Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Každý zamestnávateľ je povinný vytvárať pre svojich zamestnancov vhodné pracovné podmienky, ktoré vedú k zvyšovaniu efektívnosti práce zamestnancov. Výdavky zamestnávateľa na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie zamestnancov sú daňovo uznaným výdavkom za podmienok ustanovených zákonom o dani z príjmov (zákon č. 595/2003 Z.z.).
Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci
Predstavuje taký stav pracovných podmienok, ktorý vylučuje alebo minimalizuje pôsobenie nebezpečných alebo škodlivých činiteľov pracovného procesu a pracovného prostredia na zdravie zamestnancov.
Zamestnávateľ je povinný:
sústavne zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov pri práci
zlepšovať úroveň ochrany práce vo všetkých činnostiach
všeobená právna povinnosť zamestnávateľa v oblasti BOZP je osobitne upravená zákonom č. 124/2006 Z.Z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a zákonom č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci sa vzťahuje na zamestnávateľov i zamestnancov vo všetkých odvetviach výrobnej a nevýrobnej sféry. Povinnosti a opatrenia ustanovené týmto zákonom sa v nevyhnutnom rozsahu vzťahujú aj na FO, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, a na jeho príbuzných v priamom rade, súrodenca a manžela, ak sa podieľajú na plnení jej podnikateľských úloh.
1. Hygienické vybavenie pracovísk
Zamestnávateľ je povinný bezplatne poskytovať svojim zamestnancom umývacie, čistiace a dezinfekčné prostriedky potrebné na zabezpečenie ich telesnej hygieny.
Príklad:
Zamestnávateľ v drevárskej výrobe poskytuje zamestnancom mydlá a iné čistiace prostriedky po skončení pracovnej zmeny. Môže si ich uplatniť ako daňovo uznateľné náklady?
Zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci ustanovuje zamestnávateľom povinnosť bezplatne poskytovať okrem iného aj umývacie, čistiace a dezinfekčné prostriedky, potrebné na zabezpečenie telesnej hygieny. Takéto výdavky sú podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 1 ZDP daňovo uplatniteľné. Keďže rozsah poskytovania prostriedkov na osobnú hygienu a očistu, umývacích, čistiacich a dezinfekčných prostriedkov nie je upravený žiadnym osobitným všeobecným právnym predpisom, zamestnávateľ poskytuje zamestnancom primerané množstvo takýchto prostriedkov.
2. Ochranné nápoje
Zamestnávateľ je povinný bezplatne zabezpečovať zamestnancom podľa vnútorného predpisu pitný režim, ak to vyžaduje ochrana života alebo zdravia zamestnancov pri práci (podrobnosti dodržiavania pitného režimu zamestnancov upravuje vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 544/2007 Z. z.).
Nápoje poskytované na pracovisku s nadmernou záťažou teplom alebo chladom majú mať primeranú teplotu a zamestnávateľ ich poskytuje zamestnancovi v primeranom množstve. Pitný režim na pracovisku s nadmernou záťažou teplom alebo chladom, výber vhodných nápojov a ich primeranú teplotu zamestnávateľ konzultuje s lekárom, ktorý dohliada na pracovné podmienky a zdravie zamestnancov v súvislosti s prácou.
Povinnosť zabezpečiť pitný režim sa vzťahuje nielen na zamestnancov zamestnaných na základe pracovnej zmluvy, ale aj na fyzické osoby vykonávajúce pre zamestnávateľa prácu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.
Príspevok na pitný režim je možné poskytovať aj zo sociálneho fondu.
Príklad:
Počas letných mesiacov poskytuje firma svojim zamestnancom bezplatne minerálku. Zamestnanci majú prístup k pitnej vode z vodovodu. Môže si zamestnávateľ uplatniť náklady na minerálku ako daňovo uznateľné?
Keďže zamestnávateľ zabezpečil zamestnancom prístup k pitnej vode z vodovodu, svoju povinnosť zabezpečiť pitný režim zamestnanom si týmto splnil. Nákup minerálky je považovaný za dobrovoľné plnenie, a preto jej nákup nie je daňovo uznaným výdavkom.
3. Ochranné pracovné prostriedky (prilby, chrániče sluchu, ochranné okuliare, štíty na ochranu tváre, atď.)
Rozsah a podrobnejšie podmienky poskytovania osobných ochranných prostriedkov sú ustanovené nariadením vlády SR č. 395/2006 Z. z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov.
Osobným ochranným pracovným prostriedkom jekaždý prostriedok, ktorý zamestnanec pri práci nosí, drží alebo inak používa vrátane jeho doplnkov a príslušenstva, ak je určený na ochranu bezpečnosti a zdravia zamestnanca.
Zamestnávateľ určí podmienky používania, najmä dobu používania osobného ochranného pracovného prostriedku na základe závažnosti nebezpečenstva a dĺžky jeho pôsobenia, charakteru práce a pracoviska, vlastností a účinnosti príslušného ochranného prostriedku.
4. Pracovné ošatenie (odev, obuv)
Zzamestnávateľ má povinnosť poskytovať zamestnancovi pracovný odev alebo pracovnú obuv v tých prípadoch, ak zamestnanec pracuje v prostredí, v ktorom odev alebo obuv podliehajú mimoriadnemu opotrebovaniu alebo mimoriadnemu znečisteniu tak, že sa stanú nepoužiteľné za kratší čas ako 6 mesiacov. Je teda na zamestnávateľovi, aby s ohľadom na charakter vykonávanej práce a vlastnosti pracovného odevu alebo obuvi stanovil spôsob, podmienky a dobu ich používania, a to napr. prostredníctvom internej smernice.
Náklady na pracovné odevy a obuv poskytované ako osobný ochranný pracovný prostriedok sa považujú za výdavky daňovo uznané. Rovnako sú posudzované aj preukázané náklady na údržbu a čistenie takýchto pracovných odevov resp. obuvi.
Z hľadiska zamestnanca je hodnota takýchto poskytnutých pracovných odevov, resp. obuvi považovaná za príjem, ktorý nie je predmetom dane z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti, čiže táto hodnota sa nezdaňuje. Ak zamestnávateľ poskytne zamestnancovi peňažnú náhradu za pracovné odevy, resp. obuv, aj keď boli splnené ostatné podmienky podľa vyššie uvedeného, ide o zdaniteľný príjem zamestnanca, ktorý je potrebné pripočítať k jeho mzde a zdaniť.
5. Zdravotná starostlivosť
Preventívna zdravotná starostlivosť
Zamestnávateľ je v záujme zabezpečenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci povinný o.i. zaraďovať zamestnancov na výkon práce so zreteľom na ich zdravotný stav, schopnosti a na ich vek. Zamestnávateľ má tiež povinnosť zabezpečiť vykonávanie zdravotného dohľadu vrátane preventívnych prehliadok v pravidelných intervaloch s ohľadom na charakter práce a na pracovné podmienky na pracovisku, ako aj vtedy, ak o to zamestnanec požiada.
Lekárska preventívna prehliadka vo vzťahu k práci sa vykonáva
pred nástupom do práce,
v súvislosti s výkonom práce,
pred zmenou pracovného zaradenia,
pri skončení pracovného pomeru zo zdravotných dôvodov,
po skončení pracovného pomeru.
Náklady, ktoré vznikli v súvislosti s posudzovaním zdravotnej spôsobilosti na prácu, uhrádza zamestnávateľ.
Pracovná zdravotná služba
Patrí v zmysle § 21 zákona o BOZP medzi tzv.preventívne a ochranné služby. Zamestnávateľ je pre účely výkonu pracovnej zdravotnej služby povinný poskytnúť odbornému zamestnancovi a dohodnúť s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, alebo s právnickou osobou, ktoré sú oprávnené na výkon preventívnej a ochrannej služby, dostatočný čas na plnenie odborných úloh pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktorý je nevyhnutný na zabezpečenie potrebných preventívnych a ochranných opatrení. Pri určovaní dostatočného času zamestnávateľ zohľadňuje veľkosť organizácie, počet zamestnancov, pracovné podmienky a rozsah, charakter a rozloženie nebezpečenstiev a z nich vyplývajúcich rizík.
Pracovná zdravotná služba je povinná spolupracovať s príslušnými organizačnými útvarmi zamestnávateľa a so zástupcami zamestnancov pre bezpečnosť. Zriadením tejto služby alebo plnením úloh dodávateľským spôsobom nie sú dotknuté povinnosti zamestnávateľa v oblasti BOZP a ani jeho zodpovednosť za zaistenie bezpečnosti a zdravia zamestnanca pri práci.
Náklady na výkon týchto činností sú považované za daňové výdavky.
6. Rekondičné pobyty
V záujme predchádzania vzniku chorôb z povolania je zamestnávateľ povinný zabezpečovať rekondičné pobyty zamestnancom, ktorí vykonávajú vybrané povolania. Ide o povolania, v ktorých sa vykonáva práca zaradená do tretej a štvrtej kategórie. Rekondičný pobyt je aj rehabilitácia v súvislosti s prácou, ktorú zamestnávateľ zabezpečuje zamestnancovi priebežne počas výkonu práce.
Príslušný orgán štátnej správy v oblasti verejného zdravotníctva posúdi povolania, pri ktorých vznikne zamestnávateľovi povinnosť zabezpečenia rekondičného pobytu. Na základe návrhu zamestnávateľa vypracovaného v spolupráci s pracovnou zdravotnou službou určí záväzným vyjadrením vybrané povolania tento orgán štátnej správy v oblasti verejného zdravotníctva, a to po dohode so zamestnávateľom a po prerokovaní so zástupcami zamestnancov vrátane zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť.
Kto je povinný zúčastniť sa rekondičného pobytu
Na rekondičnom pobyte je povinný zúčastniť sa zamestnanec, ktorý vykonáva nepretržite prácu zaradenú do tretej kategórie počas najmenej piatich rokov a zamestanec, ktorý nepretržite vykonáva prácu zaradenú do štvrtej kategórie počas najmenej štyroch rokov. Nepretržitým vykonávaním práce je aj jeho prerušenie na menej ako osem týždňov.
Na ďalšom rekondičnom pobyte je zamestnanec povinný zúčastniť sa raz za tri roky, ak odpracoval v tomto období vo vybraných povolaniach 600 pracovných zmien, a zamestnanec, ktorý pracuje s dokázanými chemickými karcinogénmi, ak odpracoval najmenej 400 pracovných zmien.
Na ďalšom rekondičnom pobyte je zamestnanec povinný zúčastniť sa raz za dva roky, ak pracuje pod zemou pri ťažbe nerastov alebo pri razení tunelov a štôlní a odpracoval v tomto období vo vybraných povolaniach najmenej 275 pracovných zmien.
Náklady na rekondičné pobyty je povinný uhrádzať zamestnávateľ a sú v plnom rozsahu uznaným daňovým výdavkom. U zamestnancov hodnota poskytovaných rekondičných pobytov a rehabilitačných pobytov nie je predmetom dane. Náklady spojené so zaisťovaním BOZP je povinný znášať zamestnávateľ. Tieto náklady nesmie presunúť na zamestnancov. Náklady vynaložené na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v rozsahu povinností ustanovených pre zamestnávateľa sú daňovo uznanými nákladmi.
