Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Zmeny v Zákonníku práce v súvislosti s koronavírusom. Dotknú sa aj vás?
Zmeny v Zákonníku práceFoto: Getty Images
2. apríla 2020 Autor Ing. Lenka PajtinkováZdroj Podnikam.sk Tlačiť
Momentálna mimoriadna situácia v súvislosti s koronavírusom bude mať značné ekonomické dopady. Vláda sa snaží tieto dopady zmierniť a presvedčiť zamestnávateľov, aby neprepúšťali svojich zamestnancov preto pripravila zmeny vo viacerých zákonoch. Tieto zmeny už sú schválené vládou a po schválení národnou radou nadobudnú účinnosť dňom vyhlásenia zákona.
Zmeny v Zákonníku práce
Novela Zákonníka práce má zamestnávateľom pomôcť najmä udržať pracovné miesta a umožniť im flexibilnejšie reagovať na zmeny, ktoré ovplyvňujú organizáciu práce. Aby boli chránení aj zamestnanci, zavádzajú sa tiež úpravy v oblasti pracovného času (organizácia pracovného času), dovolenky (určenie jej čerpania) a prekážok v práci (náhrada mzdy pri prekážke v práci na strane zamestnávateľa a prekážka v práci na strane zamestnanca).
Platnosť opatrení
Za desiatu časť sa vkladá nová jedenásta časť – Osobitné ustanovenia v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu. V prvom odseku nového paragrafu 250b sa ustanovuje pravidlo o prednosti nových osobitných ustanovení Zákonníka práce pred príslušnými ustanoveniami prvej až desiatej časti, ak je vyhlásená mimoriadna situácia, núdzový stav alebo výnimočný stav. Vzhľadom na dôsledky tejto situácie na svet práce aj po skončení tohto stavu sa zachovajú tieto pravidlá aj dva mesiace po ich skončení.
Výkon práce z domu
Počas účinnosti opatrenia na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení alebo opatrenia pri ohrození verejného zdravia nariadených príslušným orgánom podľa osobitného predpisu a) zamestnávateľ je oprávnený nariadiť výkon práce z domácnosti zamestnanca, ak to dohodnutý druh práce umožňuje, b) zamestnanec má právo na vykonávanie práce zo svojej domácnosti, ak to dohodnutý druh práce umožňuje a na strane zamestnávateľa nie sú vážne prevádzkové dôvody, ktoré neumožňujú výkon práce z domácnosti.
Druhý odsek ustanovuje pravidlo o možnosti zamestnávateľa prikázať prácu z domu zamestnanca, ak ide o činnosť, u ktorej je to možné a ak práca na pracovisku nie je možná, nevyhnutná, prípadne je riziková z dôvodu prevencie šírenia prenosnej choroby a zamestnanec takýto výkon práce z domácnosti prípadne bezdôvodne odmieta (dohoda strán nie je týmto ustanovením vylúčená). Rovnako sa ustanovuje právo zamestnanca na výkon práce z domácnosti, a to za podmienky, že to povaha práce umožňuje a že tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody (napr. potreba prítomnosti časti zamestnancov na pracovisku).
Nariadenie odpracovania času
Ak z dôvodu vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu zamestnávateľ nemôže zamestnancovi prideľovať prácu celkom alebo z časti a poskytuje zamestnancovi náhradu mzdy podľa odseku 7 alebo § 142, zamestnávateľ môže zamestnancovi nariadiť odpracovanie času, za ktorý zamestnancovi patrila náhrada mzdy. Odpracovanie možno nariadiť najviac v rozsahu 400 hodín v kalendárnom roku a odpracovanie je možné najneskôr do 12 mesiacov odo dňa, keď prekážka v práci nastala. Zamestnancovi za čas výkonu práce podľa prvej vety patrí dosiahnutá mzda. Tento čas sa nezapočítava do priemerného týždenného pracovného času podľa § 85. Na účely § 99 zamestnávateľ tento čas osobitne označí.
Odsekom 3 sa ustanovuje pravidlo, ktoré reaguje na skutočnosť, že vyrovnávacie obdobie pracovného času pri nerovnomernom rozvrhnutí pracovného času u zamestnávateľa bez zástupcov zamestnancov môže byť najviac 4 mesiace. Vzhľadom na to, že v prípade prekážky v práci na strane zamestnávateľa sa skutočná práca nevykonáva (a v krízovej situácii môže tento čas trvať aj niekoľko týždňov), ale tento čas vstupuje do celkového fondu pracovného času (ide o tzv. výkon práce podľa § 144a Zákonníka práce, a teda „odpracovaný čas“), zamestnávateľ bude môcť použiť hodiny, za ktoré poskytol náhradu mzdy z dôvodu prekážky v práci na jeho strane tak, aby zamestnancovi nenariaďoval v budúcnosti prácu nadčas ale použil tieto hodiny. Rozsah tohto času nesmie vzhľadom na smernicu EU presiahnuť rozsah práce nadčas, ktorá je podľa Zákonníka práce prípustná v kalendárnom roku (400 hodín). Odpracovanie je možné len do 12 mesiacov odkedy konkrétna prekážka v práci nastala. Zamestnancovi sa zaplatí dosiahnutá mzda za tento čas ale neposkytne sa mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas ani sa neposkytne náhradné voľno (ktoré sa „poskytlo“ skôr). Zamestnávateľ takýto pracovný čas v evidencii pracovného času podľa § 99 osobitne vyznačí.
Oznámenie rozvrhnutia pracovného času
Rozvrhnutie pracovného času je zamestnávateľ povinný zamestnancovi oznámiť najmenej dva dni vopred, ak sa so zamestnancom nedohodne na kratšej dobe, a s platnosťou najmenej na týždeň.Týmto odsekom sa upravuje oznamovanie pracovných zmien zamestnancom vopred. Rozhodnutia subjektov o zatvorení prevádzok a škôl, o obmedzení činností sa robia podľa vývoja situácie. Za týchto podmienok je potrebné, aby zamestnávateľ tiež mohol operatívne reagovať na situáciu. Ustanovuje sa aj možnosť dohodnúť sa so zamestnancom podľa potreby.
Čerpanie dovolenky
Čerpanie dovolenky je zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi najmenej sedem dní vopred, a ak ide o nevyčerpanú dovolenku podľa § 113 ods. 2, najmenej dva dni vopred. Toto obdobie môže byť skrátené so súhlasom zamestnanca. Upravujú sa tak podmienky nariadenia čerpania dovolenky z hľadiska oznamovacej povinnosti zamestnávateľa vopred. Pre tieto osobitné situácie sa skracuje čas na najmenej 7 dní vopred a v prípade dovolenky, ktorá sa prenáša z predchádzajúceho roka (§ 113 ods. 2) sa čas skracuje na najmenej 2 dni vopred, pretože ide o dovolenku, ktorá sa mala už čerpať, ale z výnimočných dôvodov sa nečerpala. V prípade dovolenky podľa § 113 ods. 3 až 5 (ktorá týmto osobitným ustanovením nie je dotknutá) sa táto už v zmysle uvedených ustanovení má čerpať po skončení prekážky v práci, a teda zamestnanec musí počítať s tým, že ak sa prekážka skončí a zamestnávateľ postupuje podľa § 113 ods. 3 až 5, čerpanie dovolenky bude určené v tento čas.
Ochrana zamestnanca pri prekážkach v práci
Zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnanca v práci aj počas jeho dôležitej osobnej prekážky v práci, ktorou je karanténne opatrenie alebo izolácia. Za tento čas nepatrí zamestnancovi náhrada mzdy, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Zamestnanec, ktorý má dôležitú osobnú prekážku v práci z dôvodu karanténneho opatrenia, izolácie, osobného a celodenného ošetrovania chorého člena rodiny podľa osobitného predpisu alebo osobnej a celodennej starostlivosti o fyzickú osobu podľa osobitného predpisu, sa na účely § 64 posudzuje ako zamestnanec, ktorý je uznaný dočasne za práceneschopného. Zamestnanec, ktorý sa vráti do práce po skončení izolácie, osobného a celodenného ošetrovania chorého člena rodiny podľa osobitného predpisu alebo osobnej a celodennej starostlivosti o fyzickú osobu podľa osobitného predpisu sa na účely § 157 ods. 3 posudzuje ako zamestnanec, ktorý sa vráti do práce po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti.
Dopĺňa sa tak ochrana zamestnanca pred skončením pracovného pomeru (§ 64 Zákonníka práce) a ochrana pri návrate do zamestnania (§ 157 Zákonníka práce), ak využil dôležitú osobnú prekážku v práci na ošetrovanie chorého člena rodiny alebo starostlivosť o dieťa, resp. sa ho týka karanténne opatrenie povinnosť izolácie, a to vzhľadom na to, že v prípade vyššie uvedenej situácie sa podstatne môže predĺžiť trvanie prekážky v práci. Ochrana bude poskytnutá na úrovni zamestnanca, ktorý je dočasne pracovne neschopný.
Náhrada mzdy v sume 80 % priemernej mesačnej mzdy
Ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu celkom alebo z časti pre zastavenie alebo obmedzenie činnosti zamestnávateľa na základe rozhodnutia príslušného orgánu alebo pre zastavenie alebo obmedzenie činnosti zamestnávateľa ako dôsledku vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu, ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa, pri ktorej patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume 80 % jeho priemerného zárobku, najmenej však v sume minimálnej mzdy. V odseku 7 sa spresňuj, že situácie, ktoré nastávajú napr. z dôvodu, že štát zakáže alebo obmedzí prevádzkovanie niektorých obchodov, reštaurácii pre verejnosť z dôvodu úradného rozhodnutia (napr. zabránenie šíreniu ochorení) alebo v dôsledku mimoriadneho stavu, núdzového stavu, výnimočného stavu zamestnávateľ musí obmedziť svoju činnosť, nepredstavuje situáciu vis maior, ktorá nie je prekážkou ani na strane zamestnanca ani na strane zamestnávateľa, ale ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa. Zároveň v takejto situácii môžu všetci zamestnávatelia poskytovať náhradu mzdy aj v nižšej sume ako 100 % priemerného zárobku zamestnanca, najmenej však 80 % priemerného mesačného zárobku zamestnanca, a to z dôvodu rozsahu náhrady mzdy, ktorú musia v takýchto prípadoch vyplácať (veľký počet zamestnancov, dlhá doba poskytovania). Ustanovenie je zároveň prepojené na nástroje služieb zamestnanosti a preto sa nastavuje spodná hranica náhrady mzdy zamestnanca na 80 % priemernej mesačnej mzdy zamestnanca. Zároveň sasuma, ktorú zamestnanec dostane za čas, keď mu patrí náhrada mzdy, nemôže byť nižšia ako minimálna mzda.
Zmeny v zákone o sociálnom poistení
Vzhľadom na aktuálnu situáciu týkajúcu sa šírenia ochorenia Covid-19 sa upravuje predĺženie podporného obdobia v nezamestnanosti o jeden mesiac poistencom, ktorí si do uplynutia pôvodného podporného obdobia v čase krízovej situácie, najmä v dôsledku situácie na trhu práce spôsobenej šírením ochorenia Covid-19, nedokázali nájsť prácu. Vzhľadom na meniacu sa situáciu a nepredvídateľný vývoj na trhu práce sa zároveň splnomocňuje vláda SRv prípade potreby vydávať nariadenia vlády, ktorými by na obdobie krízovej situácie súvisiacej so šírením ochorenia Covid-19 a obdobie dvoch mesiacov po jej skončení mohla dočasne upravovať podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti, podmienky výplaty dávky v nezamestnanosti, dĺžku podporného obdobia v nezamestnanosti a výšku dávky v nezamestnanosti.
Predĺženie podpory v nezamestnanosti
Za § 293es sa vkladá § 293et, ktorý znie: „§ 293et (1) Podporné obdobie v nezamestnanosti podľa § 105 ods. 1, ktoré by uplynulo počas krízovej situácie, sa predlžuje o jeden mesiac. (2) Na účely § 105 ods. 3 sa do zostávajúcej časti podporného obdobia v nezamestnanosti, ktorá uplynie po skončení krízovej situácie nezahŕňa predĺženie podporného obdobia v nezamestnanosti podľa odseku 1. (3) Na účely § 105 ods. 4 sa do zostávajúcej časti podporného obdobia v nezamestnanosti nezahŕňa predĺženie podporného obdobia v nezamestnanosti podľa odseku 1. (4) Vláda môže na obdobie trvania krízovej situácie a na obdobie dvoch mesiacov po jej ukončení ustanoviť nariadením vlády podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti, podmienky výplaty dávky v nezamestnanosti, dĺžku podporného obdobia v nezamestnanosti a výšku dávky v nezamestnanosti.Ustanovenia zákona, ktoré upravujú dávku v nezamestnanosti, sa neuplatňujú v rozsahu úpravy dávky v nezamestnanosti ustanovenej nariadením vlády podľa prvej vety.“.
Predĺžuje sa podporné obdobia v nezamestnanosti o jeden mesiac poistencom, ktorí si do uplynutia pôvodného podporného obdobia v čase krízovej situácie, najmä v dôsledku situácie na trhu práce spôsobenej šírením ochorenia Covid-19, nedokázali nájsť prácu. Opatrenie sa týka poistencov, ktorým uplynie podporné obdobie v čase krízovej situácie od účinnosti tohto zákona. Obdobie predĺženia podporného obdobia v nezamestnanosti podľa odseku 1 sa nebude rátať do zostávajúcej časti podporného obdobia v nezamestnanosti, ktoré uplynie po skončení krízovej situácie v prípade, ak poistenec bude mať nárok na dočerpanie dávky v nezamestnanosti počas zostávajúcej časti podporného obdobia v nezamestnanosti z dôvodu, že bol počas poberania dávky v nezamestnanosti vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie a v nasledujúcich dvoch rokoch bol do nej opätovne zaradený. V prípade ak zostávajúca časť podporného obdobia v nezamestnanosti uplynie pred skončením krízovej situácie predĺži sa o jeden mesiac. Predĺženie podporného obdobia v nezamestnanosti sa nebude rátať do zostávajúcej časti podporného obdobia v nezamestnanosti v prípade ak si poistenec uplatní nárok na jednorazové vyplatenie 50 % dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu časť podporného obdobia v nezamestnanosti z dôvodu, že bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie počas poberania dávky v nezamestnanosti, a obdobie poberania dávky v nezamestnanosti trvalo najmenej tri mesiace.
Zmeny v zákone o službách zamestnanosti
Účel poskytnutia príspevku na projekty na podporu udržania zamestnanosti v čase trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a v období po ich skončen) a splnenie podmienok podľa § 70 ods. 7 (napr. splnenie daňových povinností, povinností odvodu poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, odvodu preddavku na poistné na verejné zdravotné poistenie, neporušenie zákazu nelegálneho zamestnávania najmenej dva roky pred podaním žiadosti o príspevok a pod.) bude žiadateľ preukazovať čestným vyhlásením. Súčasne sa ustanovuje v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu pri realizácii projektov na podporu udržania zamestnanosti výnimka povinnosti zápisu do registra partnerov verejného sektora.
V § 70 sa za odsek 8 vkladá nový odsek 9, ktorý znie: „(9) Ak ide o poskytnutie príspevku podľa § 54 ods. 1 písm. e), splnenie podmienok podľa odseku 7 sa preukazuje čestným vyhlásením žiadateľa, ak nie je preukázaný opak. Ak úrad dodatočne zistí, že žiadateľ ku dňu podania žiadosti nespĺňal podmienky podľa odseku 7, žiadateľ je povinný vrátiť úradu poskytnutý príspevok.“. Doterajšie odseky 9 až 15 sa označujú ako odseky 10 až 16.
Poskytnutie príspevkov v rámci aktívnych opatrení na trhu práce podľa zákona o službách zamestnanosti je podmienené preukázaním splnenia určitých povinností žiadateľa ku dňu podania žiadosti o príspevok, ako je napr. splnenie daňových povinností, povinností odvodu poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, odvodu preddavku na poistné na verejné zdravotné poistenie, neporušenie zákazu nelegálneho zamestnávania najmenej dva roky pred podaním žiadosti o príspevok a pod.. Splnenie týchto podmienok vo väčšine prípadov zisťuje ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny alebo úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, najmä prostredníctvom elektronickej komunikácie alebo z informačných systémov príslušných subjektov. Aj napriek tejto skutočnosti je takéto zisťovanie pomerne zdĺhavé (2-3 týždne). So zámerom zabezpečiť urýchlené riešenie negatívnych dopadov v súvislosti s ochorením COVID-19 prostredníctvom realizácie projektov na podporu udržania zamestnanosti v čase trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a v období po ich skončení sa v tejto súvislosti bude účel poskytnutia príspevku a splnenie podmienok preukazovť čestným vyhlásením žiadateľ. Zároveň ak úrad dodatočne zistí, že žiadateľ ku dňu podania žiadosti nespĺňal podmienky, bude žiadateľ povinný poskytnutý príspevok vrátiť.
Za § 72al sa vkladá § 72am, ktorý znie: „§ 72am U zamestnávateľa, ktorému sa poskytuje príspevok v rámci projektov podľa § 54 ods. 1 písm. e) a ktorý musí byť zapísaný v registri partnerov verejného sektora,66) sa do 31. decembra 2020 povinnosť zápisu do registra partnerov verejného sektora považuje za splnenú.“. Poznámka pod čiarou k odkazu 66 znie: „66) Zákon č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“.
V čase vyhlásenej mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu pri realizácii projektov na podporu udržania zamestnanosti sa nuplatní výnimka povinnosti zápisu do registra partnerov verejného sektora z dôvodu zrýchleného administrovania pomoci zamestnávateľom a samostatne zárobkovo činným osobám, ktorých zasiahli dopady súčasnej pandemickej krízy.
Zmeny v zákone o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci
Novela zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci odkladá povinnosti vykonať oboznamovanie zamestnancov podľa § 7 ods. 3 zákona (napr. pri prijatí do zamestnania, preložení na iné pracovisko, zaradení alebo prevedení na inú prácu), lehoty na vykonanie opakovaného oboznamovania, lehoty na účasť na rekondičných pobytoch, lehoty na vykonanie lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci, ktoré sú nevyhnutné pre zachovanie platnosti dokladov o odbornej spôsobilosti, lehoty na absolvovanie aktualizačných odborných príprav a lehoty na vykonanie úradných skúšok, odborných prehliadok a odborných skúšok a kontrol pracovných prostriedkov. Cieľom je odbremeniť zamestnávateľov a podnikateľov v čase krízovej situácie od plnenia povinností vyplývajúcich im z tohto zákona, ktoré nie je možné splniť alebo by to bolo obzvlášť náročné, či neprimerane zaťažujúce. Napríklad z dôvodu zákazu hromadných podujatí, nie je možné realizovať hromadné oboznamovanie zamestnancov v oblasti BOZP, do úvahy neprichádza ani účasť zamestnancov na rekondičných pobytoch, v prípade držiteľov osvedčení, preukazov a dokladov zas absolvovanie kolektívnych aktualizačných odborných príprav, či podrobenie sa lekárskym preventívnym prehliadkam, ktoré sú vzhľadom na vyťaženosť zdravotníckych pracovníkov v tejto chvíli vylúčené. V súčasnej situácii sú obmedzené aj možnosti zabezpečovania úradných skúšok, odborných prehliadok a odborných skúšok a kontrol vyhradených technických zariadení a strojov, či už z dôvodu nedostatku vlastných zamestnancov alebo dodávateľských služieb, na ktoré malo dopad aj takmer generálne uzatvorenie všetkých prevádzok poskytujúcich služby.
Okrem toho, ak koniec lehoty na splnenie určitej povinnosti alebo vykonanie určitého úkonu pripadne na ktorýkoľvek deň v rámci jedného mesiaca odo dňa odvolania krízovej situácie, umožňuje sa zamestnávateľovi alebo držiteľovi platného dokladu splniť túto povinnosť kedykoľvek v priebehu tohto jedného mesiaca, tzn. najneskôr na 30 alebo 31 deň, hoci lehota uplynie skôr. Splnenie povinnosti alebo vykonanie potrebného úkonu nevyžaduje vtedy, ak nie je objektívne možné ich splnenie.
Za § 39h sa vkladá § 39i, ktorý vrátane nadpisu znie: „§ 39i Prechodné ustanovenia počas trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19
(1) Zamestnávateľ nie je povinný zamestnanca oboznámiť podľa § 7 ods. 3, ak k prijatiu do zamestnania, preloženiu na iné pracovisko, zaradeniu alebo prevedeniu na inú prácu, zavedeniu novej technológie, nového pracovného postupu alebo nového pracovného prostriedku došlo počas mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 (ďalej len „krízová situácia“) a ak túto povinnosť objektívne nie je možné splniť; nesplnenie tejto povinnosti však nesmie bezprostredne a vážne ohroziť život a zdravie. V prípade postupu podľa prvej vety zamestnávateľ je povinný oboznámiť zamestnanca podľa § 7 ods. 1 a 2 ihneď, ako to bude možné, najneskôr do jedného mesiaca odo dňa odvolania krízovej situácie. (2) Lehota podľa § 7 ods. 5, ktorej koniec pripadne na čas trvania krízovej situácie, počas trvania krízovej situácie spočíva. Lehota podľa § 7 ods. 5, ktorej koniec pripadne na čas jedného mesiaca odo dňa odvolania krízovej situácie, sa považuje za zachovanú, ak zamestnávateľ splní oboznamovaciu povinnosť najneskôr do jedného mesiaca odo dňa odvolania krízovej situácie. Ustanovenia prvej vety a druhej vety sa uplatnia iba vtedy, ak nie je objektívne možné splniť oboznamovaciu povinnosť v pôvodnej lehote; nesplnenie oboznamovacej povinnosti v pôvodnej lehote však nesmie bezprostredne a vážne ohroziť život a zdravie. (3) Lehoty podľa § 11 ods. 12 a 13, § 16 ods. 6 a 8, § 23 ods. 6 a § 24 ods. 10, ktorých koniec pripadne na čas trvania krízovej situácie, počas trvania krízovej situácie spočívajú. Lehoty podľa § 11 ods. 12 a 13, § 16 ods. 6 a 8, § 23 ods. 6 a § 24 ods. 10, ktorých koniec pripadne na čas jedného mesiaca odo dňa odvolania krízovej situácie, sa považujú za zachované, ak je príslušný úkon vykonaný najneskôr do jedného mesiaca odo dňa odvolania krízovej situácie. (4) Lehoty podľa § 9 ods. 1 písm. a) a § 13 ods. 3 okrem lehôt na vykonanie údržby, ktorých koniec pripadne na čas trvania krízovej situácie, počas trvania krízovej situácie spočívajú. Lehoty podľa § 9 ods. 1 písm. a) a § 13 ods. 3 okrem lehôt na vykonanie údržby, ktorých koniec pripadne na čas jedného mesiaca odo dňa odvolania krízovej situácie sa považujú za zachované, ak zamestnávateľ splní príslušné povinnosti najneskôr do jedného mesiaca odo dňa odvolania krízovej situácie. Ustanovenia prvej vety a druhej vety sa uplatnia iba vtedy, ak nie je objektívne možné splniť príslušné povinnosti v pôvodných lehotách dodávateľským výkonom činností, prostredníctvom vlastných zamestnancov alebo iným primeraným spôsobom, pričom zamestnávateľ je povinný zabezpečiť najvyššiu možnú úroveň bezpečnosti prevádzkovaných pracovných prostriedkov vrátane vyhradených technických zariadení; nesplnenie príslušných povinností v pôvodných lehotách však nesmie bezprostredne a vážne ohroziť život a zdravie.“.
Zmeny v zákone o sociálnych službách
Cieľom novely zákona o sociálnych službách je umožniť vláde v čase vyhlásenia mimoriadnej situácie alebo núdzového alebo výnimočného stavu nariadením osobitne ustanoviť výšku, podmienky poskytovania, vyplácania, čerpania, vrátenia a zúčtovania finančného príspevku poskytovaného obciam, poskytovateľom zriadeným alebo založeným obcamia neverejným poskytovateľom vybraných druhov sociálnych služieb v zariadeniach krízovej intervencie a v zariadeniach podmienených odkázanosťou zo štátneho rozpočtu, z rozpočtovej kapitoly Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Zároveň sa dočasne nepoužijú ustanovenia uzatvorenej zmluvy o poskytnutí tohto finančného príspevku, ktoré nie sú v súlade s týmto nariadením vlády Slovenskej republiky. Za § 78d sa vkladá § 78e, ktorý znie: „§ 78e Vláda Slovenskej republiky môže v čase vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu nariadením vlády Slovenskej republiky ustanoviť výšku finančného príspevku podľa § 71 ods. 6 a 7, § 78a a 78aa, podmienky poskytovania finančného príspevku podľa § 71 ods. 6 a 7, § 78a a 78aa, termíny a spôsob jeho vyplácania, podmienky jeho čerpania a zúčtovania, dôvody jeho vrátenia a lehotu jeho zúčtovania; ustanovenia zmluvy o poskytnutí finančného príspevku podľa § 71 ods. 6 a 7, § 78a a 78aa, ktoré nie sú v súlade s nariadením vlády Slovenskej republiky sa neuplatňujú.“.
Vzhľadom na mimoriadnu naliehavosť zákon nadobúda účinnosť už dňom vyhlásenia.
