Stála prevádzkareň z pohľadu DPH v roku 2024

Stála prevádzkareň môže vzniknúť z titulu dane z pridanej hodnoty. V každom prípade je vždy najskôr potrebné skúmať povinnosti týkajúce dane z príjmov a až následne posúdiť vznik podľa zákona o dani z pridanej hodnoty.

Špecifikom v tomto prípade je, že vznik stálej prevádzkarne neupravuje žiadna bilaterálna zmluva. Bilaterálne zmluvy sa venujú len úprave zdanenia v oblasti priamych daní. Pri dani z pridanej hodnoty bude teda potrebné skúmať len domácu legislatívu. Aj v dnešnom článku sa pozrieme ako stála prevádzkareň funguje v prípade, že zahraničná firma vykonáva podnikateľskú činnosť na Slovensku. Obdobne sa však postupuje aj v situácii, keď slovenská firma podniká v zahraničí.

V prémiovej časti sa zameriame na tieto témy:

• aktívna stála prevádzkareň,
• pasívna stála prevádzkareň,
• registrácia stálej prevádzkarne,
• dobrovoľná registrácia,
• organizačná zložka ako stála prevádzkareň,
• porovnanie stálej prevádzkarne pre daň z príjmov a DPH.

Aktívna stála prevádzkareň

Pre účely dane z pridanej hodnoty rozlišujeme dva typy stálych prevádzkarní. Hlavným typom je tzv. aktívna stála prevádzkareň, ktorá je definovaná v § 4 ods. 5 zákona o dani z pridanej hodnoty. DPH prevádzkarňou sa rozumie stále miesto na podnikanie, ktoré má personálne a materiálne vybavenie potrebné na výkon podnikania.

Pod touto definíciou je potrebné si predstaviť stále miesto, kde sa ekonomická činnosť vykonáva nezávisle, dosahuje sa z nej príjem a vykonáva sa na stálej (opakovanej) báze. Materiálne vybavenie môže znamenať napríklad kanceláriu, z ktorej sa vykonáva podnikateľská činnosť. Personálne vybavenie predstavuje napríklad zamestnancov, ktorí sú k dispozícii na uvedenom mieste.

Pasívna stála prevádzkareň

O tomto type stálej prevádzkarne je veľmi málo informácií. Pasívna stála prevádzkareň je prevádzkareň, ktorá je schopná len prijímať a využívať služby, ktoré sú jej dodané z iného členského štátu. Na území Slovenska nevykonáva ekonomickú činnosť za protihodnotu. Ide vlastne o obdobný prípad, ako je ustanovený v § 7a zákona o dani z pridanej hodnoty. Registrácia podľa § 7a je povinná v prípade, ak zdaniteľná osoba – neplatiteľ DPH, prijme službu z iného členského štátu. Aj v prípade pasívnej stálej prevádzkarne vlastne ide o to, aby zdanenie pri prijatí služby prebehlo na území toho štátu, kde bola služba dodaná.

Registrácia stálej prevádzkarne

Pre registráciu stálej prevádzkarne pre účely DPH na Slovensku platia rovnaké pravidlá, ako pre všetky ostatné domáce podnikateľské subjekty. Rozlišujú sa dva typy registrácie:

• povinná
• dobrovoľná.

Povinná registrácia je definovaná v § 4 ods. 1 a vzťahuje sa na ňu povinnosť sledovať obrat dodaných tovarov a služieb za posledných 12 mesiacov. Ak prevádzkareň dosiahla za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov obrat 49 790 eur, je povinná podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň. Prevádzkareň je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň do 20. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom dosiahla predpísaný obrat.

Do obratu sa zahŕňajú výnosy (príjmy) bez dane z dodávaných tovarov a služieb v Slovenskej republike okrem:

• výnosov (príjmov) z tovarov a služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 28 až 36 a podľa § 40 až 42 zákona o dani z pridanej hodnoty,
• výnosov (príjmov) oslobodených od dane podľa § 37 až 39,
• výnosov (príjmov) z príležitostne predaného hmotného majetku okrem zásob a výnosov (príjmov) z príležitostne predaného nehmotného majetku.

Dobrovoľná registrácia

Prevádzkareň má takisto možnosť podať žiadosť o dobrovoľnú registráciu. Žiadosť sa podáva vtedy, ak prevádzkareň nedosiahla stanovený obrat – 49 790 EUR. Dobrovoľná registrácia prebieha rovnako, ako pri tuzemských subjektoch. Žiadosť sa predkladá na rovnakom tlačive ako pri povinnej registrácii.

Organizačná zložka ako stála prevádzkareň

Zahraničné osoby podnikajúce na území Slovenska najčastejšie využívajú možnosť založenia organizačnej zložky. Samotná organizačná zložka nemá právnu subjektivitu. Prostredníctvom nej len zahraničná spoločnosť vykonáva podnikateľskú činnosť v tuzemsku.

Upozornenie Podnikam.sk: Samotná existencia organizačnej zložky ešte automaticky neukladá vznik stálej prevádzkarne na území Slovenskej republiky.

Vždy je potrebné skúmať, či stála prevádzkareň vzniká z pohľadu dane z pridanej hodnoty. Či organizačná zložka vykonáva podnikateľskú činnosť dostatočne nezávisle, dosahuje z nej príjmy a má dostatočné materiálne a personálne vybavenie.

Porovnanie stálej prevádzkarne pre daň z príjmov a DPH

Na záver ešte malé porovnanie a pomôcka pri riešení problematiky vzniku stálej prevádzkarne. Prvým krokom je vždy určenie, či stála prevádzkareň vzniká z pohľadu dane z príjmov. Ak áno, je potrebné vybaviť všetky zákonom stanovené povinnosti ohľadom registrácie. Následne je nutné zistiť, či prevádzkareň spĺňa podmienky určené v zákone o DPH. Ak áno, sleduje sa obrat pre prípad, že by prevádzkareň bola povinná podať žiadosť o registráciu.

Pomôckou môže byť, že v prípade, ak vzniká stále prevádzkareň pre účely DPH, automaticky to znamená, že vzniká aj pre daň z príjmov. Opačne to však neplatí. Ak vznikne stále prevádzkareň podľa zákona o dani z príjmov, nemusí to znamenať, že vzniká aj pre daň z pridanej hodnoty.

vznik SP pre daň z príjmov ≠ vznik prevádzkarne pre DPH

vznik prevádzkarne pre DPH = vznik SP pre daň z príjmov

Odporúčané ebooky

K téme