Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Výber najdôležitejších udalostí v domácej, podnikovej a zahraničnej ekonomiky v týždni od 6. do 12. októbra 2014.
Domáce udalosti
► Situácia na dopytovej strane trhu podnikových úverov sa čiastočne zlepšila. Ako ďalej konštatuje Národná banka Slovenska (NBS), viaceré banky zaznamenali nárast dopytu po úveroch. Dopyt rástol tak na strane veľkých, ako aj na strane malých a stredných podnikov. Zároveň niektoré banky očakávajú zväčšujúci sa dopyt aj v nasledujúcich mesiacoch. Situáciu v podnikovom sektore vnímali banky naďalej citlivo, čomu zodpovedalo podľa centrálnej banky zotrvanie úverových štandardov na relatívne prísnej úrovni.
► Opoziční poslanci po dohode so svojimi kolegami a klubmi budú iniciovať zvolanie mimoriadnych zasadnutí viacerých parlamentných výborov pre problémy s čerpaním a nepreplácaním eurofondov a s tým súvisiacimi rizikami pre štátny rozpočet. Ako na spoločnej tlačovej besede ôsmich poslancov opozície v pondelok povedal nezaradený poslanec Miroslav Beblavý, vo výboroch sa chcú ministrov spýtať napríklad na riziká nedočerpania peňazí Európskej únie v programovom období 2007 až 2013 do konca roku 2015, objem pozastavených platieb zo strany Európskej komisie pre jednotlivé operačné programy, ako aj na to, dokedy by mali byť platby obnovené. Ministri by tiež mali informovať o tom, aké ďalšie straty sa očakávajú po odblokovaní platieb a ako chcú riešiť dôsledky pre verejné financie a riziká pre fungovanie rezortov.
► Slovensko bude od Európskej únie žiadať kompenzácie pre znížené dodávky plynu z Ruska. O možných kompenzáciách mal už štátny tajomník ministerstva hospodárstva Miroslav Obert rokovať s eurokomisárom pre energetiku Güntherom Oettingerom. „Štátny tajomník na stretnutí zdôraznil, že Slovenská republika potrebuje mať istotu, že Európska komisia za Slovenskom stojí a pomôže nám riešiť vzniknuté prípadné problémy,“ informovala hovorkyňa ministra hospodárstva Miriam Žiaková.
► Slovensko sa v rebríčku ekonomickej slobody umiestnilo na 45. mieste spomedzi 152 porovnávaných krajín. „Hodnotenie Slovenska sa oproti poslednému porovnávanému roku zhoršilo o 0,12 bodu, čo sa prejavilo poklesom o deväť miest v porovnaní s predošlým rokom,“ informovala Nadácia F. A. Hayeka, ktorá spolupracuje na zostavovaní rebríčka Indexu ekonomickej slobody.
► Výška poistného, ktoré Sociálna poisťovňa (SP) získala od začiatku tohto roka na základe kontrol zamestnávateľov, sa už vyšplhala na 6,97 mil. eur. Informoval o tom hovorca Sociálnej poisťovne Peter Višváder. Za minulý mesiac podľa neho zaplatili podnikateľské subjekty na základe kontroly 563 tisíc eur. „V mesačnom hodnotení bolo v septembri 2014 skontrolované odvádzanie poistného za doteraz najviac zamestnancov, a to 24 804,“ uviedol hovorca poisťovne.
► Kým krízový rok 2009 bol pri úverovaní prísny, v súčasnosti získať hypotéku v 100-percentnej výške nie je ničím výnimočným. Toto by sa však malo opäť zmeniť. Predstavitelia Národnej banky Slovenska (NBS) na utorkovej tlačovej konferencii upozornili na úvery, kde podiel objemu úveru k hodnote zabezpečenia nehnuteľnosti je vysoký. Slovenská centrálna banka preto vydala odporúčanie pre banky, aby hypotéky v intervale 90 až 100 % z hodnoty nehnuteľnosti tvorili najviac 25 % nových úverov na bývanie.
► Približne dve stovky odborárov Odborového zväzu KOVO pochodovali v utorok Žilinou za dôstojnú prácu. Pripojili sa tak k odborom na celom svete, ktoré v rámci Svetového dňa za dôstojnú prácu organizujú rôzne happeningové akcie a snažia sa poukázať na zvyšujúci sa podiel prekérnych zamestnaní, teda neštandardných, neistých a rizikových foriem zamestnania. Podľa šéfa OZ KOVO Emila Machynu ľudia na Slovensku pracujú najviac z celej Európy.
► Vláda v stredu na výjazdovom rokovaní v Žiline schválila uznesenie, ktoré pre Žilinu znamená odpustenie 17 a pol miliónového dlhu za kórejskú dedinu v Krasňanoch. Žilinskej radnici sa sedem bytoviek a deväť rodinných domov, ktoré postavila v roku 2006 pre manažérov automobilky Kia, nepodarilo predať a štátu tak dlhodobo najzadlženejšie mesto na Slovensku nemalo z čoho vrátiť peniaze, ktoré dostalo na jej výstavbu. Prijatím uznesenia vlády začne mesto spolupracovať s ministerstvami hospodárstva a financií na prevode obytného súboru do vlastníctva štátu.
► Rast slovenského hospodárstva by mal podľa Medzinárodného menového fondu (MMF) v nasledujúcich rokoch akcelerovať. Jeho dynamika by však ani v roku 2016 nemala ešte prekonať hranicu 3 %. Podľa aktuálnej prognózy fondu v rámci publikácie World Economic Outlook by tak ekonomika Slovenska mala v tomto roku stúpnuť o 2,4 %, v budúcom roku o 2,7 % a v roku 2016 o 2,9 %.
► Hlavnou zmenou v novom cestovnom poriadku osobnej železničnej dopravy 2014/2015, ktorý začne platiť 14. decembra, bude zavedenie nedotovaných vlakov na tratiach z Prahy a Bratislavy cez Žilinu do Košíc. Od vstupu súkromných dopravcov RegioJet a LeoExpres do diaľkovej železničnej dopravy na Slovensku rezort dopravy očakáva zvýšenie konkurencie, a tým aj kvalitnejšie a cenovo výhodnejšie služby pre cestujúcich. V novom vlakovom grafikone sa tiež doplnili ďalšie spoje v súvislosti s pripravovanými sociálnymi zľavami. Ako informovalo ministerstvo dopravy, trasy doterajších vlakov sa v grafikone vlakovej dopravy nemenia. Ďalšie možné opatrenia z hľadiska harmonizácie vlakov a autobusov závisia od samosprávnych krajov, ktoré objednávajú prímestskú autobusovú dopravu.
► Prebytok zahraničného obchodu predstavoval v auguste sumu 232,8 mil. eur. V medziročnom porovnaní je to nárast o 27,6 mil. eur. Ako ďalej vyplýva z údajov Štatistického úradu SR, celkový vývoz tovaru dosiahol v ôsmom mesiaci sumu 4,679 mld. eur pri medziročnom poklese o 2,4 %. Celkový dovoz tovaru sa znížil o 3,1 % na 4,446 mld. eur.
► Od budúceho roka na úradoch správne a súdne poplatky papierovými kolkami nezaplatíme. Starý systém totiž kompletne nahradí nový systém elektronických kolkov, ktorý umožní uhrádzať tieto poplatky priamo na úradoch hotovostnou alebo bezhotovostnou formou. Papierové kolky sa tak budú dať kúpiť iba do konca novembra tohto roka a použiť ich bude možné iba do konca roka 2014. Nevyužité kolky bude možné po tomto termíne vrátiť na základe písomnej žiadosti za poplatok cez Slovenskú poštu.
► Slovensko sa vlani v medzinárodnom porovnaní umiestnilo na 38. mieste v rebríčku najbohatších krajín sveta. Na jedného Slováka pripadali čisté finančné aktíva vo výške 4 930 eur. Na prvom mieste bolo opäť Švajčiarsko, pričom priemerný Švajčiar mal nasporených 146 540 eur. Vyplynulo to z prieskumu Global Wealth Report skupiny Allianz.
► Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter bude čeliť odvolávaniu. Návrh na vyslovenie nedôvery Richterovi podal vo štvrtok do parlamentu nezaradený poslanec Alojz Hlina. Podnet na odvolanie podpísalo 36 poslancov všetkých opozičných strán. Na zvolanie mimoriadnej schôdze stačí 30 poslaneckých podpisov.
► Dynamika slovenského priemyslu postupne spomaľuje. Po júlovom spomalení medziročného rastu priemyselnej produkcie z 7,6 % na 4,3 % jej rast po očistení o vplyv počtu pracovných dní opäť spomalil na augustových 2,7 %. Vývoj v ôsmom mesiaci ovplyvnil rast v ťažbe a dobývaní o 19,8 %, v dodávke elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu o 3,6 % a v priemyselnej výrobe o 2,3 %. Medzimesačne po zohľadnení sezónnych vplyvov priemyselná produkcia v auguste oproti júlu stúpla o 0,3 %. Informoval o tom Štatistický úrad SR.
► Priemerná nominálna mesačná mzda v auguste 2014 v porovnaní s tým istým obdobím minulého roka najvýraznejšie stúpla v doprave a skladovaní, a to o 5,6 %, kde sa dostala na 768 eur a vo veľkoobchode o 5 % na 803 eur. Vyplýva to z údajov Štatistického úradu SR.
► Priemyselné podniky na Slovensku evidovali v auguste druhý medziročný pokles tržieb v tomto roku. V ôsmom mesiaci boli totiž medziročne nižšie o 0,7 %, kým ešte v júli rástli o 4,5 %. Naposledy tržby v priemysle klesli v apríli, a to o 0,5 %. Na augustový pokles vplývalo predovšetkým zníženie tržieb v priemyselnej výrobe a v dodávke elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu zhodne o 1 %. Tento pokles totiž nevykompenzoval ani rast tržieb v ťažbe a dobývaní o 24,4 % a v dodávke vody, čistení a odvode odpadových vôd, odpadoch a službách odstraňovania odpadov o 4,8 %. Informoval o tom Štatistický úrad SR.
► Stavebná produkcia sa v auguste medziročne znížila o 4 % na 437,7 mil. eur a v tomto roku tak piatykrát klesla. Po zohľadnení sezónnych vplyvov boli výkony odvetvia v ôsmom mesiaci o 1,7 % vyššie ako v júli, informoval v piatok Štatistický úrad SR (ŠÚ). Za osem mesiacov dosiahla stavebná produkcia objem 2,696 mld. eur, čo je oproti rovnakému obdobiu vlaňajška o 2,9 % menej.
► Slovensko sa bude aj v ďalších rokoch spoliehať v otázke dodávok ropy na Ruskú federáciu. Obe strany už pripravili dohodu o spolupráci v oblasti dlhodobých dodávok ropy pre Slovensko a tranzitu ropy cez naše územie. Z dohody vyplýva, že ročne by nám mali Rusi dodať do šesť miliónov ton ropy. Také isté množstvo ruskej ropy by sa malo prepraviť cez naše územie ďalej na Západ. Dohoda bude podpísaná na obdobie od 1. januára budúceho roka do konca roka 2029.
Podnikové udalosti
► Talianska skupina Enel trvá na predaji svojho 66-percentného podielu Slovenských elektrární. Pre portál vEnergetike.sk to uviedla samotná energetická skupina. Enel zatiaľ nechcel byť konkrétny, či už dostal nejaké oficiálne ponuky od potenciálnych nových investorov. Prezradil len toľko, že celý proces predaja chce mať ukončený do konca tohto roka.
► Okresný súd Bratislava I začal reštrukturalizačné konanie voči zadlženej stavebnej spoločnosti Váhostav – SK, a. s. (Váhostav) na jej návrh. Rozhodnutie súdu z 2. októbra bolo v stredu zverejnené v Obchodnom vestníku a odvolanie proti nemu nie je prípustné. Z dôvodu začatia reštrukturalizačného konania bude konkurzné konanie na majetok spoločnosti prerušené.
► Ak sa českému dopravcovi RegioJet nepodarí získať adekvátne miesto v budove košickej železničnej stanice, uchýli sa k „partizánčine“. Uviedol to v stredu na tlačovej besede v Košiciach predseda predstavenstva RegioJetu Radim Jančura. Zatiaľ sa dajú cestovné lístky kúpiť cez internet a v priestoroch Student Agency na Mlynskej ulici v Košiciach. „Budeme predávať cestovné lístky pred zákazníckym servisom ZSSK, tam kde cestujúci očakávajú predaj cestovných dokladov. Budeme tam proste stáť a predávať lístky. Bude to síce také partizánske, ale my nemáme inú možnosť,“ povedal Jančura.
► V treťom štvrťroku tohto roku bolo na Slovensku vyhlásených 82 konkurzov. Ako ďalej vyplýva z analýzy spoločnosti CRIF – Slovak Credit Bureau, v medziročnom porovnaní je to nárast o jeden konkurz. Avšak v medzikvartálnom porovnaní je to o 29 konkurzov menej. V druhom kvartáli tohto roka ich bolo totiž 111.
► Slovenské elektrárne zverejnili aktuálne termíny dostavby tretieho a štvrtého bloku Atómovej elektrárne Mochovce (EMO). Ako uviedol na stretnutí s novinármi šéf dostavby mochoveckých blokov Giancarlo Aquilanti, s komerčnou prevádzkou tretieho bloku by sa malo začať v treťom kvartáli roku 2016. Štvrtý blok by mali uviesť do prevádzky následne v roku 2017. Tretí blok je v súčasnosti dostavaný na takmer 80 % a štvrtý na 60 %. „Na treťom bloku sa v súčasnosti začal proces spúšťania,“ dodal Aquilanti.
► Česká energetická skupina ČEZ zatiaľ nepodala ponuku na odkúpenie majoritného podielu v Slovenských elektrárňach (SE) od talianskeho koncernu Enel. Skupina analyzuje situáciu, nakoľko zatiaľ nie je jasné, či záujem o väčšinový podiel vo firme neprejaví vláda Slovenskej republiky, uviedol v utorok generálny riaditeľ spoločnosti Daniel Beneš a spresnil, že v takomto prípade by bola otázka vstupu ČEZ-u do Slovenských elektrární bezpredmetná. Beneš v septembri uviedol, že ak sa ČEZ rozhodne pre kúpu majoritného podielu v SE, bude žiadať od slovenskej vlády, aby zdieľala náklady dostavby jadrovej elektrárne Mochovce.
► Súkromný vlakový dopravca RegioJet začne v nedeľu 12. októbra skúšobnú prevádzku na novej trati z Košíc cez Žilinu do Prahy s jedným párom vlakov. Súpravy budú na novej predĺženej linke, fungujúcej doteraz z Prahy do Žiliny, zastavovať aj v staniciach Vrútky, Ružomberok, Liptovský Mikuláš, Štrba, Poprad – Tatry, Spišská Nová Ves (do 13. decembra) a Kysak, informovala v utorok spoločnosť.
► Do konkurzného konania na majetok zadlženej stavebnej spoločnosti Váhostav – SK, a.s. (Váhostav) vstupuje ďalší veriteľ – firma Klimak, s.r.o. z Nitry. Rozhodol o tom Okresný súd Bratislava I začiatkom októbra, vyplýva z informácií zverejnených v utorok v Obchodnom vestníku. Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Konkurzné konanie voči Váhostavu začal súd ešte minulý mesiac na návrh žilinskej firmy Energy Pro, s.r.o. pre nesplatenú pohľadávku takmer 50 tis. eur.
► Výrobca trvanlivých a chladených potravín, skupina Hamé, kupuje slovenského producenta majonéz, tatárskych omáčok a dresingov, spoločnosť DOMA, Prešov. Akvizíciu oznámil vo štvrtok na tlačovej konferencii generálny riaditeľ skupiny Hamé Martin Štrupl. Hodnotu transakcie nezverejnil. Hamé tak na slovenskom a českom trhu rozšíri portfólio o výrobky, ktoré zatiaľ vo svojom sortimente nemala. „Výrobky tradičnej slovenskej firmy DOMA vhodne doplnia a rozšíria portfólio Hamé, čo nám umožní lepšie súperiť s medzinárodnou konkurenciou,“ skonštatoval Štrupl.
► Oceliarska spoločnosť ArcelorMittal Gonvarri SSC Slovakia oficiálne spustila vo svojom závode v Senici dve nové výrobné linky. K doterajším tak pribudol lis na ploché výstrižky a pozdĺžna deliaca linka. Lisovacia linka je určená výhradne pre produkty určené pre automobilový priemysel. V roku 2014 spoločnosť vyrobí a dodá 265 tisíc ton oceľových a hliníkových výrobkov, čo v porovnaní s predchádzajúcim rokom predstavuje nárast o 25 %. Spoločnosť patrí do top päťdesiatky najväčších exportérov na Slovensku. Jej ročný obrat podľa generálneho riaditeľa Petra Miša dosahuje 200 miliónov eur. Do nových liniek investovala do 25 miliónov eur, zaobišla sa bez pomoci štátu.
Zahraničné udalosti
► Medzinárodný menový fond (MMF) zhorší prognózu rastu nemeckej ekonomiky v tomto a v budúcom roku na úroveň približne 1,5 % v každom roku. Informoval o tom v nedeľu magazín Der Spiegel. Pôvodné odhady MMF počítali s tým, že nemecká ekonomika v tomto roku posilní o 1,9 % a v budúcom o 1,7 %. Dôvodom revízie má podľa magazínu Der Spiegel situácia na Ukrajine a na Blízkom východe.
► Nálada investorov v eurozóne sa v októbri už tretí mesiac po sebe zhoršila a dostala sa na najnižšiu úroveň od mája 2013, čo signalizuje, že blok upadne do recesie. Vyplýva to z prieskumu agentúry Sentix, ktorého výsledky zverejnila v pondelok. Index dôvery medzi investormi v eurozóne klesol v októbri na -13,7 bodu zo septembrových -9,8 bodu. Analytici oslovení agentúrou Reuters odhadovali, že index oslabí miernejšie, a to na -11,5 bodu.
► Európa by ľahko dokázala zvládnuť mesačné prerušenie dodávok plynu z Ruska a mohla by vydržať dokonca aj dlhšie zastavenie dodávok, ak by konflikt medzi Moskvou a Ukrajinou viedol k dlhodobému narušeniu prepravy plynu. Povedal to v pondelok námestník talianskeho ministra priemyslu Claudio De Vincenti. Výsledky európskeho stresového testovania v oblasti energetiky naznačujú, že by sme pravdepodobne mali trochu problémy, ak by prerušenie bolo dlhšie ako mesiac, ale stále by sme to zvládli,“ povedal De Vincenti novinárom na stretnutí európskych ministrov energetiky a životného prostredia v Miláne.
► Európska komisia (EK) nemôže Francúzsku zablokovať návrh štátneho rozpočtu pre nedodržanie cieľa v oblasti deficitu verejných financií. Vyhlásil to v utorok minister financií Michel Sapin, ktorý potvrdil, že v budúcom roku vláda nepočíta s ďalšími výdavkovými škrtmi. Zdroje agentúry Reuters uviedli, že Európska komisia pravdepodobne tento mesiac zamietne návrh štátneho rozpočtu Francúzska a vládu v Paríži vyzve, aby predložila novú verziu, v ktorej viac zohľadní plnenie dohodnutých záväzkov. Medializované informácie označil Sapin za „nepravdivé“.
► Európska komisia (EK) prijala počas minulého týždňa nový program pomoci pre pestovateľov ovocia a zeleniny, ktorých zasiahlo ruské embargo. Vyčlenila pre nich ďalších 165 mil. eur. Komisia opätovne podporí stiahnutie plodín z trhu, zelený zber a neuskutočnenie zberu. Do novej schémy pribudli pomaranče, klementínky a mandarínky. Program pobeží do konca roka.
► Medzinárodný menový fond (MMF) zhoršil svoju prognózu globálneho ekonomického rastu. V správe s názvom Svetový ekonomický výhľad, ktorú zverejnil v utorok, fond uviedol, že v tomto roku očakáva rast globálnej ekonomiky o 3,3 % a v budúcom roku predpokladá jej posilnenie o 3,8 %. Ešte v júli MMF prognózoval, že svetová ekonomika sa v tomto roku zväčší o 3,4 % a v budúcom roku o 4 %.
► Maďarsko zaznamenalo v septembri rozpočtový prebytok vo výške 14,2 mld. forintov (HUF). Vyplýva to z predbežných údajov, ktoré v utorok zverejnilo ministerstvo hospodárstva. Dodatočné príjmy plynúce z rýchlejšieho hospodárskeho rastu, zvyšujúca sa zamestnanosť a prísnejšie daňové kontroly v septembri zlepšili rozpočtovú bilanciu krajiny. Za deväť mesiacov tohto roka sa tak rozpočtový deficit dostal na úroveň 844,6 mld. HUF. V rovnakom období predchádzajúceho roka Maďarsko vykázalo rozpočtový schodok v sume 949 mld. HUF.
► Európska únia uplatní tvrdšie sankcie voči Rusku, ak Moskva nezmení politiku voči Kyjevu. V utorok to vyhlásil poľský minister zahraničných vecí Grzegorz Schetyna. Pred mesiacom zavládlo prímerie medzi proruskými separatistami a ukrajinskou vládou. Odvtedy sa väčšina európskych lídrov sústreďovala skôr na zmiernenie sankcií. Porušenie prímeria na území východnej Ukrajiny však obnovilo diplomatický tlak Západu na Moskvu. Západné štáty obviňujú Rusko z vojenskej podpory rebelov, tieto obvinenia však Kremeľ odmietol.
► Poľská centrálna banka znížila kľúčovú úrokovú sadzbu o 50 bázických bodov na nové rekordné minimum 2 %, čiže viac, ako sa očakávalo. Analytici, ktorých vo svojom prieskume oslovila agentúra Reuters, predpokladali, že banka na stredajšom zasadaní hlavnú sadzbu zredukuje o 25 bázických bodov na úroveň 2,25 %. Centrálna banka Poľska znížila aj lombardnú úrokovú sadzbu, a to o 100 bázických bodov na 3 %, a depozitnú sadzbu ponechala vo výške 1 %.
► Ukrajina možno vyzve medzinárodný arbitrážny tribunál v Štokholme, aby predbežným opatrením určil cenu, ktorú bude Kyjev dočasne platiť za dodávky zemného plynu z Ruska. Ukrajina má záujem o vyriešenie plynovej krízy v rámci rozhovorov sprostredkovaných Európskou komisiou (EK), ak sa však s Ruskom čoskoro nedohodne, vyzve tribunál, aby pred vynesením konečného verdiktu predbežne „určil cenu a podmienky dodávok zemného plynu“, uviedol v stredu ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk. Na zabezpečenie energetických potrieb počas zimy Ukrajine stále chýba 5 mld. kubických metrov plynu, dodal Jaceňuk.
► Rusko si rezervovalo v Maďarsku skladovací priestor v zásobníkoch zemného plynu pre 700 mil. kubických metrov plynu určeného pre európskych zákazníkov. Obe krajiny sa na tom dohodli minulý mesiac, informoval v stredu maďarský ekonomický denník Napi Gazdaság, ktorý citoval nemenované zdroje. Rusko chce tento plyn použiť na zásobovanie európskych klientov počas zimy, uviedli podľa denníka zdroje oboznámené s problematikou. Moskva plánuje plyn v Maďarsku uskladniť v závere tohto mesiaca, uviedol Napi Gazdaság.
► V prípade, ak inflácia nezastaví rast, môže ruská vláda dočasne zmraziť ceny vybraných produktov. Uviedol to minister obchodu Denis Manturov, ktorého citoval vo štvrtok denník Rassijskaja Gazeta. Existujúca legislatíva umožňuje vláde zmraziť na 90 dní ceny vybraných „životne dôležitých produktov“, dodal minister. K mimoriadnym opatreniam by mohla podľa neho vláda siahnuť napríklad vtedy, ak tempo rastu cien štyridsiatky kľúčových produktov prekročí hranicu 30 %, uviedol bez ďalších podrobností.
► Svetové ceny potravín sa v septembri znížili na najnižšiu úroveň od augusta 2010. Znížili sa pritom ceny všetkých hlavných potravinových skupín s výnimkou mäsa. Prudký pokles zaznamenali ceny mliečnych produktov a cukru. Vyplýva to z údajov Organizácie pre poľnohospodárstvo a výživu (FAO).
► Rusko sa ešte tento mesiac odvolá proti rozhodnutiu Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP), ktorý prikázal Moskve vyplatiť bývalým akcionárom skrachovanej ropnej spoločnosti Jukos za vyvlastnenie ich majetku odškodné 1,9 mld. eur. Uviedol to minister spravodlivosti Alexander Konovalov, ktorého vo štvrtok citovala agentúra RIA Novosti. „(Odvoláme sa) jednoznačne do 30. októbra,“ povedal minister. Rusko tiež možno zváži odvolanie proti skoršiemu verdiktu arbitrážneho tribunálu v holandskom Haagu, ktorý priznal kľúčovým akcionárom Jukosu kompenzácie v celkovej výške až 50 mld. USD, uviedol ďalej Konovalov a dodal, že za ďalší postup v tejto kauze zodpovedá ministerstvo financií.
► Čistý odlev kapitálu z Ruska sa v treťom kvartáli v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom spomalil. Vyplýva to zo štvrtkových údajov ruskej centrálnej banky. Odlev kapitálu z Ruska dosiahol v treťom kvartáli tohto roku 5,7 mld. USD, kým v období medzi aprílom a júnom to bolo 10,2 mld. USD. V prvom štvrťroku tohto roku Rusko zaznamenalo odlev kapitálu na úrovni 61,7 mld. USD. Za obdobie od januára do septembra tohto roku tak z Ruska odišiel kapitál v hodnote 77,5 mld. USD. V rovnakom období predchádzajúceho roka to bolo 45,7 mld. USD.
► Americký Federálny rezervný systém (Fed) pravdepodobne začne zvyšovať úrokové sadzby v polovici budúceho roka. Vyhlásil to viceprezident Fedu Stanley Fischer. Americká centrálna banka udržiava úrokové sadzby nízko od roku 2008. Podľa oficiálneho stanoviska Fedu potrvá uvoľnená monetárna politika Fedu „dlhší čas“ po ukončení monetárnych stimulov. V podobnom duchu ako Fischer sa vyjadril aj šéf Fedu v San Franciscu John Williams. Hoci odmietol uviesť časový rámec zvyšovania sadzieb, polovica budúceho roku je podľa neho „rozumný odhad“. „Ak ekonomika, alebo inflácia budú rásť rýchlejšie, než predpokladám, mali by sme sadzby zvýšiť skôr,“ povedal Williams.
► Ruskej centrálnej banke sa ani v piatok nedarilo udržať rubeľ v želanom pásme. Ruská mena opäť výrazne oslabila a obchodníci uviedli, že banka aj v piatok vo veľkom intervenovala na devízovom trhu na podporu rubľa. V piatok ráno centrálna banka uviedla, že o 15 kopejok posunula obchodovacie pásmo, v ktorom chcela udržať kurz rubľa voči menovému košu zloženému z dolára a eura. Banka chcela, aby sa jednotka menového koša pohybovala v pásme 36 až 45 rubľov. Rubeľ však hneď prerazil nové pásmo a jednotka menového koša zdražela až na 45,20 rubľa.
► V Poľsku sa spoločná európska mena začne používať najskôr po roku 2020. Vyhlásil to v piatok poľský vicepremiér Janusz Piechocinski. Krajina chce so zámenou poľského zlotého za euro počkať dovtedy, kým bude eurozóna ozdravená. Zároveň by podľa Piechocinskeho mal v otázke prijatia eura existovať konsenzus medzi hlavnými politickými stranami. V súčasnosti je však prijatie eura v Poľsku nereálne, keďže čelní predstavitelia opozície sú proti. „V eurozóne budeme najskôr po roku 2020,“ povedal Piechocinski, ktorý je zároveň poľským ministrom hospodárstva.
