Bankový sektor na Slovensku vykazuje dobrú odolnosť voči negatívnym vplyvom a naše banky sú dobre kapitalizované. Ako ďalej uviedol riaditeľ odboru výskumu Národnej banky Slovenska (NBS) Martin Šuster, naše banky boli doteraz schopné generovať čisté úrokové príjmy a zisky, čo im umožňuje vytvárať si silné kapitálové vankúše.
„Slovensko je v relatívne dobrom postavení, keď sa porovnáme s ostatnými krajinami strednej a východnej Európy. Naše banky sa až tak veľmi nemusia spoliehať na kapitál zo zahraničia. Úvery sú stále bezpečne pod mierou vkladov, takže naše banky bez problémov získavajú zdroje z domáceho prostredia,“ skonštatoval Šuster.
Riziko prichádza najmä z eurozóny
V širšom vnímaní však pretrvávajú sťažené podmienky pre finančnú stabilitu. Hlavné riziká, ktoré Národná banka Slovenska vidí, sú v externom prostredí. Medzi ne patrí podľa Šustera prípadná ďalšia eskalácia dlhovej krízy v eurozóne, zhoršené očakávania pre globálny hospodársky rast a možná nákaza, ktorá by sa mohla šíriť z finančného sektora eurozóny. Ten naďalej ostáva zraniteľný, i keď nateraz prišla určitá stabilizácia. „Celkovo sú vo finančnom sektore eurozóny stále slabé miesta, ktoré by nás mohli ovplyvniť,“ povedal Šuster.
V SR je horší domáci dopyt
Riziká v domácom prostredí centrálna banka pokladá za menej výrazné. Ide podľa Šustera o určitú negatívnu spätnú väzbu medzi zhoršujúcou sa perspektívou pre rast a medzi príjmami podnikov, domácností a verejnej správy. Negatívne očakávania zhoršujú investície alebo príjmy a výdavky domácností a nižší domáci dopyt pôsobí na to, že sa zhoršuje perspektíva na hospodársky rast. Určitým pozitívom podľa Šustera je to, že zadlženosť slovenských subjektov je relatívne nízka. Druhým rizikom je udržanie konsolidačného úsilia vlády, či sa podarí dosiahnuť plánované príjmy. „V základnom scenári očakávame, že vláda naplní svoje konsolidačné plány a teda v budúcom roku bude deficit pod 3 % HDP,“ povedal Šuster.
Podniky aj spotrebitelia sú pesimistickí
V rámci podnikov vidno podľa Národnej banky Slovenska zhoršené očakávania a takisto spotrebiteľská dôvera posledného polroka klesá, čiže aj u domácností badať zvyšovanie pesimizmu. V rámci domácností vidí centrálna banka vyššiu mieru úspor než tomu bolo v minulosti. Domácnosti sa prestali tak zadlžovať, čiže od začiatku krízy od roku 2008 miera zadlženia domácností ostáva stabilná. „Na jednej strane si teda domácnosti vytvorili rezervu na absorpciu budúcich šokov, na druhej strane pretrváva nízky domáci dopyt, čo ovplyvňuje ekonomický rast,“ uviedol Šuster.
Podľa národnej banky existujú aj riziká vo finančnom sektore. Posledné mesiace ziskovosť bánk sa zhoršuje a vyššie dane zvyšujú celkové daňové zaťaženie bankového sektora. „Toto všetko spôsobuje, že banky budú mať v budúcnosti menší priestor na to, aby si odkladali zisky a z vnútorných zdrojov zlepšovali kapitálovú primeranosť,“ pokračoval Šuster.
Na zvýšené úroky si treba odložiť
Druhé riziko v bankovom sektore vyplýva z možného rastu úrokových sadzieb. V súčasnosti nízke úrokové sadzby zmierňujú podľa Šustera situáciu v domácnostiach a podnikoch. „Ale riziko je skôr v tom, keď si domácnosti zvyknú na tieto nízke splátky a nenechajú si rezervu a teda ak by sa v budúcnosti sadzby zvýšili, domácnosti nemusia byť schopné na to reagovať,“ vysvetlil Šuster. Riziko zmierňuje podľa neho fakt, že väčšina klientov má fixácie od jedného do piatich rokov, čiže ostáva im priestor na reagovanie.