Stála prevádzkareň z pohľadu DPH v roku 2024
Stála prevádzkareň môže vzniknúť z titulu dane z pridanej hodnoty. V každom prípade je vždy najskôr potrebné skúmať povinnosti týkajúce dane z príjmov a až následne posúdiť vznik podľa zákona o dani z pridanej hodnoty.
Špecifikom v tomto prípade je, že vznik stálej prevádzkarne neupravuje žiadna bilaterálna zmluva. Bilaterálne zmluvy sa venujú len úprave zdanenia v oblasti priamych daní. Pri dani z pridanej hodnoty bude teda potrebné skúmať len domácu legislatívu. Aj v dnešnom článku sa pozrieme ako stála prevádzkareň funguje v prípade, že zahraničná firma vykonáva podnikateľskú činnosť na Slovensku. Obdobne sa však postupuje aj v situácii, keď slovenská firma podniká v zahraničí.
V prémiovej časti sa zameriame na tieto témy:
- aktívna stála prevádzkareň,
- pasívna stála prevádzkareň,
- registrácia stálej prevádzkarne,
- dobrovoľná registrácia,
- organizačná zložka ako stála prevádzkareň,
- porovnanie stálej prevádzkarne pre daň z príjmov a DPH.
Aktívna stála prevádzkareň
Pre účely dane z pridanej hodnoty rozlišujeme dva typy stálych prevádzkarní. Hlavným typom je tzv. aktívna stála prevádzkareň, ktorá je definovaná v § 4 ods. 5 zákona o dani z pridanej hodnoty. DPH prevádzkarňou sa rozumie stále miesto na podnikanie, ktoré má personálne a materiálne vybavenie potrebné na výkon podnikania.
Exkluzívny obsah pre členov klubu
Tu sa nachádza obsah prístupný iba členom Klubu Podnikam.sk. Ziskajte pristup k celému článku a všetky výhody členstva klubu.
Ing. Lenka Falatová študovala manažment na ekonomickej univerzite. Následne pôsobila niekoľko rokov ako produktová manažérka vydavateľstva odbornej literatúry, kde sa venovala problematike živnostenského podnikania, daní, účtovníctva, ale aj školstva a odpadového hospodárstva. Následne pracovala na pozícii produktovej manažérky a projektovej manažérky. Venuje sa tiež problematike E-commerce, AI a automatizácii a procesnej analýze v podnikoch.