, a zároveň na základe výpisu z úverového účtu zaúčtuje splátku úveru za rok 2023 v sume 12 900 v rámci Peňažného denníka ako výdavok v rámci tzv. priebežných položiek a zároveň medzi výdavky, ktoré nesmú ovplyvniť základ dane v druhovom členení „Splátky úverov a pôžičiek“. V Knihe záväzkov zároveň zaúčtuje zniženie záväzku voči bankovej inštitúcii o  sumu 12 900 eur, čím sa tento záväzok dostane na stav 0.

 Eskontné úvery v jednoduchom účtovníctve

Eskontné úvery poskytuje banka na eskontované zmenky, prípadne iné cenné papiere majiteľovi zmenky na inkaso (veriteľovi), prípadne majiteľovi iného cenného papiera. Eskont zmenky umožňuje účtovnej jednotke tak získať peňažné prostriedky od banky pred lehotou splatnosti zmenky s tým, že banke zaplatí tzv. eskontný úrok (diskont) za poskytnutý úver, a to hneď po poskytnutí úveru. Na účet tak banka nepripíše účtovnej jednotke celú sumu menovitej hodnoty zmenky, ale sumu zníženú o výšku spomínaného diskontu ako aj súvisacich nákladov (províziu, bankové poplatky).

V prípade, že zmenkový dlžník v deň splatnosti zmenky neuhradí banke menovitú hodnotu zmenky, musí sa vrátiť poskytnutý eskontný úver a zmenkový veriteľ sa stáva opäť majiteľom bankou vrátenej zmenky a jej zaplatenie (inkaso) si tak bude musieť uplatňovať u zmenkového dlžníka sám.

Príklad:

Odberateľ zaplatil podnikateľovi Pavlovi za dodávku tovaru zmenkou na 350 eur. Tovar bol vyfakturovaný na sumu 320 eur. Podnikateľ Pavol nechce čakať do doby splatnosti zmenky, ale má záujem túto zmenku predať banke a získať tak peňažné prostriedky skôr.

Zmenky sú významným platobným a úverovým prostriedkom. Zmenky, ktoré budú v majetku účtovnej jednotky najviac jeden rok, sa v zmysle § 9 ods.1 písm. b) a ods.8 písm. c) postupov účtovania v JÚ účtujú ako krátkodobý cenný papier v rámci krátkodobého finančného majetku.

V predmetnom obchodnom vzťahu získa podnikateľ Pavol zmenku na inkaso – t.z. stal sa remitentom (zmenkovým veriteľom) a pohľadávka voči odberateľovi sa zmenila na pohľadávku zmenkovú, ktorá môže byť uhradená vystaviteľom alebo zmenečníkom, príp. indosantom alebo avalistom pri splatnosti zmenky. Inkasu zmenky môže predchádzať:

• predloženie zmenky na eskont banke,
• použitie zmenky na úhradu vlastných záväzkov remitenta alebo indosatára.

Podnikateľ Pavol ako vlastník zmenky (remitent) sa teda rozhodol nečakať do doby splatnosti zmenky, ale chce získať peniaze skôr. Pokiaľ je to možné, môže predať zmenku banke – tzn. eskontovať zmenku. Za zmenku tak získa eskontný úver. O jednotlivých účtovných operáciách s tým súvisiacimi bude podnikateľ účtovať nasledovne:

1. Faktúra za tovar……….Kniha pohľadávok …… 320 eur
2. Obdržanie zmenky od odberateľa zaúčtuje v  Knihe finančného majetku a zároveň v Knihe pohľadávok odúčtuje pohľadávku (v štruktúre majetku tak nahrádza pohľadávku krátkodobý finančný majetok)
3. Predaj zmenky banke (eskont) za ….. 350 eur

• V Knihe finančného majetku odúčtovanie zmenky v hodnote … 350 eur
• V rámci Peňažného denníka zaúčtuje prírastok finančných prostriedkov v hotovosti alebo na účte…napr. 335 eur (banka si zrazí napr. 13 eur eskontný úrok a 2 eurá bankový poplatok) medzi príjmy ovplyvňujúce základ dane z toho
  • v druhovom členení „Predaj tovaru“ suma ….. 320 eur
  • v druhovom členení „Ostatné príjmy“ suma …. 15 eur

V prípade, že banke nebude zmenka uhradená v lehote splatnosti:

V prípade, že zmenkový dlžník zmenku v deň splatnosti nezaplatí, musí tak urobiť podnikateľ Pavol ako indosant, ktorý zmenku v banke eskontoval. Inkaso vrátenej zmenky musí tak uplatňovať u zmenkového dlžníka sám. Táto úhrada zmenky sa zaúčtuje:

• V Knihe finančného majetku opäť zaúčtuje zmenku v hodnote 350 eur
• V rámci Peňažného denníka zaúčtuje úbytok finančných prostriedkov v hotovosti alebo na účte v sume 335 eur ako storno príjmov ovplyvňujúcich základ dane z toho
  • v druhovom členení „Predaj tovaru“ sumu mínus 320 eur
  • v druhovom členení „Ostatné príjmy“ sumu mínus 15 eur
  • Inkaso zmenky od zmenkového dlžníka v hodnote 350 eur v rámci Peňažného denníka zaúčtuje ako prírastok finančných prostriedkov v hotovosti alebo na účte v druhovom členení
    • „Predaj tovaru“ sumu 320 eur
    • „Ostatné príjmy“ sumu 30 eur
  • V Knihe finančného majetku odúčtuje zmenku v hodnote 350 eur.

Príklad:

Dodávateľ poskytol podnikateľke Zuzane obchodný úver – t.j. odklad platby za nakúpený tovar o 3 mesiace. Z tohto dôvodu podnikateľka na požiadanie dodávateľa vystavila a podpísala vlastnú zmenku na čiastku, ktorá je o 2% vyššia ako suma na pôvodnej faktúre.

Účtovanie tohto obchodného prípadu bude u podnikateľky Zuzany následovné:

1. Faktúra za tovar………Kniha záväzkov napr. 1 000 eur
2. Z dôvodu vystavenia vlastnej zmenky v Knihe záväzkov zaúčtuje zvýšenie záväzku za nákup tovaru o zmenkový diskont 2% – t.j. o 20 eur
3. Uspokojenie záväzku voči dodávateľovi vlastnou zmenkou

• V rámci Peňažného denníka zaúčtuje úbytok finančných prostriedkov v hotovosti alebo na účte… 1 020 eur medzi výdavkami na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov z toho
  • v druhovom členení „Zásoby“ suma 1 000 eur
  • v druhovom členení „Ostatné výdavky“ suma 20 eur
• V Knihe záväzkov zaeviduje odúčtovanie záväzku v hodnote … 1 020 eur

Kontokorentný úver v jednoduchom účtovníctve

Účet na ktorom je klientovi poskytovaný úver v rámci vymedzeného úverového rámca sa v praxi nazýva kontokorentný účet. Je to v podstate rozšírenie bežného účtu o úverový limit v rámci ktorého možno čerpať prostriedky pokiaľ na bežnom účte nie je dostatočný zostatok. Následne potom úver, ktorý je klientovi poskytovaný prostredníctvom kontokorentného účtu sa nazýva kontokorentným úverom.

Z uvedeného tak vyplýva, že kontokorentný úver predstavuje vo svojej podstate povolené prečerpanie na bežnom účte, a to až do výšky stanoveného dohodnutého debetného rámca (limitu). Takýmto spôsobom banky umožňujú podnikateľom preklenúť krátkodobé výkyvy v ich príjmovej časti. Tento produkt je využívaný podľa potreby, pričom podnikateľ samozrejme nemusí vyčerpať celý povolený debetný limit okamžite resp. naraz. Kontokorentný úver sa čerpá len v aktuálne potrebnej výške a prislúchajúce úroky sa platia len za dni skutočného čerpania tohto typu úveru.

Dôležité je tiež poznamenať, že v danom prípade ide o krátkodobý úver, pričom finančné inštitúcie nesledujú účel použitia poskytnutých finančných prostriedkov. Po splnení podmienok stanovených poskytovateľom sa spravidla môže kontokorentný úver poskytovať opakovane.

Príklad:

Podnikateľ XY uzavrel s bankou zmluvu o kontokorentnom úvere do výšky úverového limitu 1 500 eur. Banka otvorila pre klienta úverový účet, z ktorého bude kontokorentný úver poskytovaný formou napojenia úverového účtu na bežný účet podnikateľa a to až do dohodnutého limitu 1 500 eur.

Ak banka podnikateľovi XY poskytla kontokorentný úver, znamená to, že banka mu poskytla možnosť čerpať prostriedky z bežného bankového účtu do výšky povoleného úverového rámca 1 500 eur. Hranica úverového rámca je presne určená a samotný podnikateľ zváži, či finančné prostriedky bude čerpať alebo nie, a taktiež v akej výške. Za konkrétne čerpanie prostriedkov a za aký konkrétny časový úsek bude podnikateľ XY  čerpať prostriedky, si banka účtuje poplatok a úrok z poskytnutého úveru v zmysle platne uzatvorenej zmluvy – obchodných podmienok príslušnej banky.

Ak napríklad je na bežnom účte je zostatok 60 eur a je potrebné uhradiť faktúru na 150 eur a zároveň existuje zmluva o kontokorentnom úvere – t.j. o možnosti čerpania prostriedkov až do – 1 500 eur, potom uvedenú faktúru podnikateľ môže uhradiť a na bežnom účte bude zostatok (mínus) – 90 eur. Ak budú aj pohľadávky podnikateľa inkasované na tento účet, postupne sa podnikateľ dostane do kladného zostatku, z ktorého sa bude splácať tento úver banke a z ktorého budú uhrádzané aj úroky banke. To je v podstate princíp fungovania kontokorentného úveru.

Za predpokladu, že všetky záväzky budú uhrádzané z bežného účtu, bude postačovať, ak podnikateľ účtovne zaeviduje v rámci Peňažného denníka úbytok finančných prostriedkov na účte (t.j. bežným spôsobom účtované uhrádzanie faktúr z bežného účtu), akurát v stĺpci „zostatok“ bude zrejme v predmetnom prípade mínusová hodnota. Účtovať samostatný úverový účet v tomto prípade nie je nevyhnutné, pričom však treba upozorniť na potrebu evidencie výpisov, nakoľko tieto slúžia pre kontrolu čerpania úveru. Všetky finančné transakcie týkajúce sa podnikateľských aktivít podnikateľa budú totiž prebiehať cez bežný účet.

Ak by sa faktúry uhrádzali z úverového účtu, vtedy by bolo potrebné účtovať v rámci Peňažného denníka aj tento účet, ale vtedy by nešlo o kontokorentný úver, ale o klasický prevádzkový úver. Poplatky a úroky za poskytnutý konktokorentný úver, ktoré si banka odpíše treba zaúčtovať medzi výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov v druhovom členení ako „Služby“.

Príklad:

Podnikateľ má s bankou uzatvorenú zmluvu o kontokorentnom úvere s naviazaním na bežný účet, ktorý aj počas roka využíval, pričom nastala situácia, že ku koncu roka (t.j. k 31.12) zostal na bežnom účte záporný zostatok. Ako správne takýto záporný zostatok zapísať do Výkazu o majetku a záväzkoch? Treba ho uviesť do riadku bankové účty so záporným zostatkom alebo zapísať do záväzkov?

Vo všeobecnosti platí, že v Peňažnom denníku sa zachytáva pohyb peňažných prostriedkov v hotovosti a na účtoch v banke, ďalej príjmy a výdaje v požadovanom členení, predovšetkým na daňové účely. O pohybe peňažných prostriedkov na bankovom účte sa v denníku účtuje zásadne podľa výpisov z banky.

Pri kontokorentnom úvere banka vlastne poskytuje možnosť čerpať prostriedky z bankového účtu podnikateľa do výšky povoleného úverového rámca. Samotné poskytnutie kontokorentného úveru sa účtovať nebude. Účtovať sa budú len pohyby na účte. Ak sa v rámci čerpania tohto úveru dostane daňovník na bankovom účte do mínusu, je to v poriadku (má predsa zmluvu o kontokorentnom úvere, ktorá povoľuje mínusový zostatok až do rámca kontokorentného úveru).

Výkaz o majetku a záväzkoch sa vyplní údajmi z uzatvorených účtovných kníh (Peňažný denník, Kniha pohľadávok, Kniha záväzkov). Pri vypĺňaní výkazu o majetku a záväzkoch ide vlastne o vyčíslenie vlastného imania podnikateľa, ktoré sa vyčísli ako rozdiel medzi majetkom podnikateľa a jeho záväzkami.

Vo Výkaze majetku a záväzkov je pre riadok 11 – Účty v bankách zdrojom údajov príslušný stĺpec Peňažného denníka „Peňažné prostriedky v peňažnom ústave – zostatok“, ktorý sa upraví o čiastku úveru, ktorý čerpá k 31. 12. podľa Knihy záväzkov – evidencia úverov. Vo Výkaze majetku a záväzkov je pre riadok 18 – Úvery zdrojom údajov „Kniha záväzkov – evidencia úverov“, ale aj inventarizácia záväzkov, kde má podnikateľ vyčíslený stav záväzku (úveru) voči banke k 31.12. Na tomto riadku bude uvedená suma úveru k 31. 12. (suma, o ktorú sa upravil zostatok na bankovom účte k 31. 12.).

Odporúčané ebooky

K téme