Živnostník a účtovníctvo. Jednoduché, podvojné, daňová evidencia?

JÚ, PÚ, Daňová evidencia, výhody-nevýhody, DPH-neplatiteľ

Jednou z povinností samostatne zárobkovo činnej osoby je rozhodnúť sa, akým spôsobom bude uplatňovať daňové výdavky vynaložené na dosiahnutie  a udržanie zdaniteľných príjmov. Pokiaľ sa vyberie cestou uplatnenia paušálnych výdavkov, nemusí riešiť otázku vedenia účtovníctva. Pokiaľ sa rozhodne ísť cestou preukázateľných, skutočných daňových výdavkov stojí pred ďalším rozhodnutím či viesť účtovníctvo alebo daňovú evidenciu a ak účtovníctvo, či jednoduché alebo podvojné. Jednoduché a podvojné účtovníctvo sú dva odlišné svety a preto je dôležité vedieť aj to, ako si viesť jednoduché účtovníctvo, alebo aspoň ako začať.

Skutočné náklady alebo paušál?

Pri rozhodovaní medzi účtovníctvom a paušálnymi výdavkami je skutočnosť, či je možné z preukázateľných výdavkov dosiahnuť minimálne také náklady ako pri uplatnení paušálnych výdavkov, resp. za ideálnej situácie vyššie skutočné náklady ako paušálne ako sa to oplatilo. Výber záleží teda hlavne od toho, aké sú skutočné náklady na podnikanie. Ich výška sa dá určiť už v začiatku odhadom a z veľkej miery závisí aj od druhu vykonávanej činnosti. Sú činnosti, pri ktorých sú skutočné náklady už odhadom vyššie ako je iba 40% výška paušálnych výdavkov.

Naopak, existujú také druhy podnikania, pri ktorých skutočné náklady ani zďaleka nedosahujú výšku 40% paušálnych výdavkov. Po úvodnom rozhodnutí, či uplatňovať paušálne alebo preukázateľné výdavky, v prípade, že sa živnostník rozhodne uplatňovať preukázateľné výdavky nasleduje spôsob evidencie týchto výdavkov. Tu sa môže rozhodnúť v prvom kroku medzi daňovou evidenciou a účtovníctvom. V čom sa líšia v praxi?

Daňová evidencia alebo účtovníctvo?

Daňovú evidenciu môže viesť podnikateľ ktorý:

• nezamestnáva žiadnych zamestnancov
• jeho príjem nepresiahne v predošlom zdaňovacom období sumu 170 000 €
• uplatňuje skutočné, preukázateľné výdavky

Živnostníci spĺňajúci tieto podmienky môžu viesť zjednodušenú daňovú evidenciu, ale musia mať prehľad a evidenciu minimálne o:

• príjmoch a daňových výdavkoch v časovom slede vrátane prijatých a vydaných dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov
• hmotnom majetku a nehmotnom majetku, využívaných na podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť
• zásobách, pohľadávkach a záväzkoch.

Živnostník, ktorý vedie daňovú evidenciu nemusí:

• vykonať inventarizáciu
• zostavovať účtovnú závierku
• otvárať a uzatvárať účtovné knihy a vyhotovovať účtovné výkazy
• oceňovať reálnou hodnotou
• zostavovať účtovný odpisový plán
• vyčísľovať kurzové rozdiely

Podnikatelia, ktorí sú platiteľmi dane z pridanej hodnoty a rozhodnú sa viesť daňovú evidenciu, čo zákon umožňuje, musia pre účely zákona o dani z pridanej hodnoty viesť evidenciu podľa § 70 tohto zákona. Pokiaľ živnostník nespĺňa podmienky na vedenie daňovej evidencie musí viesť účtovníctvo. Tu stojí pred ďalším rozhodovaním a to, či jednoduché alebo podvojné účtovníctvo.

Jednoduché alebo podvojné účtovníctvo?

Pri spore jednoduché vs. podvojné účtovníctvo je hlavný rozdiel medzi jednoduchým a podvojným účtovníctvom v tom, kedy príjmy a výdavky vstupujú do zdaňovaných príjmov a daňových výdavkov.  Jednoduché účtovníctvo je založené na hotovostnom princípe, to znamená že príjmy a výdavky vstupujú do základu dane v momente ich úhrady, zatiaľ čo podvojné účtovníctvo je založené na akruálnom princípe, to znamená  že výnosy a náklady vstupujú do výsledku hospodárenia v momente ich vzniku bez ohľadu na úhradu. Okrem toho, pri vedení jednoduchého účtovníctva existuje povinnosť rozlišovať príjmy a výdavky z pohľadu zákona o dani z príjmov na také, ktoré základ dane ovplyvňujú a ktoré nie. Zaraďujú sa do nasledovných základných skupín.

Príjmy:

• z predaja
• z predaja vlastných výrobkov a služieb
• ostatné príjmy

Výdavky:

• prevádzková réžia
• odvody do fondov
• mzdy
• za tovar
• za materiál
• iné výdavky

Pri podvojnom účtovníctve je potrebné poznať jednotlivé účtové triedy, skupiny účtov a metodiku účtovania na nich. Každý účet má stranu Má dať a Dal a na tieto jednotlivé strany účtov sa účtujú jednotlivé účtovné položky, každá vždy duálne, teda na dva účty oproti sebe, čo robí z podvojného účtovníctva ďaleko náročnejšiu vec ako je jednoduché účtovníctvo.

Jednoduché účtovníctvo

Hlavnou účtovnou knihou je peňažný denník, v ktorom sa zachytávajú všetky operácie na bankovom účte a v pokladni a operácie zaúčtované prostredníctvom interných dokladov, t.j.operácie, ktoré ovplyvnia príjmy alebo výdavky z daňového hľadiska, ale neovplyvnia výšku peňažnej hotovosti alebo stav na bankovom účte živnostníka.

Rozdiel je v tom, že v jednoduchom účtovníctve sa účtuje o vydanej alebo prijatej hotovosti, teda o hotovostných platbách. Tie tvoria príjmy a výdavky. Účtujú sa tu i položky, ktoré neovplyvňujú základ dane a tiež osobné výbery, či príjmy. Evidencia sa vedie i o majetku a zásobách, vyplatených mzdách a sociálnom fonde. Pohľadávky a záväzky sa účtujú v pomocných knihách.

Podvojné účtovníctvo

Hlavnou účtovnou knihou je účtovný denník, v ktorom sú zachytené všetky účtovné operácie zaúčtované na jednotlivých účtoch v časovom slede. V podvojnom účtovníctve sa vychádza z účtovnej osnovy, ktorá je podmienená súvzťažným (akruálnym) účtovaním. Na podvojné účty sa účtuje nielen o výdajoch a príjmoch v hotovosti, ale aj o účtovaní záväzkov, pohľadávok, miezd, odhadných účtoch, nákladoch a výnosoch budúcich období, kapitálových účtoch, rezervách a pod.

Príklad:

jl

Odporúčané ebooky

K téme